Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 1T/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715010438
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715010438.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Róberta Veterníka a prísediacich
JUDr. Jozefa Ťapaja a Kvety Učňovej na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Martin dňa
16.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

P. D. Y. I. O. E. , A.. XX.XX.XXXX Q. P., S. W. P., prechodne bytom P.,

A. O. X/X J. F. O., t.č. vo výkone väzby v ÚVV Žilina

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa 09.01.2015, v čase približne o 17.20 hod. na ul. Ambra Pietra v Martine na zástavke mestskej
hromadnej dopravy s označením „OÚNZ“ pristúpil zozadu k Q. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. P., J.. O.
Č.. X, túto rukou udrel do oblasti väzov a podkopol jej palicu, o ktorú sa opierala, následkom čoho
poškodená spadla na zem, kde sa chcel zmocniť jej kabelky, ktorú pevne držala ľavou rukou a túto jej

chcel vytrhnúť, pričom poškodená kričala o pomoc a prosila ho, aby ju nechal na pokoji, že má 81 rokov,
no obžalovaný neupustil od svojho konania, stúpil jej nohou na jej ľavú ruku, následne sa mu podarilo
vytrhnúť jej kabelku, tým spôsobom že poškodenej ostalo v ruke len pútko z kabelky a obžalovaný ušiel
aj s odcudzenou kabelkou smerom k železničnej trati, z kabelky si vybral peňaženku, hotovosť 200,- Eur,
medailu zo žltého kovu, 1 ks retiazku zo žltého kovu, 1 ks retiazku striebornej farby, dámske hodinky
značky Orlando, lupu v tvare kruhu, magnetický náramok striebornej farby v papierovej krabičke, tieto

si ponechal, a následne kabelku s ostatným obsahom uschoval asi 200 metrov od železničnej trate v
smere na Martin - Podháj, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej Q. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W.
P., J.. O. Č.. X, pomliaždenie v oblasti záhlavia a pomliaždenie a krvný výron s odreninou kože v oblasti
pravého kolena, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosť v trvaní 10 dní a škodu
odcudzením finančnej hotovosti v sume 200,- Eur a osobných vecí v hodnote 216,69 Eur,

t e d a

- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal na chránenej osobe -

osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1

písm. e/ Tr. zák..

Z a t o s a o d s u d z u j epodľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 5 Tr. zák. na nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný P. D., A.. XX.XX.XXXX, povinný nahradiť poškodenej Q. O., A..
XX.XX.XXXX Q. W. (E. P.), trvale bytom P., J.. O. Č.. XXXX/X škodu spôsobenú odcudzením finančnej
hotovosti a vecí vo výške 230,- € (slovom dvestotridsať Eur).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodená Q. O.Á., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., J.. O. Č.. XXXX/X,
so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal na Okresný súd Martin dňa 14.04.2015 obžalobu na
obvineného P. D. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e/ Tr. zák., pre skutok v nej uvedený.

Na konaných hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie prečítaním výpovede obž. P.

D. z prípravného konania postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por., ku ktorej sa vyjadril aj na
hlavnom pojednávaní, výsluchom svedkyne poškodenej Q. O., znaleckým posudkom znalca z odboru
zdravotníctva, lekárskym odborným vyjadrením, odborným vyjadrením k ohodnoteniu vecí, zápisnicou
o ohliadke miesta činu, zápisnicou o ohliadke nálezu, záznamom o zaistení vecí a zápisnicou o vrátení
vecí, ambulantným záznamom, fotodokumentáciou s ohliadkou zranení poškodenej, oboznámením sa

s podstatným obsahom spisov Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/90/2008, sp. zn. 3T/99/2009, sp. zn.
2Pp/15/2013, a po prečítaní aj ostatného spisového a dokumentačného materiálu postupom podľa §
269 Tr. por., bol ustálený skutkový a trestnoprávny stav veci tak, ako je uvedené aj vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Sám obžalovaný sa zo spáchania žalovaného zločinu necítil byť vinným. Na hlavnom pojednávaní

urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe. Na
svoju obhajobu vypovedal, že sa zločinu lúpeže nedopustil, pretože spáchal len trestný čin krádeže.
Poškodená v kabelke peňaženku nemala, ani retiazky, nezobral jej žiadne peniaze, poškodenú neudrel
ani nekopol, a teda nešlo o lúpež, ale o krádež. K odcudzeniu kabelky došlo tak, že poškodená ju
mala na lavičke, pri ktorej stála a pozerala cestovný poriadok MHD. Kabelku poškodenej z tejto lavičky

zobral, na čo začala na neho niečo kričať, čo však kričala nevie uviesť, pretože od nej utekal preč.
Poškodenú fyzicky neatakoval, nenapadol ju, nespôsobil jej zranenia, nezviedol s ňou súboj o kabelku.
Je si vedomý trestnej sadzby, ak by vykonal lúpež. Po úteku s kabelkou z nej asi 200 m od železničnej
trate obsah vysypal a zobral si hodinky, lupu a kovový náramok v krabičke. Na zastávke MHD bol len
on a poškodená. Na odcudzenej kabelke sa nenachádzalo jedno odtrhnuté pútko preto, lebo už bolo na

kabelke odtrhnuté. Odcudzené veci chcel speňažiť, lebo nemal peniaze.

