Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/299/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211214518
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2211214518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803 zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
žalovanej: F. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské
združenie OSA, Bratislava, Fedinova 9, IČO 42 260 086, zastúpené advokátskou kanceláriou: HKP
Legal, s. r. o., Bratislava, Sasinkova 6, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Rudolf Priečinský,
o zaplatenie 1.324,89 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č.k. 12C/207/2011-106 zo dňa 27. januára 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k.
12C/207/2011-130 zo dňa 17. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov
prvostupňového konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobu žalobcu v konaní o zaplatenie 298,22
eura zastavil, vo zvyšku žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že žalobca uplatnil voči žalovanej istinu 1.324,89 eura s úrokom z omeškania 14,75
% zo sumy 1.157,43 eura od 10.05.2007 do zaplatenia. Argumentoval, že pohľadávku nadobudol na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok od Všeobecnej úverovej banky,a.s., ktorá poskytla žalovanej
dňa 29.05.2006 úver pod č. 5019646621, ktorý žalovaná nesplácala riadne a včas, preto žalobca uplatnil
svoj nárok na nesplatenú istinu s príslušným úrokom na súde. Súd mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 29.05.2006 písomnú zmluvu o
poskytnutí flexi pôžičky v zmysle § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 40.000,- Sk (1.327,76
eura) s tým, že žalovaná úver splatí v 36 mesačných anuitných splátkach po 1.484,51 eura v období
od 29.06.2006 do 29.05.2009, pričom ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená na 11,62%.
Z výpisu z bankovej knihy vyplýva, že k 30.04.2007 žalobca evidoval voči žalovanej nesplatenú istinu
34.868,82 Sk (1.157,43 eura), úrok 2.396,30 Sk (79,54 eura), úrok z omeškania 38,59 Sk (1,28 eura) a
príslušenstvo 2.610,- Sk (86,64 eura). Listom z 09.06.2011 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy
2.034,90 eura. Vo výzve poukázal na zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu k 09.05.2007.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná
a nárok žalobcu nie je oprávnený v žiadnom rozsahu. Právny predchodca žalobcu úver pre omeškanie
žalovanej s úhradou splátok zosplatnil, čím sa dňom 09.05.2007 stal úver v jeho zvyšku splatným v
celosti,odtohtodňazačalaplynúťžalobcovipremlčacialehota.Vzhľadomkspotrebiteľskémucharakteruzmluvného vzťahu je podľa názoru súdu potrebné skúmať premlčanie podľa zákonných ustanovení
Občianskeho zákonníka, v ktorom prípade uplynula (trojročná) všeobecná premlčacia lehota dňom
09.05.2010. Keďže žalobca si právo uplatnil (na súde žalobou) dňa 14.09.2011, jednoznačne ide o nárok

premlčaný a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nebolo možné žalobe vyhovieť. Právne vec
posúdil podľa Obchodného zákonníka (§ 497, § 506, § 387, § 397, § 400) a podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 1, § 879j, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 103,
§ 39). O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že
žalovaná ako úspešný účastník konania v spore má nárok na náhradu trov konania, náhradu

trov si však v konaní neuplatnila.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17.03.2014 súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 237,41 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Mal preukázané, že žalobca nebol v konaní
úspešným účastníkom, pretože jeho žaloba na prisúdenie istiny s príslušenstvom bola zamietnutá (v

časti pre späťvzatie žaloby bolo konanie zastavené). V predmetnom súdnom konaní na strane žalovanej
vystupoval vedľajší účastník, ktorý si uplatnil trovy konania, ktoré mu vznikli titulom právneho zastúpenia
a súd prvého stupňa dospel k záveru, že mu je dôvodné priznať ich na ťarchu žalobcu. V konaní vedľajší
účastník uskutočnil dva účelné úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia a podanie
vyjadrenia a to pri hodnote úkonu 91,29 eura plus režijný paušál 7,63 eura a 20% DPH, spolu 237,41

eura.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý s týmto rozhodnutím nesúhlasil
a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 220 OSP zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne
aby vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na článok VI., bod 1 všeobecných

obchodných podmienok VÚB, a.s., ktoré umožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka vrátenie celej
poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, ak
je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako
tri mesiace a bol na zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od zmluvy.
Zastával názor, že právny predchodca žalobcu neukončil záväzkovo-právny vzťah, nakoľko nebola

vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a nedošlo k odstúpeniu od zmluvy.
Žalobca ani nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy preukázali. Zmluvné
strany sa dohodli na plnení v splátkach. Súd prvého stupňa tiež nesprávne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka o premlčacej dobe, ktoré na daný prípad nedopadá, keďže ide o zmluvu o
úvere a teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je

spotrebiteľ. Aj podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011 sa uplatňuje aplikácia
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov (obdobne napríklad rozhodnutie NS SR 6 M
Cdo 4/2012 a iné). Preto je nutné na uvedený prípad aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. I
v zmysle komentára k ustanoveniu § 52 OZ k spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr. Petra Vojčíka,
CSc., ktorý tiež kladie dôraz na posúdenie, či ide o zmluvu občiansko-právneho alebo obchodno-

