Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. august 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Cbi/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226440
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114226440.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci

navrhovateľa Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, so sídlom Kapitulská 27, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 30 807 484, proti odporcovi JUDr. Matúš Boľoš, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica,
správca podstaty úpadcu BISKA, s. r. o., so sídlom Švermova 49B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 717
789, právne zast. JUDr. Tomáš Hláčik, advokát, Železničná 173, 976 62 Brusno, o určenie pohľadávky
proti podstate, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že v konkurznom konaní úpadcu vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2K
10/2014 má navrhovateľ pohľadávku proti podstate z titulu peňažných náhrad vyplatených z garančného

fondu v celkovej sume 15 044,-- Eur.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12. 12. 2014, v spojení s podaním zo dňa 16. 01. 2015, domáhal
určenia, že v konkurznom konaní úpadcu, sp. zn. 2K/210/2014, pohľadávka navrhovateľa vzniknutá z
titulu vyplatených dávok garančného poistenia vo výške 15 044,-- Eur ako pohľadávka proti podstate
v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov. Uviedol, že navrhovateľa, ktorý je v zmysle § 179 ods. 1 písm. f) Zákona č. 461/2003 Z.z.
vecne príslušný uplatňovať pohľadávky, si podaním č. 20407-1/2014-BB zo dňa 19. 11. 2014 prihlásil
v súlade s § 87 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávku vo výške 15 044,- Eur ako pohľadávku proti

podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu z titulu vyplatených dávok garančného
poistenia tak, ako to navrhovateľa kogentne zaväzujú ustanovenia § 102 až 103a Zákona č. 461/2003
Z.z. K výplate dávok garančného poistenia pristúpil navrhovateľ postupom podľa § 102 na základe
rekapitulácie požiadavky na výplatu nárokov jednotlivých zamestnancov na dávku garančného poistenia
k dátumu splatnosti 03. 10. 2014, a to za zamestnancov - L. B. vo výške 1 813,20 Eur za obdobie
od 01. 06. 2014 do 31. 08. 2014, P. B. vo výške 2 176,40 Eur za obdobie od 01. 06. 2014 do 31.
08. 2014, G. Z. vo výške 2 415,-- Eur za obdobie od 01. 06. 2014 do 31. 08. 2014, M. G. vo výške

2 415,-- Eur za obdobie od 01. 06. 2014 do 31. 08. 2014, M. O. vo výške 1 765,90 Eur za obdobie
od 01. 06. 2014 do 31. 08. 2014, Ivan Nosko vo výške 2 415,-- Eur za obdobie od 01. 06. 2014 do
31. 08. 2014 a A. Š. vo výške 2 043,50 Eur za obdobie od 15. 04. 2014 do 14. 07. 2014. Odporca
listom zo dňa 26. 11. 2014, doručeným navrhovateľovi dňa 28. 11. 2014, neuznal v plnom rozsahu
súbor pohľadávok z titulu vyplatených dávok z garančného poistenia vo výške 15 044,-- Eur, keď uznal
len alikvótnu časť pohľadávky vo výške 10 606,68 Eur, a teda neuznal pohľadávku proti podstate vo
výške 4 437,32 Eur. Správca nepoprel právny dôvod prihlásenej pohľadávky navrhovateľa a neuznal

ani jednu pohľadávku navrhovateľa v plnej výške s odôvodnením, že pohľadávkou proti podstate sú
tie pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, vktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý
mesiac pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátene kalendárneho mesiaca, v ktorom bol
konkurz vyhlásený a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený. Správca

uznal pohľadávku - L. B. vo výške 1 555,01 Eur, t. j. nižšie o sumu 258,19 Eur, P. B. vo výške 1 618,09
Eur, t. j. nižšie o sumu 558,31 Eur, M. G. vo výške 1 747,26 Eur, t. j. nižšie o sumu 667,74 Eur, M. O. vo
výške 1 530,- Eur, t. j. nižšie o sumu 235,90 Eur, L. D. vo výške 1 782,82 Eur, t. j. nižšie o sumu 632,18
Eur, G. Z. vo výške 1 617,85 Eur, t. j. nižšie o sumu 797,15 Eur a A. Š. vo výške 1 715,78 Eur, t. j. nižšie
o sumu 327,72 Eur. Navrhovateľ nesúhlasí a nestotožňuje sa s vyjadrením odporcu o neuznaní častí

pohľadávok. V lehote po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bola navrhovateľom vyplatená bývalým
zamestnancom úpadcu z titulu peňažných náhrad z garančného fondu k dátumu splatnosti ku dňu 16.
09. 2014 suma vo výške 2 043,50 Eur a ku dňu splatnosti 03. 10. 2014 suma vo výške 13 000,50 Eur.
Správca vo svojom liste uviedol, že skúmal predmetnú pohľadávku a na základe preskúmania všetkých
prihlásených pohľadávok z pohľadu, či je možné ich uznať za pohľadávky proti podstate podľa § 87
ods. 1 písm. l) Zákona č. 7/2005 Z.z., pričom na posúdenie ich výšky je potrebné aplikovať znenie §

87 ods. 1 písm. j) Zákona č. 7/2005 Z.z.. Navrhovateľ sa pri prihlasovaní pohľadávky proti podstate
striktne riadil Zákonom o sociálnom poistení, pričom bral do úvahy mesiace, za ktoré boli jednotlivé
dávky garančného poistenia jednotlivým zamestnancom vyplatené. V danom prípade je dôležitý mesiac,
v ktorom bol konkurz vyhlásený, a to mesiac apríl 2014. Navrhovateľ má najmä zato, že popretá časť
pohľadávky navrhovateľa je nielen pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 1 písm. l) Zákona č.