Aj keď sa sám obžalovaný k spáchaniu žalovaného zločinu skutkom uvedeným aj vo výrokovej časti
tohto rozsudku nepriznal, je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčovaný výpoveďou
priamej svedkyne, súčasne i poškodenej, Q. O., ktorá obž. P. D. usvedčuje zo spáchania žalovaného
zločinu spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, tak isto identifikuje obžalovaného, ako

tú osobu, ktorá ju olúpila, pričom sám obžalovaný nepopiera, že sa na mieste činu nachádzal. Drobné
rozpory, ktoré vo výpovedi poškodenej boli, sú plne vysvetliteľné neočakávane a náhle vzniknutou
stresovou situáciou u poškodenej, neopomínajúc ani pokročilý vek poškodenej a jej nepriaznivý
fyzický zdravotný stav, ktorý bol zrejmý nielen obžalovanému pred i počas páchania žalovanej
trestnej činnosti, ale i samotnému súdu v rámci bezprostredného priameho kontaktu s poškodenou

na hlavných pojednávaniach. Drobné rozpory a nesúlady, súčasne aj s tvrdením poranenia ľavej ruky,
boli súdom zákonným spôsobom, ustanoveným Trestným poriadkom, v rozsahu nevyhnutne potrebnomna rozhodnutie objasnené a odstránené, či už vykonanou konfrontáciou s jej vlastnou výpoveďou z
prípravného konania, ale aj bezprostrednosťou a jednoznačnosťou jej prejavu na hlavnom pojednávaní,
identifikácii obžalovaného, v takmer totožnom opisu priebehu skutku v podstatných otázkach, či

v prípravnom konaní, alebo na hlavnom pojednávaní s ponechaným rozporom ohľadne tvrdeného
zranenia a liečby ľavej ruky, čo však bolo podrobené znaleckému dokazovaniu, so snahou objektívneho
zistenia a prešetrenia tejto tvrdenej okolnosti. Súčasne je nutné konštatovať, že v žiadnom prípade
neboli zistené tak závažné okolnosti, aby súd vyhovel návrhu obhajoby na pribratie do konania znalca
psychológa na vypracovanie znaleckého posudku, z dôvodu zistenia, či poškodená je schopná si dobre

pamätať prežité udalosti, či nemá sklony ku konfabuláciám, schopnosti vyjadrovať sa, interpretovať
prežité udalosti, súčasne dôvodom malo byť aj opakované prezentovanie poškodenej na vrátenie
istých vecí, ktoré sa všeobecne môžu javiť bezvýznamné, čo si však súd dostatočne vysvetlil - a
bolo i samotnou poškodenou dostatočne presvedčivo a jasne prezentované -, že veci pre niekoho
bezvýznamné (v tom i pre obžalovaného), sú pre poškodenú mimoriadne významné a dôležité s danou
imateriálnou hodnotou, preto ho i (t.j. uvedený návrh obhajoby) odmietol vykonať.

K samotnému popisu priebehu skutku poškodená potvrdila, že dňa 09.01.2015, keď už bola tma,
približne o 17.15 hod., odchádzala od kamarátky na zastávku autobusu pri poliklinike I. na ulici Ambra
Pietra v Martine. Na zastávke bola úplne sama a pozerala sa, kedy jej pôjde autobus. V tom čase k nej
pristúpil obžalovaný a udrel ju zozadu rukou po hlave, v časti väzov, sotil ju podkopnutím palice nohou,
ktorú mala v pravej ruke, pričom súčasne v ľavej ruke držala kabelku, ktorú jej chcel po tom, ako padla

na koleno, v dôsledku podkopnutia vytrhnúť. Držala ju však pevne, skočil jej však na ľavú ruku a kabelku
jej celou silou z pravej ruky vytrhol. Nevedela uviesť, koľkokrát kabelkou šklbal, šklbal však dovtedy, kým
jej v ruke neostalo len pútko z kabelky. Obžalovanému vravela, že nemá peniaze, na čo však žiadnym
spôsobom nereagoval, len utekal s kabelkou preč, k rampám po ulici Škultétyho. Obžalovaného videla
v čase, keď jej vytrhol kabelku a tvár obžalovaného si dobre zapamätala, v prípravnom konaní a aj na

hlavnompojednávaníjednoznačneobžalovanéhoopoznala.Vkabelke,resp.taške,malavšetkydoklady
a rôzne, pre ňu cenné veci, ktoré so sebou nosievala, typu rôzne preukazy z telovýchovy, z turistického,
z výboru žien, legitimáciu za socialistickú výchovu. Niektoré veci jej boli vrátené, niektoré však nie.
V kabelke mala peňaženku, peniaze v hodnote 200,- Eur, pretože tieto chcela použiť na zaplatenie u
krajčírky. Taktiež mala v kabelke retiazky zo žltého aj strieborného kovu. Potvrdila, že jej boli niektoré

