Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312216837
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8312216837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika-MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomBratislava81311,Župnénámestie
13, ICO: 00166073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/553/2012-83 zo dňa 29.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žaloby na náhradu majetkovej škody, ako aj na
náhradu nemajetkovej ujmy podané na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 pod pôvodnými spisovými
značkami 11C/198/2012, 11C/200/2012, 11C/201/2012, 11C/202/2012, 11C/203/2012, 11C/204/2012,
11C/205/2012, 11C/206/2012, 11C/207/2012, 11C/208/2012. Okresný súd Prešov tieto konania
uznesením sp. zn. 11C/198/2012-7
z 8.10.2012 spojil na spoločné konanie a rozhodol, že konanie o týchto veciach sa bude viesť pod sp.

zn. 11C/198/2012.

Z dôvodu vylúčenia sudcov Okresného súdu Prešov boli takto spojené veci postúpené Okresnému súdu
Humenné. Tento zo spisu zistil, že v pôvodných exekučných veciach bol
priebeh exekúcie nasledovný:

o vymoženie 499,91 eur s príslušenstvom

- vo veci sp. zn. 11Er/256/2010 (EX 3786/10) proti povinnému U. U., žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 11.5.2010, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia
uznesením zo dňa 25.1.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2011. Exekučné konanie
bolo uznesením zo dňa 9.6.2011 zastavené;
- vo veci sp. zn. 13Er/400/2009 (EX 12019/2009) proti povinnému E. B., žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podaná dňa 14.12.2009, súd uznesením zo dňa 12.7.2010 žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia zamietol;
- vo veci sp. zn. 8Er/78/2010 (EX 378/2010), proti povinnej G. Y., žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 19.2.2010, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesenímzo dňa 4.5.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2011. Exekučné konanie zastavené
uznesením zo dňa 6.12.2011;
- vo veci sp. zn. 28Er/348/2009 (EX 12065/2009), proti povinnej L. M., žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanieexekúciebolapodanádňa24.11.2009, súdzamietolžiadosťoudeleniepovereniauznesením
zo dňa 21.1.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2011. Exekučné konanie zastavené
uznesením zo dňa 2.12.2011;
- vo veci sp. zn. 13Er/709/2010 (EX 12754/2010), proti povinnému U. M., žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 15.10.2010, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia

uznesením zo dňa 31.1.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2011. Exekučné konanie
zastavené uznesením zo dňa 5.12.2011;
- vo veci sp.zn. 29Er/227/2010 (EX 2287/2010), proti povinnej U. Y., žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 27.4.2010, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením
zo dňa 27.1.2010. Uznesenie právoplatné 1.3.2011.
- vo veci sp. zn. 14Er/165/2009 (EX 8356/2009), proti povinnej K. M., žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola podaná dňa 28.9.2009, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením
zo dňa 2.3.2011. Uznesenie právoplatné 26.3.2011. Exekučné konanie zastavené uznesením zo dňa
18.5.2011.
- vo veci sp. zn. 28Er/415/2010 (EX 4969/2010), proti povinnému U. B., žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 19.7.2010, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením

zo dňa 21.1.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2011. Exekučné konanie zastavené
uznesením zo dňa 15.6.2011.
- vo veci sp. zn. 16Er/348/2009 (EX 11709/2009) proti povinnej R. U., žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 24.11.2009, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia
uznesením zo dňa 18.1.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2011. Exekučné konanie

zastavené uznesením zo dňa 28.7.2011.
- vo veci sp. zn. 28Er/656/2010 (EX 10869/2010) proti povinnému U. D., žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 1.10.2010, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením
zo dňa 21.1.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa26.2.2011. Exekučné konanie zastavené
uznesením zo dňa 15.6.2011.

Pokiaľ žalovaná vzniesla námietku premlčania u každého uplatneného nároku, pri
ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelení poverenia predo dňom
23.4.2009, dospelprvostupňovýsúdknázoru,žeprávožalobcudomáhaťsanáhradyškody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v týchto prípadoch nie je premlčané - v

exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu boli doručené žiadosti
o udelenie poverenia až po dni 23.4.2009. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobcovi neuplynula
3-ročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhrady škody, ktorá začala plynúť, keď
sa žalobca dozvedel o škode t. j. najskôr 15. deň od doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu,
právo žalobcu sa z tohto dôvodu nepremlčalo. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd

prvého stupňa k záveru, že v exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní.
Poukázal na to, že pri potrebe materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom je 15
dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým činiteľom a práve preto
zákon /pri predpokladanom zistení rozporu exekučného titulu so zákonom/ nestanovuje žiadnu lehotu

na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo na zastavenie exekučného
konania,takakosatostalovpredmetnýchpreskúmavanýchveciach,čojeďalšídôvodnakonštatovanie,
že k prieťahom nedošlo. Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške
nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky za obdobie od podania žiadosti o vydanie poverenia do
rozhodnutia. Žalobcom tvrdená majetková škoda však nebola nijako objektívne preukázaná, pričom na

