Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/178/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244383
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111244383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľa:
X.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: FUTEJ &
Partnerss.r.o.,sosídloRadlinského2,Bratislava,IČO:35955341,protiodporcovi:Slovenskárepublika
zastúpená Národnou bankou Slovenska, sídlo Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody vo výške
16.672,86 EUR s prísl. podľa zák. č 514/2003 Z.z.

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie z a m i e ta .

Súd návrh vo veci samej z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 22.12.2011, doručeným súdu 30.12.2011, doplnený podaniami zo 17.01.2013, doručené

súdu 25.01.2013 a z 11.04.2013, doručené súdu 14.02.2014 sa navrhovateľ domáha, aby súd
zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 16.672,86 EUR s príslušenstvom , titulom nesprávneho
úradného postupu Národnej banky Slovenska (ďalej už len NBS) pri výkone dohľadu nad
PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým,
že ako člen PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej už len Družstvo) vložil
peňažnéprostriedkydoDružstvazaúčelomichzhodnotenia,nakoľkoDružstvozhromažďovalopeňažné

prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. č.566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o cenných papieroch ZoCP ). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky v rámci Prospektu
investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím UFT -002/2002/SPI z 21.03.2002, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 28.03.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov
zhromaždených na základe
verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú

uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. ( ďalej Obchodník s
CP) s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných
papieroch, o správe aktív podľa Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera
zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s
Prospektom investície a podľa zmluvy vo výške 8% p.a.. Družstvo na zhodnocovanie peňažných
prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p.. Obchodník s CP vykonával

činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa zákona o cenných papieroch č.566/2001 Z.z., na základe
povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 01.03.2011, kedy NBS bolo odobraté povolenie
na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomocvykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so
zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ZoCP), ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovateľ vložil peňažné prostriedky do Družstva nakoľko sa spoliehal, že Družstvo a aj Obchodník s
CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude zabezpečené ich riadne fungovanie
a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale budú aj zhodnotené v garantovanej výške.

Navrhovateľ sa v máji 2010 od Družstva dozvedel, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.04.2010
skončil spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné
prostriedky; a že z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených
finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka
s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje

sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok, pretože Družstvo navrhovateľovi nevyplatilo finančné prostriedky
zhodnotené o dohodnutý zisk.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením
zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú navrhovateľovi, čím

mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu
nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, keď po zistení
závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila riadne a včas úkony
potrebnénanápravuzistenýchnedostatkov,aninaichzamedzeniedobudúcnosti,pričommuselavedieť
z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom

chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky
na ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíva v tom, že vo vzťahu k Družstvu
NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody (na majetku tvorený z vložených
prostriedkov jeho členov ), zverený Obchodníkovi s CP. NBS
najmä neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s

CP. NBS zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu
a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by
nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, čím
obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane
navrhovateľa až do 01.03.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie

investičných služieb.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo 07.02.2013, doručenom súdu 08.02.2013 s tým,
že navrhovateľ si mal svoju pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní, nakoľko na Družstvo bol
vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 3 K 95/2010 z 11.04.2011,

ktoré bolo dňa 18.04.2011 zverejnené v Obchodnom vestníku v časti 75B pod číslom 75/2011, pod
zn. K000394. V ďalšom odporca uviedol, že Podielové družstvo slovenské investície a jeho dcérske
spoločnosti - Euro Družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo slovenské investície a Sporiteľné
družstvo stred BB „ v konkurze“ - vystupujúce pod spoločným logom „ Slovenské investície“ - sú
podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vykonávali činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú

činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva,
ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom,
stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Navrhovateľ ako
investor musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.

ZoCP. Spoliehanie sa na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný
dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške
( 8% p.a.), sú účelové a založené na neznalosti právnych predpisov. Odporca vo vyjadrení uviedol, že
Úradprefinančnýtrh(ktoréhokompetencieprivýkonedohľaduprešliod01.01.2006naNBS)schválilpre
Družstvo dňa 21.03.2002 - Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 ZoCP (právoplatným dňa 28.03.2002),

na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky
majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument, ktorého
účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní
orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP a posudzuje najmäjeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP), vzájomný súlad predložených
údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené

v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý Prospekt investície musí obsahovať
(§128 ods. 1 písm. h) ZoCP). Zákonnej úprave odporuje a je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že
schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu o správe portfólia. Prospekt investície
má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo

realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a)
bodu 10 ZoCP. ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné
zmluvy (požadoval len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval.
Schválenie Prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu
investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah (prípadné nedodržiavanie
povinností zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by bolo

porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície.

