Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoPr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228838
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114228838.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. P. XX, H.,
právne zastúpená advokátom JUDr. Marekom Sahuľom, so sídlom Hlavná 111, P.O.BOX 265, Prešov
proti žalovanému: Základná škola ul. U., so sídlom U. č. XX, H., právne zastúpenému advokátom
JUDr. Jozefom Tomkom, so sídlom Floriánova 2, Prešov, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Cpr/10/2014 -55

zo dňa 02.04.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že výpoveď z
pracovného pomeru daná žalovaným žalobkyni dňa 25.08.2014 je neplatná a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (v ďalšom aj len „súd prvého stupňa“) o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala

toho, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru žalobkyni doručená 25.08.2014 z dôvodu podľa
§ 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, následná dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa
28.08.2014 sú neplatné a pracovný pomer trvá naďalej a o náhrade mzdy vo výške priemerného zárobku
rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalovaným žalobkyni
dňa 25.08.2014 je neplatná. Zamietol žalobu v časti domáhajúcej sa určenia, že dohoda o skončení
pracovného pomeru uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 28.08.2014 je neplatná, v časti

týkajúcej sa určenia, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá naďalej a v časti o náhradu
mzdy. Čo sa týka náhrady trov konania rozhodol tak, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého mal za zistené, že žalobkyňa
uzavrela s právnym predchodcom žalobcu pracovnú zmluvu dňa 01.07.1988 s nástupom do práce
dňa 01.09.1988 na druh práce učiteľka pre 5. až 8. ročník základnej školy s miestom výkonu práce

G.. Pracovná zmluva prešla viacerými zmenami, dňa 08.07.2009 uzatvorená bola medzi žalovaným a
žalobkyňou dohoda o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej bude žalobkyňa ďalej vykonávať prácu ako
učiteľka matematiky a fyziky na druhom stupni základnej školy.
Dňa 25.08.2014 žalobkyňa prevzala výpoveď danú jej žalovaným, podľa ktorej prijal žalovaný
20.08.2014 písomné rozhodnutie o organizačných zmenách v súvislosti s organizáciou nového
školského roka 2014/2015, na základe ktorého s účinnosťou od 01.09.2014 dochádza k zníženiu

počtu tried na druhom stupni. Dôsledkom organizačnej zmeny sa žalobkyňa stáva pre žalovaného
nadbytočnou, žalovaný vo výpovedi deklaroval, že v zmysle § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce nemá
možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce. Výpoveď bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Vo výpovedi
bolo uvedené, že bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov 21.08.2014.
Podľa listiny označenej ako prerokovanie výpovede datovanej dňom 18.08.2014, žalovaný oznámil

zástupcovi odborového orgánu, že od 01.09.2014 dôjde k zníženiu počtu tried na druhom stupnizákladnej školy a v tejto súvislosti nie je možné zabezpečiť potrebný rozsah vyučovacej povinnosti,
okrem iného aj žalobkyne.
Následne bola dňa 28.08.2014 medzi účastníkmi konania uzatvorená dohoda o skončení pracovného

pomeru ku dňu 31.08.2014 z dôvodu, podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Podľa organizačnej štruktúry žalovaného a prehľadu pracovných miest u žalovaného ku dátumu
25.08.2014, 28.08.2014 a 02.09.2014 bol ku dňu 25.08.2014 počet žiakov školskom klube detí 57, ku
dňu 28.08.2014 - 57, ku dňu 02.09.2014 - 72, počet vychovávateliek ku dňu 25.08.2014 - 2, ku dňu
28.08.2014 - 2 a ku dňu 02.09.2014 - 3.

Bývalá riaditeľka žalovaného Mgr. O. vo svedeckej výpovedi uviedla, že listom z 03.06.2014 žiadala
Mestský úrad H. o navýšenie miezd, nakoľko od 01.09.2014 sa vytvára tretie miesto vychovávateľky v
školskom klube detí z dôvodu počtu prihlásených žiakov. Mesto H. ako zriaďovateľ žalovaného vykonalo
potrebnú zmenu rozpočtu vzhľadom na počet predbežne prihlásených žiakov do školského klubu detí.
O pozíciu vychovávateľky školského klubu detí požiadala dňa 26.08.2014 PaedDr. M. Z..
Organizačná a personálna zmena bola prerokovaná ako vyplýva zo zápisnice žalovaného, 21.08.2014.

