Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112234105
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112234105.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: I. I. a.s., D.
XX, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, zast. spoločnosťou Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, 811 05
Bratislava proti žalovanému: C.. B. L., správca konkurznej podstaty úpadcu CK W. s.r.o., v konkurze,
so sídlom G. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, so sídlom kancelárie správcu: H. XX, XXX XX L.
- E. mesto, zast. spoločnosťou K. kancelária JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o. , Kukučínova 23, 040 01
Košice, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 1.10.2013, č.k. 26Cbi/17/2012-83 v znení opravného uznesenia zo dňa 27.1.2014, č.k.

26Cbi/17/2012-128 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa 27.1.2014.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 81,46 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu I. I. a.s., so sídlom D. XX,
XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel
Sa, vložka č. 3377/B, v celkovej sume 1 924,92 eur, ktorá je prihlásená v konkurznom konaní vedenom

Okresným súdom Košice I, pod sp. zn. 30K/3/2012 a vedenom správkyňou konkurznej podstaty úpadcu
JUDr. Ingrid Kovalčukovou, so sídlom kancelárie Štúrova 33, 040 01 Košice, pod sp. zn. 30K/3/2012
- S 1588, pod č. 1/G, z titulu zmluvnej pokuty je nesporná (zistená), čo do jej pravosti, výšky a
vymáhateľnosti. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 691,93 eur za právne zastúpenie,
ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2012
domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu I. I. a.s., so sídlom D. XX, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX,
zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3377/B, v celkovej
sume 1.924,92 eur, ktorá je prihlásená v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Košice I, pod
sp.zn.30K/3/2012avedenomsprávkyňoukonkurznejpodstatyúpadcuJUDr.B.L.,sosídlomkancelárie
H. XX, XXX XX L., pod sp. zn. 30K/3/2012 - S 1588, pod č. 1/G, z titulu zmluvnej pokuty je nesporná

(zistená), čo do jej pravosti, výšky a vymáhateľnosti. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov
konania.Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 17.9.2012, sp. zn. 30K/3/2012
bol na základe návrhu dlžníka CK W. s.r.o., G. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX /zapísaný v
Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 18955/V (v ďalšom texte len ako

úpadca)/ vyhlásený konkurz na jeho majetok. Súd ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty
JUDr. B. L., so sídlom kancelárie správcu H. XX, XXX XX L. - E. mesto, značka správcu S 1588.
Predmetné uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku 2012/184 zo dňa 24.9.2012.

Žalobca ako veriteľ úpadcu si prihlásil riadne a v určenej lehote do konkurzného konania pohľadávku
voči úpadcovi v celkovej sume 1.924,92 eur ku dňu vyhlásenia konkurzu t.j. ku dňu 25.9.2012.

Žalovaný pohľadávku prihlásenú konkurznou prihláškou zo dňa 5.11.2012 žalobcom v celom rozsahu
poprel s odôvodnením, že úpadca takýto záväzok neeviduje voči žalobcovi ku dňu vyhlásenia konkurzu

vo svojom účtovníctve. Zároveň sa žalovaný odvolal na ust. § 100 ods. 2 písm. c/ zák. č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len ZKR), podľa ktorého sú z uspokojenia v konkurze
vylúčené aj zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo
prihlásili po vyhlásení konkurzu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v zmysle Prílohy č. 1 zmluvy č. 06/2012 úpadca
bol povinný do 20.4.2012 zaplatiť platby vo výške ceny jedného letu (tzv. prvú a druhú zálohovú
platbu). Faktúrami č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, splatnými 20.4.2012, na sumy po 962,46 eur mal
súd preukázané, že žalobca vyúčtoval úpadcovi zálohové platby. Výpismi z účtu žalobcu bolo súdu

preukázané, že úpadca uhradil zálohu na základe faktúry č. XXXXXXX dňa 23.4.2012 a zálohu na
základe faktúry č. XXXXXXX dňa 3.5.2012, teda po lehote splatnosti predmetných faktúr.

