Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 7P/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713200483
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5713200483.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľky: N. P., O..

Q., L.. XX. X. XXXX, J. N. XXXX/X, C. - X., proti odporcovi: G. P., L.. X. X. XXXX, J. D. J. XXX,
za účasti maloletého G. P.T., L.. XX. X. XXXX, J. N. XXXX/X, C. - X., v konaní zastúpený kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Otec s a z a v ä z u j e prispievať výživné na mal. G. v sume 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:

Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. G.
- každý párny týždeň v roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý týždeň v roku v
stredu od 15.30 hod. do 18. 30 hod.,
- v čase vianočných prázdnin v nepárnom roku od 24. 12. od 18.00 hod. do 28. 12. do 18.00 hod., v
párnom roku od 29. 12. od 18.00 hod. do 4. 1. do 18.00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku od Veľkého piatka pred Veľkou nocou od 18.00
hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.,
- počas jarných prázdniny v každom párnom roku od pondelka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- počas letných prázdnin v každom párnom roku od 1. 7. od 18.00 hod. do 15. 7. do 18.00 hod., od 1. 8.
od 18.00 hod. do 16. 8. do 18.00 hod., v každom nepárnom roku od 16. 7. od 18.00 hod. do 31. 7. do
18.00 hod., od 17. 8. od 18.00 hod. do 31. 8. do 18.00 hod.

Otec maloletého prevezme a po ukončení styku opäť odovzdá v mieste bydliska matky.

Matka j e p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť.

Žiaden účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom, na čas po rozvode
zveriť mal. G. do jej výchovy, odporcovi uložiť povinnosť platiť výživné v sume 150 € mesačne a upraviť
styk odporcu s maloletým.

Okresný súd Č. rozsudkom sp. zn. 7P/5/2013 zo dňa 1. 4. 2014 manželstvo navrhovateľky a odporcu
rozviedol, mal. G. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti a výchovy matky, otca zaviazal
prispievať výživné na mal. G. v sume 150 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matkypočnúc právoplatnosťou rozsudku a styk otca s mal. upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal.
každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku 17.00 hod. do nedele 18.00 hod.

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 10CoP/71/2014-273 zo dňa 30. 10. 2014 rozsudok okresného súdu
potvrdil vo výroku o zverení mal. G. do osobnej starostlivosti matky, rozsudok okresného súdu zrušil
vo výrokoch o úprave styku, o vyživovacej povinnosti a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý vo výroku o
rozvode manželstva. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa javí primeranejšou širšia úprava styku

otca s maloletým, do úvahy prichádza možnosť stretávania sa otca s dieťaťom v určitom rozsahu aj v
priebehu pracovného týždňa. Čo sa týka určenia výšky vyživovacej povinnosti, okresný súd nevyhodnotil
skutočnosť, že otec sa s maloletým stretáva, v rámci čoho určitým (nie nepodstatným) spôsobom plní
svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi rodičmi zostal tiež sporný rozsah plnenia vyživovacej povinnosti
odporcom v podobe zakupovania ošatenia; otec tvrdí, že kupuje všetko ošatenie maloletého, zatiaľ čo
matka uviedla, že ide len o sezónne oblečenie. Výpoveďou matky je spochybnená aj samotná existencia

zásadnej časti uplatnených výdavkov otca - platenie hypotéky vo výške 770 € mesačne. Vzhľadom
na zistené výdavky/bezprostredné odôvodnené potreby dieťaťa sa javí možným/vhodným rozdelenie
výživného na „bežné“ výživné a výživné slúžiace na tvorbu úspor dieťaťa.

Na pojednávaní došlo medzi rodičmi maloletého k dohode ohľadom úpravy styku otca s maloletým v

znení tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú súd vyhodnotil ako uzatvorenú v záujme
maloletého, preto súd túto dohodu rodičov schválil. S prihliadnutím na § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektoval právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom. Tiež prihliadal na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a dbal, aby
bolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavaniepravidelnéhorovnocennéhoarovnoprávnehoosobného

styku s obidvoma rodičmi.

Spornou medzi účastníkmi konania zostala úprava rozsahu vyživovacej povinnosti otca k mal. G.. Súd
doplnil dokazovanie opätovným výsluchom matky a otca maloletého, vyžiadaním správ od príslušných
orgánov, napr. Daňového úradu Č., prečítaním listinných dôkazov, predložených matkou a otcom a z

dokazovania vykonaného v priebehu celého súdneho konania zistil nasledovný skutkový stav.

