Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814222426
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814222426.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, právne zast. Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, so
sídlom Stropkovská 3, Bratislava, proti povinnému: Q. S., bytom E., F. XXX/X, štátny občan Slovenskej
republiky, o vymoženie 2.286,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. februára 2015, č.k. 9Er/4476/2014-18, takto dňa 28. augusta 2015

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana
Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-3,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

a smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že
oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.12.2014, domáhal vykonanie exekúcie
proti povinnému a to na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK 358/07/14-
SAS zo dňa 23.09.2014, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court,
s.r.o., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2014 a vykonateľnosť dňa 04.11.2014. Súd prvého
stupňa z predloženého exekučného titulu zistil, že dňa 23.07.2012 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s

povinným ako dlžníkom zmluvu nazvanú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru" /Zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver
vo výške 1.380 Eur a povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 24 mesačných splátkach vo
výške 73,94 Eur v termínoch splatnosti dohodnutých v Zmluve. Súd v prvom rade skúmal samotnú
„Zmluvu o revolvingovom úvere“ č. 8500013781, zo dňa 25.07.2012, ktorá vytvára právny rámec
vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že ide o

spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený
obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom
(povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V danom prípade, a to vzhľadom
ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy,
uplatnilsioprávnenýsvojenárokyvrozhodcovskomkonanívzmysleuzatvorenejRozhodcovskejzmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.07.2012 kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský

rozsudok. Preskúmaním Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.07.2012, konkrétne čl. 5
vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba
rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky
na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného
si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný
vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa videl v

tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade, je oprávnený, pretože
tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Súdprvého stupňa ďalej uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom

ovplyvniť ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až
C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421,
bod 25). Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany
spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní
(podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale

tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú
nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzatvorenia
zmluvy). Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané
osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie

neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd
prvého stupňa v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno

považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že exekučný súd
fakticky poprel základnú zásadu procesného práva a to zásadu prekážky veci zahájenej a poukázal
na ust. § 19 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že rozhodcovská

zmluva bola zjednaná alternatívne. Právo povinného - spotrebiteľa - je teda z pohľadu hmotného
práva jednoznačne zachované, a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít
(všeobecnýsúdaleborozhodcovskýsúd).Argumentomvprospechprípustnostiuzavretiarozhodcovskej
zmluvy so spotrebiteľom je aj dôvodová správa k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Namietal, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom

čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné
právne posúdenie. Uviedol, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp.
nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere, čo jednoznačne vyplýva z bodu
2 rozhodcovskej zmluvy, ako aj z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, ktorý dlžníkovi
umožňuje odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Zastával

názor, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy, ktorý mu zaručuje
zrušenie zmluvy akéhokoľvek obsahu ex tunc, bez sankcií a bez povinnosti vracať dodávateľovi plnenie.
Poukázal na to, že v danom prípade s povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu, ktorá nepodmieňuje
uzavretie zmluvy o úvere, zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, nestanoví žiadne sankcie ani
podmienky pre odstúpenie a obsahuje aj poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach,

právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. Dôvodil, že v predmetnej veci povinný jednoznačne
moholovplyvniťobsahrozhodcovskejzmluvy,atohneďdvakrát-predapojejuzavretí,pričombolriadne
poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojím podpisom na nej aj potvrdil. Vzhľadom
na uvedené záver súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovská zmluva je zmluvou formulárovou,
uzatvorenoujednostranneabezmožnostizmeniťjejobsah,niejesprávny.Poukázalajnaznenienového

zákona o spotrebiteľskej arbitráži účinného od 01.01.2015 týkajúceho sa aj obsahu rozhodcovskej
zmluvy uzatváranej so spotrebiteľom. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 22.11.2012, sp.zn. 3M Cdo 14/2011. Zároveň uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva nie
je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, pričom povinný bol pri odmietnutí
ju uzavrieť oprávnený bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere.

Oprávnený ďalej poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 43CoE/445/2014
zo dňa 20.11.2014, sp.zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, ako aj na uznesenie Krajského súdu v
Žiline, sp.zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014. sp. zn. 21CoE/94/2014 zo dňa 17.12.2014. Záverom
oprávnenýpoukázalajnaexistenciuinštitútupriemernéhospotrebiteľaaupozornilnato,žejehoochrana
by nemala byť zneužitím práva a v rozpore so základnými zásadami v spoločnosti. Záver exekučného

súdu nepovažoval oprávnený za súladný s platnou právnou úpravou a mal za to, že tento záver znamená
akceptáciu dlhodobého porušovania zmluvy povinným. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 107,36 Eur.Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky
podľa osobitného predpisu, vydaného pred 01. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov
od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je

spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 01. januáru 2015, sa
použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ustanovenia tohto zákona sa
použijú aj na konania začaté pred 01. januárom 2015.

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že
v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov

vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení §
45 (v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku) priznáva exekučnému súdu právo
preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona

o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku). Zákonodarca
jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie) napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky
uvedené v § 40 písm. a), b) cit. zákona, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrýmmravom.Uvedenéustanoveniepodľasúdnejpraxeumožňujezastaviťexekúciu,resp.zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,

sp.zn. 6 Cdo 1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení
účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku), je exekučný súd povinný skúmať existenciu

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so
zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo 230/2011).Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 25.07.2012 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, podľa ktorého je irelevantná právna forma

zmluvy, a teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah.
Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné právne
normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že
v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi
konania dňa

25.07.2012, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere.
Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený
povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len
údaje o povinnom ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by
bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v

miestesvojhobydliska.Vsúladesustanoveniamirozhodcovskejzmluvyspočívalvýberrozhodcovského
súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného
rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje
práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej
formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec

predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať
v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie
(C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací
súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o
tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v
rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené
poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací

súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si
tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre

docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011, sp.zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský
rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací
súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienkyna dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú
zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ
jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,

že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto
jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou
zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred
rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza

(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce
nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §

219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania, krajský súd uvádza, že nakoľko
v zmysle ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, nadobudne právoplatnosť a súd exekučné konanie

aj bez návrhu zastaví, o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.