Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/395/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216894
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312216894.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava,
proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní
navrhovateľa zo dňa 26. 03. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 10. marca 2015 č. k.

9C/79/2013-85, odvolaní navrhovateľa zo dňa 24. 06. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
dňa 10. júna 2015 č. k. 9C/79/2013-130 a o odvolaní navrhovateľa zo dňa 14. 05. 2015 proti výzve
Okresného súdu Nitra zo dňa 15. apríla 2015 v konaní pod sp. zn. 9C/79/2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 10. marca 2015 č. k. 9C/79/2013-85
p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 10. júna 2015 č. k. 9C/79/2013-130 p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa prvým napadnutým uznesením zo dňa 10. 03. 2015 č. k. 9C/79/2013-85 uložil
navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za
odvolanie proti rozsudku v sume 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý

je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov s poukazom na ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, písm. a/, ods. 4, § 3, § 5 ods. 1, písm.
a/, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 10, § 9 ods. 1, 2, 7, § 8 ods. 4 vyššie citovaného zákona.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, ani žiadne

skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu. Uviedol, že podľa položky č. 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto
definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, ale nie
ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka
súdnych poplatkov. Konštatoval, že podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený

svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto navrhovateľ nemôže byť
vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. 03. 2007 v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 39/2007, v zmysle ktorého „za súdne
konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) sa
súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie
výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy“. Zdôraznil, že v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. (Sadzobník

súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania
voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom. Namietal, že poplatková povinnosť mu bola uložená v rozpore so zák.
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
v prípade, keď ju nemal. Ďalej uviedol, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho

poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. Ak je účastníkovi konania v rozpore s vyššie
citovaným zákonom ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo
strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR, ale rovnako tak porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, podľa
ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní

základnýchprávaslobôd.Ďalejnavrhovateľvpodanomodvolanípoukázalnaust.§18cazák.č.71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, v zmysle
ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade bola
žaloba podaná pred 01. 10. 2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z. (ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v

znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), a preto je nutné v súvislosti
s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Podľa ust. § 4 ods. 1, písm. k/ zák.
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
platom do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. V tejto

súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 06. 2008 v konaní pod sp. zn. 5 M
Cdo 14/2007, v ktorom bol vyslovený názor, že spoplatnenie procesného úkonu sa musí riadiť časom
začatia konania a v prípade, ak prichádza do úvahy zužujúci i rozširujúci výklad, treba uprednostniť vždy
ten výklad, ktorý je na prospech poplatníka. S týmto názorom podľa navrhovateľa korešponduje i názor
vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. 08. 2011 v konaní pod sp. zn. 6 M Cdo 2/2011,

v zmysle ktorého bolo súdne konanie v čase začatia konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov, pričom išlo o vecné oslobodenie, ktoré vyplývalo
priamo zo zákona, a teda konanie bolo od poplatkovej povinnosti oslobodené celé. Za žiadny procesný
úkon urobený v tomto konaní sa potom neplatí poplatok. Tento záver podľa navrhovateľa potvrdzujú i
rozhodnutia vydané Okresným súdom Komárno a Okresným súdom Rimavská Sobota, ktoré pristúpili

k zrušeniu uznesení o uložení povinnosti zaplatiť súdy poplatok za podané odvolanie podľa položky
7a (uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 10. 2013 v konaní pod sp. zn. 8C 842/2012 a
uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 03. 01. 2014 v konaní pod sp. zn. 16C/174/2012).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby súd prvého stupňa podanému odvolaniu v
celom rozsahu vyhovel a svoje napadnuté uznesenie zrušil bez náhrady a v prípade, ak tento postup

prvostupňovýsúdnevyužije,žiadal,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenie/výzvuvcelomrozsahuzrušil
bez náhrady.

Druhým napadnutým uznesením zo dňa 10. 06. 2015 č. k. 9C/79/2013-130 súd prvého stupňa zastavil
dovolacie konanie o dovolaní navrhovateľa zo dňa 13. 04. 2015 proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo

dňa 10. 03. 2015 č. k. 1Co/69/2014-73 pre nezaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie, pričom
o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods.
2, § 10 ods. 1, § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov. Uviedol, že súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa proti odporcovi,

ktorým sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy a odvolací súd, t. j. Krajský súd v Nitre rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom zo dňa 10. 03. 2015 č. k. 1Co/69/2014-73. Navrhovateľ podal
dňa 17. 04. 2015 proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, a následne ho súd prvého stupňa
výzvou vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania v sume 40,- eur v lehote 10 dní,
ktorá bola doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 04. 05. 2015. O následkoch nezaplatenia

súdneho poplatku bol navrhovateľ poučený, teda bol poučený o tom, že ak nebude súdny poplatok v
určenej dobe zaplatený v správnej výške, súd konanie zastaví.

Navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie nezaplatil a proti predmetnej výzve podal odvolanie, v ktorom
uviedol, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, teda žiadne skutkové a právne dôvody.

Tvrdil, že v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k vyššie citovanému
zákonu sa poplatok vyrubuje za návrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným postupom
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, teda spoplatneniu podlieha lenpodanie návrhu na náhradu škody a súd nie je oprávnený rozširovať okruh úkonov podliehajúcich
poplatkovej povinnosti.

Súd prvého stupňa po preskúmaní obsahu spisového materiálu v odôvodnení svojho odvolaním
napadnutého uznesenia o zastavení dovolacieho konania uviedol, že je potrebné postupovať v zmysle
ust. § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov a konanie zastaviť, nakoľko navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie v lehote 10
dní nezaplatil. K podaniu navrhovateľa zo dňa 14. 05. 2015 (odvolanie proti výzve na zaplatenie

súdneho poplatku za podanie dovolania) súd uviedol, že v ust. § 169 ods. 1 OSP je uvedená povinnosť
odôvodniť písomné vyhotovenie uznesenia, pričom súd uložil navrhovateľovi povinnosť uhradiť súdny
poplatok za dovolanie výzvou v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyššie citovaného zákona, čiže nie je možné
na výzvu aplikovať ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve súdu nie je možné podať
odvolanie. Súd preto bral podanie navrhovateľa, označené ako odvolanie, podľa jeho obsahu ako
vyjadrenie k poplatkovej povinnosti, pričom dodal, že v predmetnej výzve bol navrhovateľ informovaný,

že súdny poplatok sa uložil v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zo žaloby na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, že poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania a dovolacie konanie začalo dňa 17. 04.
2015. V zmysle vyššie uvedenej položky Sadzobníka súdnych poplatkov je spoplatnený návrh, ktorého
sa navrhovateľ pôvodne domáhal. Súd poplatok za dovolanie vo výške 40,- eur určil v zmysle ust. §

5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, nakoľko poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania a jeho výška je
stanovená v zmysle ust. § 6 ods. 2 posledná veta vyššie citovaného zákona ako dvojnásobok poplatku
stanoveného v Sadzobníku súdnych poplatkov, t. j. položka 7a - 20,- eur, teda 2 x 20,- eur. Poznamenal,
že dovolacie konanie je samostatné konanie, a preto nie je možné naň aplikovať ust. § 4 ods. 1 písm.

k/ vyššie citovaného zákona v znení platnom do 30. 09. 2012 a poukazovať na prechodné ust. § 18ca
tohto zákona, nakoľko dovolacie konanie začalo dňa 17. 04. 2015 (od 01. 10. 2012 bolo ust. § 4 ods.
1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov zrušené) podaním dovolania, a preto bolo na mieste uložiť súdny poplatok podľa
platného znenia vyššie citovaného zákona v čase podania dovolania, keď dovolacie konanie začalo až

po účinnosti zákona, t. j. po 01. 10. 2012. Poplatková povinnosť za podanie dovolania nie je uvedená
v prílohe k vyššie citovanému zákonu ako samostatný typ úkonu, resp. konania s uvedením výšky
súdneho poplatku, ale je vyjadrená všeobecne v ust. § 6 ods. 2 tohto zákona v spojení s § ust. 5 ods. 1
písm. a/ tohto zákona. V prípade akceptovania výkladu navrhovateľa by vlastne poplatková povinnosť za
dovolanie neexistovala, čo je v rozpore so znením a výkladom zákona. Súd žiadnu analógiu pri vyrubení

