Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109215837
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2109215837.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: T-PRESS, spol. s r.o., Vajanského 18, 917 00 Trnava, IČO:
34 129 961, zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Bratislava 1, Krížna 47, proti žalovanému:
D. D., nar. XX. E. XXXX, bytom J. F. R. X, zast. JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou, Trnava,
Kollárova 8, o 1.602,86 eur a príslušenstvo, o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 17C/255/2009-2986 zo dňa 20. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

I/ Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti trov konania r u š í a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

II/Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavčastiuloženiapovinnostižalovanémuzaplatiť
žalobcovi 100 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Dušana Repáka p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (pozn.: v poradí druhým) súd prvého stupňa I/ uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1.602,86 eur a 9% ročný úrok z omeškania z uvedenej sumy od
2.7.2009 do zaplatenia (pozn.: pôvodne sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.778,90 eur
a príslušenstva, pričom súd prvého stupňa rozsudkom sp. zn. 17C/255/2009-901 zo dňa 14. októbra
2010 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 286,54 eur, úrok z omeškania z uvedenej sumy
vo výške 9% ročne od 2.7.2009 do zaplatenia a vo zvyšku návrh žalobcu, t .j. v časti o zaplatenie

1.492,36 zamietol. Vzhľadom k tomu, že žalovaný napadol predmetný rozsudok vo vyhovujúcej časti
čo do rozsahu 110,50 eur a tomu zodpovedajúceho príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške
9% ročne od 2.7.2009 do zaplatenia a žalobca napadol odvolaním predmetný rozsudok v rozsahu
zamietajúcej časti, t .j. v časti o zaplatenie 1.492,36 a úroku omeškania vo výške 9% ročne od 2.7.2009
do zaplatenia z uvedenej sumy, predmetom žalobného nároku tak bolo uloženie povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi 1.602,86 eur a 9% ročného úroku z omeškania z uvedenej sumy od 2.7.2009 do

zaplatenia, pretože v časti žalobného nároku, t .j. zaplatenia 176,04 a 9% ročného úroku z omeškania z
uvedenej sumy od 2.7.2009 do zaplatenia nadobudlo rozhodnutie prvostupňového súdu právoplatnosť)
atodotrochdníododňanadobudnutiaprávoplatnostirozsudku;II/žalobcovinepriznalprávonanáhradu
trov konania a III/ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 eur na účet právneho zástupcu
žalobkyne JUDr. Dušana Repáka, advokáta, vedený v spoločnosti Z. T. J., a.s., č. účtu XXXXXXX/
XXXX a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej

právne odôvodnil citáciou ust. § 182 ods. 1,2 a 3 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z. v znení
neskorších predpisov), vecne mal potom za to, že žalovaný v zmysle § 182 ods. 1 Zákonníka
práce uzavrel so žalobcom dňa 11.4.2007 dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty, ktoré
bol povinný žalovaný žalobcovi vyúčtovať, preto žalovaný zodpovedá za vzniknutý schodok na týchto
hodnotách, a preto ho zaviazal na zaplatenie žalobcovi zvyšnej sumy 1.602,86 eur a priznal mu aj
v zmysle § 517 ods. 1,2 O.z. uplatnený úrok z omeškania, keďže tento si uplatnil žalobca vo výške

stanovenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a za dobu od 2.7.2009 do zaplatenia, kedy bol už
žalovaný v omeškaní so zaplatením tejto sumy a keďže výzva na zaplatenie schodku z22.6.2009 bola žalovanému doručená 25.6.2009, teda nasledujúcim dňom po jej doručení sa žalovaný
dostal do omeškania so zaplatením tohto schodku v uvedenej sume. Súd prvého stupňa mal za to,
že zavinenie žalovaného za schodok na zverených mu hodnotách nie je žalobca povinný žalovanému

dokazovať, stačí, že žalobca preukázal uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti so žalovaným,
existenciu schodku na hodnotách, ktoré mal žalovaný žalobcovi vyúčtovať a že tieto hodnoty žalovaný
žalobcovi nevyúčtoval. Nemal preukázané, že by sa bol býval žalovaný zbavil tejto zodpovednosti
preukázaním, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, pretože nepreukázal, že tento
schodok vznikol v dôsledku úmyselného konania tretích osôb a že takýmto úmyselným konaním tretích

