Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 16C/110/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212604
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912212604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421 proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 17.09.2012, ktorý bol doručený na tunajší súd dňa 27.09.2012,

domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 125,- Eur a súčasne aj náhrady
nemajetkovejujmyvovýške990,-Eur.Vnávrhupoukázalnato,žežalovanýnárokmuvznikolnazáklade
nesprávnehoúradnéhopostupuOkresnéhosúduvRimavskejSobotevexekučnejvecivedenejnatomto
súde pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX proti povinnému: S. V. v prospech oprávneného - navrhovateľa, pretože
uvedený súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej
dobe.

Odporca sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 10.06.2013, doručeným na súd dňa 14.06.2013, pričom
žiadal návrh zamietnuť, pretože nie je jasný titul nároku na náhradu škody (je nejasné, či si navrhovateľ
uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote), nie je preukázaná správnosť a dôvodnosť výšky tejto
škody, takisto nie je preukázaný vznik nároku na nemajetkovú ujmu, ale ani to, že by sa mala poskytovať
v peniazoch.
Odporca vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých

došlo k uplynutiu lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t.j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
navrhovateľom.

Vo veci bolo vytýčené pojednávanie na termín 24.06.2013, pričom navrhovateľ žiadal listom zo dňa
20.06.2013 o jeho zrušenie z dôvodu, že nebolo ešte právoplatne rozhodnuté "o otázke nestrannosti
a otázke zákonného sudcu". Navrhovateľ v uvedenom liste tvrdil, že mu nebolo doručené rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Rimavská
Sobota, a preto trvá na tom, aby mu toto rozhodnutie doručené bolo. Ďalej navrhovateľ uviedol, že
"zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody, v dôsledku
v žalobe opísaných skutočností, za ktoré zodpovedá žalovaná."Súd považoval dôvody na odročenie pojednávania prezentované navrhovateľom za nedôvodné, a preto
tejto žiadosti navrhovateľa nevyhovel.
RozhodnutiaKrajskéhosúduovylúčení,resp.nevylúčenísudcovOkresnéhosúduRimavskáSobotaboli

navrhovateľovi doručované v dvoch zásielkach, a to dňa 08.11.2012 a 16.11.2012. Originály doručeniek
spolu so zoznamom doručovaných rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sú uložené na
tunajšom súde pod číslom Spr. 1065/12.
Ak navrhovateľ považuje preukázanie výšky žalovanej škody znaleckým posudkom za dôkaz zásadnej
povahy, tak za takýto dôkaz ho musel považovať aj v čase pred podaním návrhu, pričom zo strany

navrhovateľa ostalo nevysvetlené, prečo nevykonal predmetnú objednávku znaleckého posudku už v
čase, keď zamýšľal podávať hromadné návrhy na súd (ktorých vyhotovovanie, kompletizovanie údajov
a ich spracovávanie muselo trvať určitý potrebný dlhší čas).
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom navrhovateľ neuviedol žiadny dôvod, prečo predmetný znalecký posudok nepriložil už k
návrhu, a takisto neuviedol žiadny dôvod, že tak nemohol urobiť bez svojej viny.

Ak navrhovateľ chcel predložiť súdu ešte nejaké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, mal na to
dostatok času, keďže od podania návrhu na súd uplynulo už 9 mesiacov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, obsahom pripojeného exekučného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX a vyjadrením odporcu zo dňa 10.06.2013.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX súd zistil nasledovné
skutočnosti:
- návrh na vykonanie exekúcie bol v exekučnom úrade JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave
spísaný do zápisnice dňa 28.05.2009,

- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: S. V., J. A. G. XXX,
- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 276,47 Eur s prísl., pričom exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
v Bratislave,
- žiadosť exekútora JUDr. Krutého na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 05.06.2009

bola doručená na tunajší (exekučný) súd dňa 10.06.2009,
- listom súdu zo dňa 13.11.2009 bol rozhodcovský súd vyzvaný na predloženie kompletného spisového
materiálu, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul,
- uznesením zo dňa 25.01.2010 uložil súd rozhodcovskému súdu pokutu z toho dôvodu, že neuposlúchol
príkaz súdu a zároveň tým maril uplatnenie základného práva oprávneného na včasné vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie,
- rozhodcovský súd doručil žiadaný spisový materiál na exekučný súd až dňa 17.05.2010,
- v dôsledku podaného odvolania rozhodcovským súdom proti uzneseniu o uložení pokuty bol spis dňa
24.05.2010 predložený na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý svojim uznesením č.k. XXCoE/XXX/
XXXX-XX zo dňa 14.07.2010 rozhodnutie o uložení pokuty potvrdil,

- exekučný spis bol vrátený z odvolacieho súdu na tunajší súd dňa 03.09.2010,
- tunajší (exekučný) súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre JUDr. Krutého dňa 24.09.2010.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 10.06.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli odporcovi zo strany navrhovateľa doručené (prvé žiadosti odporca

obdržal dňa 23.04.2009).

Z návrhu navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 10.06.2013, súd zistil, že predmetný nárok
navrhovateľa nebol uspokojený, preto si navrhovateľ uplatnil tento svoj nárok na súde.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by
nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.

Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie len sprostredkovaný.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
zo strany odporcu v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby ku
porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom navrhovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si
voči odporcovi uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,
- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej

pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto
exekučnej veci vôbec došlo,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu
a vznikom tvrdenej škody.
Súd poukazuje aj na to, že výdavky navrhovateľa spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov

pomocou informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, sú takými výdavkami,
ktoré museli navrhovateľovi vznikať v priebehu predmetného exekučného konania bez ohľadu na
porušenie právnej povinnosti exekučným súdom v tomto konaní.
Navrhovateľom označené výdavky na "administratívne spracovanie textov urgencií... a publikačné
výdaje spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a

telekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontroloustavukonanianaexekučnomsúde..."vovýške
15,- Eur navrhovateľ nepreukázal. V exekučnom spise sa nachádza len jediná žiadosť navrhovateľa "o
informáciu o stave konania" zo dňa 28.09.2009, pričom výšku nákladov s ňou spojených, navrhovateľ
tiež nepreukázal.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré
vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.
Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej

moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.
Poškodený,pokiaľjenímprávnickáosoba,musívkonanípreukázať,akézávažnénásledkyvzniklivjeho

pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak navrhovateľ existenciu takýchto
závažných následkov nepreukázal.
Súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, pričom konštatuje, že:
- v období, keď bola podávaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli na tunajší

exekučný súd zo strany navrhovateľa postupne podávané hromadné podania v zmysle Exekučného
poriadku v iných exekučných veciach - a to v počtoch výrazne negatívne ovplyvňujúcich plynulé
vybavovanie exekučnej agendy tunajším súdom v zákonom stanovených lehotách, pričom následkom
toho došlo k mimoriadnej zaťaženosti tohto exekučného súdu,
- rozhodcovský súd v priebehu predmetného exekučného konania maril vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, keď dlhodobo nerešpektoval príkaz exekučného súdu v určenej lehote doručiť ich kompletný
spisový materiál a súčasne neuposlúchnutím príkazu súdu vyvolal situáciu, za ktorej sa muselo
rozhodovať o uloženej pokute na prvostupňovom, ale aj na druhostupňovom súde.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,

okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má tedapovinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom

sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v rozhodujúcom čase), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa§3ods.1,písm.d/zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkonemoci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom

spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu vo vyjadrení zo dňa 10.06.2013 súd
konštatuje, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Súd konštatuje, že v exekučnom konaní došlo ku uplynutiu lehoty na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až po dni 23.04.2009. Uvedený dátum považuje za rozhodujúci samotný odporca, keď vo
svojom vyjadrení zo dňa 10.06.2013 uvádza, že vznáša námietku premlčania pri tých uplatnených
nárokoch navrhovateľa, pri ktorých došlo "k uplynutiu 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku)".

Odporcovi, ako úspešnému účastníkovi, vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.Odporcovi súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.
nepriznal, pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia žiadne trovy konania v prospech odporcu nevyplývali.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§151ods.1)prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 2) O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).