Odporca ďalej uviedol, že NBS vykonávala dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP, teda kontrolovala

zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 ZoCP a §
127 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred
zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie
ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 01.06.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na

skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS teda
nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencie.

Zpolročnýchspráv DružstvapredkladanýchDružstvom NBS nevyplývaližiadneindícieaani informácie

o zhoršení finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov
naziskujehočlenom. Družstvo odzačiatkuobchodnejspolupráce sObchodníkomsCP,nemaložiadne
výhrady k činnosti Obchodníka s CP a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene
vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale
ani nikdy nepodalo žiadnu súdnu žalobu, že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou,

prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po ôsmich rokoch vzájomnej spolupráce s
Obchodníkom s CP, listom doručeným NBS dňa 15.04.2010, Družstvo žiadalo o preskúmanie postupu
Obchodníka s CP a vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči
Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom súde, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po
podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v

období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené,
že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP.
Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP, v záujme ochrany klientov
Obchodníka s CP vydala NBS rozhodnutie č. ODT-8305/2010 z 12.07.2010 o predbežnom opatrení,
ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s

CP bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Rozhodnutím
č. ODT-8305-5/2010 z 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie
investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a) ZoCP. V rozhodnutí boli uvedené
aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad. V konaní o rozklade
ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté

prvostupňové rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. GUV-274/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
04.03.2011.
V ďalšom odporca uviedol, že NBS listom z 20.04.2010 vyzvala Družstvo, aby predložilo žiadosť o
schváleniedodatkuprospektuinvestícietak,abyDružstvomohlopokračovaťvzhodnocovanífinančných
prostriedkov, keďže v Družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých do prospektu investície,

ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôt investorom a v dôsledku
ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť prospektu investície. Družstvo podalo dňa 28. 04.2010
žiadosťoschváleniedodatkukProspektuinvestície.Keďžežiadosťbolaneúplná,NBS vyzvalaDružstvo
na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predlženie lehoty na odstránenie nedostatkovcelkovo na stodvadsať dní, avšak nedostatky neodstránilo. NBS ako prvostupňový orgán dohľadu
nad finančným trhom, rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 z 26.08.2010 konanie o žiadosti Družstva
zastavila. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako druhostupňový

orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č.
GUV-1744/2010 z 08.12.2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS
ako prvostupňový orgán dohľadu nad finančným trhom, listom pod č. ODT-10890/2010 z 27.08.2010
doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm.
b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že Družstvo nedodržiavalo

schválený Prospekt investície a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie
bolo ukončené rozhodnutím pod č. ODT-10890-4/2010 z 30.05.2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj
majetkových hodnôt. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2011. Na tvrdenie navrhovateľa, že
Družstvo malo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26.179.149,64 EUR odporca konštatuje, že pri výkone
dohľadu na mieste u Obchodníka s CP nenašiel žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by
Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS nebola pri vykonávaní dohľadu nečinná,

nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, postupovala v súlade so ZoCP, preto odporca žiadal návrh
zamietnuť.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.02.2014 doručila súdu písomný návrh z
10.01.2014 na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267

Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ustanovenia § 109 ods.1 písm. c) O.s.p. s poukazom na
ustanovenie §1 O.s.p., podľa ktorého vnútroštátny súd je povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu práv
a oprávnených záujmov účastníkov konania.