osôb mu bolo znemožnené hospodáriť so zverenými hodnotami, ktoré mu pri inventúre k 30.6.2009
chýbali, pričom v konaní nebolo ani preukázané, že by žalovaný upozorňoval žalobcu na nedostatky
spojené s preberaním ním tovaru zo skladu žalobcu a že by žiadal žalobcu o nápravu v tomto smere.
O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mal za to, že sú tu dôvody osobitného zreteľa pre
nepriznanie týchto trov, pretože žalovaný bol v pozícii slabšieho subjektu oproti žalobcovi, pretože

bol jeho podriadeným zamestnancom, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobca nepristupoval k
žalovanému dôsledným plnením si povinností, vo vzťahu k nemu, pretože vydával žalovanému tovar
aj bez podpísania žalovaným prevodiek o príjme tovaru v množstve, ako bolo na prevodkách uvedené,
čím vzbudil u žalovaného dôvodnú obavu, že mu nebolo vydávané množstvo tovaru tak, ako bolo v
prevodkách uvedené. Zároveň rozhodol aj v zmysle § 147a/ ods. 2 O.s.p. právo na zaplatenie mu sumy

100 eur, pretože si ho žalobca uplatnil v stanovenej lehote, pojednávanie bolo odročené na pojednávaní
dňa 12.12.2013 a toto právo si uplatnil prípisom z 27.12.2013, pričom právny zástupca žalovaného, ktorý
požiadal o odročenie tohto pojednávania prípisom z 10.12.2013, túto žiadosť nedoručil súdu najneskôr
tri dni pred termínom pojednávania a žiadosť neobsahovala označenie dňa, kedy sa právny zástupca
žalovaného dozvedel o dôvode odročenia pojednávania v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p., ani elektronickú

adresu, telefax alebo telefón, na ktoré by mu súd oznámil, ako návrh posúdil.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie tak žalobca ako aj žalovaný.

Žalobca podal odvolanie čo do výroku II/, ktorým bolo rozhodnuté o nepriznaní mu náhrady trov

konania a navrhol ho v tejto zmeniť tak, že bude žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu
trov konania prvostupňového konania 3.475,29 eur a trov odvolacieho konania 58,45 eur. Dôvodom
bolo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v časti náhrady trov konania, keďže
prvostupňový súd neaplikoval správne ustanovenie právneho predpisu. Odvolateľ uviedol, že v danej
veci absentujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie úspešnému

účastníkovi konania priznanie náhrady trov konania. Odôvodnenie súdu prvého stupňa v tomto smere
považoval za arbitrárne, obsahujúce črty svojvôle bez dostatočného odôvodnenia.

Žalovaný napadol odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa čo do veci samej, t. j. do výroku, ktorým
mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.602,86 eur a 9% ročný úrok z omeškania z

uvedenej sumy od 2.7.2009 do zaplatenia a do výroku III/, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi na účet jeho zástupcu suma 100 eur. Uviedol, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pred súdom a že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odôvodnenie odvolaním napadnutej časti vo
veci samej považoval za nepresvedčivé, z ktorého sa nedajú zistiť rozhodujúce skutočnosti, na základe

ktorých mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.602,86 eur. Z rozsudku sa nedá zistiť, aký tovar, kedy
a akým spôsobom mal prevziať a ani sa nevyporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa skutočností, že
chýbajúci tovar neprevzal a teda nemohol schodok vzniknúť. Pôvodne sa žalobca domáhal zaplatenia
1.778,90 eur a príslušenstva a súd prvého stupňa mu uložil povinnosť zaplatiť 1.602,86 eur a so
zvyškom vymáhanej sumy, t. j. 176,04 eur sa nevyporiadal a nevyporiadal sa ani so sumou 110,50 eur,

ktorá predstavovala hodnotu tovaru, ktorú vrátil žalobcovi. Odvolateľ ďalej uviedol, že prostredníctvom
zástupcu na pojednávaní konanom dňa 20. februára 2014 navrhol vykonať dokazovanie (predloženie
zoznamu zamestnancov, ktorí v kritickom čase pracovali u žalobcu; či mali uvedení zamestnanci taktiež
uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorí zamestnanci mali prístup do priestorov, kde sa
nachádzalskladavýsluchpredchádzajúcehoobchodnéhozástupcu,ktorýužalobcuprednímpracoval).

