Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23T/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714011058
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714011058.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní

dňa 25.5.2015, v trestnej veci proti obž. Q. A. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve
podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

Q. A.P., N.. XX.X.XXXX M. V., C. A. N. Č.. XX, Y. V.,

F. K.P., N.. X.X.XXXX M. V., C. A. Ž., L.. Q. S. Č.. XXXX/X,

P. R.Ň., N.. XX.X.XXXX, C. A. V., L.. M. Č.. XXXX/X,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch, ž e

dňa 05.08.2012 v čase okolo 01.00 h. v Martine na Ul. Osloboditeľov v pivnom bare Elefant obvinení Q.
A., F. K. P. P. R. fyzicky napadli poškodeného J.. P. Č., N.. XX.XX.XXXX a to tak, že k nemu pristúpili a

viackrát ho udreli päsťou do oblasti hlavy a tváre, čím poškodenému J.. P. Č. spôsobili viaceré zranenia,
a to pomliaždenie ľavej čelovej oblasti, trieštivú zlomeninu prednej strany ľavej čeľustnej dutiny a spodiny
ľavej očnice s krvácaním a prítomnosťou vzduchu v čeľustnej dutine, pričom došlo ku prekonaniu
fyziologickej pevnosti kostí tváre a vzniku trieštivej zlomeniny, ktorá si vyžiadala operačný zákrok a
následne hospitalizovanie poškodeného v Univerzitnej nemocnici Martin od 06.08.2012 do 10.08.2012,
s potrebnou dobou liečenia do 6 týždňov a s potrebnou dobou práceneschopnosti v trvaní 4-5 týždňov,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustili fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli
iného,
č í m s p á c h a l i

- prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák.,

- prečin výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný Q. A.Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 4 Tr.
zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 ( šestnásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon súhrnného trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 4 ( štyri ) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp.
zn. 0T/69/2013 zo dňa 11.06.2013, právoplatný 11.06.2013, ktorým bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na 1 rok a trest zákazu činnosti vo

výmere 4 roky. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný F. K.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 16 ( šestnásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon úhrnného trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 1 ( jeden ) rok.

Obžalovaný P. R.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 6 ( šesť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon úhrnného trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaným 1/, 2/, 3/ ukladá povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne
poškodenému J.. P. Č., N.. XX.XX.XXXX M. V., C. A. Ž. Č.. XXX, Y. V., škodu vo výške 1.307,30,-Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 24.7.2014 na tunajšom súde obžalobu pod sp. zn.
2Pv 473/12 zo dňa 23.7.2014 na obv. Q.Á. A., N.. XX.X.XXXX M. V., F. K., N.. X.X.XXXX M. V. a P. R.,

N.. XX.X.XXXX, a to pre prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák., ktorých sa mali dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu v Martine vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom

obžalovaných Q. A., F. K. P. P. R.; výsluchom svedka poškodeného J.. P. Č. P. B. T. T., V. Š., T. A., Q. V.
P. V. H.; prečítaním odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Andrejom Hajtmanom, PhD., zo dňa 25.9.2012; ako i prečítaním
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a spisu tunajšieho súdu sp. zn. 0T/69/2013, podľa
§ 269 Tr. por..Obžalovaní Q. A., F. K. P. P. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v
zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásili, že sa cítia byť nevinní zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný Q. A. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vo veci odoprel vypovedať. Súd preto
podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania - zo dňa
28.1.2013 na č.l. 35 - 40 spisu a konfrontácia so svedkom V. Š. zo dňa 30.7.2013 na č.l. 78 - 79 spisu.
Obžalovaný v procesnom postavení obvineného dňa 28.1.2013 uviedol, že to čo sa mu kladie za vinu

v uznesení o vznesení obvinenia nie je pravda. Skutok sa stal tým, že sa prechádzal po pešej zóne v
meste Martin, kde sa náhodou stretol s P. R. a F. K.. Spoločne si potom sadli do Elefantu na pešej zóne.
Ako vošiel do Elefantu, išiel ku baru objednať si drink, kde počul za chrbtom ako ho slovne urážajú osoby,
ktoré sedeli pri prvom stole od barového pultu. Boli tam Š., P. Č., T. T. a ostatné osoby nepoznal. Slovne
ho urážali slovami ako „debilko, degeško, kokotko“. Na tieto narážky nereagoval a odišiel si sadnúť ku
chalanom, kde sedeli vzadu v miestnosti v Elefante. Ako išiel od baru ku chalanom ešte sa otočil, či

náhodou nejde niekto za ním, pričom si všimol, že ho P. Č. volal tým spôsobom, že mu gestom ruky
naznačil, aby išiel von. On teda išiel za ním von pred Elefant, kde ho Č. fyzicky napadol tým spôsobom,
že mu zavretou päsťou jednu vrazil do oblasti tváre nad ľavé oko. Najprv zostal v šoku, čím mu ešte Č.
dával kopanice kolenom do oblasti brucha, pričom on sa bránil a potom ho chytil za krk. Následne videl
ako prišiel P. R. a tento Č. od neho odtiahol tým spôsobom, že ho odzadu rukami chytil za telo a odstrčil