žalobcovi je dôkazná povinnosť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukazovaní existencie
škody a jej výšky. Žalobca v konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu istiny s
príslušenstvom,ktoráviacnemôžebyťpriznanározhodnutímvšeobecnéhosúdu.Náhradunemajetkovej
ujmysiuplatnilvovýškezodpovedajúcej20%zuplatnenejistinyspríslušenstvom.Žalobcasícepredložil
znalecký posudok, ten sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje náklady na administratívne

činnosti, ktoré podľa jeho tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie so súdom, účastníkom,
exekútorom a podobne. Žalobca v danom prípade nežiadal náhradu materiálnej škody vo výške
nákladov spojených s uvedenými administratívnymi činnosťami, ale vyčíslil ju vo výške nevymoženej
istiny s príslušenstvom z jednotlivých exekučných konaní. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavujeprekážku res iudicate pre uplatnenie nároku žalobcu na súde. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný
titul, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobách namieta. Náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny s príslušenstvom nie je podložená akýmikoľvek reálnymi

skutočnosťami a rozumnou úvahou.
Tu súd poukazuje na to, že žalobca v danom prípade nepreukázal ani ostatné podmienky na náhradu
škody. Ďalšou z nevyhnutných podmienok pre priznanie nároku žalobcovi je preukázanie tzv. príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje
priama väzba javov /objektívnych súvislostí/, v rámci ktorého jeden jav /príčina/ vyvoláva druhý jav /

následok/. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, vzťah
príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom
je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nesprávneho úradného postupu nevznikla. Otázka príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a

následku. Pre naplnenie týchto predpokladov zodpovednosti za škodu je potrebné preukázať,
či nedodržanie zákonnej lehoty malo za následok zníženie, či zánik možnosti žalobcu získať z titulu
vedenej exekúcie plnenie. Toto žalobca nepreukázal a nedokladoval. Súd má za to, že žalobca
na podporu svojich tvrdení
nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno tak, ako

to vyžaduje ustanovenie § 101 O. s. p. Z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala
žalobcovi vzniknúť a postupom príslušného súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny, nemožno
ustáliť, že následkom takého postupu súdu vznikla žalobcovi škoda, spočívajúca v rozdiele medzi
reálne a hypoteticky vymoženou sumou. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou nemožno len predpokladať, ale táto musí byť jednoznačne preukázaná. Keďže podmienky

vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne,
v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je táto zodpovednosť daná. Žalobca tiež uplatnil nárok
na nemajetkovú ujmu. Tu zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebnépreukázať,žekonštatovanieporušeniaprávaniejedostačujúcimzadosťučinením.Uvedenézo
žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to,

že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca nepreukázal
žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorú žiadal. Ani jeden z dôvodov pre
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch ničím nepodložil a nepreukázal a preto nemožno akceptovať
ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť
k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinností, alebo k insolvencii

povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti
pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich
dostatočného podloženia a preukázania. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa žaloby zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, žalovanej
trovy konania nepriznal. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak trovy konania v lehote do 3 pracovných

dní od vyhlásenia rozhodnutia si nevyčíslila a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia jej žiadne trovy
konania nevyplývali.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Ako dôvod uviedol, že postupom súdu sa mu odňala

možnosť konať pred súdom, že v konaní došlo k vadám, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tým,
že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy. Tieto odvolacie dôvody konkretizoval tým, že súd rozhodol v merite veci
na základe „inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 a zákona č. 514/2003 Z. z.. V
právnomštáteniejemožné,abysúdinterpretovalhmotnéprávoplatnévčasevznikuprávnejskutočnosti

a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Súd pri svojom rozhodovaní je viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/212 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie
prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona a v znení zákona č. 412/2012 Z. z.. Súd svojím

rozhodnutím de jure a de facto aplikoval princíp pravej retroaktivity, čo je neprípustné. Ďalej
uviedol, že súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právnaneistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však
ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do

času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na
spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Tvrdí, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lége
ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno
založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva opakovane uviedol, že zodpovednosť

štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležité, ale dĺžku konania ovplyvňujú
mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej agendy a podobne. Nemožno pochopiť, ako môže
mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného
titulu so zákonom. Súd nevykonal dostatočne dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým
posudkom. Z posudku jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené.
Poslednou odvolacou námietkou poukazuje na to, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom

nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania, bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Na základe toho navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na
odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu v skutkovým stavom
zisteným súdom prvého stupňa (§213 ods. 1, 3,4,5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok vo veci

samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom
stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods. l, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (§212 ods. 1,3 O. s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, dospel odvolací súd k závoru, že odvolanie žalobcu v konečnom dôsledku nie je
opodstatnené. Odvolací súd si osvojuje podrobné, presvedčivé a právne a skutkovo prepracované
odôvodnenie napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje a len na zdôraznenie jeho správnosti k tam
uvedeným dôvodom dodáva:

Dôvody odvolania sú v podstate totožné s dôvodmi iných odvolaní podávaných žalobcom v
iných sporoch so žalovaným s obdobným predmetom konania. Odvolanie nezohľadňuje špecifiká
preskúmavanej veci. Takéto odôvodnenie preskúmavaného odvolania ovplyvnilo aj odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý by inak mal dať odpoveď len na dôvody týkajúce sa kľúčových

právnych a skutkových otázok.

V prvom rade je potrebné uviesť, že nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa aplikácie
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov - ďalej len ZZS v znení účinnom od 1.1.2013 pri interpretácii pojmu

„nesprávny úradný postup".

Vo všetkých veciach spojených na spoločné konanie preskúmavaných v tomto odvolacom konaní bola
podaná žaloba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy dňa 27.9.2012, teda predo dňom účinnosti novely
zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 412/2012 Z. z.. V súvislosti

s touto novelizáciou neobsahuje zákon žiadne
prechodné ustanovenia. V dôsledku toho možno ustanovenia uvedené v tejto novelizácie aplikovať len
na konania začaté po dni 31.12.2012.

Prvostupňový súd však pri svojom rozhodovaní bol oprávnený a povinný vykladať pojem „nesprávny

úradný postup" uvedený v zákone v znení účinnom do 31.12.2012, pričom nie je vylúčené, aby sa
„inšpiroval" novelizovaným znením zákona a prípustnou formou a rozsahom vyložil pôvodné znenie
tohto zákonom stanoveného pojmu.Podľa § 9 ods. 1 ZZŠ v znení účinnom do 31.12.2012, sa za nesprávny úradný postup považovalo aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, a právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa obsahu tohto pojmu mohlo ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu. „K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri

ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeraných lehôt vhodného vydania (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho
úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v
stanovenej lehote"
(rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky 4Cdo24/2004 zo dňa 1.1.2011).

Z toho istého rozhodnutia najvyššieho súdu je však možné zistiť, že pokiaľ „...orgány
nepostupovali v rozpore so záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na ... konanie ...,
ich konanie nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu..."

Odvolací súd zastáva názor, že bez ohľadu na to, či konanie vo veci náhrady škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci bolo začaté pred alebo po 1.1.2013, nie je možné považovať za nesprávny úradný
postup v zmysle tohto zákona nedodržanie lehoty 15-tich dní stanovej v § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok v znení účinnom do
31.12.2014, pokiaľ exekučný súd rozhodol o podanom návrhu na začatie exekúcie inak, ako vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Znamená to, že pokiaľ bol návrh
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), zastavená
exekúcia podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku alebo bolo exekučné konanie zastavené podľa § 45
zákona č. 44/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, nejde o nesprávny
úradný postup pre nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty 15 dní uvedenej v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku môže byť
nesprávnym úradným postupom len v prípade oneskoreného vyhovenia
žiadosti exekútora exekučným súdom. Aj v takom prípade by však muselo ísť „o zbytočný prieťah".

V tejto súvislosti možno odkázať na závery Ústavného súdu SR uvedené v nálete IV.ÚS 606/2012 zo
dňa 14.12.2012. Ústavný súd tam, okrem iného, zdôraznil, že „... aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu
nemusí zakladať práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov". Poukázal na to, že žalobca
podával žiadosti o udelenie poverenia
hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým

technicko-administratívnymzdržanímnastranesúdu,ktoréspôsobilo,žeojehožiadostibolorozhodnuté
s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Povinnosťou súdu je organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby so čo najrýchlejšie odstránil
stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so svojím návrhom na rozhodnutie súdu.

Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, právnou
a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, legislatívnou úpravou súdneho procesu, správaním
účastníkov konania a v konečnom dôsledku objektívnou možnosťou súdu rozhodnúť vec včas pri
zachovaní poradia veci podľa dátumu ich nápadu na súd.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom napadnutého rozsudku, že v žiadnej z vecí spojených na
spoločné konanie tvoriacich predmet tohto odvolacieho konania, neboli splnené podmienky pre záver,
že v nich došlo „k zbytočným prieťahom" spĺňajúcim podmienky nesprávneho úradného postupu podľa
práva platného do 31.12.2012. Naviac v žiadnej z týchto spojených vecí nebola podaná sťažnosť na