Zápisnica bola podpísaná riaditeľom školy, zástupkyňou riaditeľa školy, predsedníčkou odborového
orgánu a predsedníčkou rady školy.

Súd prvého stupňa, citujúc ustanovenia § 59 ods. 1, § 60 ods.1 a 2, § 61 ods. 1 a 2, § 63 ods. 1 písm. b),
§ 63 ods. 2 písm. a), § 74, § 77, § 1 ods. 4, § 17, § 18, § 19 ods.1 Zákonníka práce a § 80 písm. c) O.s.p.

uzavrel, že čo sa týka výpovede z pracovného pomeru, ktorú dal žalovaný žalobkyni, ide o výpoveď
neplatnú, jednak z toho dôvodu, že nedošlo k prerokovaniu výpovede s odborovým orgánom, nakoľko
prerokovanie výpovede má dátum vyhotovenia 18.08.2014, výpoveď má deň vyhotovenia uvedený
25.08.2014, t.j. v čase prerokovania nemohla byť výpoveď k dispozícii odborovému orgánu a ani ešte
nebolo rozhodnuté o organizačnej zmene, nakoľko táto bola prijatá až 20.08.2014.

Súd prvého stupňa uviedol, že výpoveď je neplatná aj z ďalšieho dôvodu, pre nesplnenie
hmotnoprávneho predpokladu uvedeného v § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Žalovaný si nesplnil
ponukovúpovinnosťvovzťahukžalobkyni.Žalovanýuž03.06.2014vytvorilmiestotretejvychovávateľky
v školskom klube detí, vytvorenie tohto miesta bolo zabezpečené aj zmenou rozpočtu zriaďovateľa školy.

V čase, keď bola žalobkyni dávaná výpoveď, bol jej preto povinný ponúknuť voľné pracovné miesto
vychovávateľky v školskom klube detí. O tom, že voľné miesto nebolo vytvorené až od 02.09.2014
svedčí podľa názoru súdu prvého stupňa aj to, že v deň nasledujúci po tom, ako bola žalobkyni daná
výpoveď podala žiadosť PaedDr. Z. o prijatie do zamestnania žalovaného práve na konkrétne miesto
vychovávateľky v školskom klube detí, na ktoré bola aj 02.09.2014 prijatá.

Dôvodom, pre ktorý zamietol návrh žalobkyne o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného
pomeru bolo to, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru
konala v omyle, výsledkom jej konania v omyle nie je v pracovnom práve neplatnosť právneho úkonu,
ale možnosť od zmluvy, resp. dohody odstúpiť. Žalobkyňa však žiadala o určenie neplatnosti dohody

o skončení pracovného pomeru, jej návrh nemohol byť preto opodstatnený, keďže sa sama vyjadrila,
že od dohody o skončení pracovného pomeru neodstúpila. Súd prvého stupňa poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/276/2011 z 28.03.2012, v ktorom sa dospelo k obdobnému záveru.

Čo sa týka žaloby v časti, ktorou žalobkyňa žiadala určiť, že jej pracovný pomer u žalovaného trvá, súd

prvéhostupňamalzato,ženapožadovanomurčenínemánaliehavýprávnyzáujem.Žalobaourčenieby
prichádzala do úvahy až v prípade, ak by žalobkyňa od dohody o skončení pracovného pomeru odstúpila
a v súvislosti s uvedeným by došlo k sporu medzi žalobkyňou a žalovaným o platnosť tohto odstúpenia.

Žalobu o náhradu mzdy, v časti zamietol z dôvodu, že nerozhodol o neplatnosti skončenia pracovného

pomeru ako takého, ale iba o neplatnosti výpovede.

