Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010916
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114010916.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr.
ĽudmilyKrálikovejaMgr.MarcelyKosovej,vtrestnejveciprotiobžalovanémuJ.Q.,stíhanémupreprečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/60/2014

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/60/2014 zo dňa 13.03.2015 bol obžalovaný J. Q.
podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I na tom
skutkovom základe, že

dňa 25. septembra 2013 o 03,06 hodine v U. na A. Q. pri vykonávaní hliadkovej služby členovia hliadky

Policajného zboru Atlas-315 spozorovali obžalovaného, ktorý javil známky požitia alkohol alebo inej
návykovej látky, ako nastupuje do osobného motorového vozidla značky Opel Zafika, evidenčného čísla
Y.-XXXCG, ktoré bolo zaparkované v parkovacom boxe na A. Q., pričom obžalovaný naštartoval a kúsok
sa na predmetnom vozidle pohol, na čo mu však zhasol motor, následne k vozidlu pristúpili členovia
hliadky Atlas-315 a vyzvali obžalovaného, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie množstva
alkoholu v dychu, pričom pri pozitívnej dychovej skúške prístrojom Dräger Alcotest 7410 bola zistená

hodnota alkoholu v dychu obžalovaného vo výške 0,94 miligramu na liter

pretože skutok, ktorý je predmetom obžaloby nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 13.03.2015 na č.l.
74 odvolanie okresný prokurátor, ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním zo dňa 15.05.2015

na č.l. 83-84. V písomných dôvodoch svojho odvolania najskôr poukázal na napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa, následne citoval ustanovenia § 2 ods. 10, § 2 ods. 12, § 285 písm. b/ Tr. por. a
§ 289 ods. 1 Tr. zák. V ďalšom dôvodil, že okresný súd dôsledne nevyhodnotil dôkaznú situáciu,
keď si v podstate osvojil obhajobu obžalovaného a nezobral do úvahy všetky produkované dôkazy.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obvinený J. Q. pod vplyvom alkoholu
zasadol na miesto vodiča osobného motorového vozidla, uvedené vozidlo naštartoval, pričom prišlo

k posunutiu vozidla vpravo na obrubník a k následnému vypnutiu motora. Obhajoba obvineného, že
nastúpil do motorového vozidla a chcel ho naštartovať, aby sa vo vozidle ohrial, odvolateľ považuje
za nevieryhodnú, pretože ak by sa chcel iba zohriať v motorovom vozidle jeho naštartovaním, logicky
by pri tom nemal zaradený rýchlostný stupeň, prípadne by mal v činnosti aj ručnú brzdu. Z pohybu
predmetného vozidla vyplýva, že úmyslom obžalovaného bolo jeho vedenie a len včasným zásahom
policajnej hliadky nedošlo k jeho opätovnému naštartovaniu a úplnému odchodu z parkovacieho miesta.

V obdobných prípadoch nemožno od policajtov očakávať, aby čakali, či vodič, ktorý je zjavne pod
vplyvom alkoholu, skutočne pohne ďalej, ale ich povinnosťou bolo ihneď zasiahnuť, najmä ak išloo pešiu hliadku. Podporným dôkazom obhajoby obžalovaného mala byť aj výpoveď jeho manželky
svedkyne S. Q., ktorú odvolateľ hodnotí ako tendenčnú v úmysle pomôcť obžalovanému-manželovi,
pričom vyslovil vážne pochybnosti, či bežná matka by nechala svoje maloleté deti v noci samé doma, len

aby doviezla svojho manžela, ktorý uvedenú situáciu mohol riešiť napríklad odvozom domov taxíkom.
Prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je ohrozovacím trestným
činom a podľa súdnej judikatúry stačí vznik možného ohrozenia života, zdravia alebo majetku. Uvedenie
motorového vozidla do pohybu pomocou jeho motorickej sily pod vplyvom alkoholu považuje odvolateľ
za vytvorenie takej situácie, kedy možno motorovým vozidlom ohroziť bezpečnosť ostatných účastníkov

cestnej premávky. V danom prípade mohlo dôjsť k ohrozeniu prípadných chodcov nachádzajúcich sa na
chodníku, kam cez obrubník smerovalo motorové vozidlo obžalovaného alebo mohlo dôjsť k poškodeniu
ostatných tam zaparkovaných motorových vozidiel. Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní,
ako aj na hlavnom pojednávaní dostatočne vyplýva, že obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo
pod vplyvom alkoholu 0,94 m/l, čím je dôvodne podozrivý zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Na základe uvedených skutočností odvolateľ navrhol, aby

krajskýsúdvBratislavezrušilnapadnutýrozsudoksúduI.stupňaavecvrátil,abyjuvpotrebnomrozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