Vykonanie predmetného dokazovania bolo potrebné z dôvodu, že odvolací súd v uznesení (ktorým zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa) zo dňa 13. marca 2013 uviedol cit.: ,, ... bude úlohou súdu prvého
stupňa doplniť dokazovanie tak vo vzťahu k prevzatiu, resp. neprevzatiu hodnôt, na ktorých bol schodok
zistený, a to aj s ohľadom na námietky žalobcu, týkajúce sa zaužívaného mechanizmu preberania tovaruzo skladu spoločnosti žalobcu, množstva tovaru, ktorý prevzal oproti množstvu, ktoré predal...“ a ,, ...
Dôkaznými prostriedkami, ktorými by sa uvedené okolnosti dali preukázať, sú jednak výsluchy osôb,
ktoré boli v totožnom pracovnom zaradení ako odporca, ako aj osoby bezprostredne sa zúčastňujúce

v spoločnosti navrhovateľa práce pri vydávaní tovaru z jeho skladu, ktoré by vypovedali k okolnostiam
zaužívanej praxe pri vydávaní a preberaní tovaru zo skladu.“ Vzhľadom k uvedenému bol navrhnutý
ako svedok bývalý zamestnanec žalobcu pracujúci na totožnej pracovnej pozícii, ktorý mal vypovedať
k okolnostiam ohľadom spôsobu odovzdávania a preberania tovaru, ako aj okolnostiam prístupu iných
zamestnancov žalobcu k tovaru. Prvostupňový súd však dokazovanie v uvedenom smere nevykonal,

čím porušil povinnosť riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný. K
rozhodnutiu prvostupňového súdu o uložení mu povinnosti zaplatiť žalobcovi na účet jeho zástupcu 100
eur v zmysle § 147a ods. 2 O.s.p. uviedol, že jeho zást. nemohla požiadať o odročenie pojednávania
tri dni pred termínom pojednávania, pretože Ing. D. T. zomrel v noci v nedeľu X. C. XXXX, teda v tento
deň nemohla požiadať o odročenie pojednávania. O tejto skutočnosti sa dozvedela v nasledujúci deň X.
C. XXXX, takže nijakým spôsobom nemohla dodržať lehotu v zmysle § 147a ods. 4 O.s.p..

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. celú vec, pretože rozsah prieskumu napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa podľa odvolania žalovaného mal mať za následok faktické zvrátenie
výsledkov konania na súde prvého stupňa a od rozhodnutia vo veci samej bol závislým i výrok
napadnutého rozsudku o trovách konania ( ktorý napadol aj žalobca), ako aj výrok (III/ o povinnosti v

zmysle § 147a O.s.p.) síce nezávislý na napadnutom rozsudku vo veci samej, ale taktiež napadnutý
odvolaním žalovaného a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez pojednávania, pretože napriek tomu, že tu šlo
aj o vec samu, dospel k záveru, že rozsudok vo veci nemožno považovať za správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17C/255/2009 je uloženie povinnosti

žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.602,86 eur a 9% ročného úroku z omeškania z uvedenej sumy od
2.7.2009 do zaplatenia (pozn.: viď úvodnú časť odôvodnenia).

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
zamietol vyhovel návrhu žalobcu, t.j. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.602,86 eur a 9% ročný

úrok z omeškania z uvedenej sumy od 2.7.2009 do zaplatenia a to vrátane závislého výroku o trovách
konania ako aj výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 eur na účet právneho
zástupcu žalobkyne JUDr. Dušana Repáka.