Čo sa týka trov konania, súd prvého stupňa odkázal na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku ktorým súd prvého stupňa určil, že výpoveď z pracovného pomeru

daná žalovaným žalobkyni dňa 25.08.2014 je neplatná, podala včas odvolanie žalobkyňa. Namietala, že
posúdenie právneho stavu súdom v časti, ktorou jej žalobu zamietol, javí sa byť absolútne nesprávne.
Rozsudok je v napadnutej časti zmätočný, v rozpore so zákonom, nevykonateľný a nepreskúmateľný.Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a aby bolo vyhovené jej žalobe aj v časti, v ktorej
bola žaloba súdom prvého stupňa zamietnutá.
Zo strany žalovaného boli urobené dva samostatné právne úkony smerujúce k skončeniu pracovného

pomeru, a to výpoveď zo strany zamestnávateľa, ako aj dohoda o skončení pracovného pomeru. V
čase, keď žalobkyňa podpisovala dohodu o skončení pracovného pomeru, bola stále v platnosti výpoveď
z pracovného pomeru zo dňa 25. 08. 2014. Z rovnakých dôvodov, s ktorými žalobkyňa nesúhlasila,
nakoľko dôvod, pre ktorý mal skončiť pracovný pomer, či už výpoveďou alebo dohodou neexistoval, bolo
nevyhnutné napadnúť oba tieto právne úkony. Súd prvého stupňa správne posúdil neplatnosť výpovede

nielen z dôvodu formálno-právneho, ale aj hmotnoprávneho.
Rozhodnutie súdu, čo sa týka zamietnutia žaloby o určenie, že dohoda o skončení pracovného pomeru
nie je neplatná z dôvodu, že žalobkyňa od dohody neodstúpila, je kontraproduktívne, v rozpore so
zákonom, ako aj s dobrými mravmi. Žalobkyňa bola zamestnaná v školstve 28 rokov, je odborne
erudovaná, výpoveď pre nadbytočnosť, ktorá jej bola doručená 25. 08. 2014 bola pre ňu absolútnym
šokom. Keďže zrejme aj žalovaný prišiel na to, že výpoveď je bez základu, pričom žalobkyňa s

ňou nesúhlasila, rozhodol sa tento stav zvrátiť. Urobil to tým spôsobom, že žalobkyňu telefonicky
kontaktoval (po tom ako jej dal výpoveď), za účelom podpísania dohody o skrátení výpovednej doby,
avšak dal jej podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru a dôvody skončenia pracovného pomeru
zostali nezmenené. Žalobkyňa v dobrej viere, že podpisuje dohodu o skrátení výpovednej lehoty, tento
dokument podpísala. Súd vo svojom rozhodnutí tieto okolnosti vôbec nebral do úvahy.

Žalobkyňa taktiež uviedla, že pokiaľ súd prvého stupňa žalobu ohľadne neplatnosti dohody o skončení
pracovného pomeru zamietol z dôvodu podľa § 19 ods. 1 Zákonníka práce, toto ustanovenie Zákonníka
práce dáva možnosť odstúpiť od zmluvy, žalobkyňa so žalovaným však uzatvorila dohodu z dôvodu
podľa ust.§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril tak, že navrhol, aby bolo toto odvolanie zamietnuté. Podľa
žalovaného, ak žalobkyňa od dohody neodstúpila, táto dohoda je stále platná, súd prvého stupňa
správne považoval dohodu za platnú a správne vyhodnotil jej účinky, ktoré mali nastať k 31. 08. 2014.
Žalobkyňa k tomuto vyjadreniu žalovaného nezaujala žiadne stanovisko.

Krajský súd v Prešove (v ďalšom aj len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods.
1 O. s. p. preskúmal odvolaním žalobkyne napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania (nedotknutým zostal
výrok, ktorým súd prvého stupňa určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalovaným žalobkyni
dňa 25. 08. 2014 je neplatná), spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v ust.§ 212 O. s. p. a zistil neexistenciu podmienok pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože

tento je nepreskúmateľný, nepreskúmateľnosť rozsudku je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie možnosti
účastníka konať pred súdom, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v
zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p..

Podľa ust. § 59 ods. 1 Zákonníka, práce, pracovný pomer možno skončiť:

a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa ust. § 60 ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v §
63 ods. 1 písm. a) až c).