K vyššie uvedeným dôvodom podaného odvolania prokurátora sa samostatným písomným podaním zo
dňa 03.06.2015 na č.l. 86-89 veľmi podrobne vyjadril aj obžalovaný J. Q., ktorý záverom navrhol, aby

bolo podané odvolanie ako nedôvodné zamietnuté.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2015 intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry v
plnom rozsahu zotrvala na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhla, aby Krajský súd v
Bratislave napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa na nové konanie a

rozhodnutie.,
Obhajkyňa obžalovaného J. Q. JUDr. Oľga Rosugelová sav plnom rozsahu pridržala písomného
vyjadrenia a navrhla, aby bolo odvolanie zamietnuté.

Obžalovaný J. Q. uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedla jeho obhajkyňa.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že v predmetnej trestnej veci súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní
všetky požadované a dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.

Vykonaným dokazovaním zo strany súdu I. stupňa sa podarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, že obžalovaný J. Q. v podnapilom stave po požití alkoholických nápojov
kritického dňa nastúpil do osobného motorového vozidla zn. Opel Zafira, EČ Y.-XXXCG, ktoré sa pokúsil

aj naštartovať, čo sa mu aj podarilo. V dôsledku zaradeného rýchlostného stupňa sa však vozidlo pohlo
smerom dopredu, narazilo do obrubníka a motor zhasol.Sporným ostáva preukázanie skutočnosti, či obžalovaný J. Q. naštartoval osobné motorové vozidlo s
úmyslom toto riadiť a s ním aj odísť domov, alebo s úmyslom, ako na svoju obhajobu aj uviedol, že
vozidlo naštartoval z dôvodu, že mu bolo zima.

V súvislosti s tým odvolací súd poznamenáva, že časť vodičov ponecháva zaradený rýchlostný stupeň
aj po vypnutí motora ako istenie, že sa vozidlo samovoľne po odparkovaní neuvedie do pohybu. Ak
obžalovaný nechal po odparkovaní svojho motorového vozidla zaradený rýchlostný stupeň a vozidlo
následne po nastúpení naštartoval, vozidlo naozaj mohlo spontánne a samovoľne vykonať pohyb

popísaný v skutkovej vete podanej obžaloby bez toho, že obžalovaný mal akýkoľvek úmysel vozidlo
uviesť do pohybu a odísť s ním preč.

V tomto smere nie je možné obhajobu obžalovaného J. Q. považovať za účelovú a za danej dôkaznej
situácie vyvodzovať a vyslovovať jednoznačný a nespochybniteľný záver o vine obžalovaného, pretože
jeho obhajoba nebola ničím vyvrátená. I priami svedkovia, príslušníci PZ SR, videli iba popísaný pohyb

vozidla, ktoré po náraze o obrubník zastalo a motor zhasol, čo je však v súlade s obhajobnou verziou
obžalovaného.

Ani výpoveď manželky obžalovaného svedkyne Q. nie je možné vyhodnotiť ako účelovú len preto, že
mala v tú noc doma maloleté deti, ako to uvádzal odvolateľ v podanom odvolaní.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že boli vygenerované dve odlišné verzie konania obžalovaného a
to vo forme úmyslu buď sa len po naštartovaní vozidla v tomto ohriať alebo s týmto z miesta činu odísť.
Verziu obžaloby sa však nepodarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať a verziu
obžalovaného zase vyvrátiť.

Preto správne postupoval súd I. stupňa, keď konštatovať, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému za
vinu sa síce stal, ale nie je trestným činom práve pre nedostatku preukázania úmyslu spáchať žalovaný
prečin.

Skutkové závery súdu I. stupňa sa zakladajú na jeho vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu. Ak tieto závery súdu boli vyvodené na podklade úplného resp.
náležitého zistenia skutočného stavu veci (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a uvažovaniu, ktorým sa k záverom
došlo,nemožnovytknúťnedôslednosťalebovnútorné,najmälogickérozpory,nemožnoimvneprospech
obžalovaného úspešne odporovať opravnými prostriedkami len preto, že súd mohol dospieť aj k iným

záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami.
Na základe uvedených skutočností a úvah, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. stupňa je
zákonné a správne zdôvodnené i v súlade s § 168 ods.1 Tr. por., na ktoré aj krajský súd v podrobnostiach
poukazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

To sú dôvody, na základe ktorých odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.