Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411204291
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5411204291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. S.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Ferdinandom
Klinovským, advokátom so sídlom J. W., G. XX, proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom
Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 2.668,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/1/2012-342 zo dňa 14. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.401,20
eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.401,20 eur od 17. 08. 2010 do zaplatenia v

lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok z návrhu vo výške 144,- eur a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 4C/1/2012-342 zo dňa 14. 10. 2014 uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 2.401,20 eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.401,20 eur od

17. 08. 2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Konanie v časti o zaplatenie
sumy 266,80 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 266,80 eur od 17. 08. 2010 do zaplatenia
zastavil (výrok II.). Odporcovi súd zároveň uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Dolný Kubín
súdny poplatok z návrhu vo výške 144,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok IV.).
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2.668,- eur spolu
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 17. 08. 2010. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi vznikla

na základe poistnej udalosti zo dňa 16. 07. 2010, kedy navrhovateľ v súvislosti s plnením pracovných
úloh spôsobil škodu zamestnávateľovi na novostavbe rodinného domu nachádzajúceho sa v Tepličke
nad Váhom.
Podaním doručeným súdu dňa 09. 05. 2012 zobral navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie sumy 266,80
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.401,20 eur od 17. 08. 2010 do zaplatenia späť, z
ktorého dôvodu súd konanie v tejto časti podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.") zastavil.

Citujúc ust. § 788, § 797, § 822, § 827 Občianskeho zákonníka súd žalobe vyhovel. Mal za preukázané,
že medzi navrhovateľom a odporcom bola platne uzatvorená poistná zmluva - poistenie zodpovednosti
za škodu pri výkone povolania č. 5370011869 so začiatkom poistenia 24. 05. 2008.Navrhovateľ od 01. 01. 2004 pracoval v spoločnosti EKOBOSS, s. r. o., Matúškova 2575, Dolný Kubín,
ktorá spoločnosť vykonávala práce na vodovodnom potrubí na stavbe rodinného domu p. X. I. v
Tepličke nad Váhom. Dňa 16. 07. 2010 (počas trvania pracovného pomeru navrhovateľa) bolo zistené

na uvedenej stavbe rodinného domu zatekanie podláh v chodbe. Ako príčina bol zistený zle zalisovaný
spoj na vodovodnom potrubí. Následne bola táto skutočnosť oznámená spoločnosti EKOBOSS, s. r. o.
ako dodávateľovi, ktorá uznala vadnú prácu a vykonala opravu na tejto poruche, a to prostredníctvom
dodávateľa Daniela Strážovského, ktorému za tieto opravné práce dňa 30. 08. 2010 vyplatila sumu
2.893,- eur. Následným šetrením bolo zistené, že práce na vodovodnom potrubí vykonával navrhovateľ,

u ktorého potom zamestnávateľ uplatňoval náhradu vzniknutej škody za zle zalisovaný spoj podľa §
179, v spojení s § 186 Zákonníka práce. Z dôvodu, že navrhovateľ mal uzatvorenú poistnú zmluvu pre
prípad spôsobenia škody zamestnávateľovi, uplatnil následne škodu v poisťovni Wüstenrot, a. s., ktorá
však aj napriek tomu, že v zápise o poškodení, ktorý bol spísaný dňa 04. 08. 2010 likvidátorom O. P.,
sa uvádza, že príčina škody je zle zalisovaný spoj tvarovky na cirkulácii teplej vody, poistné plnenie
zamestnávateľovi navrhovateľa neposkytla. Z uvedeného dôvodu potom navrhovateľ zaplatil uplatnenú

škodu priamo zamestnávateľovi.
Súd mal jednoznačne za preukázané, že príčinou vzniku škody v rodinnom dome pána X. I. v Tepličke
nadVáhom,bolzlezalisovanýspojnavodovodnompotrubí,ktoréhopochybeniasadopustilnavrhovateľ.
Vzhľadom k tomu, že tento bol v čase vzniku poistnej udalosti poistený (zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone povolania), správne uplatnil v poisťovni poistné plnenie, ktoré mala poisťovňa

vyplatiť jeho zamestnávateľovi. Ak tak táto odmietla urobiť, vzniklo poistenému právo na náhradu
plnenia v zmysle ust. § 822, § 797 Občianskeho zákonníka a článku 6 bodu 4 Všeobecných poistných
podmienok.
Súd neakceptoval obranu odporcu, že navrhovateľ ako poistený nemá právo na poistné plnenie z
dôvodu spoluzavinenia zamestnávateľa pre zle vykonanú tlakovú skúšku, nakoľko odporca žiadnymi

listinnými dôkazmi nepreukázal v akom rozsahu šetrením toto spoluzavinenie zistil a v čom toto
spoluzavinenie spočíva. Pokiaľ odporca vykonal šetrenie v tejto súvislosti a mal preukázanú aj
zodpovednosť zamestnávateľa, môže v danom prípade postupovať v súlade s ust. § 827 Občianskeho
zákonníka.
Pokiaľ ide o výšku priznanej sumy, táto zodpovedá náhrade škody, ktorú preukázateľne uhradil

navrhovateľ poškodenému - zamestnávateľovi, po odpočítaní spoluúčasti, v ktorej časti navrhovateľ v
priebehu konania zobral žalobu späť. Úrok z omeškania súd priznal v súlade s § 517 Občianskeho
zákonníka odo dňa 17. 08. 2010 do zaplatenia, teda v lehote podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
keď poistná udalosť bola preukázateľne poisťovni nahlásená dňa 16. 07. 2010.
Súd zároveň odporcu zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 144,- eur podľa §

2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov a pol. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko podľa § 4 ods. 2 písm.
za/ cit. zákona je navrhovateľ ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu od platenia súdneho poplatku oslobodený.
Rozhodovanie o trovách konania si súd podľa § 151 ods. 3 O. s. p. vyhradil na samostatné rozhodnutie

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Protitomutorozsudkučodovýroku,ktorýmsúdžalobevyhovelavýrokuotrováchkonaniapodalodporca
odvolanie,ktorýmsadomáhalzmenynapadnutéhorozsudkuazamietnutianávrhunavrhovateľavcelom
rozsahu, alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).
Uviedol, že v zmysle ust. § 187 ods. 1 Zákonníka práce pri určení pomernej účasti na spôsobenej

škode (a následne účasti zamestnanca na náhrade škody) je potrebné prihliadať tak na mieru zavinenia
zamestnanca, ako aj na závažnosť porušenia povinnosti zamestnávateľom z hľadiska vzniku škody a jej
rozsahu. Posúdenie a skúmanie tejto miery je v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia povinnosťou
súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že súd sa otázkou miery zavinenia
vôbec nezaoberal. Tvrdenie súdu, že nepreukázal v akom rozsahu toto spoluzavinenie zistil a v čom

toto spočíva neobstojí, a to s poukazom na závery vykonaného znaleckého dokazovania, z ktorých
nepochybne vyplýva, že k porušeniu povinnosti zo strany zamestnávateľa došlo v príčinnej súvislosti so
vznikom škody. Zo záverov znaleckého posudku a výpovede znalca vyplýva, že ak by skúška potrubia
bola vykonaná správne, bola by porucha potrubia zistená pri natlakovaní. S poukazom na uvedenézávery spochybňuje, že práve samotné nezalisovanie spoja bolo primárnou príčinou vzniku škody. Má za
to, že primárnou príčinou vzniku škody bolo porušenie právnej povinnosti zamestnávateľom, t. j. postup
zamestnávateľa v rozpore s technickými normami a nezalisovanie spoja navrhovateľom bolo z pohľadu

právneho posúdenia len sekundárnou príčinou vzniku škody. Ak by totiž aj došlo k absencii zalisovania
spoja,prisprávnomvykonanítlakovejskúškyzamestnávateľomvsúladestechnickýminormami,bybola
vada zistená ešte pred zaliatím pod betón. Ak by zamestnávateľ testovanie zalisovania spojov vykonal
správne, bola by pri testovaní zistená nedostatočnosť zalisovania spoja a k vzniku škody by nedošlo.
Znalecký posudok vypracovaný v rámci konania je dôkazom preukazujúcim zavinenie zamestnávateľa.