veci - v prvom „balíku“ vecí - vrátené, išlo o veľa vecí, druhýkrát jej boli vrátené dámske hodiny, lupa,
medailažltejfarbynapríveskuamagnetickýnáramok,pričomvšetkyveci,ktorébolivrátené,bolivecami,
ktoré mala v kabelke v čase spáchania žalovaného skutku. Bezprostredne po jeho spáchaní išla vec
oznámiť polícii a podrobila sa úkonom. Bola odvezená do nemocnice, kde bola ošetrená so spísaním
ambulantného záznamu. Zistené boli zranenia v tomto zázname uvedené, taktiež však aj zranenie ruky,

ktorú mala mať zlomenú, resp. rozštiepenú, ktorá jej mala zapuchnúť a mala jej byť neskôr liečená s
tým, že jej ostali problémy s pohyblivosťou palca a ukazováka na ľavej ruke. Popritom utrpela zranenie
pravého kolena, s odretou kožou a hematómom, tieto ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života.
Beztak sa jej ťažko chodí, používa pri chôdzi palicu z dôvodu už skoršej operácie ľavého kolenného
kĺbu, ktorý má vymenený. Pritom zdravotný stav bol súdu zrejmý i priamym prejavom poškodenej

na hlavnom pojednávaní, ktorá sa vizuálne zrejme problematicky a ťažko pohybovala chôdzou aj za
pomoci barle. Táto problematickosť však bola len daného fyzického charakteru, keďže po stránke
prejavovania sa ešte i na hlavnom pojednávaní prežívala stres a traumu z toho, čo sa jej stalo, kričala
na obžalovaného, bola rozrušená, musela byť predsedom senátu usmerňovaná, čo bolo v nadväznosti
na otázky obžalovaného k nej smerujúce a i priamo pri takejto neformálnej konfrontácii tvárou v tvár

potvrdila, že ide o obžalovaného, teda ako o sobou, ktorá spáchala žalovaný skutok, bola si na sto
percent istá, že ide o obžalovaného, videla mu do tváre, potvrdila i to, že jej celou svojou váhou stúpil na
ruku, že ju udrel na väzy, cítila bolesť na väzoch. V nadväznosti na uvedené, už i v prípravnom konaní,
v reakcii na odpovede poškodenej po kladených otázkach obvineného, sa vyjadrovala spôsobom, ktorý
preukazuje jej hnev a zlosť nad tým, čo sa jej stalo, poukazujúc na jej vek, že ani toto ho neodradilo

od fyzického ataku na ňu. Potvrdila, že jej šklbal tašku, vyjadrovala sa slovami na obžalovaného „že
vám huba neodpadne, pánbožko vás potrestá!“. Jednoznačne tiež potvrdila, že útoku obžalovaného sa
bránila, držiac pevne kabelku, ktorú jej šklbal, kričala na neho, aby jej dal pokoj, odkopol jej palicu, bez
ktorejsanemôžepohybovať,tátojejodletelaažnahlavnúcestu.Prišlijejnapomocneznámeokoloidúce
dievčatá, ktoré ju zo zeme zodvihli, priniesli jej palicu, ponúkli sa, že s ňou pôjdu na políciu. Spôsobenú

škodu ohodnotila na sumu za odcudzené veci 230,- Eur. Vznikla jej aj škoda spôsobená výmenou vložky
FAB, v sume 20,- Eur, keďže jej boli odcudzené aj kľúče od bytu.Ďalšími nepriamymi dôkazmi podporujúcimi priamu výpoveď svedkyne poškodenej, je aj vypracované
odborné a lekárske vyjadrenie, následný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva, taktiež
zápisnica o ohliadke miesta činu, zápisnica o ohliadke miesta nálezu odcudzených vecí, ich vrátení s

opoznaním poškodenou, tiež fotodokumentáciou zranení poškodenej, ambulantným záznamom, ktoré
tak vytvárajú dostatočne jasnú a presvedčivú reťaz nepriamych dôkazov, popri priamom dôkaze -
výpoveď svedkyne poškodenej, že došlo k spáchaniu žalovaného zločinu skutkom, uvedeným vo
výrokovej časti tohto rozsudku obž. P. D., čím súčasne je vyvrátená jeho obhajoba, ktorá bola zameraná
na nepopretie toho, že sa na mieste činu nachádzal, že skutok spáchal, avšak nie lúpežným konaním,

ale krádežou kabelky, čo však nezodpovedá skutkovým zisteniam v rámci vykonaného dokazovania.

