Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202754
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4314202754.3

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Balegovou, v právnej veci navrhovateľa: J. D., N..
XX.XX.XXXX, A.: XXX XX C. R. XXX, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 143 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 143 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy

od 12.09.2014 do zaplatenia a trovy konania zodpovedajúce trovám právneho zastúpenia vo výške 143
eur, trovy na účet právneho zástupcu navrhovateľky, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eura na účet
Y. B. R., M. M. Š. W., T. XX, XXX XX A., Č. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, M.: XXXXXXXXXX, K.: XXXX,
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.02.2014 žiadala prostredníctvom svojho
právneho zástupcu súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 143 eur s príslušenstvom z titulu

bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo z absolútne neplatnej úverovej zmluvy č. 405400595 zo
dňa 28.02.2012 v časti úrokov a poplatku.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril prípisom zo dňa 19.09.2014. Uviedol v ňom, že spornú úverovú
zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch a nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Účastníci totiž
uzatvorili zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu, preto sa na

ňu zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Navyše, v bode 15 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, sa účastníci
konania dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi
nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na uvedené nie je možné posudzovať zmluvu
o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto táto nemusí obsahovať ani údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN), a teda odporca mal nárok nielen na vrátenie úveru, ale

aj príslušného poplatku za jeho poskytnutie. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie na strane odporcu,
zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.
Odporca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá nikdy nebola právoplatne vyhlásená
za neplatnú a rovnako tak právny dôvod na plnenie z nej nikdy neodpadol a majetkový prospech získal
odporca z poctivých zdrojov. Žiadal preto súd, aby podaný návrh aj z dôvodu premlčania žalovanej
pohľadávky v celom rozsahu zamietol.Navrhovateľka k stanovisku odporcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu v prípise zo dňa
30.10.2014 uviedla, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a preto sa má riadiť ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Odporca pri výkone svojej podnikateľskej

činnosti využíva pochybné praktiky uvádzaním neprijateľných obchodných podmienok v úverových
zmluvách, ktorých snahou je obchádzanie zákona a získanie čo najväčšieho finančného prospechu od
ľudí s najnižšími príjmami. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN je nevyhnutné
hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie obohatenia bez právneho dôvodu. Keďže právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr za 3 roky, a ak ide o úmyselné

bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo, trvala na podanom návrhu v celom
rozsahu.

Súd pojednával dňa 03.11.2014 v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O. s. p.), ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával
vo veci aj v jeho neprítomnosti a s prihliadnutím na jeho vyjadrenie podaný návrh v celom rozsahu

zamietol.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s odporcom uzatvorila viacero úverových zmlúv, úvery si brala
vždy, keď potrebovala peniaze a niekedy novým úverom splatila časť toho predchádzajúceho. Od roku
1989 je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere u Železníc SR a úvery si brala len preto, že jej to

finančne nevychádzalo.

Koncipient právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka vystupovala
v zmluvnom vzťahu s odporcom ako spotrebiteľka, a preto na zmluvný vzťah založený úverovou
zmluvou zo dňa 28.02.2012 pod č. 405400595 je potrebné bezpodmienečne aplikovať ustanovenia

zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. Navrhovateľka túto zmluvu uzatvárala ako fyzická
osoba na súkromné účely s odporcom ako dodávateľom, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je
poskytovanie spotrebiteľských úverov. S poukazom na uvedenú skutočnosť by údaj o RPMN mal byť
v zmluve uvedený, a keďže tak odporca vo vyznačenej kolónke neurobil, považuje sa tento úver za
bezúročný a bez poplatkov. K namietanému premlčaniu poznamenal, že žalovaný nárok bol uplatnený

včas a pokiaľ ide o úrok z omeškania, odporkyňa ho žiada priznať v zákonnej výške 8,25 % ročne počnúc
dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty stanovenej vo výzve na vrátenie tohto plnenia prijatého
bez právneho dôvodu zo dňa 04.02.2014, t. j. od 08.02.2014 do zaplatenia.