Stanovenie miery zavinenia je vždy vecou individuálneho posúdenia prípadu súdom, keď je nutné
prihliadať na okolnosti prípadu spočívajúce v otázke akou mierou prispela tá - ktorá skutočnosť k vzniku
škodovej udalosti. Je preto nevyhnutné skúmať v akej miere mohol zamestnávateľ pri náležitom plnení
svojich povinností vyplývajúcich z technických noriem zabrániť vzniku škodovej udalosti.
Je nepochybné, že spoločnosť EKOBOSS, s. r. o., ktorá bola v čase škodovej udalosti zamestnávateľom
navrhovateľa, tým, že nedodržala predpísaný postup pri vykonaní tlakovej skúšky, hrubo porušila

technické normy, v dôsledku čoho došlo i ku škode. Nemôže byť preto bezpredmetným to, že tlaková
skúška potrubia nebola vykonaná v súlade so stanovenými technickými normami. Ak skúška bola
vykonaná nesprávne, bola bezprostrednou príčinou vzniku škody práve táto nesprávne vykonaná
skúška. Vzhľadom na túto skutočnosť má za to, že za spôsobenú škodu v zmysle § 187 ods. 1 Zákonníka
práce zodpovedá výhradne zamestnávateľ, bez zohľadnenia akejkoľvek miery zavinenia zamestnanca,

t. j. navrhovateľa.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu podanom prostredníctvom splnomocneného zástupcu
navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania.

Poukázal na to, že predmetom konania je výlučne posúdenie podmienok, resp. poistnou zmluvou
definovaných predpokladov, za ktorých je odporca ako poisťovateľ navrhovateľa povinný poskytnúť
poistné plnenie poškodenému za škodu. V rámci vykonaného dokazovania bolo jednoznačne
preukázané, že poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania sa vzťahovala na predmetnú
poistnú udalosť, tiež bolo v konaní jednoznačne preukázané ako došlo ku vzniku poistnej udalosti, že jej

vznikspôsobilnavrhovateľaženásledokškodovejudalostijezodpovedajúcicharakterupoistnejudalosti
a primerane zodpovedá popísanému skutkovému stavu vzniku poistnej udalosti. Domnieva sa, že v
konaní je právne irelevantná skutočnosť týkajúca sa „spoluzavinenia" jeho zamestnávateľa na vzniku
škodovej udalosti. Je toho názoru, že prípadné spoluzavinenie iných osôb na vzniku poistnej udalosti
by malo svoju relevanciu výlučne v konaní, v ktorom by si odporca ako poisťovateľ škodcu vymáhal od

dotknutých subjektov regresný nárok na vrátenie časti poistného plnenia tak, ako to má na mysli ust.
§ 827 Občianskeho zákonníka.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v
napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157

ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, ktoré
v takomto prípade nie je potrebné opakovať, a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Zo strany
odporcu ako odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by
sa nevysporiadal už súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že rovnako ako súd prvého
stupňa má zato, že primárnou príčinou vzniku poistnej udalosti a škody v prejednávanej veci bolo
porušenie povinností navrhovateľa ako zamestnanca spočívajúce v nezalisovaní spoju na cirkulácii
vody, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná. Z výpovede navrhovateľa i svedkov je zrejmé,že jedinou osobou, ktorá lisovanie spojov vykonávala, bol práve navrhovateľ. Zle zalisovaný spoj
tvarovky na cirkulácii teplej vody bol ako príčina vzniku škody uvedený aj v Zápise o poškodení zo
dňa 12. 08. 2010, spísanom likvidátorom odporcu. Pokiaľ odporca poukazoval na spoluzodpovednosť