7/2005 Z.z., ale je pohľadávkou v stanovenej výške podľa § 103 ods. 1 až 3 Zákona o sociálnom poistení.
V konaní o dávku garančného poistenia uvedených 7 zamestnancov bol navrhovateľ viazaný dátumom
vyhlásenia konkurzu, právnymi nárokmi žiadateľov, predloženými listinami týkajúcich sa obdobia a výšky
ich miezd. Prihlásená pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu za pracovnoprávne nároky vypočítané
zamestnávateľom, resp. osobou zodpovednou za ich výpočet a bola vo výške ich vyplatenia žiadateľom,

teda po jednotlivých častiach, z ktorej sa skladá výpočet, ktorý bol schválený ustanoveným správcom.
Výplata dávky garančného poistenia bola jednotlivým žiadateľom vyplatená navrhovateľom nie z titulu
pracovnoprávneho, a teda mzdového nároku, na ktoré sa podľa správcu vzťahuje zákon č. 601/2003
Z.z. o životnom minime, ale pri výplate dávok garančného poistenia sa navrhovateľ striktne pridržiaval
kogentných ustanovení § 103 ods. 1 až 3 Zákona o sociálnom poistení. Jednotlivým žiadateľom vznikol

po vyhlásení konkurzu pracovnoprávny nárok, ktorý im verifikoval správca v Potvrdení zamestnávateľa
na účely nároku na dávku garančného poistenia, ktoré Potvrdenia boli doručené navrhovateľovi a
žiadatelia si nároky uplatnili v pobočkách navrhovateľa a boli im ako dávky garančného poistenia v celom
rozsahu vyplatené. V zmysle § 87 ods. 2 písm. l) Zákona č. 7/2005 Z.z. vyplatené dávky garančného
poistenia v celkovej výške 15 044,-Eur sú dávkami pochádzajúcich z pracovnoprávnych nárokov, samé o

sebesúpohľadávkouprotipodstate,apretobolinavrhovateľomuplatnenébezakéhokoľvekobmedzenia
jej výšky, nakoľko § 87 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. žiadne obmedzenia, čo sa týka výšky uplatnenej
pohľadávky, nepozná. Ide o nárok - pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi, nie o pracovnoprávny
nárok zamestnanca definovaný v § 87 ods. 2 písm. j) Zákona č. 7/2005 Z.z.. Názor správcu a jeho
postup pri popieraní časti uplatnenej pohľadávky z dôvodu aplikácie § 87 ods. 2 písm. j) Zákona č.

7/2005 Z.z. navrhovateľ považuje za nesprávny a nedôvodný, nakoľko uvedené ustanovenie sa týka
iba zamestnancov, ktorí si priamo môžu uplatniť svoje nároky voči konkurznej podstate v prípadoch, ak
nežiadajú o výplatu dávky z garančného fondu, resp. v prípadoch, keď by im zo zákonných obmedzení
vyplývajúcich zo Zákona o sociálnom poistení, bola vyplatené nižšia dávka garančného poistenia
ako bola uplatnená. Postup podľa § 87 ods. 2 písm. j) Zákona č. 7/2005 Z.z. je obmedzujúcim pre

prípady, kedy dôjde k vyplateniu dávok garančného poistenia Sociálnou poisťovňou, a teda sa jedná
o pracovnoprávny nárok zamestnanca, nie pohľadávku Sociálnej poisťovne, čo následne vyplýva aj zo
znenia § 87 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z.. Pre vznik, rozsah, a teda výšku tu špecifikovanej pohľadávky
navrhovateľa je dôležité, aby súčasne boli splnené momenty - predloženie žiadosti na dávku garančného
poistenia, ak zamestnávateľ sa stal platobne neschopným a nemôže uspokojiť nároky zamestnanca,

ktoré navrhovateľ preskúmava z hľadiska rozsahu požiadavky podľa § 103 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení, podľa potvrdenia zamestnávateľa o platobnej neschopnosti, ktoré navrhovateľ verifikuje podľa
mesačných výkazov predložených zamestnávateľom za svojich zamestnancov za požadované obdobie,
podľa výplatnej pásky za požadované obdobie, ako aj splnenia ostatných podmienok na výplatu
dávky garančného poistenia a priznanie výšky dávky garančného poistenia vypočítanej striktne podľa

podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorých zamestnancovi vznikol tento nárok, v rozsahu
najviac 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich
začiatkuplatobnejneschopnosti,najviacvsumetrojnásobku1/12všeobecnéhovymeriavaciehozákladu
určeného ku dňu platobnej neschopnosti zamestnávateľa, v danom prípade ku dňu 12. 02. 2014. Spoukazom na § 88 Zákona č. 7/2005 Z.z. vyhlásením konkurzu sa nie vždy musí ukončiť prevádzka
podniku, o tom, či sa tak stane, rozhoduje výlučne správca, ktorý je povinný bezodkladne po vyhlásení
konkurzu zhodnotiť s odbornou starostlivosťou možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku. Nakoľko

po vyhlásení konkurzu nebola ukončená registrácia odporcu v Sociálnej poisťovni, pobočka Banská
Bystrica a odporca naďalej predkladal mesačné výkazy poistného a príspevkov, navrhovateľ má za to,
že po vyhlásení konkurzu sa naďalej pokračovalo v prevádzke podniku až do 31. 08. 2014, kedy bola
ukončená registrácia odporcu v Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica. Súčasne navrhovateľ
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 01. 2012, sp. zn. 9Sžso/7/2011 a rozsudok

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18. 10. 2010, sp. zn. 16Cbi/3/2010-90.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že s uvedeným právnym názorom navrhovateľa
prezentovaným v návrhu nesúhlasí, podľa jeho názoru je prezentovaný výklad ustanovení Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii týkajúcich sa pohľadávok proti podstate nesprávny a míňajúci sa účelu
právnej normy. V zákonnej úprave pohľadávok proti podstate obsiahnutej v § 87 Zákone o konkurze a
reštrukturalizácii je uvedený taxatívny výpočet pohľadávok, ktoré je možné považovať za pohľadávky

proti podstate. Správca tak môže za pohľadávku proti podstate uznať len takú pohľadávku, ktorá je
uvedená v § 87 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zároveň spĺňa zákonné podmienky podľa
predmetného ustanovenia. Z ustanovenia § 87 ods. 2 písm. j) a písm. l) Zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva,
že výška pracovnoprávnych nárokov zamestnanca, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, je limitovaná
štvornásobkom životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho

vzťahu po vyhlásení konkurzu. Samotné ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) Zákona č. 7/2005 Z.z.
stanovuje, že takáto pohľadávka je pohľadávkou proti podstate len za predpokladu, že ide o taká
dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávny nárok, ktorý je podľa Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii pohľadávkou proti podstate. Pracovnoprávny nárok je pritom pohľadávkou proti
podstate len ak je zaradený v § 87 Zákona č. 7/2005 Z.z.. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné pri

vymedzení pracovnoprávneho nároku ako pohľadávky proti podstate vychádzať z § 87 ods. 2 písm. j)
Zákona č. 7/2005 Z.z.. Skutočnosť, že predmetné plnenie z garančného fondu vyplatené v prospech
bývalých zamestnancov úpadcu je náhradou za pracovnoprávne nároky zamestnancov, vo svojom
návrhu potvrdil aj navrhovateľ, a preto pri určení jej maximálnej výšky je potrebné aplikovať ustanovenie
§ 87 ods. 2 písm. j) Zákona č. 7/2005 Z.z.. K tvrdeniu navrhovateľa, že ustanovenie § 87 ods. 2

písm. l) Zákona č. 7/2005 Z.z. nie je možné aplikovať a vysvetľovať v spojitosti s ustanovením § 87
ods. 2 písm. j) Zákona č. 7/2005 Z.z., a to pokiaľ ide o vymedzenie pracovnoprávnych nárokov ako
pohľadávok proti podstate a najmä limitáciu výšky týchto nárokov štvornásobkom životného minima
mesačne, odporca uvádza, že takýto výklad predmetného zákonného ustanovenia, bez kontextu a v
súvislosti s ďalšími ustanoveniami § 87 Zákona č. 7/2005 Z.z., je nesprávny a v rozpore s gramatickým

aj logickým výkladom predmetného zákonného ustanovenia. Pokiaľ navrhovateľ oprávnenosť svojho
nároku odvodzuje aj od skutočnosti, že pri realizovaní úhrad z garančného poistenia postupoval podľa
§ 103 ods. 1 až 3 Zákona o sociálnom poistení a pri určení ich výšky vychádzal z listín vypracovaných
správcom, odporca uvádza, že norma in - concreto Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 103
žiadnym spôsobom neupravuje problematiku pohľadávok proti podstate v konkurznom konaní. Právna

úprava pohľadávok proti podstate je výlučne upravená v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii a je
vylúčené, aby za pohľadávku proti podstate bola uznaná taká pohľadávka, ktorá nie je obsiahnutá v
§ 87 a nasl. Zákona č. 7/2005 Z.z. a zároveň nespĺňa zákonné podmienky vyplávajúce z ustanovení
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Odporca si dovoľuje namietať tú skutočnosť, kedy podľa
názoru navrhovateľa možno na základe vyplnenia tlačiva „Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku

na dávku garančného poistenia“ zo stany správcu, považovať takýto úkon za vyjadrenie súhlasu s
výškou neskôr uplatnenej pohľadávky proti podstate zo strany navrhovateľa. Vyplnením predmetných
dokumentov si správca splnil svoju zákonnú povinnosť voči zamestnancom úpadcu, keďže v čase po
vyhlásení konkurzu je správca jediná osoba oprávnená konať za zamestnávateľa v pracovnoprávnych
vzťahoch voči jeho zamestnancom. Splnenie povinnosti správcu riadne a pravdivo vyplniť predmetné

tlačivá nemožno v žiadnom prípade považovať za vyjadrenie súhlasu s výškou budúcich pohľadávok
proti podstate. V závere návrhu navrhovateľ podporne zaujal právny názor, podľa ktorého je možné
pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate súvisiacu s prevádzkovaním podniku úpadcu,
keďže pohľadávka vznikla až po vyhlásení konkurzu a úpadca bol v tom čase voči Sociálnej poisťovni
evidovaný ako aktívny zamestnávateľ. Úpadca bol ako zamestnávateľ povinný v súlade s § 231 ods. 1

a) Zákona o sociálnom poistení prihlásiť sa do registra vedeného Sociálnou poisťovňou a zároveň mal
zákonnú povinnosť v stanovených lehotách predkladať výkaz poistného a príspevkov, pričom predmetnézákonné ustanovenie neobsahuje odlišnú úpravu pre prípad, keď je na majetok zamestnávateľa
vyhlásený konkurz a tento neprevádzkuje podnik, resp. skutočne zamestnancom neprideľuje žiadnu
prácu.Správcasícepovyhláseníkonkurzuskončilpracovnýpomersovšetkýmizamestnancamiúpadcu,

nakoľko sa mu aj napriek snahe nepodarilo dohodnúť na skoršom termíne ukončenia jednotlivých
pracovných pomerov so všetkými zamestnancami a časti zamestnancov tak skončil pracovný pomer až
v mesiaci august, t. j. po uplynutí zákonnej výpovednej doby. Odporca zároveň zdôrazňuje skutočnosť,
že zamestnávateľ nemôže ukončiť svoju registráciu v Sociálnej poisťovni skôr ako dôjde k riadnemu
ukončeniu zamestnaneckých pomerov so všetkými zamestnancami. Nakoľko až dňa 31. 08. 2014 došlo

k ukončeniu posledného pracovného pomeru so zamestnancom úpadcu, v dôsledku čoho sa odporca
odhlásil ako zamestnávateľ z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou, kedy však
dobu odo dňa vyhlásenia konkurzu do dňa ukončenia registrácie zamestnávateľa nemožno považovať
za dobu, počas ktorej sa prevádzkoval podnik úpadcu. Novelizované znenie § 87 a nasl. Zákona č.
7/2005 Z.z. zaviedlo „staronovú“ koncepciu pohľadávok proti podstate, tak z hľadiska poradia (času) ich
uspokojovania, ako aj taxatívneho výpočtu pohľadávok proti podstate. S prihliadnutím na účinnú novelu

