Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/49/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010621
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113010621.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 18.11.2014, v trestnej veci obžalovaného ml. B. E., pre zločin obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2, písmeno d/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
ml. B. E., nar. XX.XX.XXXX/XXXX Z. K.,
trvale bytom K., C. F.. Č.. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

27. júna 2012 v Bratislave na Jelenej ulici súd si vedomý toho, že poškodená A. Š.N. je osobou zdravotne
ťažko postihnutou, túto zavolal do kríkov tvrdiac jej, že potom jej dá jej patriaci preukaz osoby zdravotne
ťažko postihnutej, po čom počas toho, ako sa vyzliekal, jej povedal, aby sa vyzliekla aj ona, čo však
nechcela, následne jej túto svoju požiadavku zopakoval a prikázal jej, aby si kľakla, vložil si penis do úst
poškodenej žiadajúc ju, aby ho „fajčila“, počas čoho si sám dráždil penis rukou, pričom poškodená sa
počas tohto aj rozplakala snažiac sa aj takto dať mladistvému obžalovanému najavo svoj nesúhlas, čo
však tento nerešpektoval a žiadal ešte od nej, a by ho aj ho na chytila za penis, čo následne poškodená
opäť proti svojej vôli urobila, pričom po tom, ako chcela z miesta činu odísť, sa jej mladistvý obžalovaný
postavil do cesty a povedal jej , že môže odísť, až keď sa on dokončí,

t e d a

iného bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a takýto čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) per analogiam
ustanovenia § 139 písmeno d) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 109 písm. g) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák.
k trestu odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 116 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, keď vyslúchol obžalovaného
B. E., na návrh prokurátora vyslúchol aj poškodenú A. Š., svedkov B. Š., T. Š., Š. I., M.. O. C., na
návrh obžalovaného i prokurátora po obmedzení osobnej slobody svedkyne M. M., túto vyslúchol v
prítomnosti obhajcu obžalovaného, vyslúchol i znalkyňu PhDr. Ľ. K., následne oboznámil spisový
materiál z prípravného konania, na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom.

Obžalovaný B. E. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil po zákonnom poučení podľa § 257 ods.
1 Tr. por., že sa cíti v plnom rozsahu nevinný.
Obžalovaný následne pri výsluchu pred súdom uviedol, že nie je pravda, že mal obťažovať A. Š., a v
čase, ktorý je uvedený v podanej obžalobe sa s pošk. Š. ani nestretol. Nikdy nebol s poškodenou Š.
osamote, vídavaj ju len na ihrisku, v prítomnosti svojich kamarátov. Nevedel ani o tom, že A. Š. bola
osobou zdravotne postihnutou, jemu pripadala celkom normálna.

Poškodená A. Š. bola na hlavnom pojednávaní pred súdom vyslúchnutá v prítomnosti psychologičky.
Odpovedala na položené otázky, s poukazom na jej zdravotný stav rozoberaný na inom mieste tohto
rozhodnutia súd postupoval so zvláštnou opatrnosťou pri úkonoch vo vzťahu k poškodenej A. Š..

Na otázku prokurátora, či pozná obžalovaného poškodená uviedla:
Poznám, je to on. Urobil mi to B.. Poškodená ukázala na lavicu obžalovaného a ďalej uviedla, že išla z
Karpatskej, vtedy ju pristavila tá partia, zavolali ju a on, teda obžalovaný povedal, aby sa vyzliekla. Ona
to odmietla a tak jej povedal, aby si kľakla a dal jej „pinis“ do úst. To ale bolo na druhý deň, keď on ju
zavolal sám za kríky a vtedy jej povedal, že má preukaz ZŤP s menom poškodenej a dá jej ho, keď
pôjde s ním za kríky. Tam teda za kríkmi jej povedal, že sa má vyzliecť. Ona ale povedala, že nie a
vtedy teda na druhý deň jej dal „pinis“, že ho má vyfajčiť. Pri tom prvom stretnutí s partiou poškodenú
všetci volali, aby ich išla vyfajčiť, ona povedala, že nie, bola tam s kamarátkou a potom utiekla. Až
na ten druhý deň poškodenú obžalovaný zavolal za kríky a vtedy jej dal ten“ pinis“ do úst. Ona s tým
nesúhlasila a hovorila, že sa ponáhľa domov. Keď chcela odísť, on povedal, aby si kľakla na kolená a
dal jej „pinis“ do úst, ona plakala. Potom on si to robil ešte rukou a potom ona išla domov. Chcela odísť,
hovorila mu, že sa ponáhľa, išla z Lidlu.
Na otázku, akým spôsobom jej obžalovaný bránil v odchode, ale poškodená neodpovedala, poškodená
nevedela uviesť ani mená ostatných členov partie, uviedla iba meno svedkyne M. M..
Poškodená sa podľa zistenia súdu vyjadrovala k dvom dňom, teda ku dňu skutku, ale aj ku dňu, ktorý
skutku predchádzal, keď ju viacerí členovia partie vyzývali k „vyfajčeniu“, čo ona odmietla.
Na doplňujúcu otázku poškodená uviedla, že obžalovaného poznala z Račianskeho mýta, kde chodili
hrávať futbal.