Z výpisu zo živnostenského registra (čl. 216) súd zistil, že matka vykonáva živnostenskú činnosť od
15. 5. 2013 v odbore účtovníctvo. Matka má uzatvorené zmluvy o vykonávaní účtovníckych prác so
spoločnosťou N.-P. D., s. r. o. za dojednanú mesačnú odmenu vo výške 1 150,- € a so spoločnosťou S.

C. D. za dojednanú mesačnú odmenu vo výške 150,- € (čl. 154 - 161). Jej stabilný príjem je okolo 1 300,-
€ mesačne v hrubom, z tohto platí odvody vo výške cca 200,- € mesačne. Matka má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči mal. synovi G.. Spolu s mal. deťmi býva v jednoizbovom byte, za ktorý platí zálohové
platby vo výške 124,- € mesačne, inkaso 41,77 € mesačne, internet 10,62 € mesačne, t. j. spolu 176,39
€, pričom na mal. Petra prislúchajúca čiastka činí 58,80 € (176,30 € : 3 osoby). Matka spláca leasing

na motorové vozidlo vo výške 182,06 € mesačne. Ďalej platí hypotéku v splátkach vo výške 202,84 €
mesačne v D. D., S.. D.., ktorú si v minulosti spolu s odporcom vzali za účelom vyplatenia odporcových
dlhov a vyporiadania s jeho bývalou manželkou, pričom hypotéka je zabezpečená záložným právom,
viaznucim na 1-izbovom byte vo vlastníctve navrhovateľky, v ktorom býva. Matka ďalej platí poistku za
byt vo výške 1,66 € mesačne a daň z nehnuteľnosti (byt) vo výške 1,88 € mesačne. Mal. G. navštevuje

materskú školu v C. od 1. 9. 2012 (rozhodnutie na čl. 42). Poplatok za materskú školu je vo výške 14,-
€ mesačne, za obedy v materskej škole platí matka 23,- € mesačne. Matka ďalej platí pre maloletého
poistku vo výške 22,20 € mesačne. Matka má zvýšené výdavky z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu
mal. Petra, ktorý pravidelne užíva lieky na podporu imunity (sirup, Oscillococcinum). Nakoľko mal. G.
má zníženú imunitu, od mája 2015 začal navštevovať plavecký kurz, za ktorý matka zaplatila 70,- €.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výdavky na maloletého sú minimálne vo výške cca 120,- € mesačne,
pričom do tejto sumy nie sú zahrnuté výdavky matky pre maloletého Petra na stravu (doma), oblečenie,
obuv, hygienické potreby, lieky, hračky, písacie pomôcky, výlety a pod. Všetky tieto výdavky znáša
v súčasnosti výlučne matka maloletého, otec jej nad rámec určeného výživného žiadnym spôsobom
v súčasnosti neprispieva, čo otec uviedol pri výsluchu na pojednávaní (čl. 335 pv.). Otec tvrdil, že

v minulosti zakupoval maloletému všetko oblečenie, obuv, avšak doklady o zakupovaní oblečenia a
topánok pre mal. G. v minulosti napriek opakovaným výzvam súdu nepredložil.Otec mal. G. vykonáva živnostenskú činnosť od 26. 11. 2010 (výpis zo živnostenského registra čl.
217). Ďalej poberá výsluhový dôchodok vo výške 402,24 € (čl. 74). V súčasnosti sú mu z výsluhového
dôchodku vykonávané zrážky na výživné na mal. Petra ako aj na výživné na jeho staršiu dcéru a

výsluhový dôchodok je mu v súčasnosti vyplácaný vo výške 212,94 € mesačne (čl. 335 pv., čl. 46). Na
pojednávaní dňa 28. 2. 2014 otec uviedol, že jeho príjem zo živnosti spolu s výsluhovým dôchodkom je
priemerne cca 1 400,- € (odvody neplatí). Na pojednávaní dňa 15. 5. 2015 uviedol, že naďalej vykonáva
živnostenskú činnosť, avšak ho prepustili z poisťovníctva, preto jeho súčasným príjmom je len výsluhový
dôchodok vo výške 212,94 € mesačne (po vykonaní zrážok na výživné). Býva v rodinnom dome spolu

s rodičmi, v ktorom má samostatnú bytovú jednotku. Za elektriku a plyn platí 130,- € mesačne, pričom
rodičiamuprispievajúsumou60,-€mesačne.Vsúčasnostiinévýdavkynemá.Neplatíužpoistkunamal.
Petra vo výške 80,- € mesačne, taktiež leasing vo výške 216,- € mesačne, ani neplatí hypotéku na dom
vo výške 770,- € mesačne, čo vyplynulo z jeho výsluchu (čl. 335 pv., 336). Skutočnosť, že otec neplatí
hypotéku vo výške 770,- € mesačne mal súd preukázanú okrem zhodných tvrdení oboch účastníkov
konania i z výpisu z úveru v Slovenskej sporiteľni (čl. 323), z ktorého vyplynulo, že omeškané splátky

ku dňu 31. 12. 2014 sú vo výške 17 579,67 €.

Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 zákona o rodine,
(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté

dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods.1, 2, 3 Zákona o rodine
(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,

ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods.1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo

ho zakáže.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkového pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca k mal. G. v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine

prihliadal na odôvodnené potreby mal. G. a taktiež na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca.
Súd mal v konaní preukázané výdavky matky na mal. G. minimálne vo výške 120,- € mesačne, ktorá
suma zahŕňa na neho prislúchajúcu čiastku na náklady na bývanie, poplatok za materskú školu, obedy
v materskej škole a poistku maloletého. Okrem týchto vyčíslených výdavkov má matka ďalšie výdavky
v súvislosti so zabezpečením oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, stravy doma, liekov, v súvislosti

so zníženou imunitou maloletého, hračiek, písacích potrieb, voľnočasové aktivity (napr. výlety, detské
centrum K. D.), plaveckým kurzom atď. V súčasnosti otec maloletého neprispieva na výživu maloletého
žiadnou sumou, nezakupuje mu oblečenie, obuv, dokonca neplatí ani súdom určené výživné. Vzhľadom
na tieto výdavky má súd zato, že matkou navrhované výživné vo výške 150 € mesačne je dôvodné,taktiež kolízny opatrovník navrhol určiť výživné v takejto výške. Súd pri rozhodovaní bral do úvahy i tú
skutočnosť, že hoci v minulosti sa otec s maloletým stretával často, maloletý u neho trávil i dlhšie časové
obdobie, v poslednej dobe tak tomu nie je. Na pojednávaní dňa 15. 5. 2015 otec uviedol, že so synom

nebol už dva mesiace, pretože bol chorý a potom bol chorý syn. Matka na pojednávaní dňa 31. 3. 2015
uviedla, že otec sa so synom nestretáva v zmysle rozsudku Okresného súdu a stalo sa, že aj 6 týždňov
si pre syna neprišiel. Vzhľadom na úpravu styku otca s maloletým na základe dohody rodičov, ktorú súd
schválil, podľa ktorej je otec oprávnený stýkať sa s mal. G. každý druhý víkend od piatku do nedele,
každú stredu na 3 hodiny a niekoľko dní v roku počas vianočných prázdnin, veľkonočných sviatkov,

jarných prázdnin a letných prázdnin, má súd zato, že ide o štandardnú úpravu styku v rámci čoho si otec
nepochybne bude určitým spôsobom plniť svoju vyživovaciu povinnosť, nie však podstatným spôsobom,
preto takáto úprava styku nie je dôvodom na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému v nižšej
sume.Súdprirozhodovaníbraldoúvahyiplateniehypotékyvovýške202,84€mesačnezostranymatky
maloletého, ktorú platí matka v podstate za otca, nakoľko túto hypotéku si vzali za účelom vyplatenia
dlhov otca a jeho bývalej manželky, pričom matka maloletého je nútená túto hypotéku platiť, pretože je

zabezpečená záložným právom na jej jednoizbový byt. Ide o pomerne vysokú čiastku, ktorú v prípade,
žeby ju matka nemusela platiť, tým by znížila svoje výdavky, ktoré by následne mohla použiť na výživu
maloletého. Otec vykonáva živnostenskú činnosť a zároveň poberá výsluhový dôchodok a podľa jeho
vyjadrenia na pojednávaní dňa 28. 2. 2014 má príjem zo živnosti spolu s výsluhovým dôchodkom cca
1 400,- € mesačne, pričom živnosť vykonával v oblasti poisťovníctva. Následne na pojednávaní dňa