Zákona č. 7/2005 Z.z. tak nemožno prijať záver, že predmetnú normu možno za účelom uznania čo
najširšieho okruhu pohľadávok ako pohľadávok proti podstate vykladať extenzívne a navyše upomínajúc
splnenie zákonných predpokladov pre uznanie jednotlivých pohľadávok za pohľadávky proti podstate.
Podľa názoru správcu a zároveň vychádzajúc aj z názorov odbornej verejnosti, cieľom dnes účinnej
novely Zákona o konkurze a reštrukturalizácii týkajúcej sa zákonnej úpravy pohľadávok proti podstate,

je taxatívne určenie konkrétnych pohľadávok, ktoré možno považovať za pohľadávku proti podstate,
pričom zákonodarca pri určitých pohľadávkach dokonca obmedzil aj ich maximálnu výšku - § 87 ods. 2
písm. j) Zákona č. 7/2005 Z.z.. Dôvodom zmeny zákonnej úpravy je práve zabezpečenie čo najvyššej
miery uspokojenia veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili prihláškou a na druhej strane zamedzeniu
nehospodárneho nakladania s peňažnými prostriedkami úpadcu prostredníctvom úhrad pohľadávok

proti podstate, ktoré by za pohľadávky proti podstate boli uznané v dôsledku extenzívneho výkladu
ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V súvislosti s pohľadávkou navrhovateľa správca
nepopiera skutočnosť, že povinnosť úpadcu uspokojiť ju, vznikla úpadcovi v čase po vyhlásení konkurzu,
čím došlo k naplneniu časovej podmienky jej vzniku, ako jednej z podmienok na to, aby mohla byť v
súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii považovaná za pohľadávku proti podstate, no popri

splnení tejto podmienky musí dôjsť aj ku kumulatívnemu naplneniu ostatných zákonných podmienok,
k čomu však v tomto prípade nedošlo, preto nemožno predmetnú pohľadávku v celej uplatnenej výške
považovať za pohľadávku proti podstate. Odporca v tejto súvislosti s pohľadávkou zastáva právny
názor,žetútomožnovpopretomrozsahuvkonkurzeuplatniťprostredníctvomprihláškynezabezpečenej
pohľadávky a k jej uspokojeniu dôjde na základe konečného rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

S poukazom na § 121 O.s.p. je známe, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2K/10/2014
- 113 zo dňa 01. 04. 2014, zverejnením v Obchodnom vestníku OV 67/2014, deň vydania 08. 04. 2014,
bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a odporca bol ustanovený do funkcie správcu podstaty.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že dňa 14. 05. 2014 odporca ako
správca doručil navrhovateľovi vyplnený formulár - Oznámenie zamestnávateľa o vzniku platobnej

neschopnosti, keď ako dátum vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa bol uvedený deň 12. 02.
2014.

Písomným úkonom zo dňa 19. 11. 2014 si navrhovateľ v súlade s § 87 ods. 2 písm. l) Zákona č. 7/2005 Z.
z. u odporcu prihlásil do konkurzného konania pohľadávku proti podstate, ktorú vykazuje voči úpadcovi
vo výške 15 044,-- Eur z titulu peňažných náhrad vyplatených z garančného fondu v dvoch etapách -

po prvýkrát pre 1 zamestnanca k 16. 09. 2014 v sume 2 043,50 Eur a po druhýkrát pre 6 zamestnancov
k 03. 10. 2014 v sume 13 000,05 Eur. Pohľadávku vo výške celkom 15 044,-- Eur si uplatňuje proti
podstate a žiada o jej uspokojenie v zmysle § 86 ods. 2 písm. l) Zákona č. 7/2005 Z. z..

Písomným úkonom zo dňa 26. 11. 2014, podľa prezenčnej pečiatky doručeným navrhovateľovi dňa
28. 11. 2014, označeným ako Neuznanie pohľadávok proti podstate a výzva správcu podľa § 87 ods.

8 Zákona č. 7/2005 Z. z. odporca navrhovateľovi oznámil, že s poukazom na § 87 ods. 2 písm. l) v
spojení s § 87 ods. 2 písm. j) Zákona č. 7/2005 Z. z. neuznáva časť výšky prihlásených pohľadávok vsume 4 437,32 Eur ako pohľadávku proti podstate a vyzýva navrhovateľa, aby sa najneskôr v lehote
15 dní od doručenia predmetnej výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil výšku
jeho pohľadávok proti podstate. Ďalej uviedol, že v čase po vyhlásení konkurzu správca neprevádzkoval

podnik,neprideľovalprácubývalýmzamestnancomúpadcu,aniichprostredníctvomnevykonávalžiadne
úkony súvisiace so správou alebo speňažovaním majetku. Podľa názoru správcu tak nedošlo k vzniku
pohľadávok proti podstate z titulu pracovnoprávnych nárokov, ktoré by mali byť uspokojené podľa § 87
ods. 2 písm. g) alebo h) Zákona č. 7/2005 Z. z.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca preskúmal
prihlásené pohľadávky z hľadiska, či ich je možné uznať za pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods.

2 písm. l) Zákona č. 7/2005 Z. z., pričom na posúdenie ich výšky je potrebné aplikovať znenie § 87 ods.
2 písm. j) Zákona č. 7/2005 Z. z.. Správca má na základe vykonaného preskúmania špecifikovaných
pohľadávok za to, že podľa § 87 ods. 2 písm. l) Zákona č. 7/2005 Z. z. je ich právny dôvod daný. V
otázke posúdenia výšky peňažných náhrad vyplatených z garančného fondu je podľa § 87 ods. 2 písm. j)
Zákona č. 7/2005 Z. z. táto limitovaná štvornásobkom životného minima mesačne za každý kalendárny
mesiac trvania pracovno-právneho vzťahu, pričom výška životného minima sa určuje ku dňu vyhlásenia

konkurzu.

Súd ďalej zistil, že dňa 28. 08. 2014 bola navrhovateľovi doručená Žiadosť zamestnanca úpadcu A. Š. o
dávku garančného poistenia, súčasne bolo doručené aj Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na
dávku garančného poistenia, Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 08. 07. 2014 a výplatné
pásky.