právneho charakteru, čo má zásadný význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. I on konštatuje, že
v mnohých prípadoch bude potrebné v týchto kódexoch aplikovať všeobecnú úpravu (napríklad aj
úpravu o premlčaní, výške úrokov z omeškania a iné). V danom prípade žaloba bola podaná na súd
dňa 14.09.2011 a splatnosť poslednej splátky bola určená ku dňu 29.05.2009, súd mal žalobcovi voči
žalovanej priznať nárok na nepremlčané splátky ku dňu podania žaloby počnúc splátkou 29.09.2007 až

po splátku splatnú 29.05.2009, to znamená 21 splátok po 1.484,51 Sk, t.j. spolu 1.034,67 eura. Preto
žiadal svojmu odvolaniu vyhovieť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca podal odvolanie i voči dopĺňaciemu rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách vedľajšieho
účastníka v jeho prospech a žalobcovi bola uložená povinnosť tieto uhradiť. Poukázal na to, že vedľajší

účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Úmyslom zákonodarcu v súlade s dôvodovou správou k zákonu č.
384/2008 Z.z. - ktorým bol novelizovaný Občiansky súdny poriadok, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu
spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc a v danej oblasti bude materiálne aj personálne vybavený a odborne kompetentný.

Preto by združenia mali byť zakladané len v prípade, ak dokáže naplniť samotnú podstatu zákonných
ustanovení, ktoré umožňujú ich vznik. Poukázal na to, že združenia často vstupujú do konaní, o ktorých
nemajú vedomosť a zbytočne tým zvyšujú trovy, opakujú štandardné úkony bez uvedenia nových
procesne významných skutočností v tom-ktorom konaní. Preto žiadal zmeniť rozsudok súdu prvéhostupňa v napadnutej časti a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať.
Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaná a vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, samostatný odvolací návrh nepodali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204

OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP),
po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, že tento je vecne správny, preto je ho potrebné podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdiť. Senát

odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého

stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná
o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12C/207/2011 je
nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie 1.324,89 eura s príslušenstvom. Súd prvého stupňa v poradí
prvým napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (nad sumu 290,22 eura, v ktorej časti konanie
zastavil), žalovanej náhradu trov konania nepriznal a dopĺňacím rozsudkom priznal náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi na ťarchu žalobcu.

Žalobcasavodvolacomkonanídomáhazmenyrozsudkusúduprvéhostupňavnapadnutejzamietajúcej
časti a nesúhlasí tiež s jemu uloženou povinnosťou náhrady trov konania vedľajšieho účastníka.

Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalobca svoj nárok odvíja zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 29.05.2006

- zmluva o poskytnutí flexi pôžičky v sume 40.000,- Sk s lehotou splatnosti 36 mesiacov, výška
úrokovej sadzby 19,9%, s jednorazovým čerpaním 29.05.2006 a so spôsobom splácania mesačne v
sume 1.484,51 Sk po 36 splátok s konečnou splátkou 29.05.2009. Bola stanovená ročná percentuálna
miera nákladov v sume 11,62%, kde celkové náklady dlžníka predstavujú 55.632,17 Sk. Súčasne bol
stanovený poplatok za poskytnutie úveru 750,- Sk, poplatok za vedenie účtu 40,- Sk mesačne a poplatok

za poistenie úveru 50,- Sk mesačne. Z platobnej histórie vyplýva, že ku dňu 30.04.2007 nesplatená istina
predstavovala 34.868,82 Sk, k tomu 5.044,89 Sk príslušenstvo.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, pretože nárok žalobcu
je v zmysle § 101, § 103 Občianskeho zákonníka premlčaný. Zohľadnil, že právny predchodca žalobcu

úver pre omeškanie žalovanej s úhradou splátkou zosplatnil, čím sa dňom 09.05.2007 stal úver splatný
v celosti a od tohto dňa začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom
09.05.2010 a keďže žalobca si uplatnil právo na súde dňa 14.09.2011, jednoznačne ide o nárok
premlčaný a preto nebolo možné žalobe vyhovieť.

S týmto záverom sa plne stotožňuje i odvolací súd. V prejednávanom prípade je obsahom spisu
nepochybne preukázané, že zo strany Všeobecnej úverovej banky, a.s. došlo k výpovedi zo zmluvy
a úver sa stal dňom 09.05.2007 splatný. Táto skutočnosť vyplýva ako zo samotnej žaloby žalobcu
(porovnaj žaloba č.l. 1 PV ods. 6: „Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby
Národnej banky Slovenska, resp. Európskej centrálnej banky žalobca považuje deň 10.05.2007, t.j. deň

nasledujúci po dátume splatnosti tak, ako je uvedený vo výpise z účtovných kníh peňažného ústavu“).
I sám žalobca v žalobe teda konštatoval, že úver sa stal splatným dňom 09.05.2007 a poukázal na
výpis z účtovných kníh peňažného ústavu. Predmetný výpis je založený na č.l. 9 spisu a vyplýva z
neho hore uvedený dátum výpovede 04.04.2007 s dátumom splatnosti 09.05.2007 (porovnaj aj výpis zbankovej knihy č.l. 20 spisu totožný s predchádzajúcim). Uvedená lehota splatnosti vyplýva i z pokusu
o zmier, ktorý žalobca adresoval žalovanej dňa 06.07.2011 (č.l. 21 spisu) a na ktorý poukazuje i súd
prvého stupňa, kde sám žalobca žalovanej oznamuje, že dňa 09.05.2007 bola pôvodným veriteľom