súdneho poplatku nepoužil. S poukazom na uvedené, postupoval v medziach zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a nakoľko súdny
poplatok navrhovateľ za dovolanie neuhradil ani do tohto rozhodnutia a podľa jeho vyjadrenia ho nemieni
uhradiť, súd konanie v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyššie citovaného zákona zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie vo veci zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok

vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu,
spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, ale nie ďalšie úkony vo veci samej, ako
sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Konštatoval,
že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne

rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto navrhovateľ nemôže byť vyzvaný na
platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29. 03. 2007 v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 39/2007, v zmysle ktorého „za súdne konania,
ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) sa súdne poplatky
nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho

poplatku neprichádza do úvahy“. Zdôraznil, že v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych
poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči
rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom. Namietal, že poplatková povinnosť mu bola uložená v rozpore so zák. č. 71/1992Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v prípade,
keď ju nemal. Ďalej uviedol, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku
vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. Ak je účastníkovi konania v rozpore s vyššie citovaným

zákonom ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu
spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale
rovnako tak porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti
možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a
slobôd. Ďalej navrhovateľ v podanom odvolaní poukázal na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestovvzneníneskoršíchpredpisov,vzmyslektoréhozúkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných
do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred
01. 10. 2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), a preto je nutné v súvislosti s podaným

dovolanímaplikovaťprávnystavplatnýdo30.09.2012.Podľaust.§4ods.1,písm.k/zák.č.71/1992Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov platom do 30.
09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Zároveň poukázal na
to, že Okresný súd Komárno pristúpil k zrušeniu uznesení o uložení povinnosti zaplatiť súdy poplatok za

podané odvolanie podľa položky 7a (uznesenie zo dňa 16. 10. 2013 v konaní pod sp. zn. 8C 842/2012).
Neexistuje teda legálna povinnosť navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie, a preto
nemôže existovať ani dôvod na zastavenie konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť
súdny poplatok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust.
§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel

k záveru, že odvolania navrhovateľa nie sú dôvodné a obe napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa
podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§
3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej
len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 4 veta prvá, vyššie citovaného zákona, poplatníkom je:
a/ navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu,
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo

základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 8 ods. 1 vyššie citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.Podľa § 10 ods. 1, veta práva a druhá vyššie citovaného zákona, ak nebol zaplatený poplatok splatný
podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok
zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve

poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť
poplatník vo výzve poučený.
Podľa § 17 ods. 2 vyššie citovaného zákona, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa § 18ca vyššie citovaného zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov ktorý je prílohou k vyššie citovanému zákonu, zo
žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom 20 eur.

Navrhovateľ v podanom odvolaní zo dňa 26. 03. 2015 (proti uzneseniu o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie - odvolacie konanie sa vedie na odvolacom súde pod sp. zn.
11Co/395/2015) a v odvolaní zo dňa 24. 06. 2015 (proti uzneseniu o zastavení dovolacieho konania -

odvolacie konanie sa vedie na odvolacom súde pod sp. zn. 11Co/396/2015) používa v podstate rovnakú
argumentáciu spočívajúcu v tom, že nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania ani
dovolania,nakoľkosamotnékonanievpredmetnejveci,vktoromsadomáhalododporcu náhradyškody
a nemajetkovej ujmy sa začalo pred 01. 10. 2012, kedy podal na súd návrh a v tom čase s poukazom na
ust. § 4 ods. 1, písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov bolo konanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov. S
poukazom na uvedené potom i argumentácia odvolacieho súdu bude spočívať na rovnakých právnych
základoch a dôvodoch.

Účelomsúdnychpoplatkovjeaspoňčiastočnáúhradanákladovspojenýchsosúdnymkonanímzostrany
účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych
poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, odvolania alebo dovolania, pričom v odvolacom konaní je
poplatníkom ten, kto podal odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v
prvostupňovom konaní za podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd

prvého stupňa v predmetnej veci správne postupoval, keď navrhovateľovi uznesením zo dňa 10. 03.
2015 uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 05. 03. 2014 proti rozsudku súdu
prvého stupňa zo dňa 09. 01. 2014 č. k. 9C/79/2013-45.

