Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201123
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8013201123.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. S. C., bytom K., proti odporcovi:
Okresný úrad Poprad, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 16, Poprad (pôvodne: Obvodný pozemkový
úrad Poprad), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2011/526/2782-RV zo dňa 24.11.2011,
konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sp/33/2013-53 zo dňa
12.11.2014 v časti výroku o trovách konania, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sp/33/2013-53 zo dňa 12.
novembra 2014 v časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) zrušil rozhodnutie
odporcu č. 2011/526/2782-RV zo dňa 24.11.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu

trov konania nepriznal, nakoľko úspešný navrhovateľ si náhradu trov konania nežiadal a odporca zo
zákona nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o trovách konania podal navrhovateľ v zákonnej lehote
odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zmenil.
Poukázal na nesprávny právny názor súdu, podľa ktorého súd nepriznal úspešnému navrhovateľovi
náhradu trov konania z dôvodu, že navrhovateľ si náhradu trov konania nežiadal. Navrhovateľ uviedol,

že v žalobe o neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu č. 2011/526/2782-R zo dňa 24.11.2011 (žaloba
zo dňa 27.02.2012 si požiadal, aby súd v zmysle § 250k O.s.p. priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu
trov konania. Pred vynesením rozsudku, súd nežiadal navrhovateľa vyčísliť trovy konania.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v časti o trovách konania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)
postupompodľa§250jaods.2vetaprváO.s.p.adospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľajedôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov
konania a posúdenie otázky, či si navrhovateľ v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil náhradu trov
konania.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnychorgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Podľa § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Zo súdneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, že navrhovateľ si podaním zo dňa 27.02.2012
označeným ako žaloba o neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu požiadal, aby mu súd v zmysle §
250k O.s.p. priznal právo na úplnú náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené na pojednávaní (č. l. 5).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky

ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny prieskum rozhodnutí štátnych
orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov je základným prvkom systému ochrany
ľudskýchpráv.Podstatazákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranupodľačl.46ÚstavySlovenskej
republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom
súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,

ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov.

Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť
arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z
neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné,
aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované

a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Dôvody
musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti
zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku
z formálnych dôvodov.

Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku v časti o trovách konania vôbec nepostupoval v

zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Z rozsudku nie je vôbec zrejmé, akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.

Tak ako je to zrejmé z vyššie uvedenej citácie napadnutého rozsudku, krajský súd namiesto logického
a právneho odôvodnenia výrokovej časti rozsudku o trovách konania v závere svojho odôvodnenia len
stručne uviedol, že : Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiadal, odporca nemá

zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.“Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov dospel krajský
súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych
predpisov. Odôvodnenie rozsudku bez toho, aby svoj záver podporil jasnou právnou argumentáciou,

nemožno považovať za presvedčivé a zákonné. Pritom z opravného prostriedku navrhovateľa celkom
jednoznačne vyplýva, že si náhradu trov konania uplatnil a, že priznanú výšku náhrady trov konania
vyčísli na pojednávaní.

Z ustanovenia § 246 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že konanie v správnom súdnictve je v zásade dvojinštančné.
Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd rozhodol vo veci tak,

ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych
orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by vážnym spôsobom zasiahol do
práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho de facto obral o možnosť dvojinštančného konania
garantovaného v týchto prípadoch zákonom.

Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozhodnutia je tzv. právna veta, t. j. právny názor
konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci

rozhodol tak, ako rozhodol. Pri nedostatku právnej vety, nie je možné dospieť ani k záveru, či je
rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje žiadne
relevantné odôvodnenie.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, krajský súd pochybil, keď nepriznal navrhovateľovi náhradu trov
konania bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými skutkovými

okolnosťami, ktoré boli v opravnom prostriedku uvedené. Takéto rozhodnutie možno považovať za
arbitrárne, pretože aj nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu
ochranu, ktorá je garantovaná každému Ústavou Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnutý rozsudok krajského
súdu v časti o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom vo veci

opätovne rozhodne a rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p. a svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodní podľa § 157 ods. 2 O.s.p..

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.