Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/163/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815205508
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815205508.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO 35792752, zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, so
sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému: B. B., bytom Z. XXX/XX, O., o vymoženie
1.745,48 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 17. apríla 2015, č. k. 9Er/1051/2015-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana
Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo po právnej stránke odôvodnil
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa
návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25.03.2015, domáhal vykonania

exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.
zn. RK-PC-1297/14-LP vydaný dňa 09.10.2014 JUDr. Luciou Pohančeníkovou, rozhodcom Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha tvrdého 793/21, 010 01
Žilina, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2014 a vykonateľnosť dňa 19.11.2014. Z predloženého
exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa 23.05.2012 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s
povinným ako dlžníkom zmluvu nazvanú ako "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru"/Zmluva o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Bez ohľadu na označenie zmluvy ako "Zmluvy o revolvingovom
úvere", ktorá by sa mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez
ohľadu na povahu účastníkov, súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s
prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom
formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. Vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje

povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom
konaní v zmysle Rozhodcovskej zmluvy č. 8500012222 zo dňa 23.05.2012, kde rozhodca bez vypočutia
povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy, konkrétne
čl. 5, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.
Zastával názor, že možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je len zdanlivá. V prevažnej
väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ

v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť
alternatívu riešenia sporu, v čom súd prvého stupňa vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti
riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená
jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou
obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere povinný vôbec pristúpil.

Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, kto je rozhodcom, je v tomto prípade Veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenierozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva podľa
názoru prvostupňového súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho
zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej

pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto zmluva je zároveň
aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Záverom súd prvého stupňa
konštatoval, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej zmluvy odvodil, na ktorom

základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané
osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti z
úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti.
Dodal, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej

veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 98,10 Eur. Zastával názor,
že exekučný súd poprel základnú zásadu procesného práva, a to zásadu prekážky veci zahájenej.
Rozhodcovská zmluva bola podľa jeho názoru zjednaná alternatívne, teda tak, že v prípade sporu
majú zmluvné strany možnosť svojich práv voči druhej strane domáhať sa buď na všeobecnom
súde, alebo na rozhodcovskom súde. Poukázal na fakt, že povinný sa v konaní nijako nebránil

a voči nárokom oprávneného nenamietal. Namietal, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne
zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení
skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Uviedol, že rozhodcovská zmluva
predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp. nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy
o revolvingovom úvere, čo jednoznačne vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ako aj z právnych

dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, ktorý dlžníkovi umožňuje odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy
v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Zastával názor, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa,
ako inštitút odstúpenia od zmluvy, ktorý mu zaručuje zrušenie zmluvy akéhokoľvek obsahu ex tunc,
bez sankcií a bez povinnosti vracať dodávateľovi plnenie. Poukázal na to, že v danom prípade s
povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu, ktorá nepodmieňuje uzavretie zmluvy o úvere, zakladá právo

spotrebiteľa odstúpiť od nej, nestanoví žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie a obsahuje aj
poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom
konaní. Dôvodil, že v predmetnej veci povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej
zmluvy, a to hneď dvakrát - pred a po jej uzavretí, pričom bol riadne poučený o obsahu a význame
rozhodcovskej zmluvy, čo svojim podpisom na nej aj potvrdil. Vzhľadom na uvedené záver súdu prvého

stupňa o tom, že rozhodcovská zmluva je zmluvou formulárovou, uzatvorenou jednostranne a bez
možnosti zmeniť jej obsah, nie je správny. Poukázal aj na znenie nového zákona č. 335/2014 Z. z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zároveň uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva nie
je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, pričom povinný bol pri odmietnutí
ju uzavrieť oprávnený bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere.

Oprávnený ďalej poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/445/2014,
sp. zn. 1CoE/328/2013, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 22CoE/137/2014
a na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014, sp. zn. 3CoE/203/2014 a sp. zn.
21CoE/94/2014. Záverom oprávnený poukázal aj na existenciu inštitútu priemerného spotrebiteľa a
upozornil na to, že jeho ochrana by nemala byť zneužitím práva a v rozpore so základnými zásadami v

spoločnosti. Záver exekučného súdu nepovažoval oprávnený za súladný s platnou právnou úpravou a
mal za to, že znamená akceptáciu dlhodobého porušovania zmluvy povinným.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, pretože je vo
výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods.
2 OSP.Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa

osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci

podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania
rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014
(ďalej len ,,Exekučný poriadok") žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade,
ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne

náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je
taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo
preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z
úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom

(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b).
Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, z úradnej povinnosti správne

v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá
taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom
prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu
so zákonom.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnomalebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Skutočnosť, že účastník
rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v

rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský
rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na
príslušnom súde, je tu irelevantná.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,

ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.
Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského
súdu a nesmeroval k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal, či
oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd

viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva

medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo

230/2011).

Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, že oprávneným predložená
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len ,,zmluva o úvere")
je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe

spotrebiteľský vzťah. Povinný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ
(§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Predmetná zmluva o úvere zo dňa 23.05.2012, ktorou bol
založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, tak vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, teda ide o zmluvu (bez
ohľadunaprávnuformu),ktorúuzatvorildodávateľ-oprávnenýakoprávnickáosoba,ktorýpriuzatváraní

a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako
fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že na
predmetnú zmluvu o úvere, ako aj na rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú v ten istý deň ako úverová
zmluva medzi tými istými účastníkmi konania, je potrebné aplikovať aj právne normy právneho poriadku

chrániace spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.Vdanejvecijezaneprijateľnúpotrebnépovažovaťrozhodcovskúzmluvuuzatvorenúmedzioprávneným
a povinným dňa 23.05.2012, teda uzatvorenú v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavrel zmluvu

o úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá rovnako ako zmluva o úvere vo formulárovej
podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, keď jej obsah povinný
nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa iba údaje povinného, číslo, miesto a dátum uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy (totožné s číslom, miestom a dátumom uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere), meno a
podpis osoby konajúcej v mene a na účet veriteľa a podpis povinného. Všetky ostatné údaje, vrátane

určenia rozhodcovského súdu, sú v zmluve vopred predtlačené. Veriteľ potom mohol na základe tejto
rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval
výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd zastáva v
tomto smere názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť

vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude
vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto

považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom
znení, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98,
C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd v zhode so súdom
prvého stupňa vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá reálnu možnosť ovplyvniť
jej obsah. Rozhodcovská zmluva bola navyše povinnému predložená súčasne (v ten istý deň) so
zmluvou o úvere, a teda povinný mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú zmluvu pozostávajúcu

z viacerých listín. Z predložených listín teda nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v
takomto znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru,
že by povinný mal možnosť do podstatnej časti zmluvného formulára akýmkoľvek spôsobom zasahovať,
teda že by povinný napríklad mohol ovplyvniť osobu rozhodcu, resp. výber rozhodcovského súdu,
miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne.

Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri
uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (viď aj čl.

3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, odvolací
súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy

sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú
zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ
jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené

tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zároveň uvádza, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto

jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou
zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred
rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšaksvojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce
nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný

(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995).

Nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná rozhodcovská zmluva, táto nemohla platne
založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré
by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej

pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom). Podobne
tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v Uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn.
6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá,
alebobolauzavretáneplatne.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduodvíjajúcisaodneexistencie

či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Záverom odvolací súd uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu
a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
(v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou

podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv
v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.
februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne právne posúdil rozhodcovský

rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd uvádza, že nakoľko
v zmysle § 44 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým

bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, nadobudne právoplatnosť a súd exekučné konanie aj bez
návrhu zastaví, o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.