ho na druhú stranu. Potom ako bol Č. odstrčený od neho tak sa rozbehol a išiel zase po ňom, na čo sa
len uhol a odstrčil Č. vedľa seba, pričom Č. spadol na zem. V tom vyšiel z terasy K., pričom Č. sa oproti
nemu rozbehol a zdrapil mu retiazku, ktorú mal na krku a túto mu chcel Č. zobrať. Popritom mu nadával,
že dávaj sem tú reťaz, lebo ti s ňou odtrhnem hlavu. Ako sa Č. naťahoval s K. tak K. ťahal k sebe asi, aby
mu tú retiazku odtrhol a K. ho odstrkával rukami od seba, čím sa vlastne podarilo Č. odtrhnúť tú retiazku,

kde ako sa retiazka roztrhla tak Č. spadol na chrbát dozadu. Ako Č. spadol na zem, mal v ruke tú retiazku
a potom mu ju K. vybral z ruky a podal ju R.. Po tomto incidente odišli z Elefantu, každý išiel svojou
cestou. Konflikt prebiehal približne 5 metrov od dverí, ktoré sú smerom k baru a smerom k hlavnej ceste
Ul. Mudroňovej. Bolo to okolo polnoci, takže bola tma, nebolo tam žiadne osvetlenie. On vtedy nevidel,
že by K. alebo R. niekoho udierali. Čo sa týka jeho zranení mal napuchnuté ľavé obočie, pod okom mal

monokel, zvnútra roztrhnutú peru a modriny na ľavej strane boku tela. Na ošetrení nebol, nepovažoval
to za potrebné. Predtým ako išiel s chalanmi do Elefantu požil alkoholické nápoje, 2-3 pivá a 4 x poldeci
vodky. Pri konfrontácii so svedkom Š. naviac vypovedal, že keď ho Č.J. pred barom napadol päsťou do
oblasti tváre, prišiel Š. s T. a začali ho odťahovať od Č.. Ako sa im vyšklbol zo zovretia tak prehodil P.
Č. na zem. P. sa postavil a ako vstával zo zeme tak sa vrhol po K., ktorý odchádzal preč z terasy baru.

Obžalovaný F. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že toho dňa išiel okolo pol jednej na pivo do baru
Elefant spolu s P. R. a Q. A.. Vo vnútri sa rozprával so Š., teda nesedel so spoluobžalovanými. Po
nejakom čase, keď odchádzal a vyšiel von, tak videl, že sa vonku niekto naťahuje, pričom tam bola tma.
Potom sa nejaká osoba na neho vrhla a začala ho ťahať za retiazku. On opakovane hovoril, aby ho

neťahal, nech ho pustí. Túto osobu chytil za plecia a rukami ju od seba odtláčal. Od toho ako ho ťahal
za tú retiazku mal na krku odreniny. Ako tú osobu odtláčal, retiazka sa roztrhla a osoba spadla na zem.
Retiazku si potom zobral do ruky, dal ju P. R. a potom odtiaľ odišli. Nevie prečo mu tá osoba začala
trhať retiazku. Vo vnútri baru nemal s ním žiaden konflikt. Z jeho strany tam boli nadávky, kričal, že mu
odtrhne hlavu. On mu opakovane hovoril, aby ho netrhal, odstrkoval ho, chránil si svoj majetok. Toto

konanie neoznamoval na polícii, nakoľko to nepovažoval na nutné, nebol ani na lekárskom ošetrení. Ako
mu ťahal tú retiazku, ťahal mu aj tričko, toto mal cez hlavu, mal ho tiež natrhnuté. Čo sa týka tej osoby,
táto spadla dozadu, teda na zadnú časť tela, na zadok. Vtedy nevidel, že by ten poškodený mal nejaké
zranenie. Čo sa týka spoluobžalovaných, títo do tohto konfliktu nezasahovali. Bola tam tma, takže vie,
že ešte nejaká osoba tam bola, ale nevedel ju rozoznať. Kde bol spoluobžalovaný A. nevie. Teda nevie

povedať, či tá osoba mohla byť A.. Čo sa týka Š., nevie či tento odišiel skôr ako on alebo neskôr. Keď
vyšiel z baru predpokladá, že spoluobžalovaný P. R. už bol vonku. Po tom čine odchádzali spoločne. R.
sa ho ešte pýtal, či je v poriadku a hovoril, že sa tam bili A. s tým poškodeným a že ich oddeľoval. On si v
bare poškodeného nevšímal, prvýkrát ho videl až na polícii. Keď prišli do baru, tak je pravdou, že A. tam
mal s niekým nejaké slovné narážky, nadávky, ale nebolo to nič vážne. Incident neoznamoval, nakoľko

jednak tú osobu nepoznal, retiazku získal a čo sa týka zranení, boli to nejaké odreniny, modriny, takže
to nepovažoval za dôležité. Nevie ako mohol poškodený utrpieť zranenia. On len videl ako poškodený
spadol na zem.Obžalovaný P. R. pred súdom vypovedal, že si pamätá, že boli na terase spolu s obžalovaným F. K..
Počul krik, že nejaká bitka, ktorá bola na ceste za terasou, ktorá je oddelená plotom. Teda k tej bitke
išli spolu s F. K.. On potom A. oddeľoval od osoby, s ktorou sa tam bili. Či sa jednalo o poškodeného

nevie povedať, nepamätá si. Poškodeného nepozná. Títo sa bili myslí, že päsťami. Do akých častí tela,
to povedať nevie. On ich oddelil, pričom vtedy zase vybehla nejaká osoba z bočných vstupných dverí z
baru a začala tam niečo kričať. On hovoril len to, že v pohode, že ich oddelil. Potom sa začali biť znova a
nejaká osoba zaútočila na F. K., chcela mu strhnúť retiazku. Nevie povedať, či to bola tá istá osoba, čo sa
bila s A., nakoľko tam boli aj iné osoby. Potom niekto vybehol, že je privolaná polícia, tak z miesta odišli.

