Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/316/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213388
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713213388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci navrhovateľa COFIDIS, a.
s., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Antovszká, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti
odporcom 1/ N. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. X, XXX XX F. a 2/ Q. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
T. XXXX/XX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 313,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/182/2013-42 zo dňa 20. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 20. 11.
2013 zamietol návrh navrhovateľa (prvý výrok). O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že ani
jeden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (druhý výrok). Prvostupňový súd vyhodnotil zmluvu o
revolvingovom úvere, uzavretú medzi navrhovateľom a odporcami, ako zmluvu spotrebiteľskú, poukázal
na ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 4, 54 ods. 2 a § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ), na ustanovenia § 2 písm. b) a § 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v pôvodnom znení a na § 497 Obchodného zákonníka

č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“). Prvostupňový súd mal preukázané, že
navrhovateľ uzavrel s odporcami 1/ a 2/ zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcom sumu 40.000,-Sk (1 327,76 Eur). Pokiaľ ide o splácanie úveru, okresný súd v
tejto súvislosti poukázal na článok 4.1 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého odporcovia
boli povinní splácať úver až do okamžitého plného vrátenia čerpaného úveru vrátane úrokov. Ďalej
okresný súd poukázal na bod 4.3 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého keďže ide
o revolvingový úver, ktorého čerpanie a splácanie závisí na klientovi, nemožno presne vyčísliť počet

splátok úveru ani dobu splácania úveru. Uviedol, že nebola určená konečná splatnosť úveru vzhľadom
na uzavretie zmluvy o úvere na dobu neurčitú. Okresný súd ďalej konštatoval, že takto formulovaná
zmluva o úvere nespĺňa náležitosti zakotvené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“),
pretože nebola uzavretá určite a zrozumiteľne a taktiež nie je stanovené, v akej výške a dokedy je
dlžník povinný takto poskytnutú sumu vrátiť. Odporcovi 1/ bol poskytnutý revolvingový úver vo výške
1 327,76 Eur. Ku dňu podania návrhu zaplatili odporcovia sumu 2 663,62 Eur. Zmluva bola vopred
vyhotovená a odporcovia nemohli jej obsah individuálne ovplyvniť, pričom zmluvné ustanovenia tak,

ako sú formulované, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 4 OZ
neplatné. Vzhľadom na to, že odporcovia 1/, 2/ zaplatili na úverový limit 1 328,-Eur sumu 2 663,62
Eur, žalobu zamietol.O trovách prvostupňového konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) s odôvodnením,
že právo na náhradu trov konania vzniklo odporcom 1/, 2/, ktorí si náhradu trov konania neuplatnili.

Navrhovateľ nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo.
Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, a to
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. V odvolaní poukázal na to, že
zmluva o úvere bola uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a v

súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, čo vyplýva aj z článku 1.3.1. Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou uzavretej zmluvy o úvere. V zmluve je uvedené,
že Všeobecné obchodné podmienky (vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere) a prílohy
1 - 3, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, čo podľa zmluvy odporcovia 1/ - 2/ zobrali na
vedomie a potvrdili, že sa s nimi riadne oboznámili, považovali ich za zrozumiteľné, určité a prejavili
súhlas byť nimi viazaní. Zmluva o úvere je v zmysle Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom,

pričom v zmysle § 273 ObZ časť obsahu zmluvy môže byť určená aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky. Predmetné ustanovenie je kogentné, preto nie je nemožné zmeniť ho dohodou zmluvných
strán. Všeobecné obchodné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odporcovia 1/, 2/ opatrili
zmluvu svojím podpisom. On ich dostatočne upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si
nielenzmluvyoúverealeajjejneoddeliteľnýchsúčastí. Podľajehonázoru,zmluvaoúverebolauzavretá

v súlade so zákonom č. 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy,
preto odporcovia 1/, 2/ boli povinní zaplatiť aj celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ popísal spôsob akým sú uzatvárané
zmluvy o úvere a zdôraznil, že odporcovia mali dostatok času zmluvy s prílohami si poriadne
preštudovať a slobode sa rozhodnúť, či ju uzatvoria, o čom podľa jeho názoru svedčia

aj dátumy podpisu zmluvy: veriteľ dňa 10. 03. 2008 a dlžníci dňa 12. 03. 2008. Poskytovanie úverov je
predmetom jeho činnosti, a preto je v súlade s praxou v obchodnom a bankovom sektore, že zmluvy
sú pripravené na predtlačenom formulári. Skutočnosť, že zmluva je formulárová, neznamená, že musí
spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ďalej namietal, že okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, ktoré ustanovenie zmluvy spôsobuje nerovnováhu v právach