Odborné lekárske vyjadrenie dostatočne korešponduje s následne vypracovaným znalcom z odboru
zdravotníctva znaleckým posudkom pribratým súdom do konania, pričom rozpor, ktorý vznikol, je
v otázke vyžadovanej doby liečenia a práceneschopnosti, ktorá v odbornom lekárskom vyjadrení
bola ustálená na 5 dní bol dostatočne dôvodne, presvedčivo a jednoznačne objasnený znalcom v
znaleckom posudku, prečo táto doba 5 dní je nedostatočná, a teda, že sa vyžadovala doba liečenia,

práceneschopnosti v trvaní 10 dní. Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku konštatoval, že na
základe objektívnych nálezov je možné konštatovať, že poškodená utrpela pomliaždenie v oblasti šije,
pomliaždenie, odreniny a krvné podliatiny v oblasti pravého kolena. Vo vzťahu k mechanizmu úrazu
poukázal na to, že v oblasti šije ide o tupé poranenie, ktoré mohlo vzniknúť úderom tupého predmetu,
čím je aj ruka. V oblasti kolena ide o poranenie, ktoré vzhľadom na lokalizáciu a charakter takmer

s istotou vzniklo nárazom na tvrdý, nie celkom rovný, povrch. Ide o zranenia v typickej lokalizácii
kontaktného miesta pri páde na kolená. Aj keď ide o samostatné lokalizácie poranení, sú umiestnené
tak, že spĺňajú podmienku popísaného mechanizmu úrazu. V súhlase s časovým priebehom je aj to,
že pri prvotnom vyšetrení, ktoré bolo realizované cca dve hodiny po úraze, neboli ešte viditeľné krvné
podliatiny, ktoré sú však evidentné štyri dni po úraze na fotodokumentácii a ich príznaky rezorbcie,

zapadajú do časového obdobia štyroch dní. Možno tak konštatovať, že zistené a popísané zranenia
mohli vzniknúť mechanizmom ako ich popisuje samotná poškodená, i keď obžalovaný popiera, že by
poškodenej akýmkoľvek spôsobom ublížil. Súčasne znalec uviedol, že nález v oblasti šije nemohol
vzniknúť pri páde, ale musel byť spôsobený, vzhľadom na lokalizáciu a charakter, inou osobou. Zranenia
v oblasti kolena, vznikli veľmi pravdepodobne pádom. Zranenia poškodenej majú taký časový priebeh,

že zapadajú do obdobia úrazu, s primeraným vývojom. Jednoznačne je vylúčené, že by tieto poranenia
mala poškodená pred úrazom, a súčasne vylučuje i to, že by tieto zranenia vznikli po tomto incidente.
Obe zistené zranenia sú ľahkého charakteru a vzhľadom aj na vek a vývoj, predpokladanú dobu liečenia,
tým i práceneschopnosť, stanovil na dobu 10 dní, keďže z fotodokumentácie vyplýva, že zranenie štyri
dni po predmetnom úraze bolo jednoznačne evidentné a nie sú žiadne známky k tomu, že by jeho

liečba mala byť ukončená už o jeden deň (ako to bolo konštatované rozporne v odbornom lekárskom
vyjadrení iného lekára). Argumentačne zdôvodnil i vyžadovanú dobu 10 dní tým, že ani u mladého
človeka sa do piatich dní nezhojí takéto zranenie a u starého človeka - 80-ročného, kde je kĺb
postihnutý degeneratívnym ochorením - gonartrozou, s implantovaním protézy kolenného kĺbu vľavo
poškodenej v r. 2008, je doba liečenia výrazne dlhšia, preto doba liečenia a práceneschopností 10 dní

je jednoznačne dobou primeranou. V ďalšej časti vypracovaného znaleckého posudku sa vyjadril i k
tomu, čo bolo rozporným a opakovane tvrdeným poškodenou vo vzťahu k zraneniu v oblasti ľavej ruky,
kde znalec - ako súčasne primár oddelenia úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice Martin -, uviedol
a konštatoval, že sa nedopátrali žiadneho záznamu v dokumentácii Univerzitnej nemocnice Martin, a
takáto ani nebol predložená, i s kontaktom poškodenou, a tak nie je daný žiadny objektívny záznam o

tom, že by k takémuto zraneniu pri tomto incidente došlo. Samotná poškodená nepoukázala na inde
poškodenie a nepoukázala na žiadni iný záznam o ošetrení, než je v dispozícii spisového materiálu.
Poškodená bola z titulu poranenia obmedzená v bežnom spôsobe života tým, že mala obmedzený
pohyb a možnosť plného zaťaženia pre poranenie pravého kolena o to viac, že ľavé koleno má ošetrené
kolennou totálnou protézou, prechodne mala bolesti v oblasti šije s obmedzením hybnosti. K odbornému

vyjadreniu vypracovanému MUDr. Jánom Jelenčíkom sa vyjadril tak, že sa s ním v podstate zhoduje, až
na už v znaleckom posudku rozvedenú potrebnú dlhšiu dobu liečenia 10 dní.