On odchádzal s F. smerom ako je hlavná cesta. Do baru si išli vtedy len sadnúť, nie so zámerom nejakej
bitky. Ako ten konflikt vznikol, kto ho vyprovokoval nevie. Pamätá si, že keď tá osoba strhávala retiazku
K. hovorila niečo výhražné, ale čo presne si nepamätá. On na A. ani na tej ďalšej osobe nejaké zranenie,
krv, nevidel. Miesto bolo slabo osvetlené, teda ani tváre nerozoznal. Čo sa týka ostatných osôb, ktoré
boli prítomné v bare, nevie povedať, tie osoby nepoznal. V. Š. tiež nepozná. Pokiaľ aj svedka Š. videl
pri konfrontácii, tak si nepamätal, či tá osoba bola vtedy v bare, resp. na mieste činu. Čo sa týka tej

retiazky, pamätá si, že F. K. mu túto dal a potom spolu odchádzali. Retiazku mu vrátil, keďže to bola
jeho retiazka. Dôvod prečo mu ju vtedy dal si nepamätá. Je pravda, že odchádzali, na políciu nečakali,
nakoľko nechceli mať nejaké problémy.

Svedok poškodený J.. P. Č. pre súdom vypovedal, že bol vtedy v bare Elefant spolu so Š. a T.. Boli tam

okolo polnoci. Sedeli spolu pri stole, ktorý bol hneď, ako je barový pult. Prišiel tam A., ktorý sa bavil so
Š.. On potom išiel von, pričom tam ho A. napadol. Začal ho udierať pravou rukou. Bolo to viac rán. On sa
začal brániť tak, že ho chytil za tričko a tak ho pritiahol k sebe. Vtedy pocítil, že ho niekto udiera zozadu.
Potom počul hlasy kamarátov z baru, pričom tá intenzita úderov zozadu už bola menšia a preto usúdil,
že tú osobu zrejme od neho odtiahli. On predtým s týmto útočníkom nemal žiaden konflikt. Tento ani

nič pri útoku nehovoril. Poznal ho z videnia, je z vedľajšej dediny. Teda čo sa týka dôvodu napadnutia,
tento mu nie je známy. Myslí si, že oni prišli do baru len s tým, že chcú niekoho napadnúť, zbiť. Čo sa
týka zranenia, mal opuchnutú tvár, opuchnutú hlavu zozadu, z nosa mu tiekla krv, mal tiež opuchnuté
okolo oka. Spredu ho bil A., to mu bolo jasné. Zozadu nevie, tiež sa jednalo o údery do hlavy, bolo to
viac úderov. Potom ako si už kryl rukami hlavu, tak ho bili hlava - nehlava. Teda tváre už nevidel kto ho

bil. Bitka skončila tak, že niekto zakričal, že zavolal políciu a oni potom ušli smerom na jednosmerku.
Následne išiel na WC, tam sa mu pustila krv, keď si chcel vysiakať nos. Potom tam prišla hliadka polície,
ktorá ho odviezla do nemocnice na vyšetrenie. Bolo to v sobotu. Doktorka povedala, že má prísť, keď
príde primár. Takže prišiel do nemocnice v pondelok, hospitalizovali ho a následne sa podrobil aj operácii
v priebehu toho týždňa. Keď prišli policajti, tak myslí, že už bitka neprebiehala. Bol v šoku presne si to

teda nepamätá. Čo sa týka druhého útočníka, ako už povedal, tak tohto nevidel, keďže ho bil zozadu.
Stopercentne môže vylúčiť, že by ho bil T. alebo Š., sú to kamaráti. On sa bránil len tak, že A. pritiahol k
sebe. Potom si hlavu chránil rukami. Na začiatku stál. Potom ako bol napadnutý a chránil si hlavu bol v
takom klbku, teda aj na zemi. Keď ho začali biť viacerí, medzitým sa mohol aj postaviť. Nejako presne si
to nepamätá. Čo sa týka tých útočníkov, títo si mohli aj vymeniť miesta. Teda ten, čo ho bil zozadu mohol

ho potom udierať aj spredu a naopak. Bola tam mela. T. mu potom hovoril, že videl, ako jeden útočník
je na ňom, tak prvého chytil a odtiahol ho preč. Potom bola mela. A. videl predtým vo vnútri, bol pri ich
stole, rozprával sa so Š.. On išiel potom von telefonovať, už si nespomína, či sa k tomu telefonovaniu aj
dostal. V bare vypil jedno alebo dve pivá. Chalani spomínali, že pri tej bitke sa aj im niečo ušlo. Ten čas
ako odišiel od stola, dovtedy ako došlo k bitke nejako presne odhadnúť nevie. Mohla to byť minúta až

10 minút. Keď vyšiel von, tak najprv bol vykonať malú potrebu. Nešiel na WC, urobil potrebu pri plote,
na cestu. K tomu napadnutiu potom došlo na ceste, možno tak do 5 metrov od dverí. Myslí si, že sa
jednalo o údery päsťou. Pokiaľ bol na zemi sa mu možno ušiel aj nejaký kopanec. Pochybuje o tom,
že by pri tom bránení niekoho zasiahol, alebo niekomu roztrhol napríklad oblečenie alebo nejakú vec.
Okrem A. nevie povedať, či ho ešte niekto napádal spredu. Keď ten kamarát odtiahol od neho útočníka

zozadu, ako už povedal, tak údery boli menšej intenzity. Tým myslel nie slabšie, ale údery s menšou
frekvenciou. Či ho vtedy bil ešte niekto spredu nevie povedať. Z obžalovaných okrem A. pozná ešte K.,
takisto z videnia. Obžalovaného R. nepozná. S obžalovanými predtým nemal žiadne konflikty.

Svedok V. Š.P. vypovedal, že vtedy prišli do Elefantu okolo polnoci, objednali si drinky. Chvíľu sa bavili.

Po chvíli niekto kričal, že P. bijú. Vybehli teda von. P. bili viaceré osoby. On keď vyšiel, tak videl, že ho
bili dvaja. Potom T. jedného od neho odtiahol. Ako ho odtiahol, tak tento sa preorientoval na tohto T. T..
A medzitým K. vyskočil a udrel P.. Ešte registroval ako K. dal facku prichádzajúcemu V. H.. On sa potom
bránil útoku R., nakoľko tento hneď ako dal T. facku, tak išiel po ňom. R. mu dal tri údery päsťou do ľavejčasti tváre. Potom majiteľ kričal, že volal policajtov, tak páchatelia z miesta činu ušli. Tú osobu, ktorá
sa bila s P. Č. predtým v bare neregistroval. Tohto zaregistroval až vtedy, keď vyšiel von. R. videl až
vtedy vonku. A. videl ešte vnútri v bare, kde ich provokoval. Tento chodil vo vnútri a urážal tam všetkých,

provokoval. Keď otvoril dvere, videl oproti nemu asi dva metre P., A. P. R.. K. bol vtedy asi meter po
jeho ľavej strane. Čo mal vtedy K. oblečené si nepamätá. P. bol bitý dvomi útočníkmi - A. a R.. Potom
ako T. odtiahol R., tak K. vyskočil a udrel Č. päsťou do hlavy. Vtedy bol ešte A. a P. Č. pri sebe, boli
k sebe otočení čelom a trhali sa. P. sa snažil vytrhnúť. Ako sa trhali, tak dostal ten úder od K.. Nevie
prečo vyskakoval K., je vyšší ako Č.. Myslí, že ten úder K. smeroval do ľavej strany tváre P. Č.. Okrem

toho úderu zo strany K. nedošlo k inému fyzickému kontaktu medzi ním a Č.. On nevidel, že by mal
Č. K. stiahnuť reťaz z krku. Čo sa týka spôsobu akým A. s R. bili Č., tak on videl len, že ho udierali
päsťami. Trvalo to možno minútu. Bili ho v podstate tak, kde ho trafili. On pozná A. J. K.. R. videl pri
konfrontácii s tým, že tohto poznal T. T. a tiež mu ho ukazoval na facebooku. Môže potvrdiť, že sa jedná
o prítomného obžalovaného.

Svedok T. T.Í. vypovedal, že si pamätá, že išlo o bitku. Obžalovaný R. a A. útočili na P. Č.. Je pravda, že
keď on prišiel, už bitka prebiehala. Teda začiatok bitky nevidel. Nevie kto prvý na koho zaútočil, keďže na
začiatku bitky nebol, bol vtedy v bare. Ako vyšiel, tak hneď prvého útočníka chytil, odtiahol. Jednalo sa
o prítomného R.. Tohto chytil zozadu a tak ho odsunul nabok. Bol vtedy tak čiastočne zohnutý, nakoľko
aj P. bol vtedy taký prikrčený. R. len tak odsunul nabok a vtedy zbadal, že je to taká korba, tak chcel

ísť preč. Ako ho otočil, zbadal, že sa jedná o silného chlapa. Je si stopercentne istý, pozeral sa mu
vtedy priamo do tváre a ešte pred ním cúval. Od R. dostal dve facky. Intenzitu nevie, ale tak chvíľu sa
spamätával. Nevie či on vtedy vyšiel von skôr ako Š.. Mohlo to byť približne súčasne, nakoľko Š. išiel von
normálne dverami a on prechádzal cez zábradlie. Potom to už nejako nevnímal, nakoľko sa sústreďoval
na R.. Pomaly ustupoval, snažil sa ho ukecať, aby sa na to vykašlal a ešte dostal jednu facku, takú

slabšiu. Pokiaľ ide o tých dvoch útočníkov, čo bili P. Č., tak A. sa s Č. tak šklbal. Č. bol skrčený. Tá druhá
osoba, teda R., ten udieral. Oni dvaja boli oproti sebe, R. bol tak zboku. Dával mu údery. Nevie povedať,
či to boli údery päsťou alebo otvorenou rukou. K. si predtým všimol v bare. Pri bitke si ho nevšimol. Či
niekto bil aj Š. to nevie. Vypovedal len to, čo videl, vnímal. Jeho potom zase chcel biť A.. Tohto sa snažil
ukecať, nech sa na to vykašle. Potom ale znovu cez neho mu dal facku R.. Rozbehli sa preč na to, ako

tam ktosi kričal, že zavolali políciu.