Za žiadateľku P. B. boli doručené navrhovateľovi dňa 19. 09. 2014 Žiadosť zamestnanca o dávku
garančného poistenia, Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia,
výplatné pásky a Výpoveď zo dňa 19. 05. 2014,

Za žiadateľku G. Z. boli doručené navrhovateľovi dňa 19. 09. 2014 Žiadosť zamestnanca o dávku
garančného poistenia, Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia,

výplatné pásky a Výpoveď zo dňa 19. 05. 2014,

Za žiadateľa L. D. boli doručené navrhovateľovi dňa 22. 09. 2014 Žiadosť zamestnanca o dávku
garančného poistenia, Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia,
výplatné pásky a Výpoveď zo dňa 19. 05. 2014,

Za žiadateľa M. O. boli doručené navrhovateľovi dňa 23. 09. 2014 Žiadosť zamestnanca o dávku

garančného poistenia, Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia,
výplatné pásky a Výpoveď zo dňa 19. 05. 2014,

Za žiadateľa M. G. boli doručené navrhovateľovi dňa 22. 09. 2014 Žiadosť zamestnanca o dávku
garančného poistenia, Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia,
výplatné pásky a Výpoveď zo dňa 19. 05. 2014,

Za žiadateľa L. B. boli doručené navrhovateľovi dňa 23. 09. 2014 a Žiadosť zamestnanca o dávku
garančného poistenia, Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia,
výplatné pásky a Výpoveď zo dňa 19. 05. 2014.

Ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ označil a predložil Rekapituláciu vyplatených dávok k dátumu
splatnosti 11. 08. 2014, k dátumu splatnosti 03. 10. 2014, k dátumu splatnosti 16. 09. 2014, Kontrolnú

zostavu k žiadosti o dávku garančného poistenia pre každého jednotlivého zamestnanca.

Na základe súdom uloženej povinnosti, aby odporca oznámil a preukázal skutočnosť, či zamestnanci
úpadcu, ktorým bola navrhovateľom poskytnutá dávka garančného poistenia, si uplatnili pracovno-
právne nároky za to isté obdobie, za ktoré im navrhovateľom bola poskytnutá dávka a v prípade,
ak si pracovnoprávne nároky uplatnili, aby oznámil a preukázal, či ich nároky boli uznané alebo

popreté a ak boli popreté v akom rozsahu a na základe akého dôvodu, podaním zo dňa 15. 06. 2015
odporca uviedol, že označení zamestnanci úpadcu si prihlásili svoje nezabezpečené pohľadávky z
titulu nevyplatenej mzdy a odporca porovnaním prihlášok nezabezpečených veriteľov so žiadosťami o
vyplatenie dávok garančného poistenia adresovaných navrhovateľovi zistil, že vo všetkých prípadoch sajedná o pohľadávky majúce základ v pracovno-právnych vzťahoch s úpadcom, no nejedná sa o totožné
pohľadávky, t. j. pohľadávky, ktoré vznikli nezaplatením mzdy za rovnaké kalendárne mesiace. V prípade
konkurzných prihlášok nezabezpečených veriteľov sa v uvedených prípadoch jedná o nevyplatené mzdy

zamesiacmarecaapríl2014avprípadenárokovnavyplateniedávkyzgarančnéhopoisteniasajednalo
o nároky majúce pôvod v nevyplatených mzdách za kalendárne mesiace máj až august 2014.

Podľa § 56 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch
vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. Oprávnenie podľa prvej vety má správca aj vtedy, ak koná za

úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 87 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:

g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo

vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti
so správou konkurznej podstaty,

h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,
v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi
zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku

počas konkurzu,

j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý
kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho
mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah

ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),

l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate.

Podľa § 87 ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu

vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi
domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch
zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v
ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky
proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky

už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie
konkurzu.

Podľa § 12 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu
príslušnému súdu.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, povinne
garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý
je v pracovnom vzťahu k družstvu.Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nárok na
dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v
odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 102 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho
zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú

a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom
vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,

f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,

j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného
predpisu,

l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu
zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

Podľa § 103 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, dávka
garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o
poistnénazdravotnépoistenie,poistnénanemocensképoistenie,poistnénastarobnépoistenie,poistné

na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a
preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa
podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

Podľa § 103 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, dávka
garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania

pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo
dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Podľa § 103 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, dávka
garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť

vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ,
ktorýplatilvkalendárnomrokudvarokypredchádzajúcomkalendárnemuroku,vktoromvzniklaplatobná
neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho
roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom
kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.Podľa§165ods.1Zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov,základný
fond garančného poistenia je určený na výplatu dávky garančného poistenia, na úhradu odmeny
a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu a na úhradu príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie. Sociálna poisťovňa je povinná uhradiť príspevky na starobné dôchodkové
sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ podľa osobitného predpisu zo základného fondu garančného
poistenia do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do 60 dní odo dňa
splatnosti týchto príspevkov.

Podľa § 165 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov základný
fond garančného poistenia sa tvorí

a) z poistného na garančné poistenie,

b) z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ zaplatil po uplynutí 60 dní odo
dňa splatnosti týchto príspevkov, a z penále súvisiace s príspevkami na starobné dôchodkové sporenie,
ktoré neboli odvedené včas alebo boli odvedené v nižšej sume,

c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

d) z odplaty za postúpenú pohľadávku z garančného poistenia,

e) z úrokov,

f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g) z príjmov z uspokojovania pohľadávok voči zamestnávateľom za vyplatené dávky garančného

poistenia,

h) z ostatných príjmov.