Svedkyňa B. Š., matka poškodenej A. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dcéra sa jej doma
nepriznala, čo sa deje, priznala sa v škole psychologičke a svedkyňa sa to dozvedela až od
psychologičky. Keď potom s dcérou rozprávala, ona jej povedala, čo sa stalo až neskôr, teda to, že
stratila preukaz ZŤP, že s tými chalanmi, s tou partiou sa stretávala, a že ten konkrétny chalan ju volal do
kríkov, že jej vráti preukaz ZŤP. Potom v kríkoch, že jej povedal, aby sa povyzliekala, čo ona nechcela,
svedkyňa jej ešte hovorila, že sa mala vykašľať na ZŤP a odísť ale ona je taká, že to všetko musí byť.
Potom jej dcéra povedala, že jej prikázal, aby si kľakla, dal jej to do úst, potom, že aj on sa povyzliekal,
že si to robil a keď ona chcela odísť, tak jej povedal, že nie, že odíde až vtedy keď sa aj on urobí. Ešte
tiež povedala, že potom sa aj rozplakala. Meno osoby, ktorá to poškodenej urobila však táto svedkyni
neuviedla. Na otázku svedkyňa uviedla, že jej dcéra je dôverčivá a vo vzťahu k iným ľuďom, plní príkazy,
aj vo vzťahu k tomuto obvinenému mu verila, že on jej to ZŤP vráti, kvôli tomu tam išla.

Svedkyňa M.. O. V., predtým C., na hlavnom pojednávaní pred súdom, vypovedala po tom, čo sudca
nariadil výsluch svedkyne M.. V. aj napriek tomu, že svedkyňa bola prítomná pri výsluchu poškodenej A.
Š. na HP, vzhľadom k skutočnosti, že ide o školskú psychologičku pošk. Š., ktorá mala mať vedomosť
o skutku priamo od poškodenej.
Svedkyňa uviedla, že pracuje ako školská psychologička na škole ktorú navštevuje aj A. Š..

Majú aj sedenia a v rámci jedného sedenia jej A. povedala, že nejakí dvaja chalani ju volali na byt, že jej
vrátia preukaz ZŤP. Už predtým spomínala, že nejaký chlapec ju niekde zatiahol a žiadal o uspokojenie,
ale o tom nemá ani záznam, to neriešila. V rámci tohto sedenia, sa bavili o tom ako by sa mohla v
jej stave obrániť. Ona je totiž v stave keď nie je schopná sa sama ubrániť, nie je schopná sama niečo
riešiť, s poukazom na jej mentálne postihnutie. Vtedy, ale pri tom sedení to ona riešiť nejako nechcela
s políciou, tak to nechali tak.
Poškodená chodí za psychologičkou na pravidelné sedenia, takže v podstate práca prebieha každý
týždeň s ňou a za nejaké mesiace poškodená zase došla s tým, že malo dôjsť k znásilneniu, ale svedkyňa
nevie, kto tento pojem použil. Poškodená opísala čo sa stalo, že ju nejaký chlap niekam zatiahol, že jej
strčil penis do úst a že ona musela držať. Presné jej slová si ale svedkyňa nepamätá. Mali prednášku
s prednášajúcim, k otázkam právnej zodpovednosti, bolo to pred sedením s poškodenou, prednášky sa
zúčastnila aj poškodená, keď sa práve tieto veci preberali. Svedkyňa teda oslovila prednášajúceho s
tým, že či je povinná alebo či má právo riešiť takéto problémy svojich klientov, pretože A. už mala 18
rokov a išlo vo všeobecnosti o to, či má právo riešiť záležitosti za 18-ročného klienta, ak je to v súvislosti s
niečím trestným. Prednášajúci jej povedal, že áno, že to riešiť má, s poukazom na mentálny stav klienta.
Spracovala preto podnet pre políciu na základe toho čo jej A. povedala. A. totiž nebola schopná sama sa
brániť a v podstate urobila čo jej prikázali. Taktiež sa to opakovalo, teda konanie voči poškodenej a bolo
to nevyhnutné riešiť.. Poškodená spomenula, že je to jeden chlapec z partie, s ktorými hrávala futbal,
ale meno nevedela. Povedala tiež, že mama o tom nevie, takže asi o tom vedela iba ona. Spomenula
aj M. M.. Spomínala to v takej súvislosti, že povedala M., čo sa stalo a M. potom povedala bratovi toho
chlapca, aby jej dal pokoj, čo sa aj stalo. Nevie či jej dal pokoj a nevie čo jej A. povedala.
So A. - poškodenou túto tému preberali viackrát, s touto témou na sedenie prichádzala, ale k tomu sa
nejako nevracali, téma pomaly doznievala, skôr sa zamerali na následky toho, ona z toho bola dosť
nervózna, bála sa a trápilo ju to. V súčasnosti má iné pálčivé témy, má dosť problematickú rodinnú
situáciu.
Na otázku svedkyňa uviedla, že poškodená na pravidelných sedeniach nikdy neklamala.