15. 5. 2015 otec už tvrdil, že ho z poisťovníctva prepustili, preto zo živnosti nemá žiaden príjem a jeho
jediným príjmom je výsluhový dôchodok, z ktorého sú mu vykonávané zrážky na výživné, ktorý z tohto
dôvodu poberá vo výške 212,94 € mesačne. Skutočnosť, že otec nemá žiaden príjem zo živnosti, otec
žiadnym spôsobom nepreukázal a súd vyhodnotil toto tvrdenie ako účelové v snahe vyhnúť sa plneniu
vyživovacej povinnosti v primeranej výške, nakoľko otec napriek tvrdeniu, že zo živnosti nemá žiaden

príjem, vykonáva i naďalej živnostenskú činnosť, živnosť neprerušil, resp. neukončil. S poukazom na
to, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby prestal vykonávať živnostenskú činnosť v oblasti
poisťovníctva, súd s poukazom na § 75 Zákona o rodine vychádzal z jeho možností a schopností.
Vzhľadom k tomu, že otec vykonával živnostenskú činnosť v oblasti poisťovníctva niekoľko rokov, pričom
sám na pojednávaní dňa 28. 2. 2014 uviedol, že má od nového roku lepší príjem, vychádzal súd z

toho, že je v jeho schopnostiach a možnostiach naďalej dosahovať príjem zo živnosti vo výške cca 1
000,- € tak, ako tomu bolo v minulosti. Súd predovšetkým poukazuje nato, že rodičia majú zo zákona
vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, ktorá trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť,
táto zákonná povinnosť je prioritná, čo znamená, že rodičia sú povinní vynaložiť všetko možné úsilie, aby
si túto povinnosť voči svojim deťom plnili v dostatočnom rozsahu tak, aby zabezpečili deťom priaznivý

fyzický i psychický vývoj. Na základe vykonaného dokazovania má súd zato, že je v schopnostiach
a možnostiach otca dosahovať príjem zo živnostenskej činnosti, resp. nájsť si také zamestnanie, aby
si mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči mal. G. v primeranej výške, ktorá zabezpečí
pokrytie jeho odôvodnených životných potrieb. Otec si v súčasnosti svoju vyživovaciu povinnosť voči
mal. G. neplní žiadnym spôsobom, nakoľko neplatí ani súdom určené výživné vo výške 100,- € mesačne

a taktiež v súčasnosti neprispieva na výživu maloletého žiadnou formou, napr. zakupovaním oblečenia,
obuvi a pod. Vyživovacia povinnosť je v celom rozsahu v súčasnosti prenesená len na matku maloletého,
ktorá zároveň vykonáva i osobnú starostlivosť o maloletého. Súd zároveň neprihliadal na to, že otec v
súčasnosti poberá výsluhový dôchodok len vo výške 212,94 € mesačne, nakoľko výsluhový dôchodok
poberá vo výške 402,24 € mesačne, z tohto sú mu však vykonávané zrážky za účelom vymoženia

výživného na mal. G. a na jeho ďalšiu dcéru. Exekúcia zrážkami z výsluhového dôchodku je vykonávaná
za účelom vymoženia výživného na mal. deti z dôvodu, že otec si neplnil vyživovaciu povinnosť riadne,
z toho vyplýva, že do tejto situácie sa dostal sám svojim vlastným nezodpovedným prístupom, čo
nemôže byť na ťarchu mal. dieťaťa, preto súd pri rozhodovaní o výživnom nebral do úvahy, že otcovi
sú vykonávané zrážky z výsluhového dôchodku. Vzhľadom na hore uvedené odôvodnené výdavky

maloletého, ako aj na schopnosti a možnosti otca maloletého dospel súd k záveru, že určené výživné
vo výške 150,- € mesačne je primerané, pokryje dostatočne odôvodnené potreby maloletého a zároveň
je v schopnostiach a možnostiach maloletého výživné v takejto výške platiť. Na záver súd uvádza, že
v danom prípade nepovažoval za vhodné rozdelenie výživného na bežné výživné a výživné slúžiace
na tvorbu úspor v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko všetky vyššie uvedené výdavky na

mal. G. považoval súd za odôvodnené, tieto výdavky aspoň čiastočne pokryje súdom určené výživné
vo výške 150,- € mesačne, ako aj vzhľadom k tomu, že má zato, že majetková situácia otca nie je v
súčasnosti taká, aby okrem zabezpečenia bežných potrieb dieťaťa prispieval na výživu maloletého aj
formou tvorby úspor.Nazáversúdpoukazujena§26,§78Zákonaorodinevspojenís§163ods.2O.s.p.umožňujúcezmenu
tohto rozhodnutia v časti výrokov o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu na

čas po rozvode v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z
ktorých vychádzal pri rozhodovaní týmto rozsudkom.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie

je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich častí, ak to odôvodňujú okolností prípadu alebo
pomery účastníkov. V tomto konaní však súd nezistil žiadne okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov,
ktoré by odôvodňovali, aby im náhrada trov konania priznaná bola, preto súd žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline

prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.