Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. august 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712208770
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712208770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľky: L. S., V. X, XXX
XX G., zast. všeobecným zástupcom: S.. V. H., G. XX, XXX XX G., proti odporcovi: Style living s.r.o.,
SNP 32, 900 91 Limbach, IČO: 46 227 334, zast.: JUDr. Beáta Kaprinajová, advokátka, Jašíkova 2, 821
03 Bratislava, IČO: 31 808 646, o zaplatenie 4.721,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Cb/291/2012 - 87 zo dňa 14.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Cb/291/2012 - 87 zo dňa 14.01.2014
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke
sumu 3.921,52 eur a nahradiť jej trovy konania vo výške 218,13 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol.

Rozhodol tiež o povinnosti navrhovateľky nahradiť odporcovi na účet právneho zástupcu trovy konania
vo výške 47 eur za zaplatený súdny poplatok za odpor a vo výške 118,52 eur za trovy právneho
zastúpenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že účastníci dňa 21.07.2011 platne uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov a z ktorých vznikla

odporcovi povinnosť zaplatiť nájomné (704,16 eur mesačne) a platby za služby spojené
s užívaním priestoru (87,12 eur mesačne), ktoré však odporca za august 2011 neuhradil vôbec a za
jednotlivé mesiace v období od septembra 2011 do apríla 2012 uhradil len čiastočne, a to vo výške 400
eur mesačne (odporca ešte uhradil nájomné vo výške 400 eur mesačne za mesiace máj 2012 a jún
2012, čo už však nie je žalované obdobie). Súd mal za to, že zmluva spĺňala všetky zákonné náležitosti,
teda mala písomnú formu a obsahovala určenie predmetu nájmu, účelu nájmu, výšku
a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia.

Zo zmluvy podľa názoru prvostupňového súdu vyplýva, že predmetom nájmu je nebytový priestor o

výmere XX S.X nachádzajúci sa na prízemí nehnuteľnosti na V. X I. G. - V.. Takto špecifikovaný nebytový
priestor je vymedzený dostatočne určito a vyplýva z neho jednoznačne, o ktorý nebytový priestor sa
jedná, napriek tomu, že v ustanovení o predmete nájmu bol uvedený list vlastníctva č. XXXX, na ktorom
boli zapísané pozemky pod stavbou (parc. č. XXX/XX, XXX/XX M. XXX/XX) a nie stavba samotná (pri
podpise nájomnej zmluvy boli pozemky ešte vo vlastníctve Hlavného mesta SR, po prevode podielovna pozemkoch na navrhovateľku, sú tieto zapísané na LV č. XXXXX). Chyba v písaní, keď ako súpisné
číslo stavby bolo uvedené č. XXXX, ale správne má byť č. XXXX, nespôsobuje neplatnosť zmluvy v
zmysle § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď aj napriek tejto chybe v písaní je predmet nájmu

špecifikovaný dostatočne určito. Navyše v konaní bolo preukázané, že odporca mal vedomosť, o ktorý
nebytový priestor sa jedná, keďže pred podpisom zmluvy si bol predmet nájmu pozrieť.

Účel nájmu bol taktiež vyjadrený dostatočne určito, keď odkázal na predmet činnosti vo výpise z
obchodného registra, ktorými sú prípravné práce k realizácii stavby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien,
dokončovacie stavebné práce pre realizácii exteriérov a interiérov, kúpa tovaru na účely jeho

predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),
sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb a činnosť podnikateľských, organizačných a
ekonomických poradcov. Zo zoznamu predmetu činností je zrejmé, že nebytový priestor o výmere XX
S.X nie je možné využívať na stavebné práce, z čoho vyplýva, že účelom nájmu môžu byť všetky ostatné
činnosti odporcu uvedené vo výpise z obchodného registra.

Výška, splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia boli v zmluve dojednané určito a

jasne bez akýchkoľvek pochybností, keď nájomné bolo dohodnuté vo výške 704,16 eur mesačne so
splatnosťou 15. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci a ako spôsob platenia nájmu bola určená platba
na účet prenajímateľa.