Ust. podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení
stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o istých organizačných zmenách.

Podľa ust. § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.Podľa ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 13 ods. 3 veta prvá a druhá Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

V dôvodoch, pre ktoré súd prvého stupňa žalobe vyhovel, v tej časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala

určenia neplatnosti výpovede, súd prvého stupňa uviedol, okrem iného, existenciu nesplnenia
hmotnoprávnehopredpokladuuvedenéhov§63ods.2 písm.a)Zákonníkapráce,nesplnenieponukovej
povinnosti vo vzťahu k žalobkyni, keďže zistil, že už v čase, keď bola žalobkyni daná výpoveď existovalo
voľné miesto vychovávateľky v školskom klube detí v tom zmysle, že sa vedelo o tom, že k 02. 09. 2014
sa toto miesto vytvára. Žalovaný mal žalobkyni toto miesto ponúknuť, čo však neurobil.

Absenciu poskytnutia informácie o mieste v školskom klube detí mal súd prvého stupňa za rozhodujúcu
právnu skutočnosť zakladajúcu neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, nie však už za
relevantnú vo vzťahu k dohode o skončení pracovného pomeru. Podľa súdu prvého stupňa žalobkyňa
od dohody o skončení pracovného pomeru neodstúpila, pričom, ak k jej podpisu pristúpila v omyle,
vzniklo jej právo na odstúpenie; požadovala však určenie neplatnosti dohody, preto nemohol byť jej

návrh opodstatnený.

Podľa názoru odvolacieho súdu je táto argumentácia súdu prvého stupňa nesprávna.

Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného

prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovnému pomeru k určitému
dňu. Vychádzajúc z citovaného ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podliehajú
úprave danej Zákonníkom práce iba v rozsahu ustanovenom v prvej časti Zákonníka práce, inak sa
spravujúustanoveniamiObčianskehozákonníka,čoznamená,žeobsahdohodyoskončenípracovného
pomeru musí mať podstatné náležitosti platného právneho úkonu. Medzi podstatné náležitosti právneho

úkonu patrí vôľa konajúceho subjektu, ktorá musí byť slobodná a vážna. Osobitným prípadom vady
vôle je omyl. Občiansky zákonník v ust.§ 49a považuje právny úkon za neplatný, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba,
ktorejbolprávnyúkonurčený,tentoomylvyvolalaalebooňommuselavedieť.Základnýmpredpokladom
použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by

konajúcaosobaprávnyúkonvôbecneurobila.Inakpovedané,akbyneboloomylu,nedošlobykurobeniu
právneho úkonu. Taký omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však
subjektívna stránka druhého účastníka (spravidla zmluvy). Druhý účastník musel omyl vyvolať alebo o
ňom musel - objektívne posudzované - vedieť (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
30. 01. 2012, sp. zn. 1Cdo/126/2011).

Vychádzajúc z uvedeného, ak súd prvého stupňa uzavrel, že výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobkyni je
neplatná aj preto, že žalovaný nesplnil voči žalobkyni ponukovú povinnosť, pričom o vytvorení miesta
v školskom klube detí vedel, znamená to, že žalovaný vedel, že neexistuje nemožnosť žalobkyňu ďalej
zamestnávať, neexistuje jej nadbytočnosť.

To, či žalovaný pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru informoval žalobkyňu o existencii
pracovného miesta v školskom klube detí, či jej ho ponúkol, sa z vykonaného dokazovania zistiť nedá.

Výsluch účastníkov konania je dôkazný prostriedok ako každý iný, platí, že súčasné sporové konanie je

kontradiktórne, čo znamená, že ten účastník, ktorý chce byť v konaní pred súdom úspešný, má tvrdiť
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky a k tvrdeným skutočnostiam musí predložiť
alebo označiť dôkazy, inak úspešným byť nemôže. Rovnako však platí, že súd môže výnimočne vykonať
aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120
ods. 1 posledná veta O. s. p.).