V konaní nebolo sporné, že písomným úkonom zo dňa 19. 11. 2014, doručeným odporcovi dňa 21.
11. 2014, ktorú skutočnosť súd považoval za preukázanú z vyjadrenia samotného odporcu v jeho
podaní zo dňa 26. 11. 2014, ktorým neuznal navrhovateľovi pohľadávku proti podstate, si navrhovateľ

uplatnil pohľadávku proti podstate celkom vo výške 15 044,- Eur z titulu peňažných náhrad vyplatených
z garančného fondu. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že písomným úkonom zo dňa 26. 11.
2014, doručeným navrhovateľovi dňa 28. 11. 2014, ktorú skutočnosť súd považoval za preukázanú z
prezenčnej pečiatky navrhovateľa, odporca neuznal časť výšky prihlásenej pohľadávky navrhovateľa
v sume 4 437,32 Eur a navrhovateľa ako veriteľa vyzval, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od

doručenia predmetného oznámenia žalobou podanou proti správcovi domáhal, aby súd určil výšku jeho
pohľadávok proti podstate. Z prezenčnej pečiatky súdu nachádzajúcej sa na č. l. 1 spisu súd zistil, že
návrh na začatie tohto súdneho konania bol osobne podaný do podateľne Okresného súdu Banská
Bystrica dňa 12. 12. 2014, teda navrhovateľ si uplatnil svoje právo domáhať sa určenia pohľadávky
proti podstate v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia výzvy odporcu (§ 87 ods. 8 Zákona

č. 7/2005 Z.z.).

Podanýmnávrhomsapotomnavrhovateľdomáhalurčeniapohľadávkyprotipodstateztituluvyplatených
dávok garančného poistenia vo výške 15 044,- Eur s odôvodnením, že výplata dávky garančného
poistenia bola jednotlivým žiadateľom vyplatená navrhovateľom nie z titulu pracovnoprávneho nároku,
ale pri ich výplate sa navrhovateľ pridržiaval kogentných ustanovení Zákona č. 461/2003 Z.z., a preto

boli navrhovateľom uplatnené bez akéhokoľvek obmedzenia ich výšky.

Odporca sa bránil v konaní tvrdením, že predmetné plnenie z garančného fondu vyplatené v prospech
bývalých zamestnancov úpadcu je náhradou za pracovnoprávne nároky zamestnancov, a preto
pri určení jej maximálnej výšky je limitovaná štvornásobkom životného minima mesačne za každý
kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu.V konaní nebolo sporné, že z titulu dávok garančného poistenia navrhovateľ vyplatil 1 zamestnancovi
úpadcu za obdobie od 15. 04. 2014 do 14. 07. 2014 a 6 zamestnancom úpadcu za obdobie od 01.
06. 2014 do 31. 08. 2014 spolu sumu 15 044,-- Eur. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že

dňa 14. 05. 2014 odporca navrhovateľovi doručil vyplnené tlačivo - Oznámenie zamestnávateľa o
vzniku platobnej neschopnosti, v ktorom ako dátum vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa bol
uvedený dátum 12. 02. 2014. V tejto súvislosti súd potom uvádza, že s poukazom na § 56 Zákona
č. 7/2005 Z.z. vyhlásením konkurzu na odporcu ako správcu prešlo aj oprávnenie konať za úpadcu
v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. Vyhlásením konkurzu tak úpadcu

strácaakékoľvekoprávnenievovzťahukusvojimzamestnancomasprávcarozhodujeocelomkomplexe
pracovnoprávnych záležitostí za úpadcu, teda na správcu prechádzajú aj ostatné práva a povinnosti
zamestnávateľa.

Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že za každého jednotlivého z konštatovaných 7 zamestnancov
úpadcu, bolo súčasne navrhovateľovi od odporcu doručené aj vyplnené tlačivo - Potvrdenie
zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia. Sporná nebola ani skutočnosť,

že konštatovaní zamestnanci úpadcu doručili navrhovateľovi aj vyplnené tlačivo - Žiadosť o dávku
garančného poistenia, súčasne navrhovateľovi boli doručené aj výplatné pásky týchto zamestnancov za
obdobia, za ktoré požiadali o dávku garančného poistenia.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu má vplyv
aj na úpadcu ako zamestnávateľa, keď pre účely Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa

podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu úpadca ako zamestnávateľ stáva platobne neschopný (§ 12
ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z.). Skutočnosť, že zamestnávateľ sa stal platobne neschopný, má následne
vplyv na jeho zamestnanca, ktorému zamestnancovi tak vzniká nárok na dávku garančného poistenia,
ak súčasne zamestnávateľ nie je schopný uspokojiť jeho nároky špecifikované v § 102 ods. 1 Zák. č.
461/2003 Z. z.. Vychádzajúc potom zo špecifikácie nárokov zamestnanca uvedených v § 102 ods. 1 Zák.

č. 461/2003 Z. z. je potrebné prijať záver, že vo vzťahu medzi zamestnancom a jeho zamestnávateľom
by išlo o nároky, ktoré spĺňajú definíciu pracovnoprávnych nárokov, keďže v zásade ide najmä nároky
na mzdu, príjem a odmenu zamestnanca.

Pojem „pracovnoprávne nároky“ je používaný aj v Zákone č. 7/2005 Z. z., a to ako zákonná skratka
pre „mzdu zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci

vykonávanej mimo pracovného pomeru“ (§ 87 ods. 2 písm. g) Zák. č. 7/2005 Z. z.) v súvislosti s
pohľadávkami proti podstate, teda v súvislosti s nárokmi, ktoré zamestnancovi vznikli po vyhlásení
konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený. Poradie pracovnoprávnych nárokov
zamestnancov úpadcu, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu alebo v mesiaci, v ktorom bol konkurz
vyhlásený, potom závisí od toho, či im správca prideľuje prácu v súvislosti so správou majetku (§ 87 ods.

2 písm. g) Zák. č. 7/2005 Z. z.) alebo v súvislosti s prevádzkovaním podniku (§ 87 ods. 2 písm. h) Zák. č.
7/2005 Z. z.) alebo nie sú potrební ani na jeden z týchto dvoch účelov (§ 87 ods. 2 písm. j) Zák. č. 7/2005
Z. z.). Pracovnoprávne nároky zamestnancov, ktorým je prideľovaná práca pri správe majetku alebo pri
prevádzkovaní podniku sú pohľadávkou proti podstate vo výške určenej správcom a pracovnoprávne
nároky zamestnancov, ktorí nie sú potrební ani na správu majetku, ani na prevádzkovanie podniku, sú

pohľadávkou proti podstate najviac vo výške štvornásobku životného minima.