Odporca dal do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/325/2008, kde bolo ustanovené, že pokiaľ
zmluva o nájme nebytových priestorov neobsahuje dostatočne určito vyjadrenú jednu z podstatných

náležitostí zmluvy o nájme nebytových priestorov, a to účel nájmu, je takáto zmluva podľa § 3 ods.
3 zákona č. 116/1990 Zb. neplatná. Súd sa s týmto rozhodnutím v plnom rozsahu stotožňuje, avšak
rozhodnutie nemožno aplikovať na posudzovanú vec, keďže súd vyhodnotil, že účel nájmu bol v zmluve
vyjadrený dostatočne určito.

Medzi účastníkmi bola okrem platnosti zmluvy sporná skutočnosť, či platby 2 x 400 eur, ktoré boli

navrhovateľke pripísané na účet dňa 02.07.2012, boli platby za september a október 2011 (ako
to tvrdí odporca) alebo to boli platby za máj a jún 2012 (ako to tvrdí navrhovateľka). Súd dospel k názoru,
že keďže účel platieb bol určený uvedením variabilného symbolu XXXXXX M. XXXXXX, platby mali byť
započítané na nájomné za mesiace september a október 2011, teda odporca časť nájomného
vo výške 400 eur za tieto dva mesiace uhradil, preto súd žalobu v tejto časti zamietol (2 x 400 eur).

Odporca svoje tvrdenia o uzavretí dohody o znížení nájomného dohodnutého v písomnej
nájomnej zmluve na 400 eur mesačne, resp. uzavretie novej nájomnej zmluvy s výškou
nájomného 400 eur mesačne, nepreukázal. Tieto právne úkony aj v prípade ich preukázania by boli
neplatné, keďže zákon č. 116/1990 Zb. vyžaduje pre platný vznik zmluvy o nájme nebytových priestorov
písomnú formu a taktiež v prípade dodatku k pôvodnej zmluve o znížení nájomného písomná forma je

nevyhnutná pre jej platnosť, keďže účastníci sa v čl. VII bod 3 zmluvy dohodli, že ustanovenia zmluvy
je možné meniť iba formou písomných číslovaných dodatkov k zmluve, podpísaných oboma zmluvnými
stranami a navrhovateľka neplatnosť ústneho dodatku namietala.

K námietke odporcu, že navrhovateľka preberala sumy vo výške 400 eur ako nájomné bez výhrad, súd
uvádza, že táto skutočnosť bez ďalšieho nepreukazuje, že suma vo výške 400 eur mesačne mala byť

sumou finálnou a že navrhovateľka doplatenie sumy do plnej výšky nájmu nepožadovala.

Odporca tiež nepreukázal dohodu o odpustení nájomného za vykonanie úprav priestoru. Navyše práce,
ktorénapriestorebolivykonané,súdpovaovalzabežnúúdržbu,ktorépodľazmluvymávykonaťodporca
ako nájomca. Ak by sa aj jednalo o rozsiahlejšie úpravy, navrhovateľke ako prenajímateľovi by v zmysle
zmluvy vznikla povinnosť na ich náhradu jedine, ak by sa na to písomne zaviazala. Tvrdenie odporcu,

že nebytový priestor nebol užívaniaschopný, považuje súd za účelové tvrdenie, keďže odporca nájomnú
zmluvu podpísal bez výhrad k stavu priestoru, pričom s jeho stavom bol odporca oboznámený (samotná
konateľkaodporcunapojednávanípotvrdila,žesibolapredpodpisomnájomnejzmluvyobzrieťnebytové
priestory).

Súdneposudzovalmomentskončenianájmu,nakoľkotentojepreposúdeniepovinnostiodporcuzaplatiť

nájomné za mesiace od augusta 2011 do apríla 2012 irelevantný (keďže k nemu došlo neskôr).Súd účastníkom (najmä odporcovi) pripomenul, že v súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sund
servanda (zmluvy sa musia dodržiavať), a to i v prípadoch, kedy je to pre niektorú zo zmluvných strán
nevýhodné, keď zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a

nemôže zmluvy uzatvárať a neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle.

V zmysle vyššie uvedeného Okresný súd Pezinok mal za preukázaný vznik záväzkovo-právneho vzťahu
medzi navrhovateľkou a odporcom, z ktorého odporca nesplnil povinnosť, nezaplatil dohodnuté nájomné
a platby spojené s užívaním priestoru v plnej výške, a preto ho súd na doplatenie dlžnej sumy zaviazal
(spolu v sume 3.921,52 eur pozostávajúcej zo sumy vo výške 791,28 eur za august 2011 a vo výške

3.130,24 eur za mesiace od septembra 2011 do apríla 2012, teda 391,28 eur mesačne).