v neprospech spotrebiteľa a rovnako neuviedol o akú neprijateľnú podmienku ide podľa
demonštratívneho výpočtu v § 53 ods. 4 OZ. Nesúhlasil ani so záverom prvostupňového súdu o tom,
že článok 4.1, 4.3 Všeobecných obchodných podmienok nespĺňa náležitosti zakotvené v § 37 ods. 1
OZ, konkrétne, že zmluva nebola uzavretá určite a zrozumiteľne. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy je
príloha č. 4, kde je príklad nákladov a splátok úveru a kde je jasne uvedená jednotlivá výška úverového

rámca, minimálna mesačná splátka, počet splátok, doplatok, posledná splátka, RPMN a výška odplaty.
Pri revolvingovom úvere sa klientovi umožňuje čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať
o povolenie čerpania banku. Ide napríklad o kreditné karty, pri ktorých je poskytnutý úverový rámec. V
prílohe č. 4 k zmluve o úvere je jasne uvedené, že v prípade poskytnutého úveru 40.000,- Sk bola výška
minimálnej splátky 1599,- Sk a pri týchto minimálnych splátkach by bola doba splácania 36 mesiacov

+ doplatok posledná splátka 382,93 Eur, RPMN vo výške 29%, výška odplaty pri splácaní minimálnych
splátok po dobu 36 mesiacov by bola 17.946,93 Sk. Keďže príloha č. 4 obsahuje presné výpočty
v prípade minimálnych splátok, je odôvodnenie rozsudku o nezrozumiteľnosti a neurčitosti nesprávne.
Odôvodnenie o prihliadnutí na § 54 ods. 2 a k tomu, že na úverový limit 1 328,-Eur odporcovia 1/, 2/
zaplatili sumu 2 663,62 Eur, nepovažoval za riadne odôvodnené, pretože v prípade úverového limitu

sú podstatné dva faktory, a to doba splácania a výška splátok. Je preto logické, že nesplatením aspoň
minimálnych splátok riadne a včas každý mesiac narastajú celkové náklady a tým sa navyšuje konečná
splatná suma. Ďalej ešte navrhovateľ uviedol, že okresný súd zasiahol do jeho Ústavou Slovenskej
republiky garantovaného práva na súdnu ochranu. Na základe uvedeného potom žiadal, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si

uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.
1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ a odporca 1/ ako dlžník a odporca
2/ ako spoludlžník mali dňa 12. 03. 2008 uzavrieť Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX
s úverovým limitom 40.000,-Sk (takáto suma je „zaškrtnutá“ vo vopred pripravenom formulárovom
vyhotovení zmluvy). Zmluva obsahuje označenie veriteľa - navrhovateľa, osobné údaje odporcov 1/a 2/ ako aj údaje o dlžníkovom rodinnom stave, zamestnaní, spôsobe bývania, čistých mesačných
príjmoch a mesačných nákladoch dlžníka. Ďalej sú v zmluve malým a ťažko čitateľným písmom uvedené
skutočnosti o poistení, dohoda o zrážkach zo mzdy a súhlas so spracovaním osobných údajov. Údaje

o úrokovej sadzbe a ročnej percentuálnej miere nákladov sú uvedené ešte menším a ťažko čitateľným
písmom ako predošlé uvedené časti zmluvy s tým, že „úroková sadzba platná ku dňu podpisu tejto
zmluvy: 2,14% mesačne pre všetky úverové limity. RPMN sa určuje podľa článku 5.4 VOP. Pre úverový
limit nad 60.000,-Sk je minimálna mesačná splátka 3,995% z úverového limitu.“ Rovnakým typom písma
je ďalej uvedené, že dlžník a spoludlžník berú na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú

všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy a prílohy 1 -
4 s tým, že potvrdili, že sa s nimi oboznámili, považujú ich za dostatočne zrozumiteľné a prejavujú
súhlas byť nimi viazaní. Navrhovateľ k návrhu doložil fotokópie občianskych preukazov odporcov 1/ a 2/,
Všeobecné obchodné podmienky a fotokópie príloh 1 až 3, uvedené spolu na jednom liste, a to príloha
č. 1 označená ako ODMIETNUTIE POISTENIA, príloha č. 2 označená ako ODMIETNUTIE SÚHLASU
a príloha č. 3 označená ako SADZOBNÍK POPLATKOV. Príloha č. 4, na ktorú odkazuje Zmluva o úvere

ako aj Všeobecné obchodné podmienky, navrhovateľom nebola predložená. Obsahom tejto prílohy mal
byť „Príklad nákladov a splátok úveru“. Z uvedenej zmluvy si potom navrhovateľ uplatňoval sumu 313,25
Eur, pozostávajúcu z úveru vo výške 259,43 Eur, z úroku za poskytnutie úveru vo výške 31,15 Eur, z
poistného vo výške 11,07 Eur a z poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 11,60 Eur ako
aj súvisiacu náhradu trov konania.

