Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811204411
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7811204411.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov v 1. rade N. L., G.. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Y.. T.
XXX/XXX, v 2. rade Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Y. XXXX/XX, v 3. rade W. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. B. P., I. XX/X, v 4. rade Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., W. XX a v 5. rade X. D., G.. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. U., T. XX/XX, O.. Č.. G., Q. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Hedvigou
Gallovou, advokátkou, so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 2, proti žalovaným v 1. rade O. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpenému JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v
Rožňave, Šafárikova 8, v 2. rade Q. I., rod. L., B.. XX.XX.XXXX, X. W. - U., P. XXXX/XX a v 3. rade I. L.,
B.. XX.XX.XXXX, X. G., R. XXXX/XX, vo veci určenia vlastníckeho práva - o trovách konania, o odvolaní
žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo 4. septembra 2012 č.k. 11C/65/2011-140 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania bolo určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, pričom Okresný súd Rožňava
rozsudkom zo 6. decembra 2011 č.k. 11 C 65/2011 - 66 určil, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat.
územíW.,C..G.,zapísanénaKatastrálnomúradeW.,SprávakatastraG.B.I.Č..XXX,pôvodnevpozkn.
vložke č. XX - parcely registra „E“, ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti predmetného rozsudku,
patria do dedičstva po neb. Y. L., nar. XX. X. XXXX a zomrelom X. X. XXXX.

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo 4. septembra 2012 č.k.
11C/65/2011-140 účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia poukázal na závery uvedené v uznesení Krajského súdu v
Košiciach z 24. mája 2012, č.k. 9Co53/2012-90, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého
stupňavovýrokuotrováchkonaniazrušenéavrozsahuzrušeniamubolavecvrátenánaďalšiekonanie.

Podstata súdom prvého stupňa zohľadnených dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods.
1 O.s.p. (v rozhodnutí o trovách konania, ktoré bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie) mala
spočívať v okolnostiach danej veci, keďže bolo v záujme navrhovateľov usporiadať si vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktoré na základe nesprávneho dedičského rozhodnutia nadobudli odporcovia, ktorí
ale nezapríčinili daný stav a pokiaľ nedošlo k mimosúdnej dohode, bolo to hlavne z toho dôvodu, že
odporcovia nemali vedomosť o tom, že dedičské rozhodnutie po ich nebohom predkovi - poručiteľovi

Jozefovi Petrovi - bolo nesprávne a preto by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, aby odporcovia
znášali trovy konania. Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že neposúdil dostatočne celý komplex
okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide
o navrhovateľov, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či a ktoré okolnosti vzal na zreteľ a akými
úvahami sa riadil pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k inak úspešným účastníkom
konania. Súd prvého stupňa neprihliadol v ničom na ďalšie okolnosti významné pri posudzovaní splnenia

predpokladov, vyplývajúcich z ustanovenia § 150 O.s.p., konkrétne aj na osobné, majetkové a sociálne
pomery všetkých účastníkov konania. Svoje konštatovanie o potrebe zváženia na strane toho, v číprospechmábyťustanoveniepoužité,akoinastranetoho,komuinakprislúchajúcinárokniejepriznaný,
ničím neodôvodnil. Pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. je potrebné taktiež posúdiť a vyhodnotiť existenciu
okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s

okolnosťami uplatnenia nároku.

Súd prvého stupňa v intenciách vyššie uvedeného zrušujúceho uznesenia opätovne posudzoval
celý komplex okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia §
150 ods. 1 O.s.p.. Okolnosť, že odporcovia nadobudli sporné nehnuteľnosti dedením, nezakladá ich

zodpovednosť za nesprávne rozhodnutie notára a to, že nedošlo mimosúdne k vyriešeniu spornej
veci medzi účastníkmi, bolo spôsobené nevedomosťou odporcov o nesprávnom dedičskom rozhodnutí
po ich právnych predchodcoch totožného mena - Y. L., v čom súd videl a vidí relevantný dôvod pre
aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že pre odporcov nebolo jednoduché
posúdiť správnosť listín, a to v označení nehnuteľností, resp. veľkosti podielov a pod., čo v konečnom
dôsledku po právoplatnosti rozhodnutia a jeho doručení na správu katastra došlo k prerušeniu konania