V poslednom odstavci článku 3 Prílohy č. 1 zmluvy č. XX/XXXX účastníci zmluvy dohodli zmluvnú pokutu

za neuhradenie zálohových faktúr podľa článku 3 bodov 4. a 5. (odstavcov 4.a 5.) vo výške týchto dvoch
zálohových platieb. Súd mal za to, že zmluvná pokuta bola riadne dohodnutá, vrátane jej výšky. Na
základe oneskorených úhrad faktúr žalobcu č. XXXXXXX a č. XXXXXXX úpadcom, žalobcovi vznikol
nárok na úhradu zmluvnej pokuty pri faktúre č. XXXXXXX vo výške 962,46 eur a pri faktúre č. XXXXXXX
vo výške 962,46 eur.

Podľa ustálenej judikatúry súdov SR nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká porušením povinnosti,
ktorej splnenie je zabezpečené touto zmluvnou pokutou. Žalobcovi teda vznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, keď sa úpadca dostal do omeškania s úhradou zálohových faktúr č. XXXXXXX a č.
XXXXXXX.Keďžefaktúryč.XXXXXXXač.XXXXXXXbolisplatnédo20.4.2012,žalobcovivznikolnárok

na zmluvnú pokutu dňom 21.4.2012, teda pred vyhlásením konkurzu (25.9.2012) na majetok úpadcu
CK W. s.r.o..

Keďže nárok na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty uplatnenej žalobcom vznikol pred vyhlásením
konkurzu, nie je dôvodné popretie pohľadávky žalobcu správkyňou s poukazom na ust. § 100 ods. 2

písm. c) ZKR.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o nesplatné záväzky
úpadcu (záväzky na zaplatenie zmluvnej pokuty), ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, a ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, preto ich splatnosť nastala vyhlásením konkurzu.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd určil, že
pohľadávka žalobcu v celkovej výške 1.924,92 eur uplatnená v súhrnnej prihláške (pod poradovým č.
1. v sume 962,46 eur a pod poradovým č. 2. v sume 962,46 eur) do konkurzného konania na majetok
úpadcu CK W. s.r.o., IČO: XX XXX XXX vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/3/2012

je nesporná čo do pravosti, výšky a vymáhateľnosti.

Žalobca je na základe ním prihlásenej pohľadávky vedenej v konečnom zozname pohľadávok, aj
napriek jej popretiu zo strany správcu podstaty, veriteľom úpadcu v sume 1.924,92 eur.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

Odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí so záverom súdu, že sa jedná o nesplatné záväzky žalobcu,
ktoré sa vyhlásením konkurzu stali splatnými a tiež nesúhlasí s tým, že jej právny názor nekorešponduje
s vyššie uvedenou argumentáciou súdu týkajúcu sa aplikácie ust. § 302 Obchodného zákonníka.

Žalovaná má za to, že pokiaľ súd prvého stupňa dospel k takémuto záveru, došlo k nepochopeniu jej
tvrdení a osobitne poukazuje na to, že ona netvrdí povinnosť oprávneného účastníka zmluvy vyzvať
pred uplatnením práva na zmluvnú pokutu na súde povinnú zmluvnú stranu na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Žalovaná hovorí, že na to, aby vznikol nárok je potrebné právo na zmluvnú pokutu relevantným
spôsobom uplatniť, pričom ak zmluva neupravuje spôsob uplatnenia práva na zmluvnú pokutu (a
neupravuje ho ani zákon), je len a len na oprávnenej zmluvnej strane, či toto právo uplatní priamo a

u povinnej zmluvnej strany alebo žalobou na súde alebo tak, ako to bolo účinné aj v tomto prípade s
ohľadom na ust. § 28 os. 6 ZKR, prihláškou u správcu. V každom prípade však, pred vznikom nároku,
v zmysle reálne existujúcej pohľadávky (a jej nevyhnutne zodpovedajúcemu záväzku), je nevyhnutné,
aby oprávnená strana svoje právo na zmluvnú pokutu uplatnila. V opačnom prípade nemá ako vzniknúť
záväzok povinnej strany zaplatiť ju. Keď nejestvuje reálne záväzok, nemôže jestvovať reálne ani

pohľadávka a naopak.

Keďže konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 25.9.2012 a prihláška žalobcu bola správkyni
doručená až dňa 8.11.2012 je nesporné, že pohľadávka žalobcu (nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v zmysle § 100 ods. 2 písm. c) ZKR) vznikla až po vyhlásení konkurzu, a teda sa vôbec nejedná o

pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou a s ohľadom na ustanovenie § 100 ods. 2 písm.
c) ZoKR sa podľa názoru žalovanej správkyni jednoznačne jedná o pohľadávku, ktorá je vylúčená z
uspokojenia v konkurze.

Žalovaná ako správkyňa je presvedčená, že zákonodarca pri tvorbe ust. § 100 ods. 2, písm. c) ZKR

určite neuvažoval o tom, aby týmto ustanovením fakticky umožnil veriteľom 4 (3) roky spätne uplatňovať
svoje práva zo zmluvných sankcií až v samotnom konkurznom konaní, a to bez ohľadu na to, že svoje
právo na zmluvnú pokutu nikdy pred tým riadne neuplatnili ani u úpadcu ani žalobou na súde. Podľa
názoru žalovanej je takýto výklad absolútne neprípustný, ak do dôsledkov uvážime akým závažným
negatívnym spôsobom môže v konečnom dôsledku ovplyvniť konkurzné konanie.

Ďalej je tiež nutné poukázať na to, že súd sa vo svojom odôvodnení nevysporiadal s ostatnými dôvodmi
popretia pohľadávky, najmä s dôvodom, že pohľadávka sa nenachádza v účtovníctve úpadcu a nebola
uvedená ani v zozname záväzkov, ktoré predložil úpadca v prílohách návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Rovnako sa súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal ani s návrhom žalovanej, aby pre prípad, že uzná
opodstatnenosť pohľadávky úpadcu prihlásenej do konkurzu, resp. ak ju nepodriadi pod výluku v zmysle
§ 100 ods. 2 písm. c) ZKR, aby zvážil aplikáciu moderačného práva súdu, nakoľko zmluvná pokuta vo
výške 100%, v jednom prípade za tri dni a v druhom za 11 dní omeškania, pri zachovaní povinnosti
úpadcu fakticky opakovane zaplatiť zálohu v rovnakej sume na objednané služby, je zrejmé v rozpore so

zásadou poctivého obchodného styku a dobrými mravmi. Žalobca v konaní nepreukázal opodstatnenosť
takto stanovenej výšky zmluvnej pokuty, hoci ju žalovaná na pojednávaní namietala. Súd vo svojom
odôvodnení síce uvádza znenie § 301 Obchodného zákonníka, ale ďalej sa týmto už nijako nezaoberá.

Na základe vyššie uvedeného navrhuje odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,

že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní za dva úkony právnej služby (porada dňa 4.10.2013 - zápis v prílohe + písomné podanie vo veci
samej - odvolanie), t.j. 2 x 89, 14,- eur (81,33 eur tarifa + 7,81 eur režijný paušál), spolu: 178,28 eur, ktoré
je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej do troch dní od právoplatnosti rozsudku vo
veci samej.

Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s názorom žalovanej v otázke výkladu pojmu „nárok“, resp.
vznik nároku v kontexte ust. § 100 ods. 2 písm. c) ZKR a vo svojich úvahách sa pri rozhodovaní
napriek (podľa jej názoru ne bezvýznamnej ) argumentácii žalovanej prikloní k názoru súdu prvéhostupňa, navrhuje odvolaciemu súdu, aby vo svojom výroku potvrdzujúcim rozsudkom súdu prvého
stupňa vyslovil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p., pretože podľa názoru žalovanej
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keďže nejednoznačná aplikácia citovaného

ustanovenia ZKR môže mať významný dopad na konkurzné konania vo všeobecnosti, nie len vo vzťahu
k prejednávanej veci, a to ako z hľadiska množenia zbytočných sporov vyvolaných konkurzom (a tým aj
zbytočného predlžovania konkurzných konaní), tak aj z hľadiska ochrany práv a oprávnených záujmov
všetkých účastníkov konkurzných konaní vo viacerých smeroch (miera uspokojenia prihlásených
pohľadávok v konkurze, rozdeľovanie hlasovacích práv a tým aj ovplyvňovanie priebehu konkurzu

zo strany veriteľov, neopodstatnené dodatočné zvyšovanie záväzkov úpadcu fakticky po vyhlásení
konkurzu a pod.).

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a žalovaného zaviazať k náhrade trov
odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a
§ 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť.

Podľa Obchodného zákonníka charakter nesplnenia povinnosti nie je rozhodujúci, pretože vznik nároku
na zmluvnú pokutu sa viaže na samotné porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou

bez ohľadu na zavinenie, t.j. objektívna zodpovednosť bez možnosti liberácie (§ 300 Obchodného
zákonníka).

Platí to len v prípade, že zmluvné strany nedohodli iný princíp zodpovednosti (princíp zavinenia,
konkrétne liberačné dôvody, preukazom ktorých by sa dlžník zbavil zodpovednosti.

Ak dlžník poruší povinnosť, na ktoré porušenie sa zmluvná pokuta vzťahuje, vzniká veriteľovi nárok
na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty a dlžníkovi povinnosť zaplatiť ju v čase, ktorý si v dohode
zmluvné strany dohodli.

Márnym uplynutím splatnosti zmluvnej pokuty sa dlžník dostane do omeškania a musí rátať so všetkými
následkami, ktoré sa s omeškaním spájajú.

V prípade, ak v dohode o zmluvnej pokute nie je určený čas plnenia (splatnosti) zmluvnej pokuty, bude
potrebné stanoviť jej splatnosť na základe zákona § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust.

§ 369 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Ak v dohode nie je určená splatnosť zmluvnej pokuty, tá sa určí v súlade s § 369 ods. 2 písm. a)
Obchodného zákonníka, teda uplynutím 30 dní odo dňa doručenia dokladu (výzvy) veriteľa na splnenie.

Súd prostredníctvom moderačného oprávnenia zásahu do obchodnoprávneho vzťahu a chráni povinnú
zmluvnú stranu, ktorá z rôznych dôvodov prijala neprimerane vysokú zmluvnú pokutu.

Základným predpokladom uplatnenia nároku na zníženie zmluvnej pokuty je vznik nároku na zmluvnú
pokutu, t.j. musí dôjsť k porušeniu zabezpečenej povinnosti.

Ide o moderačné (zmierňovacie) právo súdu, ktoré spočíva v oprávnení (nie povinnosti) znížiť
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu.

Účelom moderačného práva súdu je snaha predísť zneužívaniu inštitútu zmluvnej pokuty, najmä na

zmiernenie možných nezrovnalostí a príkrosti, ku ktorým by mohlo dochádzať pri strohom a striktnom
uplatňovaní zákona.Odvolací súd z horeuvedeného dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepochybil, ak moderačné právo
súdu nevyužil.

To, že žalovaný pohľadávku žalobcu nemal v evidencii je pre opodstatnenie nároku žalobcu právne
irelevantné.

Z horeuvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
O.s.p. potvrdil.

Vzhľadom na jednoznačnú právnu úpravu vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty
odvolací súd dospel k záveru, že sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a
preto návrhu žalovaného na pripustenie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu nevyhovel.

O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.

§ 142 ods. 1 O.s.p..

Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto je žalovaný povinný nahradiť trovy odvolacieho konania
v sume 81,46 eur (60,07 eur hodnota 1 úkonu, t.j. 1/13 výpočtového základu + 7,81 režijný paušál +
20% DPH) na účet právneho zástupcu žalobcu (vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.