Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010159
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115010159.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému G. H., nar. XX.XX.XXXX
v F., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Ilava, stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno
f), odsek 3 písmeno b) Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. apríla 2015 prejednal
sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 1T/12/2015 z 10. apríla 2015

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť obžalovaného G. H.

z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal dňa 29.01.2015 na Okresný súd Trenčín pod č. k. 1Pv

967/14/3309-30 obžalobu na G. H., nar. XX.XX.XXXX, pre skutok právne posúdený ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že

obvinený dňa 14.11.2014 o 02.04 hod. prišiel v Trenčíne do predajne čerpacej stanice Slovnaft na
ulici L. č. 9, kde prešiel k regálu s pivom a tu si vzal jednu 1,5 litrovú fľašku piva zn. Corgoň, s

ktorou sa zrýchleným krokom presunul k vchodu do predajne a z tejto napriek snahe obsluhy odišiel
na neznáme miesto bez zaplatenia, čím spôsobil poškodenému prevádzkovateľovi čerpacej stanice
X,XXškodu odcudzením piva vo výške 2,15 Eur, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch právoplatne postihnutý rozhodnutím o uložení pokuty za priestupok proti majetku podľa § 50
ods.1Zák.č.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovč.13035409zodňa05.02.2014,
právoplatným dňa 05.02.2014, a taktiež právoplatne postihnutý rozhodnutím o uložení pokuty za

priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov č. 13035266 zo dňa 05.02.2014, právoplatným dňa 05.02.2014, hoci bol v predchádzajúcich
24 mesiacoch bol za taký čin odsúdený Okresným súdom Trenčín, trestný rozkaz č. 0T/8/2014 zo
dňa 08.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2014, a taktiež bol za taký čin odsúdený
Okresným súdom Bratislava 4, trestný rozkaz č. 0T/116/2014 zo dňa 16.10.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.10.2014.

Obžalovaný G. H. bol v tejto veci vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.
0Tp/98/2014 zo dňa 15.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
3Tpo/39/2014 zo dňa 03.12.2014 z dôvodu uvedenom v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku s tým, že
väzba začala plynúť dňom 14.11.2014 o 02.30 hod.

Jeho vzatie do väzby bolo sudcom pre prípravné konanie odôvodnené tým, že boli splnené formálne
aj materiálne podmienky pre rozhodnutie o vzatí do väzby. Dôvod preventívnej väzby podľa § 71 ods.1 písm. c) Tr. poriadku vyplýval predovšetkým z priestupkovej a trestnej minulosti obvineného, keďže
obvinený bol niekoľkokrát priestupkovo postihnutý za priestupok proti majetku (dňa 30.01.2013 a dvakrát
dňa05.02.2014)ataktiežviackrátpriestupkovopostihnutývsúvislostispožívanímalkoholuaužšesťkrát

bol súdne trestaný, a to najmä pre trestný čin krádeže (v trestných veciach Okresného súdu Trenčín sp.
zn.6T/28/2005,OkresnéhosúduTrenčín sp.zn.8T/81/2009,OkresnéhosúduTrenčínsp.zn.0T/8/2014
a Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/116/2014), pričom už dva nepodmienečné tresty odňatia
slobody vykonal, a to naposledy dňa 06.05.2014 a v čase vzatia do väzby mu taktiež plynula skúšobná
doba podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/116/2014.

Pri rozhodovaní o vzatí do väzby bolo prihliadnuté i na sociálne a majetkové pomery obvineného,
ktorý je nezamestnaný, poberá čiastočný invalidný dôchodok a neúspešne sa podrobuje dobrovoľnému
ambulantnému protialkoholickému liečeniu.

Po podaní obžaloby Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 1T/12/2015-77 zo dňa 10.02.2015 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.02.2015 č. k. 2Tos/29/2015-83 rozhodol o ponechaní

obžalovaného vo väzbe, zamietol jeho žiadosť o prepustenie na slobodu a Krajským súdom v Trenčíne
bolo rozhodnuté aj o neprijatí jeho písomného sľubu, že povedie riadny spôsob života a jeho návrh na
nariadenie dohľadu probačného a mediačného úradníka nad jeho správaním.