Odvolací súd zdieľa všeobecné východiska súdu prvého stupňa o povahe zodpovednosti zamestnanca

podľa ustanovenia § 182 ods. 1 Zák. práce za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný
vyúčtovať s tým, že je potrebné vytknúť, že nevymedzil pojem schodok ako jeden z predpokladov
tohto zvláštneho druhu zodpovednosti, ktorý býva zisťovaný buď inventarizáciou alebo menej obvyklým
spôsobom a to inými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú spôsobilé preukázať, že je tu rozdiel medzi
stavom prevzatých hodnôt a skutočným stavom hodnôt, ktoré boli vyúčtované.

Pokiaľ bol schodok, ako tomu bolo v prejednávanej veci zisťovaný inventarizáciou ako inventarizačný
rozdiel medzi stavom majetku a záväzkov v účtovníctve a skutočným (nižším) stavom majetku a
záväzkov (viď. § 29 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov) je
treba, aby obidve strany tejto rovnice boli vyčíslené preukázateľným spôsobom. Táto požiadavka je na

mieste tiež z toho dôvodu, že schodok vyjadruje skutočnosť, že hodnoty, ktoré sa hmotne zodpovedný
zamestnanec zaviazal vyúčtovať chýbajú a že nie je objektívne možné, ako napr. v prípade všeobecnej
zodpovednosti podľa ustanovenia § 179 Zák. práce zistiť, kedy, akým spôsobom, prípadne na akých
hodnotách schodok na zverených hodnotách vznikol.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 z. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, skutočný stav majetku, záväzkov a
rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy
sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou; pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých
druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru sa skutočný stav zisťuje dokladovou
inventúrou; ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry. Podľa ods. 2 cit. zák.

ust. inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva (§ 8 ods. 4),
ktorý musí obsahovať tieto údaje:
a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko
a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,b) deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná a deň skončenia inventúry,
c) stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25,
d) miesto uloženia majetku,

e) meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za
príslušný druh majetku,
f) zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25,
g) zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,
h) odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná

závierkazostavuje,zistenéprivykonávaníinventúrynaúčelyúpravyoceneniamajetkuazáväzkovpodľa
§ 26a 27, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,
i) meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku,
záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,
j) poznámky.

V danom prípade bol žalovanému odovzdaný k vyúčtovaniu majetok hmotnej povahy, pričom vykonanie
fyzickej inventúry je ohľadne tohto majetku základným predpokladom na to, aby mohol byť zistený stav
hodnôt, ktoré zamestnanec prevzal na vyúčtovanie a stav hodnôt, ktoré zamestnanec zamestnávateľovi
vyúčtoval a taktiež, aby mohol byť určený inventarizačný rozdiel medzi stavom majetku a záväzkov v
účtovníctve a skutočným stavom majetku a záväzkov. Bez toho, aby bolo možné skutkovo zistiť, ako

došlo k tomu, že hodnoty, ktoré sa mali vyúčtovať chýbajú, zákon požaduje, aby listinné inventúrne
súpisy, v ktorých je zaznamenaný skutočný (fyzický) stav hodnôt zistených inventúrou spĺňali po
účtovnej stránke predpísané formálne náležitosti. V prípade, že inventúrny súpis nespĺňal po účtovnej
stránke predpísané formálne náležitosti je potrebné z ustanovenia § 30 ods. 1 z. č. 431/2002 Z.z. o
účtovníctve v znení neskorších predpisov dôvodiť, že nemá dôkaznú hodnotu celá inventarizácia, ktorá

z takéhoto súpisu vychádzala. V prejednávanej veci bolo okrem iného zistené, že skutočný stav zásob
(tovaru) zisťovala inventúrna komisia pri fyzickej inventúre konanej dňa 1. júla 2009. Z obsahu tohto
nevyplýva čo mala k dispozícii (napr.: listy počítačovo spracovaných inventúrnych stavov ku dňu 30.
júna 2009, údaje z pokladne, ktoré spomínala vo výpovedi svedkyňa O. T. a pod.) a skutočný stav zásob
zisťovaný ku dňu 30. júna 2009 zaznamenala vpísaním nového údaja a to sumou 28.566,16 eur a po

jeho odpočítaní od účtovného stavu vpísaného v zápisnici sumou 30.345,06 eur predstavoval zistený
inventúrny rozdiel 1.778,90 eur. Ako uviedla vo svojej výpovedi svedkyňa P., voči hmotne zodpovednej
osobe, t.j. žalovanému sa pred jeho odchodom robili fyzicky inventúry každý deň a poslednú inventúru
robila s kolegyňou T. v posledný deň, keď bol žalovaný v práci a na druhý deň urobili ešte zvyšnú
inventúru.