Následne Zákon č. 7/2005 Z. z. ako pohľadávky proti podstate definuje aj „pohľadávky na peňažných
náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho
pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate“ (§ 87 ods. 2 písm. l) Zák. č. 7/2005
Z. z.). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že okrem Zákona č. 7/2005 Z. z. pojem, resp. inštitút

„Peňažné náhrady vyplatené z garančného fondu“ je použitý len v § 293ak Zák. č. 461/2003 Z. z.,
ktoré je prechodným ustanovením k úpravám účinným od 01. 01. 2008 („Sociálna poisťovňa môže
postúpiť podľa § 149 ods. 12 aj pohľadávky na preplatkoch na rodičovskom príspevku za obdobie
pred 1. novembrom 2002, pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu a na
podporách v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, pohľadávky, ktoré jej vznikli podľa

zákonov účinných do 31. decembra 2003, pohľadávky na sume plnení podľa § 279 ods. 4 a pohľadávky
podľa § 149 ods. 13 účinnom do 31. decembra 2007 za obdobie pred 1. januárom 2008 voči fyzickejosobe alebo právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.“) a v §
293cd ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z. („Sociálna poisťovňa môže postúpiť na právnickú osobu uvedenú v §
149 ods. 12 aj pohľadávku vzniknutú podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 vrátane

pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a
na príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky pred rokom 1994 a penále, ktoré súvisí s
týmtopoistným,napoistnomnazdravotnompoistenízarok1994apenále,ktorésúvisístýmtopoistným,
vrátane pohľadávok uvedených v § 293bd a pohľadávky na preplatkoch na rodičovskom príspevku za
obdobie pred 1. novembrom 2002, pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného

fondu a na podporách v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004. Na postúpenie pohľadávky
podľa prvej vety platí § 149 ods. 2 písm. a), ods. 3, 4, 6 až 12 rovnako.“). V minulosti bol ešte použitý v
Zákone č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý predpis bol zrušený od. 01. 07. 2005 a v Zákone
č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, ktorý predpis bol zrušený od 01. 02. 2004.

Keďže však Zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje „dávky garančného poistenia“, keďže nárok na dávku
garančného poistenia má zamestnanec, ktorého zamestnávateľ sa stal platobne neschopný (§ 102 a

nasl. Zák. č. 461/2003 Z. z.), keďže zamestnávateľ je na účely Zákona č. 461/2003 Z. z. platobne
neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 12 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z.), keďže
dávky garančného poistenia sa vyplácajú zo základného fondu garančného poistenia (§ 165 ods. 1
Zák. č. 461/2003 Z. z.) a keďže základný garančný fond je tvorený aj z príjmov z uspokojovania
pohľadávok voči zamestnávateľom za vyplatené dávky garančného poistenia (§ 165 ods. 2 písm. g)

Zák. č. 461/2003 Z. z.), je potrebné prijať záver, že úmyslom zákonodarcu v ustanovení § 87 ods.
2 písm. l) Zákona č. 7/2005 Z. z. bolo priznať právo Sociálnej poisťovne na uspokojenie jej pohľadávok
z titulu vyplatených dávok garančného poistenia, čo vyplýva aj zo systematického zaradenia nároku na
pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ktorý nárok je v ustanovení § 87
ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré ustanovenie nielen definuje pohľadávky proti všeobecnej podstate,

ale určuje aj poradie ich uspokojovania so všeobecnej podstaty, zaradený až za pracovnoprávne nároky
zamestnancovúpadcuvniknutépovyhláseníkonkurzualebovmesiaci, vktorombolkonkurzvyhlásený.

V konaní potom nebolo sporné, že za obdobie, za ktoré navrhovateľ 7 zamestnancom úpadcu vyplatil
dávku garančného poistenia, úpadca týmto zamestnancom ich pracovnoprávne nároky nevyplatil a
sporná nebola ani skutočnosť, že za obdobie, za ktoré navrhovateľ 7 zamestnancom úpadcu vyplatil

dávku garančného poistenia, si títo zamestnanci pohľadávku proti podstate z titulu pracovnoprávnych
nárokov neuplatnili.

Spornou tak bola v konaní skutočnosť, či navrhovateľovi patrí pohľadávka z titulu peňažnej náhrady
za vyplatené dávky garančného postenia zamestnancom úpadcu v plnej výške, tak ako navrhovateľ
dávky určil a vyplatil podľa§ 102 a 103 Zák. č. 461/2003 Z. z. alebo vo výške štvornásobku životného

minima mesačne, tak ako patria pracovnoprávne nároky zamestnancom, ktorí po vyhlásení konkurzu
nie sú využití ani na prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, ani na prácu v súvislosti s
prevádzkovaním podniku úpadcu.

Každému zamestnancovi patrí za jeho prácu mzda, ako aj ďalšie pracovnoprávne nároky, ktoré mu
vznikajú vo vzťahu k zamestnávateľovi. Zamestnávateľ teda svojim zamestnancom vypláca mzdu a

ostatné pracovnoprávne nároky. Pracovnoprávne nároky patria aj zamestnancovi zamestnávateľa, na
ktorého bol vyhlásený konkurz, keď zákonodarca rieši aj situáciu, keď síce zamestnanec má nárok na
mzdu a ostatné pracovnoprávne nároky, ale jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže
nároky tohto zamestnanca uspokojiť. Takýto zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia,
ktorú mu vyplatí zo zákona Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa teda zamestnancovi nevypláca

pracovnoprávne nároky, ale mu poskytne dávku. Vznikom nároku zamestnanca na dávku garančného
poistenia,anivyplatenímdávky,všakmedzizamestnancomaSociálnoupoisťovňoupracovnýpomer,ani
iný pracovnoprávny vzťah nevzniká. Zákonný nárok na dávku garančného poistenia teda nepredstavuje
pracovnoprávny nárok zamestnanca vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, keďže pracovnoprávne nároky
môžu vzniknúť len medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Nárok na dávku garančného poistenia

teda vzniká zo zákona a jej poskytovateľom je zo zákona Sociálna poisťovňa a pracovnoprávne
nároky vznikajú na základe pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorývzniká na základe právneho úkonu medzi zamestnancom a zamestnávateľom (pracovná zmluva,
dohoda o vykonávaní práce a pod.). Sociálna poisťovňa teda neuspokojuje pracovnoprávne nároky
zamestnanca zamestnávateľa, ktorý je platobne neschopný, ale zamestnancovi poskytuje dávku

garančného poistenia. Následne zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje nielen podmienky nároku na dávku
garančného poistenia, ale aj výšku dávky.

