Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/541/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112231103
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8112231103.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
za účasti Okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné, Štefánikova 1900/69, Humenné o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca pôvodnými žalobami doručenými Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012 (vo veciach sp.

zn. XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/
XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX) sa domáhal od žalovanej
zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-X zo dňa 9.10.2012 Okresný súd Prešov predmetné veci spojil na
spoločné konanie v zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. XXNcC XX/XXXX zo dňa 18.10.2012 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu

Prešov z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec bola prikázaná Okresnému súdu Humenné.

Žalobcažalobuodôvodniltým,žeOkresnýsúdPrešovvšpecifikovanýchexekučnýchveciachrozhodolo
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková
škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným

rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
vzťahuzaloženéhozozmluvyoúvere.Zároveňžalobcauplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je

dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
reálne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutieadekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje vo výške 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou

požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Žalovaná do podania žaloby na
žiadosť pozitívne nereagovala.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 15.2.2013 so žalobou nesúhlasila. Konštatovala, že podanie
žalobcu je potrebné vyhodnotiť za zmätočné. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v

skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi.
Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.4.2012
jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený

nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a
tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne.
Žalovaná poukázala na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp.
nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla:
- rozhodnutie o poverení exekútora po 15-dňovej lehote. Zo súdnej praxe je preukázané, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnicaaleborozhodcovskýrozsudok.15-dňoválehotana

vydanie poverenia vyplývajúca zo zákona neplatí, ak ide o exekučný titul rozhodnutie rozhodcovského
súdu v zmysle znenia exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá oporu v zákone. Ak bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený.

Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úpravu najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov spotrebiteľov.
- zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo žalobcom prednesených
skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, ani nesprávnym úradným postupom. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku s pohľadu režimu spotrebiteľských zmlúv.
-zamietnutiežiadostioudeleniepovereniapo15-dňovejlehote-žalovanápoukazujenaskutočnosť,žez
dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď

súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaná taktiež uvádzala, že v daných prípadoch nebola
konštatovaná existencia prieťahu v konaní a to právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské
práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel

produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Žalobca nepreukázal ani
vznik, ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného
návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to,
že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi

spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.
Zároveň poukázala na aspekt dobrých mravov s prihliadnutím na poškodenú osobu, nakoľko nemožno
opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Uvedené
konania sa týkali uplatňovania rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov, pričom žalobca a
jeho praktiky pri vymáhaní pohľadávok sú v očiach verejnosti vnímané negatívne a boli aj predmetom

záujmu Európskej komisie. Zároveň aj súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľov a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú ochranu práv spotrebiteľov. Činnosť
žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi a taktiež z dôvodu nepreukázaniasplnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona 514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.

Podaním doručeným súdu dňa 15.3.2013 oznámil okresný prokurátor svoj vstup do konania.

Pojednávania vo veci dňa 26.6.2014 sa nezúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaná
a okresný prokurátor, napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie. Právny
zástupca žalobcu mailovým podaním doručeným súdu 26.9.2014 žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu

kolízie pojednávaní na Okresnom súde Považská Bystrica. Súd dospel k názoru, že neboli splnené
podmienky pre odročenie pojednávania z dôvodu uvádzaného právnym zástupcom žalobcu, v zmysle §
119 Občianskeho súdneho poriadku. Zástupca žalobcu napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie
prevzal 16.9.2014, bez zbytočného odkladu neoznámil súdu dôvod na odročenie pojednávania,
nepredložil súdu doklad o predvolaní na pojednávanie vo veci prejednávanej pred Okresným súdom
Považská Bystrica. Návrh na odročenie pojednávania neobsahoval údaje vyplývajúce z ustanovenia §

119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Taktiež je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca podal množstvo
žalôb v obdobnej veci na súdoch v rámci Slovenskej republiky, musel si byť vedomý skutočnosti, že
budú vytyčované pojednávania na rôznych súdoch a teda mal si pre tento prípad zabezpečiť substitúciu,
túto žalobca nemal vylúčiť.

V zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalobcu,
právneho zástupcu žalobcu, okresného prokurátora a žalovanej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalobcu k podanej
žalobe, písomným vyjadrením žalovanej, pripojenými spismi, prípadne ich kópiami alebo ich

výpismi Okresného súdu Prešov: 2Er/1870/2011, 14Er/314/2009, 23Er/1596/2009, 17Er/730/2010,
20Er/853/2010, 10Er/519/2010, 2Er/998/2011, 13Er/916/2010, 1Er/157/2011, 14Er/118/2009 so
znaleckým posudkom č.1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave, registrovanom na OS Humenné
pod Spr. 263/14, so znaleckým posudkom doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, PhD, č. 1/2013
registrovanom na OS Humenné pod. Spr. 660/13 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť

spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:

Žalobca v predmetnom konaní pôvodnými žalobami doručenými súdu 27.9.2012 (vo veciach
sp. zn. 14C/268/2012, 14C/270/2012, 14C/272/2012, 14C/291/2012, 14C/305/2012, 14C/307/2012,
14C/309/2012, 14C/317/2012, 14C/318/2012, 14C/335/2012) sa domáhal od žalovanej zaplatenia

náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Uznesením z 9.10.2012 súd predmetné veci spojil na spoločné konanie v zmysle § 112 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Podané žaloby žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov v
špecifikovaných exekučných veciach rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu založeného zo zmluvy o úvere. Zároveň

žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené reálne očakávania
žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie adekvátnej nápravy a

primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Za primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje vo výške 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žalobca
postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú opredbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť pozitívne
nereagovala.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 15.2.2013 so žalobou nesúhlasila. Konštatovala, že podanie
žalobcu je potrebné vyhodnotiť za zmätočné. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v
skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi.
Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.4.2012

jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a
tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne.
Žalovaná poukázala na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú

orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp.
nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla:
- rozhodnutie o poverení exekútora po 15-dňovej lehote. Zo súdnej praxe je preukázané, že lehota

na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnicaaleborozhodcovskýrozsudok.15-dňoválehotana
vydanie poverenia vyplývajúca zo zákona neplatí, ak ide o exekučný titul rozhodnutie rozhodcovského
súdu v zmysle znenia exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v

namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá oporu v zákone. Ak bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený.
Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úpravu najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov spotrebiteľov.

- zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo žalobcom prednesených
skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ani nesprávnym úradným postupom. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku s pohľadu režimu spotrebiteľských zmlúv.
-zamietnutiežiadostioudeleniepovereniapo15-dňovejlehote-žalovanápoukazujenaskutočnosť,žez

dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď
súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaná taktiež uvádzala, že v daných prípadoch nebola
konštatovaná existencia prieťahu v konaní a to právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské
práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej

republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Žalobca nepreukázal ani
vznik, ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného

návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to,
že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.
Zároveň poukázala na aspekt dobrých mravov s prihliadnutím na poškodenú osobu, nakoľko nemožno
opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Uvedené

konania sa týkali uplatňovania rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov, pričom žalobca a
jeho praktiky pri vymáhaní pohľadávok sú v očiach verejnosti vnímané negatívne a boli aj predmetom
záujmu Európskej komisie. Zároveň aj súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľov a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú ochranu práv spotrebiteľov. Činnosť
žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi a taktiež z dôvodu nepreukázania

splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona 514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 18C/541/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému Jánovi Juskovi na základe návrhu

súdneho exekútora evidovaného pod Ex 7529/2011. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 2Er/1870/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovskéhorozsudkuboladoručenásúdudňa25.07.2011.OkresnýsúdPrešov,uznesenímzodňa
17.8.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.9.2011. Následne súd uznesením zo dňa 2.11.2011

exekučné konanie zastavil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 14C/270/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému Vladislavovi Pereničovi na základe

návrhu súdneho exekútora evidovaného pod Ex 10623/2011. Z obsahu exekučného spisu Okresného
súdu Prešov sp. zn. 14Er/314/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného
titulu - Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 5.11.2009. Okresný súd Prešov, uznesením
zo dňa 4.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.5.2011. Následne súd uznesením zo dňa

15.11.2011 exekučné konanie zastavil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.7.2012.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 14C/272/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného

konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému Andrejovi Pavlinskému na základe
návrhu súdneho exekútora evidovaného pod Ex 3588/2009. Z obsahu exekučného spisu Okresného
súdu Prešov sp. zn. 23Er/1596/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného
titulu - Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 20.7.2009. Okresný súd Prešov, uznesením
zo dňa 31.1.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.3.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 14C/291/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej Renáte Kalejovej na základe návrhu

súdneho exekútora evidovaného pod Ex 13244/2010. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 17Er/730/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 21.10.2010. Okresný súd Prešov, uznesením
zo dňa 10.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.4.2011. Následne súd uznesením zo dňa

30.5.2011 exekučné konanie zastavil a náhradu trov konania súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.6.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 14C/305/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného

konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej Alene Semanovej na základe návrhu
súdneho exekútora evidovaného pod Ex 13618/2010. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 20Er/853/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovskéhorozsudkuboladoručenásúdudňa29.11.2010.OkresnýsúdPrešov,uznesenímzodňa
29.7.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.12.2011. Následne súd uznesením zo dňa 13.3.2012
exekučné konanie zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.4.2012.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod

sp. zn. 14C/307/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej Anne Ridillovej na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod Ex 15325/2010. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. 10Er/519/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 13.12.2010. Okresný súd Prešov, uznesením
zo dňa 21.1.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.3.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 14C/309/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému Štefanovi Kifferovi na základe návrhu
súdneho exekútora evidovaného pod Ex 5470/2011. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu

Prešov sp. zn. 2Er/998/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 5.5.2011. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa
18.5.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.6.2011. Následne súd uznesením zo dňa 29.7.2011
exekučné konanie zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.9.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 14C/317/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému Václavovi Korčíkovi na základe návrhu
súdneho exekútora evidovaného pod Ex 15259/2010. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu

Prešov sp. zn. 13Er/916/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 13.12.2010. Okresný súd Prešov, uznesením
zo dňa 28.2.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.4.2011. Následne súd uznesením zo dňa
15.12.2011 exekučné konanie zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto

uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.5.2012.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 14C/318/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej Jane Hurkovej na základe návrhu súdneho

exekútora evidovaného pod Ex 446/2011. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn.
1Er/157/2011súdzistil,žežiadosťoudeleniepoverenianazákladeexekučnéhotitulu-Rozhodcovského
rozsudku bola doručená súdu dňa 31.1.2011. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa 15.2.2011
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.3.2011. Následne súd uznesením zo dňa 7.4.2011 exekučné

konanie zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.4.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 14C/335/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného

konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému Pavlovi Bednárovi na základe návrhu
súdneho exekútora evidovaného pod Ex 6860/2009. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 14Er/118/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 18.09.2009. Okresný súd Prešov, uznesením
zo dňa 3.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.3.2011. Následne súd uznesením zo dňa
18.5.2011 exekučné konanie zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.6.2011.

Z obsahu znaleckého posudku znalca doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, Phd. Č. 1/2013 súd zistil,

že tento obsahuje právne hodnotenie predmetu sporu.

Z obsahu znaleckého posudku č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave súd zistil, že týmto
znaleckým posudkom boli vyčíslené náklady činnosti žalobcu spojené s neskorým rozhodnutím o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri neskorom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Išlo

o tieto činnosti - overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, overenie skutočnosti, či súd
rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, overenie skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia, urgovanie vydania poverenia, urgencie a spracovanie sťažností na postup súdu, spracovaniereakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, overovanie bonity klienta, komunikácia s
dlžníkom, overovanie prijatia elektronického podania - urgencie/sťažností.

Súd mal preukázané, že závery tohto znaleckého posudku sú pre daný spor nepoužiteľné, pretože
žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Teda žalobca v danom prípade nežiadal
náhradu materiálnej škody vo výške nákladov spojených s hore uvedenými administratívnymi
činnosťami, ale vyčíslil ju vo výške nevymoženej istiny s príslušenstvom z jednotlivých exekučných

konaní.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
SR, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, ak tento zákon neustanovuje inak, právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodyspôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa§41ods.2písm.d) zákona233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 31.5.2010,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa§41ods.2písm.d) zákona233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinného od 1.6.2010,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa§41ods.2písm.d) zákona233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinného od 1.6.2011,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených

Podľa § 44 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 31.5.2010,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinného od 1.6.2010,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinného od 1.6.2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľnéhopodľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 243 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje
aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.

V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu
spôsobenú tým, že Okresný súd Prešov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote

nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Vsúvislostisprocesnounámietkoužalovanejozmätočnostipodaniažalobcupodľanázorusúdupodanie
žalobcu má náležitosti v zmysle § 42, 79 Občianskeho súdneho poriadku, z petitu žaloby je zrejmý
uplatnený nárok žalobcu.

Podľa § 15a, § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienkou na uplatnenie
nárokunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomjepísomnážiadosťpoškodeného
o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalovanej boli žalobcovi doručené 23.4.2012. Žaloby
v pôvodných konaniach v tejto veci boli doručené súdu 27.9.2012. Žalobca podal žaloby predčasne,
keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.
Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa

poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje
samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

V exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nepreukázal
nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. O namietaných prieťahoch
v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, neviedlo sa disciplinárne
konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd v konaní o
uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať

nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote.

Súd má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať
bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní

návrhovnavykonanieexekúcienapodkladeexekučnýchtitulovrozhodcovskýchrozsudkovanotárskych
zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie
zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať procesné
úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho
trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie)

v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné
prieťahy, z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. (v znení účinnom k 27.9.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu

žalobca v konaní nepreukázal tak, ako súd vyššie konštatoval.

Žalobcom tvrdená majetková škody nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcovi je dôkazná
povinnosť. Žalobca svoje tvrdenia o škode v žalobe všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie
výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Žalobca síce predložil znalecký posudok, ten

sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje náklady na administratívne činnosti, ktoré podľa
jeho tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie so súdom, účastníkom, exekútorom a podobne.
Žalobca však v podanej žalobe škodu vyčíslil ako istinu a príslušenstvo, ktoré už nie je možné v
budúcnosti vymáhať. Tu súd poukazuje na skoršie odôvodnenie iných súdov, ktorými bolo vyvrátené
tvrdenie žalobcu o nemožnosti domáhať sa svojho nároku pre vec rozhodnutú. Teda súd má za to, že
žalobca v danom prípade nepreukázal ani vznik materiálnej škody, ani jej výšku.

Žalobca tiež uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu. Tu zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je
preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, o ktorú žiadal. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
ničím nepodložil a nepreukázal a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť k zníženiu úspechu mimosúdnej

vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné
riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania. Súd teda podanú žalobcu zamietol aj v časti, v
ktorej žalobca žiadal o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Napokon žaloba nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď žalovanej trovy konania nevznikli a náhradu trov
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.