Miestočinuboloobhliadnutéeštetohoistéhodňa09.01.2015sozačiatkomo22.50hod.sopisommiesta
činu, identifikáciou zastávky MHD, v jej blízkosti dvoch lavičiek, stopy neboli zaistené žiadne. Miesto
činu bolo fotodokumentačne zdokumentované, s orientačnými pohľadmi na rukoväť kabelky, postavupoškodenej, ruky a dlane poškodenej. Zápisnične a súčasne aj fotodokumentačne bolo zachytené a
zdokumentované miesto nálezu odcudzených vecí, pochádzajúcich z vyšetrovanej trestnej činnosti, s
nájdením o. i. vecí 1 ks obálky na meno Q. O., s pozdravným listom jej adresovaným, s rôznymi kartami

TESCO Club, Dr. Max, Billa Karta, pohľadnica na meno Q. O., kovová šperkovnica, peňaženka, zväzok
kľúčov, rôzne písomnosti zo SLSP. Miesto nálezu zo dňa 12.01.2015 je približne 200 m od železničnej
trate, smerom na časť Podháj. Súčasťou miesta nálezu bola aj dámska kožená taška, ktorá bola pod
štyrmipanelmi.Zápisnicouovrátenívecíz12.01.2015súidentifikovanéveci,ktorépoškodenáopoznala,
a ktorej právo na ne bolo nepochybné, vzťah k nim konštatovala i na hlavnom pojednávaní. Súčasne

zo spisu vyplýva, že u obž. P. D. boli zaistené veci - dámske hodiny zn. Orlando, lupa v tvare kruhu,
magnetický náramok striebornej farby v papierovej krabičke, ktoré boli taktiež vrátené pošk. Q. O. po
ňou opoznaní týchto vecí a preukázaní jej vzťahu k nim. Odborným vyjadrením bola stanovená hodnota
hnuteľných vecí pochádzajúcich z prejednávanej trestnej činnosti, a ktoré sa dostali do protiprávnej
dispozícieobž.P.D.,aktorésúvecamiosobnejpovahyvovzťahukpoškodenej,sohodnotenímspoluna
sumu 216,69 Eur. Ambulantným záznamom je preukázané, že poškodená už dňa 09.01.2015 o približne

21.05 hod. bola na úrazovej ambulancii Univerzitnej nemocnice Martin vyšetrená a ošetrená s tým, že
podľa udaní bola napadnutá inou osobou a udretá, tiež so zranením kolena, s bolestivosťou pravého
kolena, vykonanou diagnostikou, pritom tento ambulantný záznam bol predmetom už rozvedeného
znaleckého posudku, obdobne tak fotodokumentácia z ohliadky zranení poškodenej zo dňa 13.01.2015,
ktorá je taktiež obsahom spisu.

Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/90/2008 vyplýva, že u obž. P. D. taktiež išlo o vec riešenú
väzobne, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom 09.12.2008,
právoplatným dňa 09.12.2008, a ktorým bol obž. P. D. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 1 Tr. zák. a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, so zaradením na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zločinu lúpeže

sa dopustil tým, že v nočných hodinách dňa 29.08.2008 v Martine - Priekope, sa priblížil k poškodenej, v
tom čase 56 ročnej, ktorá prechádzala po neosvetlenom mieste, dal jej ruku na pravé plece, na ktorom
mala prevesenú kabelku, v ktorej sa nachádzali aj peňaženka s hotovosťou, bankomatové karty, rôzne
doklady, mobilný telefón a iné, túto sa pokúšal jej strhnúť z pleca, čo sa mu nepodarilo a začal sa
s poškodenou o túto kabelkou naťahovať, v úmysle jej kabelku vytrhnúť, pri čom poškodená stratila

rovnováhu a spadla na zem, stále však držala kabelku v ruke, ktorú sa jej pokúšal aj naďalej obž. P. D.
vytrhnúť, čo sa mu po čase podarilo a s kabelkou z miesta ušiel.

Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/99/2009 súd zistil, že na obž. P. D. bola podaná obžaloba
pre prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Rozsudkom
Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/99/2009 zo dňa 30.03.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Žiline sp. zn. 1To/73/2010 zo dňa 19.08.2010 bol uznaný za vinného zo spolupáchateľstva prečinu
krádeže podľa § 20 Tr. zák., § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a odsúdený podľa § 188 ods.
1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace so zaradením na jeho výkon
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného zrušenia
vo výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/90/2008 z 09.12.2008 so súčasným

zrušením aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduMartinsp.zn.2Pp/15/2013súdzistil,žeobž.P.D.požiadalOkresný
súd Martin dňa 04.02.2013 o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s odôvodnením,
že je toho názoru, že doterajší vykonaný nepodmienečný trest splnil svoj účel a už len ďalšia hrozba

výkonu zvyšku trestu je pre neho dostatočná k tomu, aby sa ďalšej trestnej činnosti už nedopustil.
Uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 2Pp/15/2013 zo dňa 25.03.2013, právoplatným 25.03.2013,
bol podmienečne prepustený na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/99/2009 z 30.03.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 1To/73/2010 zo dňa 19.08.2010 a z výkonu trestu, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného

súdu Martin sp. zn. 3T/32/2009 z 02.06.2009 vo výmere 3 mesiace. Určená mu bola skúšobná doba
vo výmere 3 roky. Súčasne mu bol nariadený probačný dohľad vo výmere 3 roky s uložením mu
aj povinnosti sa zamestnať v skúšobnej dobe, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Z
priebežnej správy z probácie z 12.03.2015 vyplýva, že obžalovaný bol poučený o spôsobe výkonu
probačného dohľadu a kontroly. Nepodarilo sa mu zamestnať na území Slovenskej republiky, preto jeho

rodičiatvrdili,žeodcestovaldoAnglicka,keďžesitammalnájsťprácu.Priosobnomhlásenísaeštevjúni2014 uviedol, že pracovnú zmluvu doloží, avšak túto ku dňu vypracovania správy nepredložil. Zistené
bolo, že nie je evidovaný ani Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepredložil ani žiadny iný doklad,
že sa preukázateľne uchádza o zamestnanie. Probačná a mediačná úradníčka taktiež zistila, že sa

voči nemu počas skúšobnej doby začali nové trestné stíhania. V evidencii priestupkov má zaevidované
priestupky spáchané počas skúšobnej doby, vrátane krádeže a v závere svojej správy konštatovala, že
u odsúdeného probačný dohľad neplní svoj cieľ.

Odpisom z registra trestov má súd za preukázané, že v osobe obžalovaného ide o kriminálne narušenú
osobu, pretože pri svojom mladom veku má v registri trestov už osem záznamov o odsúdeniach,

pričom vo všetkých prípadoch išlo o majetkovú trestnú činnosť, ktorá bola rozhodovaná zo začiatku
upustením od potrestania, neskôr podmienečným trestom odňatia slobody, následne už ukladaním
nepodmienečných trestov a posledným odsúdením je už uvedená vec vedená na Okresnom súde Martin
pod sp. zn. 3T/99/2009. Z výpisu z registra priestupkov je preukázané tvrdenie probačnej a mediačnej
úradníčky, že už počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia má zaevidované štyri priestupky,
z nich je jeden opätovne majetkového charakteru, keď sa dopustil krádeže 70 kíl železného šrotu.

Okresný súd Martin po vykonanom dokazovaní postupom uvedeným v Trestnom poriadku, prihliadajúc
na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní, predovšetkým stranami, pri zachovaní ich
rovnosti, hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností tejto trestnej veci jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či by ich obstaral
sám, alebo orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, a takto mal jednoznačne a bez

pochybností preukázané, že obžalovaný P. D. skutkom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku
svojím priamym úmyselným konaním v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák., teda že chcel spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, naplnil všetky zákonné
znaky žalovaného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na §
139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., lebo proti inému - poškodenej Q. O., použil násilie - keď poškodenú

rukou udrel do oblasti väzov a podkopol jej palicu, o ktorú sa opierala, snažil sa vytrhnúť jej kabelku,
ktorú pevne držala ľavou rukou, v snahe zobrať jej kabelku, jej aj stúpil nohou na ľavú ruku, v ktorej
držala kabelku a túto sa mu následne aj podarilo vytrhnúť, čím je daný jednoznačný úmysel násilím
zmocniť sa cudzej veci - kabelky a jej obsahu, a taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho
veku, keď z veku poškodenej 81 rokov je bez pochybností, že i táto okolnosť je naplnená. Popri

danosti veku bol tento dostatočne vierohodne a verifikovane preukázaný i bezprostredným kontaktom
aj súdu s poškodenou na hlavných pojednávaniach. Bez pochybností mal tiež súd preukázané, že z
pohľadu obžalovaného i toto bola významná okolnosť v danosti jeho protiprávneho motívu konania,
vopred pripraveného a premysleného, cieleného, s vytypovaním vhodnej obete, ktorou sa poškodená
stala, s ohľadom na práve obžalovaným volené miesto, čas a ním aj zvolený spôsob spáchania

žalovaného zločinu, ktorý z hľadiska násilia bol akcelerovaný a pritvrdzovaný v dôsledku aktívnej obrany
poškodenej napriek jej veku. Súčasne súdu neušlo pozornosti ani nápadne podobné lúpežné konanie
obžalovaného, za ktoré už bol právoplatne odsúdený už v rozobranej veci vedenej na Okresnom súde
Martin pod sp. zn. 2T/90/2008. Z uvedeného je tiež zrejmé, že obhajoba obžalovaného nemohla obstáť,
bola vyvrátená vykonaným dokazovaním, vyhodnotená bola ako účelová, nie sa zbaviť trestnoprávnej