O náhrade trov konania konajúci súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. (v časti späťvzatia návrhu), v
spojení s ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.

Navrhovateľ bol zo žalovanej sumy 4.721,52 eur úspešný v časti 3.921,52 eur a neúspešný v
časti 800 eur. Úspech navrhovateľa tak v konaní predstavuje 83 % a úspech odporcu predstavuje 17 %.

Na základe uvedeného má navrhovateľ nárok na náhradu trov konania vo výške 83 % voči odporcovi a
odporca má nárok na náhradu trov konania vo výške 17 % voči navrhovateľovi. Keďže ide o pohľadávky,
ktoré sa vzájomne sčasti kryjú, súd určil celkovú úspešnosť navrhovateľa vo výške 66 % (83 % - 17 %).

Vzhľadom na 66 % - ný úspech navrhovateľa v konaní predstavuje priznaná náhrada trov konania sumu
218,13 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh (66 % zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo

výške 330,50 eur).

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že okresný
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa názoru odvolateľa zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou L. S. ako prenajímateľkou a

odporcom, nájomcom Style living s. r. o., Limbach, zo dňa 21.07.2011, nemá náležitosti stanovené
zákonom pre jej platnosť (§ 3 ods. 2 a 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov). Odvolateľ má za to, že dôvodom neplatnosti zmluvy je neurčitosť jej podstatnej obsahovej
náležitosti, a to predmetu nájmu, nakoľko predmet nájmu tak, ako je uvedený v zmluve, neexistoval.

Záver súdu, že predmet nájmu je dostatočne vymedzený, je nepreskúmateľný a pre posúdenie platnosti

zmluvy, irelevantný.

Odporca sa v konaní nebránil tým, že by priestor neužíval, ale namietal platnosť zmluvy z dôvodov, že
zmluva neobsahuje podstatné náležitosti požadované zákonom pre jej platnosť.

Odporca zastáva názor, že navrhovateľka sa môže domáhať zaplatenia odplaty za užívanie priestoru
inou žalobou, ale nie žalobou na zaplatenie nájomného z neplatnej zmluvy. Odporca totiž nepopiera, že

užíval časť nebytového priestoru, čo však zmluvu samu o sebe nerobí platnou.

Odporca ďalej uviedol, že bez možnosti užívania spoločných častí a spoločných zariadení domu, nie
je možné priestor užívať.

Namietaltiež,ževzmluveniejejasneurčenýúčelnájmu.Predmetompodnikaniaodporcusúajstavebné
práce, napriek tomu, že nebytový priestor nie je možné využívať na stavebné práce.

Podľa odvolateľa závery napadnutého rozsudku nekorešpondujú s výsledkami dokazovania aj čo sa
týka výšky dokazovanej sumy, na úhradu ktorej bol odporca rozsudkom zaviazaný.

Pôvodný návrh navrhovateľky znel na sumu 5.512,80 eur. Uznesením zo dňa 26.02.2013 súd konanie
v časti o zaplatenie istiny vo výške 791,28 eur zastavil. Napriek tomu, že v konaní odporca preukázal
zaplatenie 10 x 400 eur na základe ústnej dohody s prenajímateľom, súd zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľke sumu 3.921,52 eur.Keďže napadnutý rozsudok podľa názoru odvolateľa neobsahuje úplné a výstižné odôvodnenie, pretože
sa súd v odôvodnení nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre rozhodnutie vo veci,
je jeho rozsudok nepreskúmateľný.

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil tak,
že žalobný návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne a neúspešného žalobcu zaviaže na náhradu
trov odvolacieho a prvostupňového konania, alebo aby napadnutý rozsudok uznesením v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Cb/291/2012 - 87 zo dňa

14.01.2014, nakoľko súd sa v odôvodnení jasne a výstižne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami, čo viedlo k správnemu posúdeniu veci.

K námietke odporcu, že zmluva, uzatvorená medzi účastníkmi konania, nemá náležitosti stanovené
zákonom pre jej neplatnosť, a to z dôvodu neurčitosti predmetu nájmu, pretože tak, ako je uvedený v
zmluve, neexistoval, navrhovateľka uviedla, že odporca mal presnú vedomosť, aký nebytový priestor

bol predmetom nájmu a túto skutočnosť vo svojich výpovediach na pojednávaní potvrdil.