Návrh bol odôvodnený na tom skutkovom základe, že navrhovateľ sa pred vnútroštátnym súdom

domáha náhrady škody proti členskému štátu z titulu zodpovednosti za škodu, ktorá mu mala byť
spôsobená nesprávnym a neodborným dohľadom zo strany verejnoprávneho orgánu a to NBS nad
Družstvom, ktorého bol členom a Obchodníkom s CP,
ktorého Družstvo používalo na zhodnocovanie finančných prostriedkov získaných od navrhovateľa.
Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona

č.566/2001 Z.z. podľa § 126 zákona o cenných papieroch, a to na základe zverejneného Prospektu
investície, ktorý schválila NBS. Prospekt investície bol vypracovaný k 20.02.2002, doplnený dodatkami z
21.03. 2003 a z 03.06. 2008. Dohľad nad aktuálnosťou, úplnosťou a pravdivosťou prospektu bol zverený
NBS. Podľa návrhu, právna úprava inštitútu prospektu investície obsiahnutá v zákone o cenných
papieroch je výsledkom implementácie Smernice 2003 /71 /ES Európskeho parlamentu a Rady zo

04.11. 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na
obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že Družstvo
svojim konaním porušovalo okrem iných aj ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o
cenných papieroch od 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011 vydaním
rozhodnutia o zákaze činnosti, s odvolaním sa na to, že NBS dohliadať ani sankcionovať Družstvo pred

01.06.2010 nemohla za prípadné nedodržanie prospektu investície a pred 01.01.2009 ani za prípadné
neaktualizovanie prospektu investície z dôvodu, že nemala na to zákonné kompetencie. Súd mal položiť
Súdnemu dvoru EÚ dve prejudiciálne otázky, prvú - či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát
zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný
s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho

parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich
prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/ 34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky
majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu
štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi
prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút

verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej
únie nevzťahuje. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku mal súd položiť druhú otázku - či je
porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní v Európskej únie v spojení s článkom 29 Smernice 2003/71/
ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných
papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/ 34/ES ak členský

štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v článku 21 ods.3 písm. d) a f) Smernice, poukazuje vo
vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom na finančnom trhu
nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt,
že NBS nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES dostatočnékontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej ponuky
majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť vykonávať
dohľad na finančnom trhu.

Odporca žiadal, aby súd návrh prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
článku 267 (pôvodného článku 234) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva zamietol, nakoľko
navrhovateľ zavádzajúco tvrdí, že Inštitút verejnej ponuky
majetkových hodnôt je zjavne totožný s Inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje
pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice
2001/34/ES v platnom znení. Definícia verejnej ponuky do majetkových hodnôt do 21.07.2013 bola
zakotvená v § 126 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a ich investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ZoCP), ktorým definícia verejnej
ponuky cenných papierov je zakotvená v § 120 ZoCp. Z týchto definícii je zrejmé, že ide o dva absolútne

odlišné Inštitúty, ktoré boli zavedené do právneho poriadku Slovenskej republiky od 01.01.2002 na
základe zákona ZoCP. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená do právneho
poriadku Slovenskej republiky z dôvodu, aby upravila podmienky činnosti už v praxi existujúcich a
podnikajúcich podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala
a ani sa nevzťahuje z dôvodu rozdielneho zadefinovania verejnej ponuky cenných papierov a verejnej

ponuky majetkových hodnôt, ktoré zohľadňuje aj rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri
verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejne ponuke cenných papierov na
základe zverejneného prospektu cenných papierov, ktorý pôvodne schvaľoval Úrad pre finančný trh a to
vobdobíod01.01.2002do31.12.2005aneskôrpo01.01.2006NBS.Podľanázoruodporcutátozákonná
úprava plne rešpektuje článok 16 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého sa sloboda

podnikania uznáva v súlade s právom EÚ, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Podľa názoru
odporcu odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku nemôže byť kladná a preto je bezpredmetné zaoberať
sa druhou prejudiciálnou otázkou položenou navrhovateľom v návrhu, nakoľko alternatívne investičné
možnosti, medzi ktoré možno zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt
začala v rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho a parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo

dňa 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a zmene na doplnení smerníc 2003/41/
ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo 1060/2009 (EÚ) číslo 1095/2010. Alternatívne investičné
fondy podľa vyjadrenia odporcu tvoria heterogénnu skupinu investičných združení rôznych právnym
foriem zriadených v rôznych právnych systémoch. Cieľom smernice EÚ 2011/61/EÚ, podľa bodu 4 v
spojení s bodom 1 jej preambuly je ustanoviť vnútorný trh pre správcov alternatívnych investičných

fondov a harmonizovaný a prísny regulačný rámec, ako aj rámec dohľadu pre činnosti všetkých
správcov alternatívnych o investičných fondov v rámci Európskej únie vrátane správcov alternatívnych
investičných fondov, ktorí majú sídlo v členskom štáte EÚ.

