Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010164
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613010164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.

Márie Urbanovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. októbra 2015 v Žiline,
o odvolaní obžalovanej K. I. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/69/2013 zo
dňa 19.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/69/2013 zo
dňa 19.6.2015 z r u š u j e .

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanú K. I., nar. XX.X.XXXX v E. F., trvale bytom
V. XXX, okres E. F.,

podľa § 285 písm. f) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2Pv 133/13 z 22.5.2013, pre skutok,
ktorého sa dopustila tak, že:

hoci bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, sp.zn. 4P/45/2010 zo dňa
25.2.2010 zaviazaná platiť mesačné výživné na svojho syna F. (nar. XX.X.XXXX) po 66,- Eur vždy do
15. dňa v mesiaci a do rúk jeho otca F. I., trvale bytom E. X. XX, okres E. F., od marca 2012 doposiaľ,
okrem mesiacov apríl, máj, jún, júl, september 2012, kedy výživné uhradila a mája 2013, kedy zaslala
200,- Eur, si vyživovaciu povinnosť neplnila, hoci v tom čase mala príjem a dostatok prostriedkov na

platenie výživného, pričom za uvedené obdobie dlhuje na výživnom 460,- Eur,

v znení skutku tak, ako bol ustálený v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/6/2013
zo dňa 19.6.2015,

právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.,

pretože trestnosť činu zanikla (§ 86 písm. a/ Tr. zák.).

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš uznal obžalovanú K. I. vinnou z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:hoci bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 4P/45/2010 zo dňa
25.2.2010 zaviazaná platiť mesačné výživné na svojho syna F., nar. XX.X.XXXX, po 66,- Eur vždy do
15. dňa v mesiaci do rúk jeho otca F. I., trvale bytom E. X. XX, okres E. F., od marca 2012 do 19.6.2015,

okrem období, keď zaplatila v apríli, v máji, v júni, v júli, v septembri 2012 po 66,- Eur, v máji 2013 200,-
Eur, v júni 2013 260,- Eur, v júli 2013 66,- Eur, v marci 2014 150,- Eur, v apríli 2014 66,- Eur, v auguste
2014 66,- Eur, v septembri 2014 66,- Eur, v januári až v máji 2015 po 66,- Eur si vyživovaciu povinnosť
neplnila, hoci má peňažný príjem z pracovnej činnosti, pričom za uvedené obdobie dlhuje na výživnom
svojmu synovi F. I., ktorý nadobudol plnoletosť, sumu 1.106,- Eur.

Za to ju okresný súd odsúdil podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 10 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody
obžalovanej podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu vo výmere 2,5 roka.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, podala odvolanie obžalovaná. Odvolanie
odôvodnila písomne podaním doručeným okresnému súdu dňa 6.7.2015 s tým, že namietala,
že nebola dostatočne zistená výška dlžného výživného, ktoré uhradila poštovými poukážkami a
bankovým prevodom. Celkovo mala uhradiť sumu 2.772,- Eur, z ktorých uhradila 1.450,- Eur poštovými
poukážkami, 350,- Eur bankovým prevodom, čo spolu činí sumu 1.800,- Eur. Dlžné výživné by malo

byť teda 972,- Eur, z ktorých uhradila synovi F. do vlastných rúk. Syn túto skutočnosť potvrdil svojou
výpoveďou na súde, čo predstavovalo sumu 700,- Eur. Z uvedeného dôvodu podáva odvolanie proti
rozsudku a žiadala odvolací súd o zrušenie napadnutého rozsudku a vydanie nového rozhodnutia, v
ktorom bude riadne zistená výška dlžného výživného a následne upustené od potrestania, a to vzhľadom
na výšku dlžného výživného, ako aj okolnosti, za ktorých jej uvedený dlh na výživnom vznikol. Pripojila

súčasne kópie poštových poukážok a kópie potvrdení bankových prevodov.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

NaverejnomzasadnutíkonanomoodvolaníobžalovanejbolprítomnýajsvedokF.I.,ktorýpredkrajským

súdom uviedol, že dlžné výživné mu bolo uhradené, boli mu dané peniaze v hotovosti, a to aj od
starej matky a tým považuje výživné za zaplatené. Prehlásil, že k dnešnému dňu, teda ku dňu konania
verejného zasadnutia nie je dlh na výživnom zo strany jeho matky žiadny.

Prokurátor navrhol oslobodiť obžalovanú spod obžaloby vzhľadom na to, že F. I. potvrdil, že k úhrade

dlžného výživného došlo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo, pričom mal na zreteli povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil,
že odvolanie obžalovanej je dôvodné.

Odvolací súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné
zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., teda zásady zákonného procesu podľa

§ 2 ods. 7, práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods.
12, ako aj rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd konštatuje, že súd
prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v súlade so všetkými
procesnými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku svojho rozsudku priebeh skutkového deja, ktorý zodpovedá vykonaným dôkazom.
Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne, pričom z nich možno vyvodiť bezpečne
záver, že obžalovaná spáchala skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého
stupňa. Pre okresný súd bola rozhodujúca skutočnosť či obžalovaná plní alebo neplní vyživovaciu

povinnosť tak, ako jej to ukladá rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 4P/45/2010 zo dňa
25.2.2010. Okresný súd v rozsudku kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pričom aj táto právna kvalifikácia zodpovedá správnym úvahám
súdu prvého stupňa a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku právepodľa uvedeného zákonného ustanovenia. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom
nepochybil a správne vypočítal výšku zameškaného výživného, pričom tieto správne výpočty preniesol
aj do skutkovej vety svojho rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne, presvedčivo vysvetlil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona v otázke viny a trestu. Okresný súd zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil aj výrok o treste a
možno konštatovať, že odôvodnenie rozsudku učinil okresný súd v súlade s ustanovením § 168 Tr. por.

V rámci odvolacieho konania bolo preukázané, že obžalovaná uhradila dlžné výživné, a to priamo do
rúk svojho syna F. I., pričom tento prehlásil, že nie je už žiadny dlh na výživnom. Prehlásenie syna
obžalovanej F. I. krajský súd považoval za dostatočné a nemal o tomto prehlásení žiadne pochybnosti.

Podľa § 86 písm. a) Tr. zák. trestnosť činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. zaniká ak
trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa
súd odobral na záverečnú poradu.

Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaná zaplatila zameškané výživné a dospel k záveru,
že tento trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky aj s ohľadom na tú skutočnosť, že dieťa
obžalovanej netrpelo žiadnou núdzou ako uviedol sám F. I.. Skutočnosť, že výživné bolo uhradené bolo
potvrdené samotnou oprávnenou osobou.

Na základe uvedených skutočností krajský súd následne ustálil, že obžalovaná splnila všetky podmienky
účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a) Tr. zák., a preto postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.
napadnutý rozsudok zrušil a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 285 písm. f) Tr. por. obžalovanú
spod obžaloby oslobodil, keďže trestnosť činu v zmysle § 86 písm. a) Tr. zák. zanikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.