Svedok V. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol s kamarátmi v bare Elefant, kde hrali s T. T.
stolný futbal. Zrazu počul ako niekto kričal, že P. bijú. Tak prestal hrať a išiel smerom odkiaľ počul ten
krik. Bolo to vonku v uličke. Ako vybehol, tak oproti nemu išiel F. K.. Bola tam skupinka ľudí, ktorí sa

trhali, bili, bola to taká trma-vrma. Od tej skupinky bol takých 5 metrov. K. vybehol odtiaľ, z tejto skupinky.
K. na neho zaútočil. On mu hovoril, aby nerobil somariny, že sa poznajú. Na to ho udrel do tváre, dal mu
facku. Ako mu dal túto facku on zdvihol ruky hore, na čo ho K. ešte zasiahol do rebier. On sa zľakol a išiel
naspäť do baru. K. sa vrátil naspäť k skupinke. V tom ešte niekto kričal, asi majiteľ, že volal políciu tak
sa všetci rozpŕchli. Keď prišla polícia zobrali P. na ošetrenie. P. mal zranenia na tvári, pod okom, trochu

mu tiekla z oka krv, mal tiež hrču na čele tak v strede. Kto bol vtedy v tej skupinke nevie povedať, bola
tma. Bežali tam aj T. T. P. Š.. Títo tam prišli skôr ako on, možno do 10 sekúnd pred ním. V tej skupinke
nevidel ani P.. Bolo tam možno 8 - 10 ľudí.

Na podklade odborného vyjadrenia vypracovaného súdnym znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie,

odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Andrejom Hajtmanom, PhD., zo dňa 25.9.2012 mal súd preukázané,
že u poškodeného J.. P. Č. boli zistené zranenia - pomliaždenie ľavej čelovej oblasti, trieštivá zlomenina
prednej strany ľavej čeľustnej dutiny a spodiny ľavej očnice s krvácaním a prítomnosťou vzduchu v
čeľustnej dutine. Poranenia vznikli mechanizmom pôsobenia opakovaného tupého násilia na ľavú stranu
tváre poškodeného, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o údery predmetom menej

pevnej konzistencie a menšej kontaktnej plochy, ktoré boli vedené stredne veľkou až veľkou intenzitou. S
prihliadnutím na rozsah a lokalizáciu poranení sa jednalo s najväčšou pravdepodobnosťou o opakované
údery rukou zovretou do päste smerované na ľavú stranu tváre poškodeného. V dôsledku prenesenia
opakovaného tupého násilia na skelet tvárových kostí došlo ku prekonaniu fyziologickej pevnosti kostí
tváre a vzniku trieštivej zlomeniny. Uvedená trieštivá zlomenina si vyžiadala operačný zákrok. Zo súdno-

lekárskeho hľadiska sú opísané úrazové zmeny hodnotené ako stredne ťažké poranenia, ktoré si
sumárne vyžadujú vystavenie práceneschopnosti v trvaní 4-5 týždňov s dobou liečenia, ktorá neprekročí
6 týždňov. Ohodnotenie bolestného znalec stanovil v celkovom počte 85 bodov.V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Vykonaným dokazovaním podľa záveru súdu bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaní sa
dopustili skutku, tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Obžalovaní Q. A., F. K. P. P. R.

svojím konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa 156
ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a to v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Tr. zák., keďže spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a taktiež spoločným konaním
sa dopustili na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného.

Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne

vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá
poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní okolo 7 dní. V danom
prípade ujma na zdraví poškodeného J.. P. Č. nepochybne má z trestnoprávneho hľadiska charakter
ublíženia na zdraví, nakoľko utrpel viaceré vyššie popísané zranenia, ktoré si vyžadovali liečenie a

PN až do 5 týždňov, pričom zranenia si vyžadovali aj operačný zákrok a obmedzovali poškodeného v
obvyklom spôsobe života najmä ( počas prvých 2-3 týždňov PN ) sťaženým požívaním stravy v dôsledku
obmedzenia pohybu svalového výbežku pod miestom operácie, sťaženým rozprávaním, bolestivým
otváraním úst a bolestivosťou ľavej časti tváre. Prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. spácha ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom

hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného. V oboch prípadoch sa z hľadiska
subjektívnej stránky jedná o úmyselné trestné činy, ktoré majú charakter prečinu. Spolupáchateľstvo v
zmysle § 20 Tr. zák. vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov, ktorý zahrňuje spoločné konanie ako
i sledovanie spoločného cieľa tzn. porušenia alebo ohrozenia záujmu chráneného Trestným zákonom.
Spoločnýúmyselpritomnemožnostotožňovaťsvýslovnoudohodouspolupáchateľov,nakoľkopostačuje

i dohoda konkludentná. Každý spolupáchateľ si však musí byť vedomí aspoň možnosti, že konanie jeho
a ostatných spolupáchateľov smeruje k spáchaniu trestného činu spoločným konaním a pre tento prípad
byť s tým uzrozumený.

Obžalovanísakuspáchaniučinunepriznali.Zospáchaniačinusúvšakpriamousvedčovanívýpoveďami

svedka poškodeného J.. P. Č., svedkov V. Š. P. T. T., čiastočne V. H. ako i listinnými dôkazmi. Výpovede
obžalovaných súd vyhodnotil ako nevierohodné a účelové s úmyslom vyhnúť sa trestnoprávnej
zodpovednosti. Na rozdiel od výpovedí poškodeného J.. Č. ako i ostatných svedkov ( T., Š., H. )
sú výpovede obžalovaných vo viacerých podstatných okolnostiach vzájomne rozporné. Obž. A. v
prípravnom konaní vypovedal, že to bol poškodený P. Č., ktorý ho fyzicky napadol a on sa iba bránil.