Odvolací súd má za to, že inventúrny zápis nebol vyhotovený v súlade s ustanovením § 30 ods.
1 z. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, keď v ňom absentovalo meno,
priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za príslušný druh
majetku; stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny; meno, priezvisko a podpisový záznam

osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov
(pozn.: inventúrny zápis neobsahuje úplné formálne naplnenie tejto podmienky), v skutočnosti spôsobil
nepreukázateľnosť celej inventarizácie. Prvostupňovému súdu je potrebné vytknúť, že svoj záver o tom,
že na skladových zásobách v inventarizačnom období od 16.9.2009 do 30.06.2009 vznikol schodok vo
výške 1.778,90 eur založil na inventúrnych stavoch ako vierohodných dokladoch.

Uvedená skutočnosť však neznamená, že je vylúčená možnosť zistiť schodok iným spôsobom, než
inventarizáciou. V tomto smere je možné preukázať vznik schodku inými dôkaznými prostriedkami.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplývajú len všeobecné konštatácie dôkazov bez
ich individualizácie a identifikácie (... prevodky; zoznam chýbajúceho tovaru, podpísanie niektorých

prevodiek a niektorých nie; predaj tovaru, ktorý prevzal na základe prevodiek, ktoré nepodpísal a predal
a pod.). Vzhľadom k tomu, že sa schodkom rozumie rozdiel medzi účtovným stavom majetku a záväzkov
a stavom skutočným (nižším), bolo pre posúdenie veci v prvom rade podstatné, aký bol (popri účtovnom)
preukázateľne zistený skutočný stav zásob (tovaru). Okruh dôkazov (pozn.: prezentovaných nie vo
všeobecnej rovine, ale v súlade s ust. § 125 O.s.p.), ktoré môžu byť podkladom pre toto zistenie

nepochybne nie je ničím vopred obmedzené. Dôkazom o tom, že určitý tovar v skladových
zásobách v danom okamžiku fyzicky existoval, môžu byť taktiež dielčie záznamy o jednotlivých
položkách obsiahnuté v inventúrnych stavoch, sprevádzané vysvetlením tých, kto záznamy v týchto
jednotlivých položkách porovnávali so skutočnosťou, zapisovali, či k 30. júnu 2009 menili, ktoré záznamyvšak nemožno označiť za vierohodné bez vysvetlenia úprav, zmien, či doplnkov, ktoré v nich boli urobené
(pozn.: napr. aj po skončení inventúry pokiaľ boli robené ďalšie korektúry).

Vzhľadom k vyššie uvedenému je rozsudok súdu prvého stupňa v tomto smere nepreskúmateľný, preto
odvolaciemu súdu neostávalo iné, než rozhodnúť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p. spôsobom
uvedeným vo výroku I/ tohto jeho uznesenia. Naloženie s celým rozhodnutím vo veci uvedeným
spôsobom spôsobilo i to, že rovnaký osud musel zdieľať i závislý výrok rozsudku o trovách konania.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O.s.p. viazaný, doplniť dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, podľa § 132 O.s.p.
náležite zhodnotiť výsledky celého konania a v závislosti na tom opätovne rozhodnúť o veci a trovách
konania účastníkov, to všetko s vypravením nového rozhodnutia odôvodnením súladným
s ust. § 157 ods. 2 a 3 O. s. p..

Podľa § 147a ods. 1 O.s.p. ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti
účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa
mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie,
právo od neho požadovať sumu 15 eur. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia účastník
zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na

strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať
sumu 100 eur. Podľa odseku 3 rovnakého ustanovenia právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý
sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená
neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne
účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie aj v prípade,

že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka
vystupujúceho v konaní ako protistrana. Podľa odseku 4 rovnakého ustanovenia právo podľa odsekov
1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o
odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Podľa odseku 5 rovnakého
ustanovenia právo podľa odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo

pojednávanie konať. Napokon podľa odseku 6 rovnakého ustanovenia o práve podľa odsekov 1 a
2 rozhodne súd bez zbytočného odkladu na návrh. Toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodovanie o
náhrade trov konania.