Na hlavnom pojednávaní pred súdom bola vyslúchnutá aj znalkyňa PhDr. Ľ. K., ktorá po zákonnom
poučení sa odvolala na závery svojho znaleckého posudku k osobe poškodenej A. Š..
Na otázky znalkyňa uviedla, že k A. Š., k jej osobe by sa dalo hovoriť veľmi veľa. V zásade je potrebné
povedať, že ide o osobu s ľahkou mentálnou retardáciou, simplexnú, so zložitými rodinnými problémami,
je veľmi dôverčivá, prispôsobivá a je závislá od okolia.
Všetko sa odvíja od simplexnej osoby poškodenej, ktorá akoby zastala vo vývine, snaží sa všetkým
vyhovieť a je závislá od okolia. Je ako dieťa. Poškodená je natoľko detská, že je ťažké sa vyjadriť
vôbec k odporovaniu, môže jej niečo byť nepríjemné, ale nedokáže odporovať, nedokáže sa vyjadriť.
Odpor môže dať najavo, ale nemôže sa zorientovať v zložitých situáciách, alebo sa ťažko zorientováva
v zložitých situáciách, čo môže urobiť a čo nemôže.
Poškodená nie je duševne chorá v zmysle duševnej poruchy, je jednoduchá a z toho vyplýva aj
jej schopnosť reakcie, keďže realitu vníma zjednodušene a priamočiarejšie a aj je reakcie tomu
zodpovedajú. Aj vnímanie je jednoduchšie a čo sa týka reprodukcie jej schopnosti sú znížené, zabúda,
avšak je schopná zjednodušene popísať to čo zažila.
Čo sa týka jej kognitívnych schopností, vierohodnosť vo všeobecnosti je znížená, čo sa však týka
konkrétnych skutočností prežitých, znalkyňa nezaznamenala ani známky konfabulácií, je na úrovni
dieťaťa, nie je schopná niečo si vymyslieť, na to jej schopnosti nesiahajú. Prežité ale reprodukuje
zjednodušene.
Čo sa týka následkov skutku na poškodenej, s odstupom času sa nejako vyjadriť nemôže, rozprávala sa
aj s matkou, čo sa týka emočnej stiesnenosti, nemôže povedať, že by sa týkala iba tohto konkrétneho
skutku. Emocionalita nepoukázala na to, že by tam zostali nejaké následky. Diferenciácia je ale ťažká
lebo emocionalita je chudobnejšia.
Čo sa týka výsluchov, kde bola znalkyňa prítomná, boli robené v priaznivom prostredí v prítomnosti
žien, dokonca aj otázky na poškodenú boli kladené s veľkou ohľaduplnosťou a ona na ne odpovedala.
Mala problémy výlučne čo sa týkalo otázok týkajúcich sa väčšej intimity, keď si zakrývala tvár, prerývane
dýchala a kládla sa na stôl. Obidve tieto výpovede tak toho 18.9.2012 ako aj 15.2.2013, boli podľa
znalkyne vykonané veľmi podobne, veľmi podobné boli aj výpovede. Výsluchy boli vedené tým
spôsobom, že poškodená odpovedala na otázky, ktoré jej boli kladené vyšetrovateľkou. K tomu sa
znalkyňa vyjadrila vo svojom posudku, keď popísala, že výsluch prebehol formou otázok a odpovedí.