Následne prišiel P. R. a tento Č. od neho odtiahol tým spôsobom, že ho odzadu rukami chytil za telo
a odstrčil ho na druhú stranu. Potom keď vyšiel z terasy obž. K., Č. sa oproti nemu rozbehol a zdrapil
mu retiazku, ktorú mu chcel strhnúť z krku, nadával, že mu s ňou odtrhne hlavu. Ako sa naťahovali
podarilo sa Č. roztrhnúť túto retiazku, na čo Č.J. spadol na chrbát dozadu. Nevidel vtedy, že by K. alebo
R. niekoho udierali. Keď ho Č. pred barom napadol prišli tam Š. s T. a začali ho odťahovať od Č.. Ako sa

im vyšklbol zo zovretia tak prehodil P. Č. na zem. Obž. P. R. naproti tomu vypovedal, že on išiel na miesto
bitkyspolusF.K..PotomoddeľovalA.odosoby,sktorousatambili.ČisajednalooP.Č.nevie,lebotohto
nepozná. Po chvíli ako ich oddelil sa začali biť znova a potom nejaká osoba zaútočila na F. K., chcela
mu strhnúť retiazku. Nevie povedať, či to bola tá istá osoba, čo sa bila s A., ale je to možné. Na A. ani na
tej ďalšej osobe nejaké zranenie, krv, nevidel. Miesto bolo slabo osvetlené, teda ani tváre nerozoznal.

On nikoho nenapádal iba ich oddeľoval. Obžalovaný F. K. vypovedal zasa rozdielne s tým, že na miesto
bitky neprišiel s obž. R.. Keď vyšiel z baru predpokladá, že spoluobžalovaný P. R. už bol vonku. Keď
vyšiel von, tak videl, že sa vonku niekto naťahuje, pričom sa nejaká osoba na neho vrhla a začala ho
ťahať za retiazku, kričala, že mu odtrhne hlavu. Túto osobu chytil za plecia a rukami ju od seba odtláčal.
Ako tú osobu odtláčal, retiazka sa roztrhla a osoba spadla na zem. Čo sa týka spoluobžalovaných, títo

do tohto konfliktu nezasahovali. Bola tam tma, takže vie že ešte nejaká osoba tam bola, ale nevedel ju
rozoznať. Kde bol spoluobžalovaný A. nevie. R. mu potom hovoril, že sa bili A. s tým poškodeným a že
ich oddeľoval. Obž. R. sa bránil tým, že len A. a tú druhú osobu, s ktorou sa bili oddeľoval. Obž. A. vo
svojej prvej výpovedi najprv potvrdzoval, že Č. od neho odtiahol obž. R. tým spôsobom, že ho odzadurukami chytil za telo a odstrčil ho na druhú stranu, avšak pri konfrontácii dňa 30.7.2013 zasa vypovedal,
že jeho od Č. odťahoval Š. s T.. Ďalší podstatný rozpor je medzi výpoveďami obžalovaných v tej časti,
že obž. R. priznal, že potom ako niekto vybehol, že je privolaná polícia, tak z miesta odišli. Na políciu

nečakali, nakoľko nechceli mať nejaké problémy. Naproti tomu obž. K. tvrdil, že si nepamätá, že by odišli
potom,akoniektokričal,žeidepolícia,odišlinormálne,vkľude.Uvedenévýpovedeobžalovanýchpritom
žiadnym spôsobom nevysvetľujú ako mohlo dôjsť ku vzniku zranení poškodeného, keďže tento podľa
nich mal v podstate iba spadnúť dozadu na chrbát. Takisto je nevierohodná obrana obž. K. ohľadne
údajnej snahy poškodeného odcudziť mu násilím striebornú retiazku, pričom mu mal dokonca spôsobiť

na krku odreniny. Je dosť ťažko pochopiteľné prečo potom obž. K. nepočkal na príchod polície a z
miesta činu spolu s obž. R. odišiel. Ani následne uvedenú vec neoznámil na polícii, nevyhľadal lekárske
ošetrenie, pričom okolnosti, ktoré tvrdí by mohli zakladať i spáchanie zločinu lúpeže. Svedkyňa Q. V.,
ktorá žije v spoločnej domácnosti s otcom obž. K. síce potvrdila, že raz keď obž. K. prišiel domov tak mal
otlačený, červený krk. Keď sa ho otec pýtal čo sa stalo, tento hovoril, že bol v bare, kde bola bitka a niekto
k nemu pristúpil, začal mu šklbať za retiazku a túto mu roztrhol. On sa bránil, toho sotil a potom išiel

preč. Svedkyňa na jednej strane vypovedala, že im aj ukazoval túto roztrhnutú retiazku, na druhej strane
uviedla, že nevidela u obžalovaného potrhané oblečenie, čo uvádzal vo svojej výpovedi sám obžalovaný
( natrhnuté tričko ). Svedkyňa pritom nebola na mieste činu, teda sa jedná len o výpoveď z počutia.

Výpoveď svedka poškodeného J.. P. Č. súd vyhodnotil ako vierohodnú. Poškodený pred súdom

jednoznačne potvrdil, že ho napadol obžalovaný Q. A., ktorý vtedy na neho zaútočil spredu, tohto
spoznal. Obž. A. ho udieral pravou rukou, päsťou do tváre a išlo o viacero rán. On sa začal brániť tak, že
A. chytil za tričko a tak ho pritiahol k sebe. Vtedy pocítil, že ho niekto udiera zozadu. Potom počul hlasy
svojich kamarátov ( T., Š. ), pričom tá intenzita úderov zozadu už bola menšia ( nie slabšie, ale údery s
menšou frekvenciou ) a preto usúdil, že tú osobu zrejme od neho odtiahli. Kto ho udieral zozadu nevie,

