Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/230/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221981
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221981.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava I.,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
IČO:36864421,vmenektorejvykonávaadvokáciuakokonateľaadvokátDoc.JUDr.BranislavFridrich,
PhD., proti odporkyni: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava,
Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľky proti

rozsudku Okresného súdu Komárno z 24. februára 2014 č. k. 8C/593/2012-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporkyni
domáhala zaplatenia sumy 125 eur ako náhrady škody a sumy 330 eur ako nemajetkovej ujmy podľa
zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá jej vznikla

nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom pod
sp.zn. 4Er/741/2010. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 6, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4
§ 17 ods. 1, 2, 3 a § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného v čase začatia
exekučného konania - Exekučný poriadok (ďalej aj ako „EP“). Z hľadiska skutkového stavu mal za

preukázané,ževexekučnomkonanívedenomnaOkresnomsúdeNovéZámkypodsp.zn.4Er/741/2010
podal súdny exekútor súdu dňa 15.07.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, výpisom z obchodného registra na oprávnenú a
zmluvou o úvere a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Súd prvého stupňa vydal poverenie
dňa 23.09.2010. Poverenie bolo expedované dňa 05.10.2010 a doručené súdnemu exekútorovi dňa
07.10.2010. V žiadnom prípade nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že o žiadosti o udelenie

poverenia bolo rozhodnuté po viac ako 6 mesiacoch. V časti nevydania rozhodnutia v zákonnej lehote
uviedol,žejeirelevantné,žeexekučnýsúdnerozhodolvzákonnejlehoteožiadostioudeleniepoverenia,
pretože Exekučný poriadok stanovuje lehotu na vydanie poverenia, nie však lehotu na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je názor navrhovateľky, že 15 dňová lehota sa vzťahuje
aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Ďalej uviedol, že nevydanie poverenia
v 15 dňovej lehote nebol zapríčinený nesústredenosťou exekučného súdu, ale tým, že si plnil svoju

povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. posúdiť, či predložený exekučný titul nie je
v rozpore so zákonom. Preto navrhovateľkou tvrdený nesprávny úradný postup sa v prejednávanej veci
nestal a tým absentuje jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Taktiež nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky o nečinnosti súdu viac ak 181 dní. Ďalej uviedol, že
podľa navrhovateľky mal posúdiť, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť o udelenie poverenia
zamietol. V časti týkajúcej sa prieťahov v konaní vychádzal z novely § 9 ods.1, 2 zákona č. 514/2003

Z.z. a dospel k záveru, že všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o priznaní náhrady škody podľazákona č. 514/2003 Z.z. až vtedy, ak oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní, čo sa
v danom prípade nestalo.

Navrhovateľka podala v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku. Odvolanie zdôvodnila ust. § 221 ods.
1 OSP s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP tým, že v konaní došlo k
vadám, a to k vade - odňatie možnosti konať účastníkovi, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 OSP, keď súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. §

221 ods. 1 písm. h/ OSP) a neúplne zisteným skutkovým stavom, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP), nesprávneho rozhodnutia
súdu prvého stupňa, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).
V prvom rade odvolanie navrhovateľka zdôvodnila ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. a uviedla,
že zásadne namieta skutočnosť, keď súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie
novou právnou úpravou, obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.. Podľa jej názoru, súd

bol jednoznačne pri svojom rozhodnutí viazaný ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom pred
prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom zák. č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím de iure a de facto
aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. K otázke trvania stavu právnej neistoty uviedla,
že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna

neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnejlehoty.Právnaistotaohľadne
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súd
exekučného. V závere uviedla, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania
zákonnými lehotami. Má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným

súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Poukázala na stabilizovanú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, z ktorej vyplýva, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory, napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy a pod. Ďalej
uviedla, že štrasburský súd uviedol, že Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny

poriadoktakýmspôsobom,abyvyhovelpožiadavkámčlánku6ods. 1,zahrňujúcajprávonarozhodnutie
veci v primeranej lehote. Súd, ale ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej
kritickej situácie. Nedostatok takýchto opatrení nemôže byť dávaný za vinu jej a to vo forme tej, že
nepresadzovala vydanie poverenia zákonnými možnosťami. Je to predovšetkým štát, ktorý musí plniť
svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k prerokovaniu veci v primeranej lehote. Ona takýto záväzok nemá.

Vzhľadom na vytknuté procesné chyby žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti§205anasl.OSP,preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa,byťviazanýrozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 221 ods. 1 OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka zdôvodnila svoje odvolanie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP tým, že mala za to, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to k vade konania, spočívajúcej v odňatí možnosti
účastníkovikonaťpredsúdom (§221ods.1písm.f/OSP).Odňatímmožnostikonaťvzmysleuvedeného
ustanovenia sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Predmetom dôvodu odvolania sú tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať
pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť
konaťpredsúdomsaodňalaúčastníkovikonania.Vzhľadomktejskutočnosti,žezákonbližšievžiadnom
zo svojich ustanovení pojem odňatia možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti

konaťpredsúdomjepotrebnévovšeobecnostirozumieťtakýpostupsúdu,ktorýznemožňujeúčastníkovi
konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkomnazabezpečeniesvojichprávaoprávnenýchzáujmov.Vadakonaniavymedzenávcitovanom
ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníkasúdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.

209/1992 Zb.). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku
1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I
ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu

vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo
veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom
ajnato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.Ústavnekonformnýmvýkladomustanovenia§157

ods. 2 OSP pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen
úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladumedziprávnymizávermisúduajehoskutkovýmizisteniami,resp.prípad,keďprávnezáveryzo
skutkovýchzistenívžiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajúanapokonilenvšeobecnésúhrnnézistenia
bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne

odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného
práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem
upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v

rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma
možnosť konať pred súdom.

Zdôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je zmätočné. V časti zisteného skutkového stavu
uviedol, že v exekučnej veci bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie dňa 23.09.2010, v ďalšej

zdôvodňoval rozhodnutie neexistenciou lehoty na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, potom
nevydaním poverenia v 15 dňovej lehote spôsobenej skúmaním exekučného titulu a napokon uviedol,
že navrhovateľka sa domáhala posúdenia, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť o udelenie
poverenia zamietol. Tvrdenie súdu, že exekučný súd nevydal poverenie v 15 dňovej lehote, lebo skúmal
exekučný titul, nevyplýva z obsahu spisu. Prvostupňový súd mal k dispozícii iba kópiu časti exekučného

spisu, z ktorej vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd 15.07.2010 a jej prílohy
mali tvoriť exekučný titul a plnomocenstvo, výpis z OR, hoci v spise sa nachádza za týmito podaniami
zmluva o úvere a až následne rozhodcovský rozsudok.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 OSP.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude riadne zistiť skutkový stav a vo veci rozhodnúť, rozhodnutie
zdôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP a rozhodnúť o náhrade trov konania (§ 224 ods.
3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.