Ustanovenie § 147a O.s.p. bolo zavedené do O.s.p. s účinnosťou od 1. januára 2012 a spolu s

ďalšími novoprijatými ustanoveniami (§ 119, § 147) má za cieľ minimalizovať obštrukcie účastníkov a
ich právnych zástupcov v súdnom konaní, ktoré sa uskutočňujú najmä v podobe vyhýbania sa účasti
na pojednávaniach v súvislosti so zdravotnými dôvodmi, ako aj oneskorenými ospravedlneniami ich
neúčasti. V tomto ustanovení zákonodarca zavádza sankčný mechanizmus, ktorý má účastníkov a
ich zástupcov odradiť od úmyselného spôsobovania obštrukcií v súdnom konaní, prípadne prinútiť

k včasnému oznamovaniu dôvodov na odročenie pojednávania. Ak dôjde k odročeniu nariadeného
pojednávania na základe žiadosti jedného účastníka, má druhý účastník vystupujúci ako protistrana,
ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo požadovať od účastníka, kvôli ktorému bolo pojednávanie
odročené sumu 15 eur. Dôvod odročenia pojednávania však musí byť na strane účastníka žiadajúceho
odročenie dôležitý, to znamená taký, ktorý zavinil alebo ktorý je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila

(choroba, neodkladné pracovné povinnosti). Rovnako má toto právo aj účastník, ktorý sa dostavil na
pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti účastníka vystupujúceho
ako protistrana. V obidvoch prípadoch právo vznikne len za splnenia podmienky, že účastník nesplnil
povinnosť podľa § 119 ods. 2 O.s.p. (oznámenie dôvodu odročenia pojednávania bez zbytočného
odkladu a uvedenie všetkých náležitostí žiadosti na odročenie pojednávania) alebo jeho žiadosť o

odročenie pojednávania nebola súdu doručená najneskôr 3 dni pred termínom pojednávania. Ak
účastník, ktorý žiada o odročenie pojednávania, oznámil dôvod odročenia pojednávania bez zbytočného
odkladu, žiadosť o odročenie obsahovala všetky zákonné náležitosti a bola súdu doručená najneskôr 3
dnipredtermínompojednávania,účastníkovivystupujúcemuakoprotistrananevznikneprávopožadovať
od tohto účastníka sankciu 15 eur. Sporný je prípad, ak sú splnené všetky predchádzajúce podmienky,

ale v žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, nie je vyjadrenie ošetrujúceho
lekára v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p.. Ustanovenie § 147a O.s.p. odkazuje len na splnenie povinnosti v
zmysle jeho § 119 ods. 2 a nie v zmysle § 119 ods. 3. Preto možno predpokladať, že v zmysle aktuálneho
znenia § 147a zákona a z dôvodu absencie vyjadrenia ošetrujúceho lekára nemožno požadovať sankciu15 eur, čo zjavne nebolo úmyslom zákonodarcu. Za rovnakých podmienok ako v predchádzajúcom
prípade, účastník, ktorý je zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z
dôvodu na strane advokáta protistrany, má právo požadovať od účastníka ním zastúpeného sumu 100

eur. Z tohto znenia ods. 2 potom možno odvodiť, že ak účastník je síce zastúpený advokátom, ale
dôvodom odročenia pojednávania je dôvod na strane účastníka (a nie jeho advokáta), protistrana má
právo požadovať sumu len 15 eur. Právo na zaplatenie sumy 15 eur, prípadne 100 eur sa prekluduje
(zanikne) v lehote 15 dní, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa malo uskutočniť pojednávanie, ktoré
bolo odročené.

Odvolací súd považuje za nepochybné, že boli naplnené dôvody na priznanie sumy 100 eur v zmysle
§ 147a ods. 1 O.s.p., preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil (výrok II/ tohto rozhodnutia), pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia
prvostupňového súdu v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.