tiež sa jednalo o viacero úderov do hlavy. Potom si už kryl rukami hlavu, tvár, bol v takom klbku, zrejme
i na zemi. Bili ho viacerí hlava - nehlava, takže už tváre útočníkov nevidel. Stopercentne môže vylúčiť,
že by ho bil T. alebo Š., sú to kamaráti. Okrem A. nevie povedať, či ho ešte niekto napádal spredu.
Bola tam mela, útočníci si mohli aj vymeniť miesta. Výpoveď poškodeného v podstatných skutkových
okolnostiach potvrdzujú výpovede svedkov T. P. Š.. Jednotlivé výpovede sa navzájom dopĺňajú a nie

sú medzi nimi žiadne významnejšie rozpory. Svedok V. Š. vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdil, že
bol v bare, kedy počul niekoho kričať, že P. bijú. Vybehli teda von ( on ako aj T. ) a uvidel, že P. bili dve
osoby - A. P. R.. Potom T. jedného útočníka od poškodeného odtiahol, pričom tento sa preorientoval na
T.. Medzitým obž. K. vyskočil a udrel P. päsťou do hlavy. Vtedy bol ešte A. a P. Č. pri sebe, boli k sebe
otočení čelom a trhali sa. P. sa snažil vytrhnúť. Potom ešte registroval ako K. dal facku prichádzajúcemu

V. H.. Myslí, že ten úder K. smeroval do ľavej strany tváre P. Č.. Obdobne svedok T. T. vypovedal, že
obžalovaní R. a A. útočili na P. Č.. Týchto označil ako útočníkov priamo v pojednávacej miestnosti.
Svedok uviedol, že nevidel začiatok bitky, nakoľko keď vyšiel von už bitka prebiehala. Hneď prvého
útočníka ( obž. R. ) chytil odzadu rukami a odtiahol ho nabok. Ako sa otočil tak zbadal, že sa jedná o
silného chlapa, „korbu“. Je si stopercentne istý, pozeral sa mu priamo do tváre a ešte pred ním cúval.

Od R. dostal dve facky, z ktorých sa chvíľu spamätával. A. sa s Č. tak šklbali, Č. bol skrčený. Tá druhá
osoba, teda R., poškodeného udieral. Obž. K. predtým videl v bare, pri bitke si ho nevšimol. Všetci sa
rozbehli preč na to ako ktosi kričal, že zavolali políciu. Aj svedok V. H.K. potvrdil, že bol v bare Elefant,
kedy počul ako niekto kričal, že P. bijú. Na to išiel smerom odkiaľ počul ten krik. Bolo to vonku v uličke.
Ako vybehol, tak oproti nemu išiel F. K., ktorý vybehol zo skupinky ľudí, ktorí sa tam bili, trhali. K. na

neho zaútočil tak, že ho udrel do tváre, dal mu facku a ešte ho zasiahol do rebier. On sa zľakol a
išiel naspäť do baru, na čo sa K. vrátil naspäť k tej skupinke. V tom ešte niekto kričal, že volal políciu
tak sa všetci rozpŕchli. Kto bol vtedy v tej skupinke nevie povedať, bola tma. Bežali tam aj T. T. P. Š.,
ktorí tam prišli pár sekúnd pred ním. Spáchanie činu potvrdzujú i listinné dôkazy, a to najmä záznam o
ošetrení poškodeného na úrazovej ambulancii Ortopedicko-traumatologickej klinike UN Martin zo dňa

5.8.2012 o 03.14 hod. nachádzajúci sa na č.l. 92 spisu. Podľa tohto záznamu pacient P. Č. k okolnostiam
zranení uviedol napadnutie viacerými útočníkmi v bare Elefant o 01.15 hod. Pri CT vyšetrení zistená
kominutívna fraktúra prednej steny ľavej maxilárnej dutiny, margo infraorbitalis a spodiny ľavej orbity.
Následne sa poškodený podrobil ďalším vyšetreniam, operačnému zákroku a bol hospitalizovaný od 6.8.
do 10.8.2012. Vypracované odborné vyjadrenie znalca z odboru súdneho lekárstva v žiadnom smere

nespochybňuje spôsob vzniku zranení tak ako ich uvádzal poškodený, teda že sa jednalo o opakované
údery päsťou útočníkov. Skutočnosť, že zranenia mal poškodený bezprostredne po konflikte potvrdila
vo svojej výpovedi i svedkyňa T.C. A..K naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. nestačí,
aby páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ublíženie na zdraví, ale je nevyhnutné, aby aj
úmysel smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. V danom prípade z okolností činu preukázaných

vykonaným dokazovaním možno vyvodiť záver o úmysle obžalovaných ublížiť poškodenému na zdraví.
Je nepochybné, že obžalovaní na poškodeného úmyselne zaútočili, údery boli vedené stredne veľkou až
veľkou intenzitou, pričom v dôsledku týchto poškodený pri útoku utrpel viaceré pomerne vážne zranenia.
Tým je daná priama príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi konaním obžalovaných a vzniknutým
následkom - ublížením na zdraví. V danom prípade nešlo o nepredvídateľný príčinný priebeh, ktorý by

obžalovaní nemohli predpokladať alebo si aspoň predstaviť.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle
ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona

vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcie represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme
individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy; u spolupáchateľov prihliadne aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo
k spáchaniu trestného činu.