Rovnako správne postupoval súd prvého stupňa i v prípade vyrubenia súdneho poplatku za dovolanie v
sume 40,- eur, nakoľko poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného
v Sadzobníku súdnych poplatkov, a to s poukazom na ust. § 6 od. 2 vyššie citovaného zákona.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam navrhovateľa v podanom odvolaní zo
dňa 26. 03. 2015 proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 10. 03. 2015 (uloženie povinnosti zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie) a v odvolaní zo dňa 24. 06. 2015 proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo
dňa 10. 06. 2015 (zastavenie dovolacieho konania) odvolací súd uvádza, že do 30. 09. 2012 bolo súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/
vyššie citovaného zákona. Od 01. 10. 2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/) zrušené. Keďže
odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania (zo dňa 05. 03. 2014), ktoré bolo
doručené súdu prvého stupňa dňa 06. 03. 2014 a dovolacie konanie sa začalo podaním dovolania (zo
dňa 13. 04. 2015), ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 17. 04. 2015, nemožno na odvolacie

ani dovolacie konanie aplikovať ust. § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do
30. 09. 2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov), ale je potrebné aplikovať ustanovenia
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v časezačatia odvolacieho a dovolacieho konania. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod
sp. zn. 8 Sžf 37/2010 „tak, ako poplatková pohľadávka vzniká podaním návrhu a je zročná zároveň
týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný okamihom, keď bolo toto odvolanie

podané. Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti“. Povinnosťou
navrhovateľa bolo teda zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak
navrhovateľ neurobil, súd mu poplatkovú povinnosť uložil uznesením a tento súdny poplatok sa bude
vymáhať v prípade, ak ho navrhovateľ nezaplatí dobrovoľne. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou zaplatiť
súdny poplatok za podanie dovolania v sume 40,- eur, ale nakoľko tak neurobil, súd ho správne vyzval

na jeho zaplatenie vo forme výzvy zo dňa 15. 04. 2015.

Súd teda konal na základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov
podliehajúcich poplatkovej povinnosti, ako to tvrdil navrhovateľ v podaných odvolaniach. Podľa položky
7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak

poplatkovej povinnosti podlieha podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania, resp. dovolania. V
prípade, ak by zákonodarca mienil nespoplatniť odvolacie, resp. dovolacie konanie vo veciach týchto
žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke 13 Sadzobníka súdnych poplatkov,
ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú.

V predmetnej veci teda súd prvého stupňa postupoval správne podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/ a ust.
§ 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov a podľa poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je
prílohou k vyššie citovanému zákonu, v zmysle ktorej sa poplatky podľa rovnakej sadzby platia i v
odvolacom konaní vo veci samej. Z vyššie uvedenej poznámky je zrejmé, že súdny poplatok sa vyrubuje

nielen za samotný návrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ale i za ďalšie úkony, vrátane podaného
odvolania a dovolania. Zo žiadneho ustanovenia vyššie citovaného zákona nemožno vyvodiť záver,
že súdny poplatok sa platí len za samotné podanie návrhu tak, ako na to poukazuje navrhovateľ v
podaných odvolaniach. Zo strany okresného súdu nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov

podliehajúcich súdnemu poplatku a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4 Cdo
39/2007, na ktoré navrhovateľ v odvolaní poukazoval, nebolo možné v predmetnej veci aplikovať,
nakoľko sa týka inej poplatkovej situácie (súdnych konaní, resp. poplatkov ktoré v Sadzobníku súdnych
poplatkov uvedené nie sú). V prejednávanej veci o takýto prípad nejde a súdny poplatok zo žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom sa v Sadzobníku súdnych poplatkov nachádza, a to práve pod položkou č. 7a,
v zmysle ktorej súd prvého stupňa i postupoval, keď navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie v správnej výške, pričom aplikoval správny právny predpis a správne ho i vyložil
a k použitiu analógie zo strany súdu nedošlo. K námietke navrhovateľa, uvedenej v odvolaní zo dňa
26. 03. 2015, že napadnuté uznesenie zo dňa 10. 03. 2015 (o uložení povinnosti zaplatiť súdny

poplatok za odvolanie proti rozsudku) neobsahuje žiadne dôvody, preto je nepreskúmateľné, odvolací
súd dodáva, že aj keď riadne odôvodnenie uznesenia, rovnako ako rozsudku je súčasťou základného
práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces
podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR, stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej
povinnosti, spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny poplatok za podané odvolanie s uvedením

konkrétnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, vyhovuje požiadavke
dostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2
OSP a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia
napadnutého uznesenia. Pre dostatočné odôvodnenie uznesenia o uložení poplatkovej povinnosti nie

je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje oddelenú časť s výslovným uvedením nadpisu odôvodnenie
alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej časti. Musí však byť z neho zrejmé, z akého
dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa ktorej položky a tieto náležitosti odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa obsahuje.