Podľa § 109 ods.1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych

spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa článku 267 Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 234
ZES), Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:
a) výkladu zmlúv;

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Súd má zato, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES -

smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na
obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES na znenie ktorej sa navrhovateľ odvoláva
v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné
zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovaťaž smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych
investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo
1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010.

Súd v prejednávanej veci má za to, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených
otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z dôvodu vyššie uvedeného, ako
i na základe zhodnotenia dokazovania vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvor
Európskej únie. Súd návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie

podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol aj z dôvodu, že prvostupňový súd nie
je súdom, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva
a preto mu táto povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť
vyplýva po zhodnotení skutkových okolností len súdu, voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný
prostriedok.

Vo veci samej súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadreniami právnej zástupkyne
navrhovateľa, zástupkyne odporcu, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise,
ktorých obsah cituje v rozsudku, s ostatnými listinami založenými v spise, pričom prihliadol na obsah
spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ bol členom družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, do tohto družstva vložil členský vklad a ďalšie členské vklady
(vydokladoval), avšak vzhľadom na jeho rozhodnutie o vystúpení z Družstva jeho členstvo zaniklo
rozhodnutím predstavenstva družstva podľa čl. 16
ods.3 Stanov družstva k 20.01.2011, čím navrhovateľovi vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho

podielu vo výške 4.804,48 EUR so splatnosťou 20.07.2011.

Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom
Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným Úradu dňa 16.04.2003 o schválenie jeho
dodatku. Úrad pre finančný trh Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku

podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo upozornil,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou

činnosťou družstva.

Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest, o.c.p., zmluvu
o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v

sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie
a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne.

Investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili vklady členov Družstva mal právo disponovať výhradne
Capital Invest, o.c.p. na základe zmluvy o riadení portfólia, z ktorej vyplývali práva a povinnosti
zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo
strany Obchodníka s CP výpoveďou z 30.03.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a

Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi
s CP rôznymi žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči
Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od
svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy kde by bola špecifikovaná výška
poskytnutejsumy,alezamestnanciObchodníkasCPpriamodisponovalispeniazmiDružstvanazáklade

udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať
zamestnankyne Obchodníka s CP pani I., T., R. O. K.. Družstvo malo účty v I. I. O..I.., C. Č. V. D. O..I..
O. C. Ú. D. O..I...Podľa čl.2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 1 zák.č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods.1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 127 ods.2 a §128 zákona č. 566/2001 Z.z. zákona o cenných papieroch, v znení kedy Úrad

pre finančný trh schválil pre družstvo prospekt investície, Prospekt investície schvaľuje úrad na žiadosť
právnickej osoby alebo fyzickej osoby uskutočňujúcej verejnú ponuku majetkových hodnôt podľa § 126
(ďalej len "vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt"). Úrad pre finančný trh schválil prospekt
investície podľa ustanovenia § 127 ods.4 zákona č.566/2001 Z.z. s poukazom na ustanovenia §125
ods.7 zák.č. 566/2001 Z.z., nakoľko podľa §128 zák.č. 566/2001 Z.z. obsahoval zákonom špecifikované

náležitosti.

Z obsahu návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáha náhrady škody titulom
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., preto súd nárok
posudzoval v intenciách tohto zákona.

Na základe schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/ SPI
z 21.03.2002, právoplatný 28.03.2002, bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s
lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol
informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori získavali informácie pre ich investičné

rozhodnutie.

Zo Zmluvy o zriadení portfólia z 02.06.2008 mal súd preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi
Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. Predmetná zmluva bola
Obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná listom z 30.03.2010 s účinnosťou od 01.05.2010. Po

tomto úkone Družstvo listom z 15.04.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL
INVEST,o.c.p.,a.s..VtomtočaseDružstvovšaknepodaložalobuvočiObchodníkoviscennýmipapiermi
o náhradu škody, ale žiadalo NBS aby situáciu riešila.