z dôvodu, že listina nevychádzala z údajov katastra a súdu bola vrátená na prepracovanie. Súd má za
to, že keď predmetný spor vznikol pre nesprávny úradný postup, zakladá výnimočnosť veci z hľadiska
okolností danej veci a v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že navrhovatelia si prípadnú škodu
v súvislosti s nesprávnym úradným postupom v dedičskom konaní môžu uplatniť voči štátu vo veci
náhrady škody, ktorá im bola spôsobená orgánom verejnej moci - notárom, v zmysle zákona č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v
znení noviel. Súd zároveň prihliadol aj na ďalšie okolnosti, významné pri posudzovaní predpokladov,
vyplývajúcich z ustanovenia § 150 O.s.p., konkrétne na osobné, majetkové a sociálne pomery všetkých
účastníkov konania, keď zistil, že z navrhovateľov je len navrhovateľka v 1. rade dôchodkyňou, kým
odporcovia sú všetci dôchodcami a okrem starobného dôchodku vo výške cca 400,- eur u každého,

iný príjem nemajú. Navrhovateľka v 1. rade navyše, ako to uviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní,
spor ohľadne pozemkov nemala záujem riešiť, resp. to ani neriešila, jednak z dôvodu, že má zdravotné
problémy, ktoré pretrvávajú, bola hospitalizovaná aj v nemocnici a preto poverila svoje deti, aby vec
prípadne riešili aj za ňu. Vychádzajúc aj z týchto skutočností súd predišiel nežiadajúcej tvrdosti zákona
u odporcov, kým na druhej strane postih toho, komu by prislúchal nárok na priznanie trov konania, t.j.

navrhovateľov, okrem navrhovateľky v 1. rade, bude nepatrný, keďže navrhovatelia nie sú dôchodcami
(okrem navrhovateľky v 1. rade), ale sú zárobkovo činní a odporcovia predmetný spor v konečnom
dôsledku ani nezavinili.

Súd prvého stupňa poukázal aj na okolnosti súvisiace so stavom pred začatím sporu, ako aj so

správaním sa účastníkov v priebehu konania, keď bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti odporcovia
užívali v dobrej viere ako svoje v domnení, že sa jedná o ich vlastníctvo, keďže nehnuteľnosti
predchodcovia navrhovateľov a odporcov užívali spoločne a tieto nie sú ani v prírode riadne ohraničené,
hranice sú naznačené len kameňmi, prípadne brázdami. Odporca v 1. rade potvrdil, že sa pokúšali aj o
mimosúdne riešenie sporu, ale neboli zo strany navrhovateľov predložené žiadne relevantné dôkazy, na

základe ktorých sa mali vzdať sporných nehnuteľností a navyše dedičstvo ich len utvrdzovalo v tom, že
sú nesporne vlastníkmi týchto nehnuteľností. Odporca v 1. rade niekoľkokrát vyhľadal aj navrhovateľku
v 1. rade v mieste jej trvalého bydliska za účelom objasnenia celej záležitosti, nakoľko mal za to, že
ona jediná vie, vzhľadom k svojmu veku potvrdiť, resp. vyvrátiť opodstatnenosť nárokov navrhovateľov.
Tá však odmietla s ním komunikovať, čo odporcov len utvrdzovalo v ich presvedčení, že im sporné

nehnuteľnosti patria, preto neboli ochotní pristúpiť k mimosúdnemu riešeniu tohto sporu. Navrhovateľka
v 1. rade sa nedostavila ani na prvé súdne pojednávanie, kedy sa súd pokúsil o dohodu, prípadne
uzavretie zmieru a odporcovia tak trvali na jej výsluchu práve z dôvodov objasnenia nadobudnutia
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Navrhovateľka v 1. rade sa len na druhé súdne
pojednávanie dostavila a po jej výsluchu odporcovia uznali nárok navrhovateľov za opodstatnený, keďže

ona objasnila okolnosti prevodu sporných nehnuteľností, ako aj rozpor resp. omyl v osobe Jozefa Petra,
ktorý mal nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve s jeho menovcom. Nezanedbateľná je aj okolnosť, že
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom sporu, je odporcom v 1. rade aj užívaná a nikto sa doposiaľ
nedomáhal vlastníckeho práva k nej a doposiaľ ju užíval v domnení, že mu aj vlastnícky patrí, keďže ju
nadobudoldedenímposvojomotcovi,časťposvojejmatkeajehorodičianehnuteľnosťnadobudlikúpou,