zodpovednosti, ale poukázať na spáchanie iného trestného činu - trestne oveľa miernejšie trestného
(krádež), majúc už obžalovaným skúsenosti s majetkovou trestnou činnosťou, popri aj tej závažného
charakteru - lúpežného. Jeho obhajoba je jednoznačne a bez pochybností, v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie, dostatočne preukázaná vykonaným dokazovaním, v rámci ktorého bol zabezpečený
priamy dôkaz - výpoveď svedkyne poškodenej Q. O., a ktorej výpoveď je v tom podstatnom a rozhodnom

z hľadiska skutkových tvrdení a právnej kvalifikácie konania obžalovaného plne v zhode a súlade s
vypracovaným znaleckým posudkom znalcom z odboru zdravotníctva, keď už zvýrazniac to, čo už
bolo uvedené, že zo znaleckého posudku vyplývajú zranenia, ktoré boli popísané a sú objektívne
zistené, majú taký časový priebeh, že zapadajú do obdobia úrazu, sú takého charakteru a lokalizácie,
že zodpovedajú mechanizmu, ktorý uvádza poškodená, zvýrazniac i tú skutočnosť, že nález v oblasti

šije nemohol vzniknúť pri páde ale musel byť vzhľadom na lokalizáciu a charakter spôsobený inou
osobou, mechanizmu zranenia zodpovedá aj následné zranenie po podkopnutí palice, s pádom na
oblasť pravého kolena. Ďalšími z významných nepriamych dôkazov k vine obžalovaného je aj odtrhnuté
pútko z kabelky poškodenej, čo je tiež nepochybným prejavom aktívneho bránenia sa poškodenej a
na druhej strane fyzického násilia vykonávaného obžalovaným v snahe zmocniť sa tejto kabelky, resp.

tašky, čo sa mu nakoniec aj podarilo. V neposlednom rade sú nepriamymi dôkazmi aj zápisnice oohliadke miesta činu, o ohliadke nálezu vecí s ich identifikovaním, stotožnením, preukázaním práva
poškodenej k nim. Súd v tejto súvislosti precizoval skutkovú vetu v súvislosti s vecami, ktoré obžalovaný
vybral z kabelky, a to aj o veci, ktoré boli u neho zaistené, ktoré pochádzali z kabelky poškodenej, a

ktoré si taktiež poškodená prevzala. Súd neuveril ani obhajobe obžalovaného, že poškodenej nezobral
hotovosť 200,- €, keďže motív obžalovaného bol daný jednoznačne s cieľom zmocniť sa peňazí, resp.
iných speňažiteľných majetkových hodnôt, poškodená dostatočne jasne a presvedčivo preukázala a
zdôvodnila, prečo mala v kabelke sumu 200,- €, a ktorú chcela použiť na prípadné platenie u krajčírky,
popriinýchveciachvkabelke,ktoréboličiužpraktickyhodnotné,alebohodnotnépostránkeimateriálnej,

z hľadiska hlbokého vzťahu poškodenej k nim, čo je dané i veľmi aktívnou obranou poškodenej, v snahe
až do posledného momentu si tieto uchrániť veci, čo však nebolo možné vzhľadom k vyvíjanému a
stupňujúcemu sa fyzickému násiliu zo strany obžalovaného voči telu poškodenej.

Po zhodnotení všetkých, v tomto rozsudku uvádzaných okolností, súd pri úvahách o druhu a výmere
trestu prihliadol na skutočnosť a zásadu ukladania trestu, že tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Súčasne
tým trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, teda postupom podľa § 34 ods. 1
Tr. zák. a následne pri určovaní pri druhu trestu a jeho výmery prihliadol, v súlade s ust. § 34 ods.
4 Tr. zák., na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, tiež na jeho pomery a možnosti nápravy. Okrem už

uvedených skutočností v odôvodnení tohto rozsudku súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu
okolnosť, naopak zistil jednu priťažujúcu okolnosť, v zmysle ust. § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že už
bol za trestné činy v minulosti odsúdený a na tieto odsúdenia je možné prihliadať, majú aj zásadný
materiálny význam pri negatívnom vyhodnotení osoby obžalovaného. Obžalovanému tak ukladal trest
odňatia slobody podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., kde je ustanovená trestná sadzba odňatia slobody vo

výmere 7 rokov až 12 rokov, súčasne však podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery, musel prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
keď tak u obžalovaného bola zistená len priťažujúca okolnosť, a tak by bolo na mieste použitie inak
ust. § 38 ods. 4 Tr. zák., t. j. zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu, čo však nemohlo byť použité práve pre ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., keď bolo povinnosťou súdu

zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej, a už uvedenej, trestnej sadzby o jednu polovicu, pretože
obž. P. D. opätovne spáchal zločin, keď už skôr bol právoplatnej odsúdený pre spáchanie zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/90/2008 zo dňa
09.12.2008, právoplatným 09.12.2008. U obž. P. D. sa tak musela zvýšiť dolná hranica trestnej sadzby
odňatia slobody na 9 rokov a 6 mesiacov pri danej hornej hranici trestnej sadzby 12 rokov odňatia