Na základe zisteného skutkového stavu do 01.06.2010 - NBS ako aj jej právny predchodca Úrad pre

finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch postupovali správne vo
vzťahu k Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z
obsahu správ nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva a ani po
rokovaní so štatutárom Družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva. Obsahprerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal súd preukázaný zo zápisu z prerokovania
problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.08.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS list
s tým, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom

pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane
náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi.

Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev
iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING,
a.s.. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou
investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich
ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov
možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie

pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany
členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči
jednotlivým družstvám.

Tak ako súd uviedol vyššie, Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o

preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal
zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného
zástupcu odporcu mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u
Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala Družstvo listom z
20.04.2010, aby predĺžilo žiadosť

o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní
finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna.

Z obsahu listinných dôkazov mal súd preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.04.2010
žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa §

21ods.1 písm. a) zákona č.747/2004 Z.z. prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010 z 10.05.2010
na čas, kedy Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po
opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho
NBS rozhodnutím OPK -5664/1-5/2010 z 26.08.2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov
k prospektu investície, zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo

GUV-1744/2010 z 08.12.2010, právoplatné 16.12.2010.

NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods.4 zákona č.566/2001
Z.z. za porušenie ustanovenia §129 ods.3 v spojení s ustanovením §128 ods.1 písm. b), c) a h) ZoCP a
§125c ods.1 v spojení s §127ods.4 ZoCP, rozhodnutím ODT -10890-4/2010 z 30.05.2011, právoplatné

18.07.2011. Týmto rozhodnutím NBS Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt, avšak nezakázala
Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému
subjektu nemala.

Súd dodáva, že NBS na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP,

podala dňa 27.07.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania
trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa
odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo 16. 11. 2010, bolo dňa 10.08.2010 začaté
trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa §
221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Súdvznikškodytitulomnesprávnehoúradnéhopotupuposudzovalvzmysle §9zákonač.514/2003Z.z..
Navrhovateľ bol povinný preukázať zákonné podmienky vzniku zodpovednosti odporcu za vznik škody,
ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu
nad Družstvom, ktorého bol členom. Zákonné podmienky vzniku zodpovednosti odporcu za vznik škody

musia byť splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu,
ktorej sa nemôže zbaviť. Navrhovateľ musí nesprávny úradný postup orgánu štátu spoľahlivo preukázať
ako aj vznik škody v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom štátneho orgánu. Podľa
názoru súdu navrhovateľ nepreukázal, že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala.Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti zákona č.566/2001 Z.z. o cenných
papieroch od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových
hodnôt-Družstvo,dodržiavaschválenýprospektinvestície.NBSnevykonávalaaaninemohlavykonávať

dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt,
nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami
zákona č.566/1992Zb.oNárodnejbankeSlovenska, sozákonomč.566/2001Z.z.ocennýchpapieroch
a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom.

Súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal už prvú z troch podmienok vzniku
zodpovednostizavznikškody atonesprávnyúradnýpostupNBSazdôvoduhospodárnostikonaniasas
ostatnými podmienkami vzniku zodpovednosti štátu výškou škody a príčinnou súvislosťou s nesprávnym
úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, nezaoberal.

Súd konštatuje, že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt je zákonom o cenných

papieroch regulovaná len čiastočne, v §126 až §130 ZoCP. Alternatívne investičné možnosti začala v
rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011
o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/
ES a nariadení ES č.1060/2009 a EÚ č.1095/2010, smernica EÚ 2011/61/EÚ, ktorú podľa čl. 66
ods.1 majú členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky prevziať do svojich právnych poriadkov do

22.07.2013. Prevzatie smernice sa má vykonať na základe vládneho návrhu novely zákona č.203/2011
Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších prepisov a zákona č.566/2001 o cenných papieroch.

Súd je toho názoru, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy,
ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010 mal súd preukázané, že na
majetok Družstva ako úpadcu bol vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený K.. K. Q. a
veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu.
Je zrejmé, že vzhľadom na vznik nároku navrhovateľa voči Družstvu na vyplatenie vyrovnacieho podielu,
navrhovateľ patril medzi skupinu veriteľov Družstva oprávnených prihlásiť si svoju pohľadávku do

konkurzu, čo navrhovateľ formou prihlášky do konkurzu, urobil. Pohľadávka bola správcom konkurznej
podstaty popretá a z toho dôvodu sa navrhovateľ domáha určenia jej oprávnenosti incidenčnou žalobou
voči správcovi konkurznej podstaty. Konkurz vyhlásený na majetok Družstva, rovnako ako konanie o
incidenčnej žalobe nie sú toho času právoplatne ukončené. Súd zistil, že na tunajšom súde sa vedie
konanie pod sp. zn. 19C 56/2011, v ktorom si Družstvo uplatňuje titulom náhrady škody za nesprávny

úradný postup odporcu nárok na náhradu škody, ktoré rovnako nie je právoplatne skončené.