Odporca 1/ na pojednávaní dňa 20. 11. 2013 uviedol, že je pravdou, že uvedenú zmluvu podpísal,
vyčerpal úver asi vo výške 1.500,-Eur, o aktuálnom stave úveru vedomosť nemal, popísal ďalej svoju
finančnú situáciu s tým, že v prípade, že bude zaviazaný na zaplatenie, žiadal o povolenie
splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach.
Odporca 2/ na pojednávaní uviedol, že zmluvu podpísal ako spoludlžník. Keď odporca 1/, ktorý je jeho

bratom, zabudol zaplatiť jednu splátku, navrhovateľ mu začal zrážať dlžnú sumu z jeho príjmu. Potom
ako sa stal nezamestnaným, už úver nesplácal ani on. Taktiež popísal svoju finančnú situáciu.
Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na to, že zmluva o úvere je v právnom
poriadku Slovenskej republiky predmetom právnej úpravy v Obchodnom zákonníku ako absolútny
obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ OZ ako aj v zákone č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov pre tento zmluvný vzťah v znení
platnom a účinnom do 31. 03. 2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Právnu úpravu
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá nad rámec právnej úpravy obsiahnutej v Obchodom zákonníku
vyžaduje ďalšie náležitosti zmluvy o úvere, je potrebné aplikovať v prípade, že úver je poskytovaný

dlžníkovi, ktorý je v pozícii spotrebiteľa, a teda mu je úver poskytovaný na iný účel ako na
výkon povolania, zamestnania alebo podnikania. Vzťah medzi Obchodným zákonníkom a
zákonom o spotrebiteľských úveroch je potrebné vyhodnotiť ako vzťah všeobecného právneho predpisu
(lex generalis) a osobitného právneho predpisu (lex specialis).
Bez ohľadu na to, aký právny predpis je potrebné aplikovať a aké náležitosti mala zmluva o úvere

obsahovať, je potrebné v prvom rade zdôrazniť základné požiadavky kladené Občianskym zákonníkom
na akýkoľvek právny úkon. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Zrozumiteľnosť právneho úkonu možno charakterizovať ako
vlastnosť právneho úkonu z hľadiska jeho formy aj obsahu, ktorá má za následok, že právny úkon je
vyjadrený jasným a zrozumiteľným spôsobom z hľadiska použitých výrazových prostriedkov a účastníci

právneho vzťahu sú schopní pochopiť tieto výrazové prostriedky použité na vyjadrenie obsahu právneho
úkonu, teda sú schopní pochopiť jeho obsah. Zrozumiteľnosť sa nepochybne týka aj formy, v ktorej
sú tieto výrazové prostriedky vyjadrené, teda právny úkon z pohľadu zrozumiteľnosti musí byť jasný a
nepôsobiaci zmätočne aj z hľadiska použitej formy. Určitosť právneho úkonu je oproti tomu vlastnosť
právneho úkonu prejavujúca sa v tom, že obsah právneho úkonu je jasne vyjadrený. Teda kým

zrozumiteľnosť sa týka výrazovej stránky právneho úkonu, určitosť sa týka jeho obsahu.
Podstatou zmluvy o úvere v zmysle súčasnej právnej úpravy je, že veriteľ sa zaväzuje na požiadanie
dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V posudzovanom prípade mala byť medzi
účastníkmi uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, čo je špecifický druh úveru. Z predloženej zmluvy

však vôbec nie je zrejmý obsah právneho vzťahu, teda nie je zrejmé, aké záväzky a im zodpovedajúce
oprávnenia (teda povinnosti a práva) vyplývajú jednotlivým účastníkom zmluvného vzťahu. V jednom
ustanovení zmluvy pod názvom ÚVEROVÝ LIMIT je uvedené len to, že veriteľ poskytuje dlžníkovi
revolvingový úver s úverovým limitom, s možnosťou navýšenia úverového limitu až do maximálnejvýšky 100.000,- Sk, pričom z viacerých navrhovaných možností úverového limitu je „zaškrtnutý“ úverový
limit vo výške 40.000,- Sk. V ďalšej časti zmluvy je uvedené, že dlžník má uviesť čiastku, ktorá má
byť poukázaná na bankový účet dlžníka a ďalej, že má uviesť číslo bankového účtu, na ktorý majú