Pokiaľideoosobuobž.Q.A.súdmalpreukázané,žetentomápodľaaktuálnehoodpisuzregistratrestov
doposiaľ 1 záznam. Jedná sa o trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/69/2013 právoplatný
dňa 11.6.2013, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Má tiež tri záznamy o postihnutí za priestupky. Obžalovaný sa

dopustil stíhaného skutku dňa 5.8.2012, teda ešte predtým ako mu bol doručený trestný rozkaz OS
Martin sp. zn. 0T/69/2013 zo dňa 11.6.2013, právoplatný 11.6.2013, ktorým bol odsúdený na trest
odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu
1 rok a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 4 roky. V danom prípade sa
jedná o viacčinný súbeh trestných činov a súd preto podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému ukladal

súhrnný trest, podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest sa
ukladá podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných
činov najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je
dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V danom prípade je potom základná trestná sadzba
úhrnného ( súhrnného ) trestu 6 mesiacov až 3 roky. Pri rozhodovaní o ukladaní trestu súd zistil prevahu

priťažujúcich okolností, keďže u obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť podľa §
36 Tr. zák., na druhej strane bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. t.j.
spáchanieviacerýchtrestnýchčinov.Priprevahepriťažujúcichokolnostísadolnáhranicatrestnejsadzby
ustanovená v osobitnej časti Tr. zák. zvyšuje podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu tzn. zo 6 mesiacov
na 16 mesiacov ( pri postupe výpočtu podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. ). Súd uložil obž. Q. A. trest odňatia

slobody na dolnej ( zvýšenej ) hranici trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov, ktorý považoval za
primeraný najmä s prihliadnutím na osobu páchateľa, možnosti jeho nápravy ako i okolnosti prípadu.
Súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody a
účel trestu bude naplnený aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu 2 roky. Obžalovaný je povinný viesť v skúšobnej dobe riadny život, nedopúšťať sa

úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zákona
rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. pri uložení súhrnného
trestu súd súčasne zrušil vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/69/2013.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu u obžalovaného F. K. mal súd preukázané, že tento má podľa

aktuálneho odpisu z registra trestov doposiaľ 1 záznam. Jedná sa o rozsudok Okresného súdu Žilina
sp. zn. 3T/24/2010 právoplatný dňa 25.5.2010, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čo súd podmienečne upustil od potrestania
mladistvého. V danom prípade síce platí zákonná fikcia neodsúdenia, čo však pri hodnotení osoby
páchateľa nebráni tomu, aby súd prihliadal na samotnú skutočnosť, že páchateľ sa v minulosti dopustil

uvedeného skutku. U obžalovaného potom nemožno konštatovať, že pred spáchaním činu viedol riadny
život. Obž. má naviac štyri záznamy o postihnutí za priestupky. V danom prípade sa u páchateľa jedná
o spáchanie dvoch trestných činov v jednočinnom súbehu a súd preto podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ukladal
úhrnný trest. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest sa ukladá podľa toho zákonného ustanovenia,ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb
trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V danom prípade je
potom základná trestná sadzba úhrnného trestu 6 mesiacov až 3 roky. Pri rozhodovaní o ukladaní trestu

súd zistil prevahu priťažujúcich okolností, keďže u obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 Tr. zák., na druhej strane bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37
písm. h/ Tr. zák. t.j. spáchanie viacerých trestných činov. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná
hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Tr. zák. zvyšuje podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. o
jednu tretinu tzn. zo 6 mesiacov na 16 mesiacov ( pri postupe výpočtu podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. ).

Súd uložil obž. F. K. trest odňatia slobody na dolnej ( zvýšenej ) hranici trestnej sadzby vo výmere
16 mesiacov, ktorý považoval za primeraný najmä s prihliadnutím na osobu páchateľa, možnosti jeho
nápravy ako i mieru jeho účasti na spáchaní činu. Súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu
nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody a účel trestu bude naplnený aj uložením trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 roka. Obžalovaný je povinný viesť
v skúšobnej dobe riadny život, nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade

môže súd v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zákona rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.

U obžalovaného P. R. súd zistil, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný, nemá podľa aktuálneho odpisu
z registra trestov žiaden záznam a nebol ani postihnutý za priestupok. V danom prípade obdobne ako u
obž. K. sa jedná o jednočinný súbeh dvoch trestných činov a súd preto podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ukladal

úhrnný trest. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest sa ukladá podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb
trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V danom prípade je
potom základná trestná sadzba úhrnného trestu 6 mesiacov až 3 roky. Pri rozhodovaní o ukladaní trestu
súd zistil rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže u obžalovaného bola zistená jedna

priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona t.j. spáchanie viacerých trestných činov a tiež jedna
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona t.j., že pred spáchaním činu viedol riadny život. Po
zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností súd uložil obž. P. R. trest odňatia slobody na samej dolnej
hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, ktorý považoval za primeraný najmä s prihliadnutím na
osobu páchateľa, jeho doterajší bezúhonný život a možnosti jeho nápravy. Súd výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 roka. Obžalovaný je povinný viesť v skúšobnej dobe
riadny život, nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd v zmysle
§ 50 ods. 4 Tr. zákona rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.

S poukazom na ust. § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť nahradiť spoločne

a nerozdielne poškodenému J.. P. Č., škodu vo výške 1.307,30,-Eur. Poškodený si uplatnil náhradu
škody na zdraví podľa bodového hodnotenia v súlade s ust. § 46 ods. 3 Tr. por. V danom prípade
ako súd uviedol v predchádzajúcej časti odôvodnenia bolo bolestné stanovené odborným vyjadrením
znalca MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., v celkovom počte 85 bodov. Súd pritom vychádzal z ust. §
444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, v platnom znení. Výška náhrady za bolesť za jeden bod bola na rok 2012
zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 18.5.2011 v sume 15,38,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.