zamestnávateľa navrhovateľa v zmysle ust. § 187 ods. 1 Zákonníka práce, odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena odporcom vo vzťahu k spoluzavineniu
zamestnávateľa navrhovateľa, či miery jeho zavinenia. Odporca spoluzavinenie zamestnávateľa
navrhovateľa videl v nesprávne vykonanej tlakovej skúške potrubia, avšak nešpecifikoval v čom
konkrétne malo zavinenie zamestnávateľa navrhovateľa vo vzťahu k vykonaniu skúšky tesnosti spojov

spočívať. Odporca bližšie nešpecifikoval konanie zamestnávateľa, ktorým sa mal na vzniku škody
spolupodieľať (nevytvorenie vhodných pracovných podmienok, vydanie nesprávneho pokynu, trvanie na
vykonaní skúšky v rozpore s príslušnými technickými normami napriek navrhovateľovmu upozorneniu
na možný vznik hroziacej škody v prípade nesprávne vykonanej skúšky tesnosti v zmysle ust. § 178 ods.
2 Zákonníka práce a pod.). Odporca zároveň nepreukázal, že by nesprávne vykonaná tlaková skúška
nebola pokrytá zavinením navrhovateľa, keďže z výpovede navrhovateľa vyplýva, že „tlakovanie" (t. j.

vykonávania tesnosti) patrí k jeho pracovným povinnostiam. Nemožno pritom opomenúť, že v prípade
zamestnávateľa ide o právnickú osobu, ktorá svoju činnosť vykonáva práve prostredníctvom fyzických
osôb. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca v priebehu konania namietal nesprávne vykonanie skúšky
tesnosti s poukazom na použitý materiál - vzduch. Po vykonanom dokazovaní, z ktorého vyplynulo, že
na jar 2010 bola následne vykonaná i skúška tesnosti vodou, odporca síce zotrval na svojom tvrdení

o spoluzavinení zamestnávateľa na vzniku škody v dôsledku nesprávne vykonanie tlakovej skúšky
zamestnávateľom, v čom toto spočívalo však už bližšie nešpecifikoval. Zástupcom odporcu tvrdená
„spoluzodpovednosť" zamestnávateľa navrhovateľa tak zostala len v polohe ničím nepreukázaných
tvrdení. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide o sporové konanie, kde bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno spočíva na účastníkoch konania a súd nie je oprávnený sám, bez návrhu

účastníkov konania vyhľadávať a vykonávať dôkazy v prospech ktorejkoľvek strany sporu. Pokiaľ
odporca poukazoval na znalecký posudok vypracovaný v danej veci, odvolací súd poukazuje na to, že
samotný znalecký posudok na určenie spoluzodpovednosti zamestnávateľa nepostačuje, keď z tohto
možno len vyvodiť, že tlaková skúška pevnosti a tesnosti potrubia bola vykonaná nesprávne, ktorá
skutočnosť však sama osebe ešte nezakladá spoluzavinenie zamestnávateľa navrhovateľa na vzniku

škody.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd
návrhu navrhovateľa vyhovel, vrátane výroku závislého od napadnutého výroku (výrok o povinnosti
navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za návrh), ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním žiadneho

z účastníkov konania, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ide o odvolanie
odporcu proti výroku o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa o trovách
konania nerozhodoval s tým, že rozhodnutie o trovách konania si podľa § 151 ods. 3 O. s. p. vyhradil na
samostatné rozhodovanie po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým súd konania v časti zastavil, sa odvolací súd nedotýka, keďže
uvedený výrok nebol napadnutý odvolaním.

Nakoľko okresný súd o trovách konania nerozhodol s tým, že o týchto bude rozhodnuté postupom podľa
§ 151 ods. 3 O. s. p. (do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej), rozhodne súd prvého

stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.