Rovnako súd prvého stupňa postupoval správne a v zmysle ust. § 5 ods. 1, psím. a/ a ust. § 6 ods.
2 vyššie citovaného zákona. Dovolacie konanie je samostatným konaním (v ktorom sa rozhoduje o
dovolaní) a navrhovateľovi ako dovolateľovi v súvislosti s podaním dovolania zo dňa 13.4.2015 vznikla
poplatková povinnosť. Dovolacie konanie sa teda začalo po 30. 09. 2012, a preto vznik poplatkovejpovinnosti navrhovateľa ako dovolateľa je potrebné posúdiť i z hľadiska prechodného ustanovenia k
úpravám účinným od 01. 10. 2012, a to ust. § 18ca vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého z
úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov

účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. Navrhovateľ podal dovolanie zo dňa
13. 04. 2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 17. 04. 2015 a v tento deň sa začalo dovolacie konanie,
pričom ale súdny poplatok za dovolanie nezaplatil. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď
vyrubil navrhovateľovi za podané dovolanie súdny poplatok, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú
v čase vzniku poplatkovej povinnosti (t. j. v čase podania dovolania) a rovnako tak správne stanovil

i výšku súdneho poplatku v sume 40,- eur s poukazom na ust. § 6 ods. 2 vyššie citovaného zákona
(teda dvojnásobok poplatku stanoveného v Sadzobníku súdnych poplatkov - položka 7a, t. j. 20,- eur).
Nakoľko navrhovateľ ako dovolateľ v určenej lehote súdny poplatok nezaplatil, súd prvého stupňa
správne napadnutým uznesením zo dňa 10. 06. 2015 č. k. 9C/79/2013-130 podľa ust. § 10 ods. 1 vyššie
citovaného zákona dovolacie konanie zastavil.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti navrhovateľa i uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
19. 06. 2014 v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 340/2014, v ktorom bola na základe sťažnosti navrhovateľa
riešená práve otázka aplikácie položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Predmetné uznesenie možno podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať i na dovolacie konanie.

Z uvedených dôvodov odvolaním napadnuté uznesenia súdu o uložení poplatkovej povinnosti za
podanie odvolania a zastavení dovolacieho konania, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa zo dňa 14. 05. 2015 proti výzve súdu prvého stupňa zo dňa 15. 04.
2015 v konaní pod sp. zn. 9C/79/2013 (konanie vedené na odvolacom súde pod sp. zn. 11Co/432/2015)
na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, odvolací súd dodáva, že týmto odvolaním sa v rámci
odvolacieho konania nezaoberal, nakoľko neboli splnené podmienky odvolacieho konania. Súd prvého
stupňa výzvou (vzor 4a) vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie a

takáto výzva na zaplatenie súdneho poplatku nie je rozhodnutím v zmysle ust. § 201 OSP, ktoré by bolo
možné napadnúť odvolaním. I keď navrhovateľ svoje podanie zo dňa 14. 05. 2015 označil ako „odvolanie
proti uzneseniu na úhradu súdneho poplatku za dovolanie“, predmetné podanie odvolací súd považoval
podľa jeho obsahu za vyjadrenie k poplatkovej povinnosti a nerozhodoval o ňom, nakoľko neboli splnené
podmienky odvolacieho konania (t. j. súd prvého stupňa uznesením neuložil navrhovateľovi povinnosť

zaplatiť súdny poplatok, ale vo forme výzvy ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podané
dovolanie pod následkom zastavenia dovolacieho konania).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 OSP s použitím
ust. § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 OSP. Aj keď odporca v odvolacom konaní bol úspešný, návrh

na náhradu trov odvolacieho konania nepodal. Neúspešný navrhovateľ takýto návrh tiež nepodal, ale
vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu náhrada trov konania ani nemohla byť priznaná.
Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko zo strany žiadneho účastníka
konania nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide o návrhové
konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.