Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/101/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010914
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115010914.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.
septembra 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného

V. N.
nar..XX.XX.XXXXvE.,trvalebytomN.XXX,t.č.vovýkonetrestuodňatiaslobodyvÚVTOSaÚVVIlava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 2Pp/73/2015-15 zo dňa 06.08.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

V. N. vykonáva tresty odňatia slobody uložené mu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.
28T/111/2014 zo dňa 07.10.2012 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm.
b) Tr. zák. a následne rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/148/2013 zo dňa 27.09.2013 pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., ktoré má predpokladane vykonať dňom 20.07.2016.
Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému uplynula dňom 20.06.2015.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 2Pp/73/2015-15 zo dňa 06.08.2015 bol návrh odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom na
§ 66 ods.1, 2 Tr. zák. zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť.
V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že pokiaľ bola jeho žiadosť zamietnutá z dôvodu recidívy,
chce apelovať na to, že boli prepustení spoluodsúdení s omnoho vyššou recidívou v porovnaní s jeho
osobou. Taktiež poukazuje na to, že splnil aj formálnu aj materiálnu podmienku a záver o recidíve

vyplýva z toho, že v minulosti bol viackrát odsúdený. Z výkonu trestu je dobre hodnotený, pracuje
na nestráženom pracovisku a bol iba disciplinárne odmeňovaný, pričom disciplinárne potrestaný nebol.
Poukazoval aj na svoju rodinnú situáciu, keď mu v krátkom časovom slede zomrela matka a brat, tiež
že má sluchovo hendikepovanú družku, s ktorou má deti, o ktoré by sa chcel starať. S odstupom času si
uvedomil, že v živote sú iné priority a vykonaný trest mu bol dostatočný na to, aby si uvedomil ako má žiť
a nedopúšťať sa protiprávneho konania. Na slobode má po materiálnej stránke všetko zabezpečené,

aj zamestnanie k tomu, aby už konečne viedol riadny, zmysluplný a usporiadaný život. Dáva sľub, že
na súde sa už nikdy nestretne. Žiadal preto, aby krajský súd zvážil dôvody jeho sťažnosti.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a
dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je zákonné a správne. V dôvodoch uznesenia sa súd podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami, ktoré ho viedli k zamietajúcemu rozhodnutiu a tieto si aj krajský súd v celom rozsahu

osvojil. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia,
pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu
odsúdený trest vykonáva. Zo spisového materiálu, ale najmä z hodnotenia na odsúdeného, ktoré je v

dôvodoch napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa podrobne uvedené, záverom vyplynulo, že
odsúdený stanovené ciele a úlohy programu zaobchádzania plní, ale resocializačná prognóza bola
vyhodnotená ako menej priaznivá z dôvodu stredného rizika sociálneho zlyhania. V závere hodnotenia
bolo odporučené odsúdeného podmienečne prepustiť. K tomu však krajský súd uvádza, že má
tiež opodstatnené pochybnosti, ako súd prvého stupňa, či náprava odsúdeného a naplnenie účelu
trestu bude u neho dovŕšená aj na slobode v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody. Odsúdený už totiž v minulosti bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody, pričom v priebehu skúšobnej doby sa neosvedčil, taktiež bol už v minulosti aj podmienečne
odsúdený, pričom v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa taktiež neosvedčil. Tomuto
odsúdenému už bola dvakrát daná šanca, aby preukázal dovŕšenie svojej prevýchovy na slobode, ale
ako to vyplýva z uvedeného, sklamal a nedodržal svoje sľuby, ktoré viedli súdy k tomu, aby mu poskytli

takéto dobrodenie zákona. Osoba odsúdeného skutočne nedáva žiadne záruky, že sľuby uvedené v
sťažnosti myslí vážne, že nie sú iba účelové a že tieto v budúcnosti aj dodrží. Z uvedených dôvodov
sa preto krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh
odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietnutý a jeho závery uvedené v jeho odôvodnení si v
celom rozsahu osvojil a s týmito sa stotožnil.

Z uvedených dôvodov krajský súd preto sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.