Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3T/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010642
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115010642.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 02.07.2015 v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. Evy Tóthovej a prísediacich Márie Tomaničkovej a Dr. Jozefa Hruba takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. U., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom B. nad E., I. č. XXX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava,

sa uznáva za vinného, že

od presne nezistenej doby v roku 2014 až do času 10.35 hodiny dňa 16.12.2014 u seba prechovával
bielu kryštalickú látku v plastovej striekačke so zataveným koncom o objeme 12 ml, naplnenou
predmetnou látkou do objemu 10 ml, ktorú pri svojom zadržaní na parkovisku na križovatke ulíc
Saratovská a Generála Svobodu v Trenčíne upustil z rúk, odhodil na zem, ktorá bola následne
zaistená pri obhliadke miesta činu, pričom predbežným expertíznym skúmaním Kriminalistického a
expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava /PPZ-KEU-BA-EXP-2014/18090/ bolo zistené, že
v injekčnej striekačke sa nachádza 5689 mg 54,6%-ného metamfetamínu s obsahom 3106 mg

absolútneho (100%-ného) metamfetamínu, čo zodpovedá 78-311 obvykle jednorazovým dávkam tejto
drogy, metamfetamín je v zmysle Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do
II. skupiny psychotropných látok. Obvinený A. U. sa dopustil vyššie uvedeného skutku i napriek tomu,
že už bol dňa 19.02.2009 Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi pod spisovou značkou 2T 14/09,
právoplatnéhodňom19.02.2009,zazločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a), písmeno c),
písmeno d) Trestného zákona odsúdený,

t e d a

neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a už bol za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d), odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j epodľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona
a s prihliadnutím k § 36 písmeno l) Trestného zákona za použitia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona za použitia § 48 odsek 4 Trestného zákona súd
obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu pre výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v predmetnej trestnej veci vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného A. U. a boli oboznámené listinné dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Senát Okresného súdu zistil skutkový stav veci, tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ohľadne žalovaného skutku rozsudku senát okresného súdu v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku
prijal vyhlásenie obžalovaného urobené podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, keď tento
vyhlásil, že sa cítia byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následne podľa § 333 odsek

3 písmeno c), d), f), g), h) Trestného poriadku odpovedal na všetky otázky klade. Z toho dôvodu senát
Okresného súdu v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného o
jeho vine prijíma podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku a zároveň podľa § 257 odsek 8 Trestného
poriadku vyhlásil, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná v súvislosti s výrokom o treste.

Na hlavnom pojednávaní boli predsedníčkou senátu v zmysle § 269 Trestného poriadku oboznámené
listinné dôkazy z trestného spisu, a to odpis z registra trestov na obžalovaného, správu o priestupkoch,
správu obce, rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T 14/2009 zo dňa 19.02.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2009, uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3Nt 1/2015 zo
dňa 29.04.2015.

O osobe obžalovaného A. U. súd zistil, že tento bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, v dvoch prípadoch sa
na neho hľadí ako na netrestaného a naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 2T 14/2009 zo dňa 19.02.2009 pre zločin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a), c),

d) Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
odsek 2, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 5 rokov a 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 21.06.2012 a bola mu
určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov. Uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3Nt

1/2015 zo dňa 29.04.2015 podľa § 400 odsek 1 Trestného poriadku k § 394 odsek 1 Trestného poriadku
z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov bola povolená
obnova konania v prospech odsúdeného A. U. vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T 14/2009 a
súčasne bol zrušený rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T 14/2009 zo dňa 19.02.2009, a to vo
výroku o úhrnnom trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia veci. Z
evidencie priestupkov vyplýva, že obvinený nebol doposiaľ priestupkovo riešený.

U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosti v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona za
nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona. Obžalovaný sa k spáchaniu

žalovanej trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval.

Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal senát okresného súdu jednoznačne preukázané,
že žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Obžalovaný je jednoznačne usvedčený vlastnou výpoveďou, keď sa priznal k spáchaniu

žalovaného skutku a zároveň urobil vyhlásenie že sa cítia byť vinný zo spáchania skutku uvedenéhov obžalobe. Súd preto v danom prípade nevykonával na hlavnom pojednávaní dokazovanie ohľadne
jeho viny. Konanie obžalovaného naplnilo všetky znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 odsek 1 písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona tým, že neoprávnene prechovával po
akúkoľvek dobu omamnú látku a už bol za taký čin odsúdený.

Pri výmere trestu súd prihliadol na závažnosť spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku,
osobu obžalovaného, na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestnej činnosti, na účel trestu, ako i

na možnosti nápravy obžalovaného.

Vprípadeobžalovanéhosúddospelkzáveru,žesúhrnpoľahčujúcejokolnosti uobžalovaného
v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona s jeho vyhlásením o vine je možné posúdiť ako výnimočné
okolnosti prípadu v zmysle ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona pretože postoj obžalovaného
k spáchanej trestnej činnosti je prakticky rovnaký, ako by bol jeho postoj v konaní o dohode o vine a

treste, ktorú obžalovaný po otvorení hlavného pojednávania chcel s prokurátorom uzatvoriť. Za situácie,
keď ustanovenie § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona výslovne umožňuje súdu rozhodnúť o
mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, a to aj bez
splnenia podmienok uvedených v § 39 odsek 1 Trestného zákona, je potom spravodlivé, aby súd mohol
o znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby rozhodovať aj vtedy, keď

dohadovaciemu konaniu nedôjde len z dôvodu na strane prokuratúry. V predmetnom prípade pre takýto
postup svedčí aj tá právna skutočnosť, že trestná sadzba odňatia slobody v kvalifikovanej skutkovej
podstate trestného činu podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona je výrazne progresívna, keď dolná
hranica trestu odňatia slobody je základnej skutkovej podstate tohto trestného činu hranicou hornou. Aj
z tohto pohľadu je potom potrebné vykladať podmienku neprimeranej prísnosti použitia trestnej sadzby

uvedenú v § 39 odsek 1 Trestného zákona. Z vyššie uvedeného dôvodu dospel senát okresného súdu
k záveru, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere
10 rokov je neprimerane prísny, a preto použil pri ukladaní trestu ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného
zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby z dôvodov tak, ako je vyššie uvedené. Podľa § 39 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v

takomto prípade nebolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody kratší ako 5 rokov. Zároveň
súd obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu pre výkon trestu so stredným
stupňom stráženia v zmysle § 49 odsek 2 písmeno b), odsek. 4 Trestného zákona, pretože má súd za
to, že so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa v ústave na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená ako v ústave pre výkon trestu s

maximálnym stupňom stráženia, kde mal byť zaradený z dôvodu, že spáchal obzvlášť závažný zločin.

Obligatórne v zmysle § 76 odsek 1 Trestného zákona súd u obžalovaného uložil ochranný dohľad v
trvaní dvoch rokov z dôvodu, že bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečné tresty
odňatia slobody.

neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a už bol za taký čin odsúdený,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal