Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sd/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200123
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa

Z. N., bytom K. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 18. októbra 2013 číslo: XXX XXX XXXX X takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozhodnutie odporkyne zo dňa 18. októbra 2013 číslo: XXX XXX XXXX 0.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.10.2013 odporkyňa zamietla podľa § 70 a § 71 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo
dňa 26.9.2013 z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia.
Poukázal na zlý zdravotný stav a psychické problémy ktoré mu neumožňujú vykonávať žiadnu fyzicky
náročnejšiu prácu.

Na pojednávanie konané dňa 30.4.2014 bol riadne upovedomený, z neúčasti sa neospravedlnil.

Poverená zástupkyňa odporkyne navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul
zástupkyňu odporkyne s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a dospel k

záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Na základe žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 26.9.2013 bol jeho zdravotný stav
posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník dňa 26.9.2013. Podľa posudku
navrhovateľ trpí reaktívnou stresovou poruchou, dorzalgiou a perihumeroskapulárnym syndrómom
pravostranným. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil duševné choroby a poruchy správania,
neurotické stresové a somatické poruchy, ktoré zaradil pod Kapitolu V, pod položku 4a prílohy 4

zákona a stanovil 20 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za iné zdravotné
postihnutia: dorzalgiu a perihumeroskapulárny syndróm pravostranný zvýšil percentuálnu mieru o 10
% na celkových 30 %. V posudkovom závere uviedol, že ide o 24 ročného posudzovaného vyučeného
poľnohospodárskeho technika, pracoval ako SZČO v lesníctve a poľnohospodárstve, od 1.7.2013je nezamestnaný neevidovaný. Po incidente 5.12.2011 s SBS začal pociťovať psychické problémy.
Psychiatrom vyšetrený, stanovená diagnóza reaktívna stresová porucha. V liečbe anxiolytiká (Frontin).
Psychiatrickým vyšetrením ani objektívne nezistené poruchy vnímania a myslenia. Prvé psychiatrické

vyšetrenie absolvoval až 13.12.2012. Nevylúčené rentové mechanizmy. Liečený aj pre bolesti chrbtice.
Významnejšia porucha statodynamiky nezistená. Liečený aj pre perihumeroskapulárny syndróm prvého
ramenného kĺbu. MRI známky diskrétnej tenosynovitáídy a ľahko zmnožený výpotok. Hybnosť len
ľahko obmedzená. Na základe doložených odborných vyšetrení a klinického stavu menovaný nespĺňa
podmienky na uznanie invalidity. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.

Na základe tohto posudku vydala odporkyňa preskúmavané rozhodnutie.

Po tom čo navrhovateľ podal opravný prostriedok bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený
posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach dňa 30.1.2014. K zmene
posudkov nedošlo, aj podľa tohto posudku sú spomedzi chorôb reaktívna stresová porucha, dorzalgia,

perihumeroskapulárny syndróm pravostranný rozhodujúcim zdravotným postihnutím duševné choroby
a poruchy nálad, zaradené pod Kapitolu V, položku 4a prílohy 4 zákona, so stanovenou 20 % mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Za iné zdravotné postihnutie: dorzalgiu, perihumeroskapulárny syndróm pravostranný zvýšil posudkový
lekár percentuálnu mieru o 10 % na celkových 30 %. V posudku uviedol, že posudzovaný dňa

5.12.2011 bol napadnutý SBS. Rok po incidente v roku 2012 bol vyšetrený jednorázovo psychiatrom
pre reaktívnu stresovú poruchu s doporučením liečby, na ďalšiu kontrolu sa už nedostavil. Liečený
bol aj chirurgickou ambulanciou pre bolesti pravého ramena a pravého zápästia, indikované RTG
vyšetrenie nedokumentuje zlomeninu kosti, stav uzavretý ako pohmoždenie pravej ruky, krku a tváre.
Následne bol liečený neurológom pre bolesti krčnej chrbtice, opakovane RTG aj MRI vyšetrenie krčnej

chrbticebezdiskopatie,bezútlakunervovýchštruktúr,prítomnéblokovépostaveniestavcovsnáslednou
rehabilitáciou a úpravou stavu. Ortopédom bol vyšetrený pre bolesti pravého ramena v objektívnom
ortopedickom vyšetrení, bez poruchy hybnosti pravého ramena. Všetky vyššie uvedené ochorenia sú
posudkovo nevýznamné, liečbou dobre kompenzované, z uvedených dôvodov navrhovateľ nespĺňa
posudkové kritéria invalidity. Aj podľa tohto posudku navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1

zákona, lebo pre dlhdobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na

starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71. ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 153 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 5 zákona lekársku posudkovú činnosť dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej
pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len posudkový lekár).

Podľa prílohy č. 4 zákona, Kapitola V, položka 4a neurotické, stresové a somatomorfné poruchy stredne
ťažké formy podmieňujú 15 % až 20 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení jednou z podmienok nároku na invalidný
dôchodok je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu prislúcha posudkovým lekárom.

V danom prípade bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovými lekármi Sociálnej
poisťovne pobočky aj ústredia. V obidvoch prípadoch sa náležite zaoberali zdravotnými postihnutiami
navrhovateľa, ich dlhodobosťou a ich vplyvom na jeho zárobkovú činnosť. V obidvoch prípadoch dospeli

k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie (duševné poruchy a poruchy nálad podmieňujú) 20
% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď pri zákonnom rozpätí 15 % až 20 %
bola určená horná hranica zákonného rozpätia. Postupom podľa § 71 ods. 8 zákona bola zvýšená
percentuálna miera za iné zdravotné postihnutie o 10 % na celkových 30 %.

Keďže navrhovateľ nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, nesplnil medicínsku podmienku, preto v súlade so zákonom rozhodla
odporkyňa ak z týchto dôvodov zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Preto krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto
súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.