K odporcom spochybňovanému účelu nájmu, navrhovateľka uviedla, že v liste vlastníctve predmetu
nájmu je uvedené, že tento je stavebne určený na zariadenie obchodu.

Zdôraznila tiež, že z výpovede odporcu zo dňa 10.09.2013 na otázku súdu, za akým účelom užíval
odporca predmet nájmu, odporca uviedol, že tam bola predajňa s bytovým tovarom. Z vyššie uvedeného

je podľa názoru navrhovateľky jasné, že predmet nájmu sa užíval v súlade so zákonom.

Vzhľadom na uvedené navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom

termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. oznámený na
úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave.

Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa, s dôvodmi odvolania odporcu ako aj s
vyjadrením navrhovateľky, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa§219ods.2O.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňuje sodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd argumentáciu odvolateľa, týkajúcu sa neplatnosti nájomnej zmluvy pre nedostatok jej

podstatných náležitostí, považoval za nedôvodnú.

Rovnako sa nestotožnil s námietkou odporcu, že rozsudok je nepreskúmateľný a že konajúci
prvostupňový súd nezohľadnil zaplatenie 10 x 400 eur zo strany odporcu.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo
všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady,

vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy, tieto
skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou navrhovateľa a odporcu a každá zo strán nesie procesnú
zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude vsúlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti
nárok, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na
skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže

brať za základ pre svoje rozhodovanie.

Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Dôkazmi v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku sa rozumejú
všetky správy o rozhodných skutočnostiach, získané tak v občianskom súdnom konaní ako aj mimo

neho, o ktorých pravdivosti musí súd rozhodnúť.

Zákonvychádzazozásadyvoľnéhohodnoteniadôkazov,ktorávyplývazústavnéhoprincípunezávislosti
súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti,

uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v občianskom súdnom konaní predstavuje
veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu.

Hodnotiaca úvaha súdu však musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo
zisteného skutkového stavu veci.

Pri konečnom hodnotení dôkazov postupuje súd tak, že každý dôkaz hodnotí najskôr individuálne a

potomvšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti.Súdvykonálentakédokazovanie,ktoréjepreposúdenie
veci dôležité.

Všeobecný súd nemusí však dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (ÚS SR III. ÚS 209/2004).

Odvolací súd považuje rozhodnutie Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Cb/291/2012 - 87 zo dňa
14.01.2014 za rozhodnutie súladné s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení

rozhodnutia súd stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdil zistený
skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie Okresného súdu Pezinok napadnuté odvolaním zo strany
odporcu, preskúmateľné a odvolaciemu súdu dostatočne umožnilo posúdiť správnosť postupu súdu

prvého stupňa pri jeho vydaní.

V súvislosti s argumentáciou odvolateľa, že nepopiera, že užíval predmetné nebytové priestory, ale že
z dôvodu, ním namietanej neplatnosti nájomnej zmluvy, sa navrhovateľka môže domáhať zaplatenia
odplaty za užívanie priestoru inou žalobou, odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu
SR, napr. IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, I. ÚS 306/2010, podľa

ktorej ako ústavne nesúladné, teda porušujúce základné práva účastníkov konania, ústavný súd hodnotí
aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy,
interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku príslušného formalizmu
(IV. ÚS 1/2014, IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 69/2012, podobne aj Ústavný súd Českej republiky III. ÚS
150/1999).Predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa vyhodnotil ako rozhodnutie rešpektujúce základné práva
účastníkov konania tak na strane navrhovateľa, ako aj odporcu.

Vsúvislostisnámietkouodporcu,žesúdnezohľadnilzaplatenie10x400eurzostranyodporcu,odvolací

súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa na strane 10 rozsudku 33 Cb/291/2012
- 87.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd s poukazom na citované ustanovenie § 219
ods. 1 a 2 O. s. p. odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33
Cb/291/2012 - 87 zo dňa 14.01.2014 potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením

§ 142 ods. 1 O. s. p., tak že úspešnému navrhovateľovi ich náhradu súd nepriznal, nakoľko mu žiadne
nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnil.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.