Ak teda navrhovateľ zamestnancom úpadcu poskytol dávku garančného poistenia, ktorej podmienky
nároku a výšku upravuje Zákon č. 461/2003 Z. z., išlo by o prílišnú tvrdosť zákona, ak by si navrhovateľ,
ktorý je ako verejnoprávna inštitúcia zriadený práve na výkon sociálneho poistenia (§ 120 ods. 1,

2 Zák. č. 461/2003 Z. z.), mohol svoj nárok uplatňovať len v obmedzenej výške. Išlo by totiž o
prenesenie zodpovednosti zamestnávateľa na navrhovateľa, keď by síce navrhovateľ bol povinný
zamestnancom vyplatiť dávku vo výške podľa ustanovení Zákona č. 461/2003 Z. z., ale následne proti
„zamestnávateľovi“ by sa navrhovateľ jej uspokojenia mohol domáhať len v obmedzenej výške. Rovnako
má súd za to, že ak by zákonodarca mienil obmedziť výšku nároku navrhovateľa, bolo by to uvedené
priamo v ustanovení § 87 ods. 2 písm. l) Zákona č. 7/2005 Z. z.. Naviac, ak vznikol zamestnancovi

úpadcu nárok na dávku garančného poistenia, za rovnaké obdobie už takémuto zamestnancovi
nemôžu vzniknúť pracovnoprávne nároky, pretože tieto boli nepriamo uspokojené práve vo forme dávky
garančného poistenia, a teda pokiaľ v ustanovení § 87 ods. 2 písm. l) je definované, že pohľadávkou
proti všeobecnej podstate sú „pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu,
ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti

podstate“, pri striktnom a doslovnom výklade tohto zákonného ustanovenia, by nemohla nastať v praxi
jeho aplikovateľnosť, pretože ak by zamestnancovi vznikli pracovnoprávne nároky, a teda pohľadávka
proti podstate, nemohol by už vzniknúť nárok zamestnanca na dávku garančného poistenia a následne
nároknavrhovateľa,lebonavrhovateľmápohľadávkuprotipodstatelenza„vyplatené“peňažnénáhrady,
teda zamestnanec by tak mohol dostať z jedného titulu dve plnenia, jednak od zamestnávateľa ako

pracovnoprávny nárok, jednak od Sociálnej poisťovne ako dávku garančného poistenia. Tento záver
súdu je podporený aj tým, že ani v danom prípade zamestnanci úpadcu, ktorým navrhovateľom bola
poskytnutá dávka garančného poistenia, si neuplatnili pracovnoprávne nároky za obdobie, za ktoré im
dávky boli vyplatené, hoci za predchádzajúce obdobie si pracovnoprávne nároky ako pohľadávku proti
podstate uplatnili.

Potom, keďže navrhovateľ vyplatil zamestnancom úpadcu dávky garančného poistenia, ktoré dávky sa
vyplácajú zo základného garančného fondu za podmienok a vo výške určenej Zákonom č. 461/2003 Z.
z. a keďže zákonodarca priamo v ustanovení § 87 ods. 2 písm. l) Zák. č. 7/2005 Z. z., ktorým priznal
navrhovateľovi právo na pohľadávku proti podstate, výšku pohľadávky navrhovateľa neobmedzil, dospel
súd k záveru, že navrhovateľ má pohľadávku proti podstate v celkovej sume 15 044,-- Eur.

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd podanému návrhu navrhovateľa vyhovel.

Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že keďže s poukazom na § 79 ods. 1 O.s.p. povinnosťou
navrhovateľa v občianskom súdnom konaní je len pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a z jeho
návrhu musí byť len zrejmé, čoho sa domáha, nie je petit, ktorý navrhovateľ v návrhu uvedie, pre súd
zaväzujúci do tej miery, aby sa nemohol od neho odchýliť, resp. formulovať výrok svojho rozhodnutia

tak, aby zodpovedal právu, ktoré je súdnym rozhodnutím priznané. Súd preto výrok tohto rozhodnutia
formuloval v kontexte § 87 ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré priznáva veriteľovi právo domáhať sa
určenia právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate a v danom prípade výška pohľadávky
navrhovateľa proti podstate je celkom v sume 15 044,-- Eur a súčasne súd výrok formuloval tak, aby
zodpovedal definícii pohľadávky proti podstate s poukazom na § 87 ods. 2 písm. l) Zákona č. 7/2005

Z. z., keď súčasne nie je obvyklé, aby vo výroku súdneho rozhodnutia podľa občianskeho súdneho
poriadku bolo uvádzané aj príslušné zákonné ustanovenie, na základe ktorého je nárok priznaný.

Rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ odporca sa na pojednávaniach dal právne zastúpiť
advokátom a tomuto udelil splnomocnenie tak, že ho splnomocnil na zastupovanie len na predmetnom
pojednávaní, keďže podľa § 25 ods. 1 O.s.p. plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť,súd konal s právnym zástupcom odporcu ako so zástupcom pre celé konanie, takto ho označil aj v
záhlaví tohto rozhodnutia a tomuto bude toto súdne rozhodnutie aj doručované (§ 49 ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého navrhovateľovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, vzniklo proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, právo na náhradu trov
konania. Keďže navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, súd vyslovil, že navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej

Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne

obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.