Podľaustálenejsúdnejjudikatúry,rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cz110/84
(publikovaného Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 4/87),
ktorá je s poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 31.05.2006, sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľná a rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 1404/2004 platí, že nárok na náhradu škody podľa
zákona č. 58/1969 Zb. ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne
uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je

povinný ho vydať. Preto ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má
povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky
voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb.
alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

S poukazom na tieto skutočnosti považoval súd žalobu za predčasnú.

Súd návrh zamietol ako predčasne podaný aj z dôvodu, že navrhovateľ ako bývalý člen družstva, ktorý
sa stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva, si svoje
nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia §243a ods.4 Obchodného zákonníka

za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej
komisie podľa ustanovenia §244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a
ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva
podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvuza ním spôsobenú škodu, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť
nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie,
ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak je na

majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti
členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom
predstavenstva družstva, ktorí ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední
spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky navrhovateľa na
náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, podľa názoru súdu, aby sa

navrhovateľ domáhal náhrady škody voči štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z.. Navrhovateľ nepreukázal,
že by bez svojej viny sa bezúspešne domáhal náhrady škody voči subjektom Družstva. Skutočnou
škodou je aj ujma spočívajúca neuspokojenej pohľadávke navrhovateľa ako veriteľa voči subjektom
Družstva, ktorú náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za prípadný nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však vzniká za preukázania všetkých podmienok vzniku
zodpovednosti štátu za škodu až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane

fakticky nevymáhateľným.

Podľa názoru súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého
by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je
Družstvo.Lenvprípadetakéhotonesprávnehoúradnéhopostupu byprichádzalodoúvahy, ževpriamej

príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom by navrhovateľovi vznikla škoda. Navrhovateľ poukázal, že mu vznikla škoda aj v príčinnej
súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany NBS nad činnosťou Obchodníka s CP, pričom uviedol, že
Družstvo poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo od navrhovateľa Obchodníkovi s CP
na základe zmluvy o riadení portfólia. Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový

vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo
zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou
domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v
prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku
vyplývajúcim zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky) dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v

súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad
Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným
postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane
Družstva, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľa. Podľa názoru súdu z vyššie uvedených dôvodov
je prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom

prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľa nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad
Obchodníkom s CP, preto sa súd takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal.

Podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané, že by odporca nesprávne úradne postupoval tým,

že riadne nevykonával bankový dohľad na uvedenými subjektmi. Súd sa priklonil k názoru odporcu,
že Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V
súlade s uvedenými stanoveniami Úrad pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom
posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), t.j. či obsahuje všetky údaje a

vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície
zodpovedalipríslušnéorgányDružstva.Odporcatiežpreukázal,ženebolovprávomociNBS schvaľovať
zmluvu o riadení, resp. portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje (podstatná náležitosť § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP). NBS nemohla

vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu
jej kompetencií. NBS až od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ
majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.

Súd konštatuje, že štát Slovenská republika, nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti Družstva

a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy
Družstva sa spravovali v danom čase stanovami družstva a Obchodným zákonníkom. Navrhovateľ ako
člen Družstva (podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na
činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak členská schôdza je najvyšším orgánom družstva,prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť
družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. Navrhovateľ
nepreukázal, že počas členstva v Družstve realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce z členstva tak, že

by aktívne zasahoval
do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych
zástupcov Družstva.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §142 ods1 O.s.p., v zmysle zásady úspechu účastníka v
konaní. Keďže úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, nakoľko mu žiadne nevznikli, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súdne konanie je podľa § 4 ods.1 písm. k) zák.č. 71/1992 Zb.z. v znení noviel oslobodené od súdneho

poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

súd vyhotoví kópie na jeho trovy