byť peniaze pri čerpaní prevedené. S ohľadom na uvedené má odvolací súd za to, že
z predloženej zmluvy nevyplýva základný právny rámec zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a
odporcami 1/, 2/, teda vôbec nie je zrejmé, aké zmluvné povinnosti a práva mal navrhovateľ v pozícii
veriteľa a aké zmluvné práva a povinnosti mali odporcovia 1/ a 2/ v pozícii dlžníka a spoludlžníka.
Kým úvodná časť formuláru zmluvy pomerne jasne a zrozumiteľne vymedzuje osobné, rodinné a

zárobkové pomery odporcov 1/ a 2/, samotný obsah zmluvy je formulovaný značne neprehľadne, ťažko
čitateľným písmom s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky a prílohy, ktoré navyše odporcovia
1/ a 2/ osobitne nepodpísali. Odkaz na obchodné podmienky a prílohy je rovnako formulovaný ťažko
čitateľným písmom, je umiestnený neprehľadne a nejasne. Z predloženej formulárovej zmluvy teda
vôbec nie je zrejmá povinnosť odporcov 1/ a 2/ vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a nie sú jasne a
zrozumiteľne vymedzené ani prípadné splátky úveru, podmienky splácania a konečná splatnosť. Pokiaľ

zmluva odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, aj tieto sú formulované nejasne a nezrozumiteľne,
odkazujúc na ďalšie prílohy. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že je potrebné zohľadniť špecifiká
revolvingového úveru, pri ktorom sa klientovi - dlžníkovi umožňuje čerpať poskytnuté zdroje opakovane,
bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania. Aj pri prihliadnutí na špecifikum revolvingového úveru
však nemožno upustiť od základnej požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, ktorá v

predmetnom prípade nebola ako podmienka platnosti právneho úkonu dodržaná. Navyše navrhovateľ
aj opakovane v odvolaní odkazuje na prílohu č. 4 k zmluve, kde mal byť uvedený príklad nákladov a
splátok úveru, z ktorého potom mal byť pre dlžníka zrejmý obsah jeho povinností v podobe minimálnych
mesačných splátok, počte splátok, doplatku poslednej splátky, ročnej percentuálnej miery nákladov a
výšky odplaty. Túto prílohu navrhovateľ v konaní pred prvostupňovým súdom a ani v konaní pred

odvolacím súdom nepredložil, teda neuniesol dôkazné bremeno v časti, v ktorej odkazom na tento
dôkaz argumentoval. Avšak aj v prípade predloženia takejto prílohy zmluvy je možné uzavrieť, že takto
vymedzené povinnosti dlžníka, a to príkladom v prílohe k zmluve, nemožno považovať za určite a
zrozumiteľne vyjadrený obsah právneho úkonu.
S ohľadom na uvedené potom prvostupňový súd správne prihliadol na jeden z dôvodov absolútnej

neplatnosti právneho úkonu uvedený v § 37 ods. 1 OZ a vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi účastníkmi
pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť za neplatnú. S týmto záverom prvostupňového súdu sa stotožnil
aj odvolací súd s tým, že vzhľadom na uvedený dôvod neplatnosti už považuje ďalšie závery
súvisiace s neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, uvedené v odôvodnení rozhodnutia
prvostupňového súdu, za nadbytočné.

Pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania, v tejto súvislosti odvolací súd
považuje za potrebné upozorniť, že pri aplikácii ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého okresný
súd postupoval, nie je formulácia výroku o náhrade trov konania správna. V konaní bol neúspešný
navrhovateľ, úspešní boli odporcovia 1/ a 2/, ktorí si však náhradu trov konania neuplatnili, preto o
náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. mal okresný súd rozhodnúť tak, že odporcom

1/, 2/ náhradu trov konania nepriznáva. Táto skutočnosť však nebola účastníkmi konania namietaná
(najmä navrhovateľom, ktorý podal odvolanie), preto odvolací súd rešpektujúc ustanovenie § 212 ods.
1 O. s. p. o tom, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, do tejto časti rozhodnutia nezasahoval.
Navyše je potrebné zdôrazniť, že zmena spôsobu rozhodnutia o náhrade trov konania by nemala žiadny
vplyv na konečné práva a povinností účastníkov konania.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol navrhovateľ neúspešný, úspešní boli odporcovia
1/ a 2/, ktorí si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a ani im žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.