V prípise zo dňa 24.03.2015 navrhovateľka súdu uviedla, že výzva na vrátenie plnenia prijatého bez

právneho dôvodu bola odporcovi zasielaná prostredníctvom e-mailu od W. K., asistenta právneho
zástupcu navrhovateľky a v prílohe tohto e-mailu boli štyri prílohy podpísané vo formáte ZEP, a to súbor
s názvom 595.tif, čo bola plná moc, 595.zep - plná moc podpísaná zaručeným elektronickým podpisom,
výzva na vrátenie dlhu ? D. 405400595.tif a výzva na vrátenie dlhu ? D. 405400595.zep.

Súd pojednával dňa 25.03.2015 v neprítomnosti navrhovateľky, právneho zástupcu navrhovateľky a
odporcu podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Právny zástupca navrhovateľky svoju, ako aj navrhovateľkinu
neúčasť vopred písomne ospravedlnil z dôvodu kolízie s iným termínom pojednávania na Okresnom
súde Banská Bystrica a súhlasil s tým, aby súd pojednával vo veci aj v ich neprítomnosti, pričom
zotrval na podanom návrhu a svojich vyjadreniach v celom rozsahu. Odporca svoju neúčasť vopred

ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával vo veci aj v jeho neprítomnosti, pričom sa v plnom
rozsahu pridržiaval svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 19.09.2014.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 28.02.2012 uzatvoril odporca ako veriteľ s navrhovateľkou ako dlžníčkou zmluvu o úvere č.
405400595 (ďalej len zmluva o úvere), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť navrhovateľke ako
fyzickej osobe úver vo výške 200 eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala vrátiť odporcovi zvýšený o bližšie
nešpecifikovaný poplatok vo výške 143 eur, a to v rámci 7 mesačných splátok po 49 eur, splatných
vždy k 17. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 17.03.2012 a končiac 17.09.2012.

Ako vyplýva zo splátkového kalendára zmluvy, navrhovateľka uhradila v dňoch 14.03.2012, 17.04.2012,
16.05.2012, 14.06.2012 a 17.07.2012 odporcovi sumu 49 eur a dňa 23.07.2012 sumu 98 eur, t. j. celkom
343 eur.E-mailovou výzvou zo dňa 04.02.2014 právny zástupca navrhovateľky vyzval odporcu na vrátenie
bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. 405400595 vo výške 143 eur z dôvodu

absencie údaja o konečnej splatnosti úveru a údaja o výške ročnej percentuálnej miery nákladov,
a to najneskôr do 07.02.2014, avšak neúspešne. Zaslanie predmetnej výzvy odporcovi podpísanej
zaručeným elektronickým podpisom však navrhovateľ v konaní nepreukázal. V prílohách k tejto výzve
sa táto uvádza len ako výzva na vrátenie dlhu ? D.Á. 405400595.zep.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,
účinného ku dňu 28.02.2012, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá cit. zákona, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.Podľa § 107 ods. 1 cit. zákona, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - najmä s fotokópiami zmluvy

o úvere, splátkového kalendára zmluvy, výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu,
písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj výsluchom navrhovateľky a koncipienta právneho
zástupcunavrhovateľkynapojednávaní,zktorýchmalpreukázané,žedňa28.02.2012uzatvorilodporca
ako veriteľ s navrhovateľkou ako dlžníčkou zmluvu o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2 cit. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke ako fyzickej osobe úver

vo výške 200 eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala vrátiť odporcovi zvýšený o bližšie nešpecifikovaný
poplatok vo výške 143 eur, a to v rámci 7 mesačných splátok po 49 eur, splatných vždy k 17. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 17.03.2012 a končiac 17.09.2012. V zmluve absentuje údaj
o RPMN, ktorá podľa § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona č. 129/2010 Z. z. musí byť v zmluve uvedená. Jej
neuvedenie zo strany odporcu má podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona č. 129/2010 Z. z. za následok, že

sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za úver bez poplatkov a povinnosťou navrhovateľky v zmysle
uzavretej zmluvy tak bolo vrátiť odporcovi len sumu poskytnutého úveru vo výške 200 eur. Ako vyplýva
zo splátkového kalendára zmluvy, navrhovateľka uhradila v dňoch 14.03.2012, 17.04.2012, 16.05.2012,
14.06.2012 a 17.07.2012 odporcovi sumu 49 eur a dňa 23.07.2012 sumu 98 eur, t. j. celkom 343 eur,
v ktorej už bol zahrnutý aj poplatok vo výške 143 eur. Na plnenie záväzku v tejto časti však nebol

právny dôvod, čím sa odporca na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil (§ 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) a predmet bezdôvodného obohatenia je povinný navrhovateľke vydať (§ 456 Občianskeho
zákonníka).

