Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Móroczová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 13P/29/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215209014
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Móroczová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215209014.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Móroczovou v právnej veci
navrhovateľa: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, I. proti odporkyni: G. V., rod. N., nar.
XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, I., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k malol. dieťaťu: H.
V., U.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej
Strede, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľa H. V., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne G. V., rod. N.,
nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N. E.,
zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. číslo XX r o z v á d z a.

Malol. dieťa H. V., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti odporkyne,
ktorá ho bude zatupovať a spravovať jeho majetok.

Navrhovateľ sa zaväzuje platiť výživné na malol. H. mesačne sumou 80,- Eur vždy do 20.dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne.

Styk navrhovateľa s malol. na výslovnú žiadosť účastníkov sa neupravuje, zostáva neobmedzený.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 11.05.2015 podal na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva a na úpravu práv a
povinností rodičov k malol. dieťaťu. Svoj návrh odôvodnil s tým, že k odporkyni stratil citový vzťah. Asi
štyri roky už spia oddelenie a manželské styky neudržiavajú približne jeden a pol roka. Ich manželstvo
je podľa neho vážne a hlboko rozvrátené. Dlhší čas si neplní svoj účel, je len formálnym zväzkom, preto
nevidí nádej na jeho obnovenie. Navrhol, aby súd manželstvo rozviedol a na čas po rozvode malol. dieťa
zveril do osobnej starostlivosti odporkyne a jeho zaviazal na platenie výživného mesačne sumou 50,-
Eur. Svoj styk s malol. navrhol ponechať neobmedzený.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa listinnými dôkazmi
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 29.05.2010 na Matričnom úrade V Dunajskej Strede. U oboch
ide o prvé manželstvo. Obaja sú slovenskí štátni občania a z ich manželstva pochádza malol. syn H.,
nar. 11.07.2010.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané
dokazovanie.

Na pojednávanie sa nedostavil kol. opatrovník, ktorý termín pojednávania vzal na vedomie. Za neúčasť
sa neospravedlnil a nežiadal ani odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu, preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 14.8.2015 uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojom písomnom
podaní. Manželstvo s odporkyňou uzavreli v roku 2010, z ktorého manželstva pochádza malol. syn H..
Ich manželstvo asi tri roky bolo harmonické, ale potom sa začali hádať. Boli medzi nimi nedorozumenia.
Kvôli všetkému sa hádali. Postupne sa citovo odcudzili. Asi dva roky nežijú spolu ako manželia a
odporkyňa v máji toho roka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti aj s malol. synom. Trval na tom,
že ich manželstvo nefunguje, nie je možné ho obnoviť, preto navrhol súdu, aby ho rozviedol. Navrhol,
aby z manželstva pochádzajúceho syna súd zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, jeho zaviazal
na platenie výživného sumou 80,- Eur a jeho styk s malol. ponechal neobmedzený. Uviedol, že je
zamestnaný. Pracuje ako rozpočtár v SVP, š.p., kde zarába v čistom okolo 550,- Eur mesačne. Popritom
robí poisťovacieho agenta, ale túto funkciu v poslednom období málo vykonáva. Nevedel povedať koľko
z toho má príjem. Vlastní spoločný majetok s odporkyňou. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nakoľko nedokážu s
navrhovateľom spolu žiť. Citovo sa odcudzili. Navrhla malol. dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti,
otca zaviazať na platenie výživného mesačne sumou 80,- Eur a styk ponechať neobmedzený. Uviedla,
že pracuje ako administratívna pracovníčka v stávkovej kancelárii Nike, s.r.o.. Jej čistý mesačný príjem je
370,- Eur. Má iba spoločný majetok s navrhovateľom, a to byt a jeho zariadenie. Nemá ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Malol. chodí do škôlky. Mesačne uhrádza poplatok 33,- Eur. Kupuje do škôlky hygienické
potreby , ako toaletný papier a mydlo, za čo ročne uhrádza okolo 10,- Eur. Na ostatné potreby pre malol.,
a to na stravu, oblečenie, hračky, knihy mesačne vyčíslila sumu okolo 100,- Eur. Malol. je zdravý, máva
len bežné choroby. Toho času býva u svojej matky, kde na spoločnú domácnosť mesačne prispieva
sumou 50,- Eur.

Podľa § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z k zrušeniu manželstva rozvodom možno

pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov konania
nastal vážny rozvrat. Tento bol spôsobený postupným citovým odcudzením manželov, hlavne v dôsledku
ich neustálych hádok a nedorozumení. Manželia približne dva roky už intímne prestali spolu žiť.
Odporkyňa v máji totho roka spolu s malol. sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Súd z výpovede
účastníkov má za preukázané, že toto manželstvo nie je usporiadané. Funguje iba ako formálny zväzok a
nie je predpoklad , že by došlo k obnoveniu manželského spolužitia, preto návrhu na rozvod manželstva
poukazom na horecitované ustanovenia vyhovel.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z manželstva účastníkov pochádza malol. dieťa H., ktoré súd zveril do starostlivosti odporkyne, nakoľko
aj zo správy o šetrení výchovného prostredia, ktorú vykonal ÚPSVaR Dunajská Streda vyplýva, že
odporkyňa má vytvorené vhodné podmienky na výchovu malol. dieťaťa. Súd navrhovateľa zaviazal na
platenie výživného, pritom prihliadal na zárobkové pomery účastníkov konania, ako aj na odôvodnené
potreby malol. dieťaťa. Navrhovateľ je zamestnaný v SVP, š.p., OZ Bratislava, správa vnútorných vôd,
Šamorín, kde za obdobie od mája 2014 do konca apríla 2015 jeho čistý priemerný mesačný príjem činí
606,86 Eur. Odporkyňa je zamestnaná v Niké s.r.o.. Jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie
od mája 2014 do apríla 2015 činí 428,05 Eur. Ani jeden z účastníkov konania nemá ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Navrhovateľ navrhol určiť výživné sumou 80,- Eur mesačne, s ktorým návrhom odporkyňa
súhlasila, preto súd výživné určil sumou 80,- Eur mesačne.

Účastníci konania nežiadali upraviť styk navrhovateľa s malol. dieťaťom, nakoľko predpokladajú, že
ohľadne styku aj v budúcnosti budú vedieť sa dohodnúť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod manželstva alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove
maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné
a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako priezvisko spoločné,
môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.