Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/602/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111242665
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111242665.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N.. T. K., bytom XX. H. X, X. X., proti odporcom: 1/
T. G., bytom J. XXXX/XX, X., 2/ L. U., H..U.., J. XX, X., 3/ Y.. Y. G., bytom O. XX, X. X., 4/ T. G., bytom O.
XX, X. X., o zaplatenie 53.110,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 3/ a 4/ proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. augusta 2013, č. k. 4C 33/2012-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zastavil súd prvého stupňa konanie o návrhu navrhovateľa zo
dňa 15.12.2011, ktorým sa domáhal od odporcov zaplatenia 53.110,27 eur s príslušenstvom z titulu
nevrátenej pôžičky v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 19.10.2007. Vo výroku napadnutého uznesenia
tiež vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a Daňový úrad

X. X. upravil, aby po právoplatnosti rozhodnutia vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 3.154,70
eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. a vecne tým, že navrhovateľ
zobral pred začatím konania o veci samej podaním, doručeným súdu dňa 25.07.2013,
svoj návrh v celom rozsahu späť, a žiadal konanie zastaviť, čomu vyhovel. O trovách konania rozhodol
podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi podľa ust. § 11 ods.
3 a 4 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie odporcovia 3/ a 4/, ktorí uznesenie prvostupňového súdu

napadli v časti výroku o zastavení konania, a žiadali ho vo vzťahu k nim zrušiť a pokračovať v konaní.
Žiadali tiež, aby súd prvého stupňa pokračoval o ich návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, a navrhovateľovi predbežným opatrením zakázal nakladať so zálohom a záložnou zmluvou
pred vynesením rozsudku súdu. Navrhli, aby následne prvostupňový súd rozsudkom rozhodol, že
pohľadávkanavrhovateľajevočinimakoručiteľomizáložcompremlčaná,aženavrhovateľjepovinnýim
vydať výmaznú listinu na vymazanie zálohu z katastra nehnuteľností. Uviedli, že sa odvolaním domáhajú

práva na spravodlivý proces, a návrhom na predbežné opatrenie sa utiekajú do ochrany súdu
pred traumatizujúcim tlakom zo strany navrhovateľa. Predpokladajú, že ak im bude ochrana odopretá,
navrhovateľ zopakuje svoju žalobu voči nim ako odporcom na súde v Banskej Bystrici, a dlh bude od
nich vymáhať. Mali tiež za to, že napadnuté uznesenie umožní navrhovateľovi scudziť záloh napriek
tomu, že jeho pohľadávka je voči nim premlčaná. Obom načrtnutým scenárom môže zabrániť podľa ich
názoru len pokračovanie tohto konania. Vyjadrili sa tiež k žalovanej pohľadávke a jej navyšovaní o úroky.

Navrhovateľ odvolanie nepodal, a k odvolaniu odporcov 3/ a 4/ sa nevyjadril.Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 3/ a 4/ nie je dôvodné.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu sa oboznámil s predloženým spisom a zistil, že navrhovateľ

doručil súdu prvého stupňa dňa 15.12.2011 žalobu, ktorou sa pôvodne od odporcu 1/ domáhal
zaplatenia 53.110,27 eur s príslušenstvom dôvodiac tým, že odporca 1/ mu pôžičku vo výške 53.110,27
eur, ktorú mu poskytol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.10.2007, nevrátil, hoci sa ju zaviazal vrátiť
do 15.12.2007. Na návrh navrhovateľa pripustil prvostupňový súd uznesením č.k. 4C 33/2012-24 zo dňa
17.01.2013 do konania ďalších účastníkov, a to odporcov 2/, 3/ a 4/. Pred otvorením pojednávania vo

veci samej zobral navrhovateľ podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.07.2013, svoj návrh v
plnom rozsahu späť. Prvostupňový súd následne napadnutým uznesením konanie z dôvodu späťvzatia
návrhu zastavil.

Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., môže navrhovateľ vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd

rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Odvolací súd konštatuje, že odporcovia 3/ a 4/ napadli uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení
konania výlučne v časti zastavenia konania voči nim, čo zistil z podaných odvolaní a odvolacích návrhov.
Preskúmal preto rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej zastavujúcej časti, a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania je vecne správne, a preto ho potvrdil. Späťvzatie

žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení
navrhovateľa ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo
procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého
súdneho konania. Ide o tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania. V danom prípade zobral
navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu výslovne a bez akýchkoľvek

pochybností späť, čím prejavil svoju vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Nakoľko
tak urobil pred otvorením pojednávania, stanovisko odporcov k späťvzatiu návrhu nebolo potrebné
zisťovať, a to s poukazom na ust. § 96 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého je späťvzatie návrhu účinné bez
ďalšieho vždy, ak k nemu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Z uvedeného dôvodu potom nemožno
ani vyhovieť nesúhlasu odporcov 3/ a 4/ so zastavením konania a ich žiadosti o pokračovanie v ňom,

keďže ich súhlas k zastaveniu konania nebol potrebný. Občiansky súdny poriadok ukladá v ust. § 96 ods.
3 v prípade späťvzatia návrhu pred otvorením pojednávania obligatórne rozhodnúť o zastavení konania
do 30 dní od späťvzatia návrhu, z čoho vyplýva, že súd neskúma pohnútky navrhovateľa, ktoré ho viedli
k späťvzatiu, ani možné stanovisko odporcov, a konanie v zákonom určenej lehote zastaví. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v zmysle citovaného ustanovenia, a o zastavení konania

rozhodol v súlade so zákonom (O.s.p.). Záverom už len uvádza, že odporcovia 3/ a 4/ môžu v prípade,
že sa chcú domôcť nejakého súdneho rozhodnutia voči navrhovateľovi, podať návrh na začatie konania
alebo na nariadenie predbežného opatrenia, pričom v takom spore budú disponovať svojimi návrhmi oni
sami. Donútiť navrhovateľa, aby pokračoval v konaní, ak zobral pred otvorením pojednávania svoj návrh
späť, nie je v tomto prípade možné ani ich nesúhlasom so zastavením konania, ani rozhodnutím súdu.

So zreteľom na uvedené potom odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej
časti podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom
konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.