Všeobecná úverová banka, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť
bola dlžníčke oznámená. Preto bol vyčíslený jej dlh k uvedenému dátumu a bola vyzvaná na dobrovoľnú
úhradu predmetu sporu v stanovenej lehote.

Odvolacia námietka žalobcu preto v tomto smere neobstojí a nie je možné priznať mu jednotlivé splátky

tak, ako je to obsiahnuté v jeho odvolaní, keďže žiada priznať nárok na nepremlčané splátky ku dňu
podania žaloby počnúc splátkou 29.09.2007 až po splátku splatnú dňa 29.05.2009, t.j. 21 splátok po
1.484,51 Sk, t.j. spolu 1.034,67 eura.

Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa prihliadol na to, že v danom prípade nastala na
základe zosplatnenia úveru zo strany veriteľa splatnosť celého úveru dňa 09.05.2007 a pokiaľ žalobca

podal žalobu na súd dňa 14.09.2011, je tento nárok nepochybne premlčaný. Bolo preto dôvodné v
konaní prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú v konaní vedľajším účastníkom a v plnom rozsahu
si osvojenú i žalovanou.

V prejednávanom prípade, ako na to poukázal ešte v predchádzajúcom odvolaní vedľajší účastník,

nárok žalobcu je potrebné mať za premlčaný nielen podľa Občianskeho zákonníka, ktorý na daný prípad
dopadá, ale i podľa Obchodného zákonníka (§ 397 zákona č. 513/1991 Zb.).

Na dôvažok možno pripomenúť už len to, že o aplikácii Občianskeho zákonníka na daný prípad niet
pochybností, keďže i Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015

konštatoval, že „aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že
premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka
- zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“

bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež
zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti

sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva,
že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa (opäť)
posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by
rozhodol tak, ako v rozsudku, ktoré generálny prokurátor navrhuje zrušiť (žaloba by bola zamietnutá pre
premlčanie nároku žalobcu - poznámka odvolacieho súdu)“.

V danej veci preto niet pochybnosti o aplikácii Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým o tom, že v
konaní bola preukázaná splatnosť celého zostatku úveru a to podkladmi, ktoré v konaní predložil sám
žalobca, ktoré sám žalobca vyhotovil (žaloba, pokus o zmier) a ktoré nebolo možné v konaní opomenúť
(pominúť), z ktorých preto odvolací súd vychádzal a za daných okolností potom nezostalo iné, len

správny skutkový i právny záver súdu prvého stupňa považovať za vecne správny a tak rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdiť.

Odvolací súd považoval za dôvodné i priznanie náhrady trov prvostupňového konania v prospech
vedľajšieho účastníka.

V prejednávanom spore trovy, ktoré v konaní vznikli právnym zastúpením vedľajšieho účastníka, boli
vynaložené účelne a v súvislosti s prejednávanou vecou.

Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Podľa § 25 ods. l OSP ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Podľa § 137 ods. 1 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notáraza vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Vedľajší účastník ako každý iný účastník má právo na právne zastúpenie, toto mu nie je možné uprieť,
pretože pokiaľ je účastníkom tohto konania, má všetky práva a povinnosti ako každý iný účastník tohto
konania, teda i právo na právne zastúpenie. V danom prípade právne zastúpenie bolo možné považovať
za účelné, pretože spolu s oznámením o vstupe do konania uskutočnil právnu analýzu predmetu sporu a

voči rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie, ktoré si následne žalovaná v plnom rozsahu osvojila.
V odvolaní uskutočnil skutkovú a právnu analýzu sporu, ktorá bola vecná a právne konzistentná.

Preto pokiaľ súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi odmenu v súlade s § 142 ods. 1 OSP a
vo výške zodpovedajúcej právnej úprave obsiahnutej vo vyhláške č. 655/2004 Z.z., za dva úkony právnej
služby 1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie vyjadrenia a to 2x po 91,29 eura plus režijný

paušál 2 x7,63 eura a DPH, postupoval vecne správne.

Preto odvolací súd dopĺňací rozsudok v časti trov prvostupňového konania vedľajšieho účastníka ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

V odvolacom konaní boli úspešne brániacimi sa účastníkmi žalovaná a vedľajší účastník. Žalovaná a
vedľajší účastník v odvolacom konaní návrh na prisúdenie trov nepodali a tak odvolací súd vyslovil, že
sa im náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.