Ak mal súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania za to, že je neplatná výpoveď aj pre nesplnenie
ponukovej povinnosti žalovaného, bolo namieste vykonať dokazovanie výsluchom u účastníkov (aj keď
tento návrh účastníkmi urobený nebol) k tomu či žalovaný oboznámil žalobkyňu s existenciou miesta vškolskom klube detí pri uzatváraní dohody, osobitne za situácie, keď sa riaditeľ školy na pojednávaní
vyjadril, že žalobkyňa má kvalifikačné predpoklady na miesto v školskom klube detí. Je síce možné sa
domnievať, že ak si túto svoju povinnosť žalovaný nesplnil v čase, keď bola dávaná výpoveď, neurobil

tak ani pri uzatváraní dohody, rozhodnutie súdu však nie je možné zakladať na domnienkach.

So záverom súdu prvého stupňa o tom, že výsledkom konania v omyle nie je v pracovnom práve
neplatnosť, ale len možnosť od zmluvy odstúpiť, a pokiaľ tak žalobkyňa neurobila, nemôže byť v konaní
úspešná, nemožno súhlasiť.

Ust. § 19 ods. 1 Zákonníka práce je ustanovením aplikovateľným na široké spektrum vzťahov
pracovnoprávnych. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že predmetným ustanovením je
definované právo, t. j. možnosť účastníka pracovnoprávneho úkonu od zmluvy, pokiaľ konal v omyle,
odstúpiť. Nejde o povinnosť a už vôbec nie je dôsledkom nečinnosti v zmysle nevykonania práva
na odstúpenie nemožnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti úkonu, ktorý bol vykonaný v omyle, na

súde. Práve naopak, z ust. § 77 Zákonníka práce vyplýva oprávnenie uplatniť neplatnosť dohody,
resp. zmluvy (podľa názoru súdu ide o synonymá, nie rozdielne právne inštrumenty, ako sa domnieva
žalobkyňa), ktorou sa má skončiť pracovný pomer na súde. Toto ustanovenie nevylučuje tento postup
ani u dohôd o skončení pracovného pomeru uzatvorených v omyle. Neplatnosť právneho úkonu nemôže
byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám (§ 17 ods. 3 Zákonníka práce).

Súd prvého stupňa svoj právny názor oprel aj o rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/276/2011
zo dňa 28. 03. 2012, so závermi tohto rozsudku sa však odvolací súd nestotožňuje pre dôvody, ktoré
uviedol. Okrem toho, posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení, odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ust. § 135 ods. 1 O. s. p., ktoré upravuje viazanosť súdov

rozhodnutiami súdov a iných štátnych orgánov, medzi tieto rozhodnutia rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre nepatrí, okrem toho, diametrálne odlišný záver ako ten, ku ktorému dospel Krajský súd v Nitre
vyplýva z už označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2011 z
30. 01. 2012. Tento právny názor si odvolací súd osvojil.

So zamietavým rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne neplatnosti dohody o skončení pracovného
pomeru priamo súvisí aj návrh žalobkyne na určenie, že jej pracovný pomer u žalovaného trvá,
ako aj nárok na náhradu mzdy. Ak totiž v priebehu ďalšieho konania bude zistené, že dohoda o
skončení pracovného pomeru je neplatná a žalobkyňa zotrvá aj na nároku na náhradu mzdy a určenie
trvania pracovného pomeru bude potrebné rozhodnúť aj o týchto nárokoch, ktoré sú nárokmi priamo

nadväzujúcimi.

Preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom odvolaním napadnutom rozsahu, a to
postupom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. a postupom podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil
vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa vysporiadať sa so všetkými dôvodmi, pre ktoré
bol rozsudok v napadnutej časti zrušený a vykonať dokazovanie k okolnostiam uzatvorenia dohody o
skončenípracovnéhopomeru.Akzistí,žežalobkyňakonalavomyle,posúdidôsledkyomylunauzavretú
dohodu o skončení pracovného pomeru a rozhodne o tom, či pracovný pomer žalobkyne u žalovaného

trvá alebo nie. Ak dospeje k záveru, že dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatná, rozhodne
po vykonaní dôkazov aj o uplatnenom nároku na náhradu mzdy.

V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.