Odporcasazaplateniusumy143eurbrániltvrdením,žezmluvuoúvereuzatvorilsnavrhovateľkoupodľa

§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu, na ktorú sa zákon č. 129/2010 Z. z.
nevzťahuje, a preto údaj o RPMN nemusel byť v zmluve uvedený. V tejto súvislosti súd poznamenáva,
že uzavretie zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka nič nemení na jej spotrebiteľskom
charaktere (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nevylučuje aplikáciu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z., upravujúceho náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okrem uvedenej skutočnosti odporca

namietal aj premlčanie žalovanej pohľadávky. Premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia
je upravená v § 107 Občianskeho zákonníka, v ktorom je zakotvená kombinovaná premlčacia doba,
t. j. subjektívna a objektívna premlčacia doba, ktoré začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúce, kedy sa oprávnený
(navrhovateľka) skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jej úkor a subjekte (odporcovi),

ktorý sa bezdôvodne obohatil. Rozhodujúci je teda subjektívny moment, kedy sa navrhovateľka o svojom
práve skutočne mohla a musela dozvedieť. Pre začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby (v prípade
neúmyselne získaného bezdôvodného obohatenia), resp. desaťročnej premlčacej doby (v prípade
úmyselne získaného bezdôvodného obohatenia) je rozhodný deň, kedy došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia. Keďže k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu došlo dňa 17.07.2012, kedy mu

odporkyňa uhradila časť sporného poplatku vo výške 45 eur a dňa 23.07.2012, kedy mu uhradila jeho
zostávajúcu časť vo výške 98 eur, pričom žalobný návrh bol na tunajší súd podaný dňa 17.02.2014,
žalovaná pohľadávka nie je premlčaná, pretože bola uplatnená tak v rámci dvojročnej subjektívnej,
ako aj desaťročnej objektívnej premlčacej doby. Najskôr sa navrhovateľka mohla dozvedieť o vzniku
bezdôvodného obohatenia dňa 17.07.2012, resp. 23.07.2012, kedy k nemu došlo a najneskôr v

deň, kedy splnomocnila na svoje zastupovanie v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia svojho
právneho zástupcu, t. j. dňa 25.01.2014. Pokiaľ ide o dĺžku objektívnej premlčacej doby, súd v tomto
prípade vychádzal z toho, že odporca ako obchodná spoločnosť poskytuje úvery z vlastných zdrojov
už od svojho vzniku, t. j. od 14.03.2001 a uvádzanie RPMN bolo jednou z náležitostí zmlúv o
spotrebiteľskom úvere už v predchádzajúcej právnej úprave (§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.).

Je preto povinnosťou odporcu poznať a dodržiavať právne predpisy upravujúce poskytovanie úverov.
Z vyjadrenia odporcu k podanému návrhu je zrejmé, že údaj o RPMN nemienil v zmluve uvádzať,
keďže sa podľa jeho názoru na tento typ zmluvy zákon č. 129/2010 Z. z. nevzťahuje. Ignorovanie tejto
zákonnej povinnosti predpokladá, že odporca ako veriteľ nebude môcť od navrhovateľky ako dlžníčkyžiadať dohodnutý poplatok a pre prípad, že tak urobí, je s touto sankciou uzrozumený. Konanie odporcu
preto súd vyhodnotil ako úmyselné konanie smerujúce k získaniu majetkového prospechu bez právneho
dôvodu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 2 cit. zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c „Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.02.2013“, ak záväzkový vzťah vznikol pre
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj

za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, podľa § 563 Občianskeho zákonníka vzniklo na jeho zaplatenie
navrhovateľke právo až prvým dňom nasledujúcim po dni, čo odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 143
eur požiadala. Navrhovateľka tak prostredníctvom svojho právneho zástupcu síce urobila e-mailovou

výzvou zo dňa 04.02.2014, jej zaslanie odporcovi však v konaní nepreukázala, preto súd považoval
za kvalifikovanú výzvu až doručenie žalobného návrhu odporcovi dňa 11.09.2014, pričom až dňom
nasledujúcim, t. j. dňom 12.09.2014 sa odporca ocitol v omeškaní. Pre účely stanovenia výšky úroku
z omeškania vychádzal súd z cit. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a cit. § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého predstavoval súčet úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky (ECB), platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 0,05 % ročne + 8
percentuálnych bodov celkom 8,05 % ročne.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 143
eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 12.09.2014 do zaplatenia, všetko v lehote

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p. V zostávajúcej časti uplatneného
úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 143 eur od 08.02.2014 do 11.09.2014 a vo výške
0,20 % ročne zo sumy 143 eur od 12.09.2014 do zaplatenia súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Nakoľko mala navrhovateľka vo veci neúspech len v nepatrnej časti úroku z omeškania,
súd jej priznal plnú náhradu trov proti odporcovi zodpovedajúcich trovám právneho zastúpenia vo
výške 143 eur.

Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal súd z vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to z 3 úkonov
právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhlášky po 16,60 eura z tarifnej
hodnoty 143 eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 25.01.2014,písomné podanie na súd vo veci samej - žalobný návrh zo dňa 10.02.2014, účasť na pojednávaní dňa
03.11.2014), t. j. 49,80 eura + 3 x 8,04 eura režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. V rámci
trov právneho zastúpenia priznal súd navrhovateľovi podľa § 15a cit. vyhlášky aj náhradu cestovného

koncipienta právneho zástupcu navrhovateľa D. K. F. R. a späť na pojednávanie dňa 03.11.2014 vo
výške 78,24 eura (576 km x 0,183 eura + 576 km x 1,43 eura/l x 6,2 l/100 km/2, keďže sa koncipient
právneho zástupcu navrhovateľa zúčastnil dňa 03.11.2014 na tunajšom súde aj ďalšieho pojednávania
v inej právnej veci vedenej pod sp. zn. XXC/XX/XXXX) a podľa § 15b cit. vyhlášky aj náhradu za stratu
času vo výške 107,20 eura (2 x 8 začatých polhodín cesty na pojednávanie dňa 03.11.2014 z K. F. R.

a späť po 13,40 eura/2, keďže sa koncipient právneho zástupcu navrhovateľa zúčastnil dňa 03.11.2014
na tunajšom súde aj ďalšieho pojednávania v inej právnej veci vedenej pod sp. zn. XXC/XX/XXXX).
Z vyčíslených trov právneho zastúpenia v celkovej výške 259,36 eura si vzhľadom na hodnotu sporu
navrhovateľka uplatnila len pomernú časť vo výške 143 eur.
Odporca nahradí navrhovateľke trovy konania vo výške 143 eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľky Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o. podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v lehote

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá cit. zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku
alebo pevnou sumou.

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá cit. zákona, pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu
poplatkového úkonu.

Podľa § 7 ods. 11 cit. zákona, základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa vypočíta
s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je
a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol,
b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli,

c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.

Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov - Poplatky vyberané v občianskom súdnom
konaní, je poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady)
predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura,

v obchodných veciach najviac 33.193,50 eura.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka je ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva podľa
osobitného predpisu oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh a vo veci mala takmer plný
úspech, pričom odporca nie je od platenia tohto poplatku oslobodený, podľa § 2 ods. 2 vety prvej cit.

zákona súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo
výške 16,50 eura (143 eur x 6 %) na účet Y. B. R., M. M. Š. W., T. XX, XXX XX A., Č. Ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX, M.: XXXXXXXXXX, K.: XXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160
ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.