Svedok Š. I., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že o tomto skutku nevie uviesť nič. Iba to,
že bol na opoznávaní, či ho poškodená opozná, jeho ale neopoznala, takže k veci sa vyjadriť nemôže.
Môže uviesť len to, že bol v partii, ktorá na Račianskom mýte športovala, hrávali futbal, basketbal, medzi
nich chodila aj A. a M. M.. Silvia tam chodila asi pre to, že chcela byť v partii a snažila sa prispôsobiť.
Oni vedeli, že má nejaké problémy, aj sa tak správali k nej. O skutku vie od polície. S obžalovaným sa
pozná odmalička, od škôlky, v podstate odvtedy spolu aj na Račku športovali a vyrastali. Čo sa týka A.
Š., táto k nim začala chodiť neskôr, v podstate stále bola s tou M. M.. Myslím, že tam občas chodila aj
s malou sestrou. Oni sa k nej nejako nemali, lebo videli aká je. O nejakom správaní voči nej sa nedá
hovoriť, keď všetci videli, že o čo ide. Nemôže sa vyjadriť ani k tomu, či by sa k nej obžalovaný správal
nejako inak, myslí, že sa správali rovnako.

Svedok T. Š., brat poškodenej na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že raz za ním došla sestra,
ktorá mu povedala, že za ňou došiel E., ktorý jej povedal, že našiel jej preukaz ZŤP. Keď ho chcela
naspäť, tak od nej žiadal, aby si dala jeho pohlavný úd do úst. Proste povedal, že jej nedá to ZTP, že ju
nepustí. Sestra sa najprv zdôverila v škole psychologičke, pôsobila rozrušene, plakala.

Svedkyňa M. M. nebola vyslúchnutá na hlavnom pojednávaní pred súdom, na predvolania sa nedostavila
a nebola ani predvedená. Bol vydaný príkaz na obmedzenie jej osobnej slobody, bola vyslúchnutá
službukonajúcim sudcom a bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, keďže si na okolnosti
tvoriace predmet výsluchu nepamätala. V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že je kamarátka
poškodenej A. Š.. Presne si nepamätá, ale bolo to v podvečer stretla poškodenú, ktorá bola vystrašená
a povedala, že chlapci, ktorí boli na zastávke , pričom na nich ukázala, ju obťažovali. Na zastávke vtedy
stáli C. E. /obžalovaný/, Š. I. a P.. Poškodená povedala, že jeden z nich jej povedal, aby ho išla „vyfajčiť“.
Svedkyňa na druhý deň stretla obžalovaného, pýtala sa, prečo obťažuje A., prečo jej dáva také návrhy.
On to poprel. Neskôr sa jej dostalo do uší - z počutia, že obžalovaný mal poškodenú znásilniť. Nemyslí
si, že by to obžalovaný spravil.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak ako je uvedené v
obžalobe okresného prokurátora pre Bratislavu I, má všetky znaky žalovaného trestného činu a dopustil
sa ho obžalovaný B. E..
Súd voči obžalovanému vykonal konanie ako voči mladistvej osobe, v prítomnosti jeho obhajcu i jeho
matky, taktiež rozhodnutie o treste bolo vykonané s použitím zákonných ustanovení týkajúcich sa
mladistvej osoby, pretože obžalovaný v dobe skutku mladistvou osobou /menej ako 18 rokov/ bol.
Súd pri rozhodovaní o vine vychádzal predovšetkým z výpovedí poškodenej Š., jej matky, svedkyne Š.,
školskej psychologičky svedkyne Mgr. O. V., svedka Š., oboznámeného spisového materiálu, z ktorých
dôkazov vyplýva:
Poškodená A. Š., ktorá trpí mentálnym postihnutím sa snažila začleniť do partie mladých ľudí, ktorí sa
stretávali na ihrisku na Račianskom mýte v Bratislave, tam športovali, hrali futbal i basketbal. Stretávali
sa ako kamaráti, pričom na poškodenej Š., pri komunikácii, je neprehliadnuteľné jej poškodenie, ako to
potvrdil na hlavnom pojednávaní i svedok Š. I..
Ako ďalej vyplýva z vykonaných dôkazov, mladí chlapci z partie začali poškodenej robiť sexuálne návrhy,
ktoré ona odmietala.
Obžalovaný sám vyzval poškodenú pod zámienkou, že jej vráti preukaz ZŤP, patriaci poškodenej, ktorý
predtým stratila, aby s ním išla do kríkov, kde poškodená v očakávaní vrátenia preukazu ZŤP išla.
Následne poškodenú obžalovaný vyzval k sexuálnym aktivitám a proti jej vôli ju nútil k tzv. „fajčeniu“
- /felatio/, čo bolo poškodenej jednoznačne nepríjemné, pretože plakala a chcela odísť, v odchode jej
ale obžalovaný bránil slovne, čo však poškodená poslúchla znovu s poukazom na jej duševný stav /
simplexná osobnosť/. Obžalovaný poškodenej dovolil odísť až potom „čo sa sám spravil“.
Tieto udalosti mali na osobnosť poškodenej veľmi zlý psychický dopad, pred kamarátkou sv. M. sa
vyjadrila, že nebude chodiť von, pred školskou psychologičkou popísala problémy, ktoré jej chlapci z
partie, konkrétne aj obžalovaný robili.
Pre súd bola veľmi dôležitá výpoveď školskej psychologičky svedkyne Mgr. O. V., ktorá podala trestné
oznámenie, a ktorá veľmi presne popísala vznik i následný rozvoj problémov poškodenej A. Š..
Svedkyňa V. sa jednoznačne vyjadrila, že trestné oznámenie podávala až v dobe, keď sa útoky voči
poškodenej stupňovali, z útočníkov dokázala poškodená pre svedkyňu identifikovať obžalovaného, ktorý
bol v tej dobe mladistvý. Trestné oznámenie podala preto, aby sa útoky nestupňovali, poškodená bola
ako dieťa a nedokázala sa sama brániť.