a tiež aj dedením po svojich predkoch. V užívaní nehnuteľností nebol nikým rušený a doposiaľ nemal
vedomosť o tom, že nesprávnym dedičským rozhodnutím nadobudol spornú nehnuteľnosť po právnom
predchodcovi navrhovateľov, ktorý mal totožné meno, ako jeho právny predchodca, resp. právny
predchodca navrhovateľov. Navyše, ani navrhovatelia doteraz nemali o tejto skutočnosti vedomosť, ažv máji v roku 2011, keď si vysporiadavali nehnuteľnosti, zistili, že pri prejednávaní dedičstva po neb.
Y. L., ich právnom predchodcovi, došlo zrejme k chybe a preto písomným podaním oznámili odporcovi
v 1. rade, že pravdepodobne omylom došlo v dedičskom konaní po neb. Y. L. k zámene mena, v

dôsledku čoho sa nesprávne prejednalo dedičstvo. Súčasťou písomnej výzvy nebol návrh mimosúdnej
dohody, a preto nie je možné jednoznačne konštatovať, že odporcovia odmietli mimosúdnu dohodu s
navrhovateľmi.Súdspoukazomnavšetkyvyššieuvedenéokolnostinepochybnemázato,žesúsplnené
zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a preto účastníkom náhradu trov
konania nepriznal, a to ani trov odvolacieho konania.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil a priznal im náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

Žalobcovia v odvolaní poukázali na to, že súd prvého stupňa opätovne, tak ako aj v rozhodnutí zo 6.
decembra 2011, vidí dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že k mimosúdnemu vyriešeniu spornej

veci medzi účastníkmi konania nedošlo v dôsledku nevedomosti žalovaných o nesprávnom dedičskom
rozhodnutí, v čom súd vidí relevantný dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., pretože
pre žalovaných nebolo jednoduché posúdiť správnosť listín. K tejto argumentácii žalobcovia uvádzajú,
že žalovaní mali v súdnom spore právneho zástupcu, advokáta, ktorý mohol a mal vedieť posúdiť
správnosť listín, obsah súdneho sporu, avšak ani pred samotným súdom, pred začatím konania vo

veci samej sa nepodarilo uzavrieť mimosúdnu dohodu so žalovanými. Ani po dvoch pojednávaniach
a po dôkladne vykonanom dokazovaní žalovaní mimosúdnu dohodu uzavrieť nechceli. Až potom, keď
žalobcovia predložili súdu písomnosti, ktoré už nebolo možné spochybniť, v snahe zachrániť aspoň trovy
konania, právny zástupca žalovaných navrhol súdu aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaní
už nárok žalobcov, vzhľadom na vykonané dôkazy uznávajú. Žalobcovia preto zastávajú názor, že

argumenty uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa neodôvodňujú výnimočnosť v danej
veci a nie je možné stotožniť sa s názorom súdu, že úspešní účastníci konania si môžu uplatniť prípadnú
škodu v súvislosti s nesprávnym úradným postupom v dedičskom konaní voči štátu podľa zákona č.
514/2003 Z.z..

Za dôvodné žalobcovia nepovažujú ani závery súdu prvého stupňa, že osobné, majetkové a sociálne
pomery žalovaných odôvodňujú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., pretože sú dôchodcami a ich príjem je
vo výške cca 400 eur. Poukazujú na to, že aj žalobkyňa v 1. rade je dôchodkyňou a ostatní žalobcovia
taktiež nedosahujú vyšší mesačný príjem ako je 400 eur, a navyše majú aj ťažké zdravotné postihnutia.
Preto v žiadnom prípade tento postih voči nim nebude nepatrný, ako to súd prvého stupňa uviedol v

odôvodnení rozhodnutia.

Žalobcovia v odvolaní ďalej poukazujú na skutočnosť, že žalovaní si zvolili právneho zástupcu v osobe
advokátaanežiadaliobezplatnúprávnupomocvCentreprávnejpomoci.Pretoniejemožnésastotožniť
ani s konštatovaním súdu o nežiaducej tvrdosti zákona voči žalovaným.

Odvolatelia ďalej argumentujú, že nie je pravdou, aby žalovaní nemali vedomosť o tom, že sporné
nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia v tomto konaní domáhali, patrili
právnym predchodcom žalobcov, práve naopak, išlo o dlhotrvajúce spory medzi právnymi predchodcami
a následne účastníkmi tohto konania, ktoré nebolo možné ukončiť bez súdneho rozhodnutia. Zároveň

poukázali aj na odôvodnenie ich odvolania voči rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, ktoré
podali 26. januára 2012. Majú za to, že so zreteľom na plný úspech vo veci, majú žalobcovia právo na
náhradu všetkých trov konania proti účastníkom, ktorí úspech nemali.