prieťahy predsedovi súdu a tento nekonštatoval pri prešetrovaní, že došlo zo strany súdu k zbytočným
prieťahom. Podobne v žiadnej z týchto vecí disciplinárny súd pre zbytočne prieťahy nezistil, že by
sa konajúci sudca dopustil disciplinárneho previnenia. Takýto zbytočný prieťah preskúmavanej veci
nevyplývazožiadneho rozhodnutiaEurópskehosúdupreľudsképráva,anizprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorej by bolo konštatované, že sa
porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ak žalobca v žalobe uviedol, že v exekučnom konaní podával písomné žiadosti o informácie o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym uplynutím času a požadoval nielen
oznámenie informácie o aktuálnom stave konania, ale aj konkretizovanie prekážky, ktorá bráni
rozhodnutiu súdu o žiadosti súdneho exekútora na
vydanie poverenia, takéto podania v preskúmavaných veciach neboli podané. Naviac tieto by nebolo

možné považovať za sťažnosti podľa § 62 a násl. zák. č. 757/2004 Z. z..

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vo všetkých exekučných veciach predchádzajúcich podaným žalobám bol exekučným titulom rozsudok
rozhodcovského súdu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúcie aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých

je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, ako aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. S účinnosťou od 1.6.2011 sa to týka výslovne aj
rozhodnutí rozhodcovských súdov (z. č. 102/2011 Z. z.). Pretože rozhodcovské komisie na riešenie
pracovných sporov od roku 1991 neexistujú a právo priznané rozhodnutím takejto komisie sa premlčalo

uplynutím 10 rokov (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka), je treba ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku vykladať podľa medzinárodného práva, ktorým sme viazaní.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm.

c/, d/ Exekučného poriadku. Táto legislatívna zmena bola zavedená do exekučného poriadku zákonom
č. 144/2010 Z. z., ktorý novelizoval (okrem iného) Exekučný poriadok a zakotvil s účinnosťou od
1.6.2010 spomínanú okolnosť, že lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí
pre rozhodnutia rozhodcovských komisií a od 1.6.2011 ani pre rozhodcovské rozsudky.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere preskúmania okolností, či neexistuje
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti plnenia z exekučného titulu bol prípustný v prípade splnenia podmienok
stanovenýchvkontextezákonač.244/2002Z.z.,ktorývzmysle§45ods.1,2,umožňovalzastaviťvýkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky
podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40
písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského

konania alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd
alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovskýrozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou okolnosťou je to, že exekučný súd bol
oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo exekučného

konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o
rozhodcovskom konaní.

Nedodržanímlehoty30dníprevydaniepovereniaexekútorovi,nevzniklažalobcoviškodavuplatňovanej
výške - nevymožená istina s príslušenstvom. Právo na náhradu takejto ujmy si neuplatnil z dôvodu

nezákonnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Aj v prípade, že by sa tak stalo, mohla by
byť úspešne žalovaná náhrada takejto škody len za predpokladu, že by bol žalobca neúspešný pri
uplatňovaní svojich nárokov v konaní pred všeobecnými súdmi.

Vykonanýmdokazovanímnebolpreukázanýžiadenzdôvodovuplatňovanejnáhradynemajetkovejujmy.
Jej vznik v príčinnej súvislosti s tvrdeným meškaním exekučného súdu žalobca nepreukázal. Keďže

žalobcovi nevznikla v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného súdu skutočná škoda, nebol by daný
dôvod na prisúdenie 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ani v prípade, že by bol súd konštatoval
vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy.

Aj keď to má pre konečné rozhodnutie v preskúmavanej veci len doplňujúci význam, je možné súhlasiť

s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie uplatnenej náhrady škody a
nemajetkovej ujmy Ani jeden z tvrdených dôvodov žalobca ničím
nepodložil a nepreukázal. Preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala

kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba
tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.

Jepotrebnézdôrazniť,ženebolapreukázanáanipríčinnásúvislosťmedzipostupomsúduprvéhostupňa
v predmetnej exekučnej veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za prieťahy

v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Taktiež nijakým spôsobom žalobca nepreukázal údajný stav trvania právnej neistoty, ktorá mala byť
spôsobená tým, že súd prvého stupňa v exekučnom konaní nerozhodol v zákonom stanovenej 15 -
dňovej lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Za opodstatnený nie je možné považovať ani ďalší žalobcom uvedený odvolací dôvod, že prvostupňový
súdnevykonaldostatočnédokazovanieoboznámenímsa spredloženýmznaleckýmposudkom,pretože
zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.9.2014 vyplýva, že súd vykonal dokazovanie oboznámením oboch
žalobcom predložených znaleckých posudkov.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Dotknutou osobou oprávnenou podať
odvolanie mohol byť len žalovaný, ktorý takéto odvolanie nepodal.

Úspech v odvolacom konaní mal taktiež žalovaný, preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. l
O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalovanému
však žiadne odvolacie trovy nevznikli, ani nepodal návrh na náhradu takýchto trov. Preto odvolací súd
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.