Súd v tejto súvislosti zvažoval aj prísnejšiu právnu kvalifikáciu skutku v zmysle § 200 ods. 2 Tr. zák., /
sexuálne násilie/ na základe vykonaných dôkazov ale v zhode s názorom prokurátora dospel k záveru,
že pre právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ako sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. /na chránenej osobe/ , nebolo vyprodukované dostatočné množstvo dôkazov.

Právna kvalifikácia skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu ako zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., s použitím § 139 písm. d/ Tr. zák. /kvalifikačný znak
„chránená osoba“/, je zodpovedajúca tak vykonaným dôkazom v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní pred súdom.

Pokiaľ obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo nevypovedať a na hlavnom pojednávaní
pred súdom uviedol len, že s poškodenou sa nikdy nestretol medzi štyrmi očami ale výlučne na ihrisku,
v prítomnosti kamarátov, a že mu pripadala ako celkom normálna, takémuto jeho tvrdeniu súd uveriť
nemohol, najmä ak poškodená bola súdom osobne vyslúchnutá a jej reakcie svedčia jednoznačne
záverom znaleckého posudku i vyjadreniam školskej psychologičky.

Súd ďalej uzaviera, že obvinenie obž. B. E. bolo len „vrcholom ľadovca“ a že školská psychologička
podala trestné oznámenie potom, keď sa útoky voči poškodenej stupňovali a poškodená ich sama riešiť
nedokázala.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd uzaviera, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky
skutkovej podstaty zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.,
s použitím § 139 písm. d/ Tr. zák. /kvalifikačný znak „chránená osoba“/, pretože poškodenej A. Š. bez
oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a poškodená je navyše osobou odkázanou, ako svedčia tak
všetci svedkovia vyslúchnutí pred súdom i vypracovaný znalecký posudok znalkyne vyslúchnutej na
hlavnom pojednávaní.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. s tým, že
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľov, ich pomery
a možnosť ich nápravy.

Súd obžalovanému E. nepriznal ani poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť, jeho
predchádzajúce trestné stíhanie a podmienečné zastavenie trestného stíhania bránia súdu v
posúdení osoby obžalovaného ako osoby žijúcej riadnym životom, ale aj priťažujúcej okolnosti a to
predchádzajúceho odsúdenia, ku ktorému nedošlo.

Podľa § 94 ods. 1 Tr. zák., osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a
neprekročila osemnásty rok svojho veku sa považuje za osobu mladistvú.
Obžalovaný v dobe skutku mal 17 rokov.

V prípade obžalovaného z trestov uvedených v trestnom zákone bolo možné použiť len ustanovenie §
109 písm. g) Tr. zák., teda trest odňatia slobody.

Podľa § 117 ods. 1 Tr. zák., trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých
znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná
hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Podľa § 117 ods. 2 Tr. zák., nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len
za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým
uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.

Pokiaľ súd podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 109 písm. g) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 117 ods. 1
Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, tento trest bol uložený pri dolnej hranici
trestnej sadzby zníženej za použitia § 117 ods. 1 Tr. zák. v intervale 1,5 roka až 4 roky odňatia slobody.

Podľa § 116 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
3 roky, pretože má zato, že tak uložený trest ako aj samotné konanie pred súdom bude mať
dostatočný represívny i prevýchovný účinok na obžalovaného a že nie je zároveň potrebné ukladanie
nepodmienečného trestu u prvýkrát súdne trestaného páchateľa.

Pretože nárok na náhradu spôsobenej škody v tomto konaní uplatnený nebol, súd o náhrade škody
nerozhodoval.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia, resp. doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.