Žalovaní ostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podali žalobcovia v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Citované ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňovanú pri náhrade trov konania. Účastník
konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok

na náhradu trov konania sú:

a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým
sa rozhodlo vo veci samej,
b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva,

Ako je uvedené vyššie, v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu vo veci. V § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky
uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia
predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi
konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné

ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ust. § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a
oprávnenýchzáujmovúčastníka,akoajvýchovunazachovávaniezákonov,načestnéplneniepovinností
a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia
zásady úspechu alebo zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad
(o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch)

jeho aplikácie. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi
účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje
porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto
konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní uspel, ale napokon
má znášať svoje náklady, bude spravodlivé iba vzhľadom na výnimočnosť situácie, t.j. vzhľadom na

existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu
sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.. Potrebné je zohľadniť aj ďalšie okolnosti významné pri
posudzovaní splnenia predpokladov vyplývajúcich z ust. § 150 O.s.p., konkrétne aj osobné, majetkové
a sociálne pomery všetkých účastníkov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, vo svetle vyššie uvedeného, nie je dostatočne zrejmé,
v čom má byť „výnimočnosť“ okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa
účastníkov v priebehu sporu, či s okolnosťami uplatnenia nároku v danej veci a pod.. Dôsledkom
rozhodnutia súdu prvého stupňa je nepriznanie náhrady trov konania plne úspešným účastníkom,
ktorými boli fyzické osoby, pričom nemohli svoje právo uplatniť inak, ako súdnou cestou, z ktorého

dôvodu využili platené služby advokáta.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností súvisiacich so stavom pred začatím sporu,
kedy žalobcovia podaním z 2. mája 2011 (č.l. 44 spisu) vyzvali žalovaného v 1. rade na mimosúdne
vyriešenie sporu, a to na osobnom stretnutí s ich právnou zástupkyňou, avšak bezúspešne, pričom táto

okolnosť viedla žalobcov k uplatneniu nároku prostredníctvom súdu, ako aj správaním sa účastníkov
v priebehu sporu, počas ktorého stále žalovaní neprejavili záujem o osobné jednanie s právnou
zástupkyňou žalobcov v záujme mimosúdneho vyriešenia sporu, ale žalovaný v 1. rade si zvolil na svoje
zastupovanie právneho zástupcu, uzatvára, že súd prvého stupňa dospel pri rozhodovaní o trovách
konaniakzáverom,ktorézospisunevyplývajú.Vnadväznostinavyššieuvedenéjedôvodnáajodvolacia

námietka žalobcov, že ak žalovaní nemali dostatočné odborné znalosti na posúdenie oprávnenosti
nárokužalobcov,ichzvolenýprávnyzástupcatietovedomostimal,pretoničnebrániložalovanýmvyriešiť
spor mimosúdne aj v priebehu konania, ak by o to stáli.

Odôvodnená je aj ďalšia odvolacia námietka žalobcov, že ak súd prvého stupňa zohľadňoval sociálnu

situáciu žalovaných, ktorí sú dôchodcami, tak neprihliadol k tomu, že žalovaný si zvolil na právne
zastupovanie advokáta, pričom žalovaní nepožiadali o bezplatnú právnu pomoc z Centra právnej
pomoci, preto sa nie je možné stotožniť s konštatovaním súdu prvého stupňa o nežiaducej tvrdosti
zákona voči žalovaným.

Ztaktoodôvodnenéhorozhodnutiasúduprvéhostupňaniejezrejmé,včommábyťvýnimočnosťprípadu
oprávňujúca aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a v čom tkvie spravodlivosť tohto rozhodnutia.Z dôvodu neporušenia 2-inštančnosti konania, ku ktorej by došlo, ak by odvolací súd založil svoje
rozhodnutie na iných právnych záveroch, než súd prvého stupňa, čím by účastníkom odňal právo
namietať správnosť právneho názoru na inštančne vyššom súde, teda aby svojím postupom neodňal

účastníkommožnosťkonaťpredsúdom,odvolacísúdpodľa§221ods.1písm.h)O.s.p.zrušiluznesenie
súdu prvého stupňa a podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.