slobody. Pokiaľ súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý je zo zákona
trestnom nepodmienečným, vo výmere 11 rokov, uložil mu ho v hornej polovici zvýšenej trestnej sadzby
s opätovným zvýraznením preukázaných skutočností a okolností veci, osoby obžalovaného, keď v
pomerne mladom veku obžalovaného už ide o významne kriminálne narušenú osobu, na ktorú bez
účinku ostali rôzne možnosti pôsobenia dané Trestným zákonom od upustenia od potrestania, cez

podmienečný trest odňatia slobody, až po ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody s ich aj
reálnym výkonom, keď už bol odsúdený pre zločin lúpeže s nápadne podobným spôsobom vykonania
činu, nepoučil sa v tejto trestnej veci, za ktorú bol taktiež odsúdený na nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky, a ktorý mu bol následne zvýšený, z dôvodu ukladania súhrnného trestu
odňatia slobody, až na 6 rokov a 4 mesiace. Snažil sa presvedčiť súd o svojom polepšení sa a napravení,

v čom mu dal súd šancu, keď ho podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu,
nariadil mu probačný dohľad, ktorý je však vysoko formálny a neplniaci svoj účel tak, ako to konštatuje
probačná a mediačná úradníčka v priebežnej správe k vykonávanej probácii. Taktiež nerešpektoval ani
povinnosť uloženú mu uznesením pri podmienečnom prepustení o zamestnaní sa alebo preukázateľne
uchádzaní sa o zamestnanie. Taktiež skúšobná doba, ktorá mu bola uložená vo výmere 3 roky sa

javí ako neúčinná v pozitívnom pôsobení na obžalovaného. Obžalovaný súčasne spôsobom spáchania
žalovaného zločinu, výberom obete, preukázal hlboký stupeň neúcty k pravidlám a normám spoločnosti,
k spoluobčanom vyššieho veku, pričom pri hodnotení osoby vyššieho veku súd v negatívnom smere pre
obžalovaného prihliadol aj na to, že u osoby poškodenej ide o skutočne osobu v pokročilom veku, ktorý je
fyzickyzrejmý,sťažkosťoupohybuachôdze,odkázanosťounapoužívaniepalice.Bezpovšimnutiasúdu

nemohlo ani ostať, popri vytypovaní vhodnej obete, aj zvolené miesto a čas činu, kde sa nenachádzali
iní ľudia. Išlo o čas, kedy už bola vonku tma a aj zima, v rámci zimného času, keď poškodenú pospáchaní žalovaného zločinu nechal napospas vlastnému osudu, ležiac na zemi. Zo zákona je uložený
trest odňatia slobody trestnom nepodmienečným, preto obž. P. D. na jeho výkon zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.

zák., keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním žalovaného zločinu bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

V adhéznom konaní súd rozhodoval aj o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody
poškodenou Q. O.H., ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenú jej krádežou veci vo výške
230,- € a náhradu škody vo výške 20,- € za výmenu FAB zámky. Následne v súlade s ust. § 287 ods.

1 Tr. por. súd zaviazal obž. P. D. k povinnosti nahradiť pošk. Q. O.H. škodu spôsobenú jej odcudzením
finančnej hotovosti a vecí vo výške 230,-€, keďže nad poškodenou uplatnený nárok na náhradu škody
súd nemohol ísť a suma 230,- € je bez pochybností zo spisu preukázaná - odcudzením finančnej
hotovosti vo výške 200,-€ a v zostávajúcej sume 30,-€ hodnotou odcudzených vecí preukázaných vo
finančnom vyjadrení vypracovaným odborným vyjadrením k ich hodnote a k času spáchania žalovania
trestnej činnosti. Keďže si poškodená Q. O. uplatnila aj nárok na náhradu škody vo výške 20,-€ za

výmenu FAB zámky, súd ju s týmto zostávajúcim zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na
občianske súdne konanie postupom podľa § 288 ods. 2 Tr. por., lebo jej uplatnený nárok na náhradu
škody priznal len sčasti postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. a pre rozhodnutie o povinnosti na
náhradu škody vo výške 20,-€ za výmenu FAB zámky by bolo potrebné ďalšie dokazovanie v súvislosti
s preukázaním dôvodnosti tohto nároku i jeho výšky, čo presahuje potreby trestného konania. Nie je v

možnostiach súdu a zákonnej úpravy v zmysle Trestného poriadku rozhodnúť o žiadosti poškodenej,
ktorážiadalasúd,abyrozhodolovráteníjejmedailyvpriemerepribližne8cmsnápisom„Zasocialistickú
výchovu“, ktorá má pre ňu veľký význam a o čo opakovane súd žiadala, aby jej ju obžalovaný vrátil,
pretože túto vec ani súd, ani orgány činné v trestnom konaní, k dispozícii nemajú, a preto nemôžu
rozhodnúť o jej vrátení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v
Martine. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina.

Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené

tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku prechádzalo.