Po nariadení hlavného pojednávania, podal obžalovaný dňa 01.04.2015 žiadosť o prepustenie z väzby

na slobodu. V žiadosti uviedol, že u neho nie sú aktuálne dané žiadne dôvody väzby a ak aj boli, tak
sa zmenili. Väzba nemá mať sankčnú povahu. U neho neexistuje žiadna obava, že sa bude dopúšťať
trestnej činnosti. Zo žiadnych skutočností nemožno predpokladať, že v prípade pobytu na slobode
bude páchať trestnú činnosť. Väzba na neho mala pozitívny vplyv, on sám kriticky zhodnotil svoje
predchádzajúce konanie. Činnosť polície vo vyšetrovaní bola len formálna, on sa ku spáchaniu trestnej

činnosti priznal. Je čiastočný invalidný dôchodca, má teda pravidelný príjem. Má sľúbenú prácu ako
externý informatik, bude bývať u svojej matky. Zároveň predložil písomný sľub, ktorým navrhol väzbu
nahradiť. Alternatívne navrhol väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka alebo
peňažnou zárukou, ktorej výšku neuviedol.

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2015 uznal obžalovaného za vinného v zmysle
obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody 9 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so
stredným stupňom stráženia. Obžalovaný i prokurátor si ponechali lehotu na podanie odvolania.

Následne na výsluchu dňa 10.04.2015 Okresný súd Trenčín rozhodol o žiadosti obžalovaného

uznesením sp. zn.: 1T/12/2015 tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku žiadosť obžalovaného o
prepusteniezväzbynasloboduzamietol,podľa§80ods.1písm.b)Trestnéhoporiadkuneprijalpísomný
sľub obžalovaného ako náhradu za väzbu, a podľa § 80 ods.1 písm. c) neprijal jeho návrh na nariadenie
dohľadu probačného a mediačného úradníka nad jeho správaním. Zároveň podľa § 81 ods. 1 Trestného
poriadku neprijal ani návrh obžalovaného na nahradenie väzby peňažnou zárukou.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení proti nemu vo vzťahu
ku všetkým výrokom podal sťažnosť obžalovaný. Sťažnosť bližšie písomne zdôvodnil tým, že takmer
po uplynutí 5 mesiacov od vzatia do väzby už dôvody väzby neexistujú. Priznal svoju vinu. Obžaloba
bola podaná 29.01.2015 a odvtedy nebol vykonaný žiaden procesný úkon. Väzba nemôže nahrádzať

trest. Neexistuje žiadna skutočnosť, z ktorej by vyplývala obava, že bude páchať trestnú činnosť.
Spolupracoval so súdom i s políciou. Svoj skutok oznámil. Pred spáchaním skutku viedol riadny život
a plnil si vyživovaciu povinnosť. Vo väzbe stráca pracovné návyky a nemá možnosť sústavne sa
vzdelávať. Na adrese F., XX. B. XXXX bude bývať spolu s matkou. Má prisľúbenú prácu ako agentúrny
zamestnanec v IsoSteel a.s., alebo ako externý pracovník pre katedru informatiky Karlovej Univerzity

a tiež ako brigádnik v PD Vajnory. Je účastníkom viacerých občiansko-právnych konaní, ktorých sa
chce zúčastniť na slobode. Zopakoval, že žiada väzbu nahradiť písomným sľubom, peňažnou zárukou,
prípadne dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Krajský súd v Trenčíne po tom, čo mu bola vec predložená ako nadriadenému súdu, rozhodoval na

neverejnom zasadnutí o podanej sťažnosti, pričom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že
sťažnosť obvineného nie je dôvodná.V prvom rade krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní vecne správne a v
súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi rozhodovanie o väzbe pred súdom a v tomto
smere nezistil žiadne pochybenie.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. môže byť obvinený vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky
trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná

trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa § 79 ods. 2 Tr. por. policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať
v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné
konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene
dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak

v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné
konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne
bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na
prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť v zápisnici;
takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v
prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom
a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho
obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený,

ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho
predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd
a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť

ho na slobodu, ak obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej
činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom
konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu
prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a
v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho
na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby
dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v
prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode alebo o
jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné
konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71
ods. 2 písm. a) až c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 ods.

3, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa
vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom
obvineného môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s
podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Na dôvody, pre ktoré
peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá peňažnú záruku zložila, vopred

upozorniť.

V danom prípade bol obžalovaný vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.
0Tp/98/2014 zo dňa 15.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tpo/39/2014
zodňa03.12.2014zdôvoduuvedenéhov§71ods.1 písm.c)Tr.poriadku.Užprirozhodovaníovzatído

väzby súd prvého stupňa správne skonštatoval prítomnosť formálnych i materiálnych podmienok väzby,
teda že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a
z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať vtrestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo
ktorým hrozil.

Uvedené bolo opakovane skonštatované i pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby a
to v uznesení Okresného súdu Trenčín sp. zn.: 1T/12/2015-77 zo dňa 10.02.2015 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.02.2015 č. k. 2Tos/29/2015-83.

Zároveň možno skonštatovať, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, i v súčasnosti zistené

skutočnosti aj naďalej nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, má znaky trestného
činu a sú dostatočné dôvody na podozrenie, že ho mal spáchať obžalovaný. V tejto súvislosti možno
poukázať na doterajšie výsledky dokazovania produkované v rámci prípravného konania i na hlavnom
pojednávaní. Obžalovaný sa ku spáchaniu trestnej činnosti priznal a je usvedčovaný i svedkyňou R. R.,
ktorá bola prítomná pri spáchaní stíhanej trestnej činnosti, v spojení s výpoveďou poškodeného L. H.
a ostatnými listinnými dôkazmi.

Vo vzťahu k existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods.1 písm. c) Trestného poriadku možno uviesť,
že tento naďalej nezmenene pretrváva tak, ako bol skonštatovaný pri rozhodovaní o vzatí obžalovaného
do väzby, pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby a o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na
slobodu.

Ako už uviedol súd prvého stupňa, dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná
trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
vyplýva predovšetkým zo skutočností založených na priestupkovej i trestnej minulosti obžalovaného.
Obžalovaný bol v posledných štyroch rokoch štyri krát súdne trestaný, z toho v troch prípadoch pre

trestný čin majetkového charakteru - prečin krádeže podľa § 212 Tr. zákona. Boli mu opakovane uložené
nepodmienečné tresty odňatia slobody. Posledný uložený trest vykonal dňa 6.5.2014, teda aktuálny
trestný čin mal spáchať približne šesť mesiacov po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený taktiež za trestný čin majetkovej povahy. Naviac, aktuálnu trestnú činnosť mal spáchať
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.

0T/116/2014 zo dňa 16.10.2014, právoplatným dňa 16.10.2014, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona. Obžalovaný je bezdomovcom bez preukázateľného príjmu. V období
posledných dvoch rokov bol taktiež opakovane postihovaný za priestupky nielen majetkovej povahy, ale
aj za priestupky súvisiace s nadmerným užívaním alkoholických nápojov.

Vyššie uvedené skutočnosti, t.j. trestná minulosť a recidíva, v spojení s tým, že obvinený bol
pred vzatím do väzby nezamestnaný, poberal len čiastočný invalidný dôchodok a liečil sa od závislosti
na alkohole, aj naďalej odôvodňujú i podľa krajského súdu obavu z toho, že by sa na slobode
opätovne dopustil najmä majetkovej trestnej činnosti s cieľom zadovažovať si finančné prostriedky na
svoje živobytie, resp. trestnej činnosti v súvislosti s požívaním alkoholu.

Vzhľadom na uvedené možno potom skonštatovať, že súd prvého stupňa postupoval správne i v
tom smere, keď aktuálnu žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby zamietol a nenahradil ju
alternatívnymi, menej invazívnymi opatreniami, ktoré navrhoval obžalovaný a to písomným sľubom,
dohľadom probačného a mediačného úradníka, či peňažnou zárukou.

Návrh obžalovaného na nahradenie jeho väzby písomným sľubom, dohľadom probačného a
mediačného úradníka či peňažnou zárukou ani krajský súd nepovažoval za dostatočné, a to vzhľadom
na osobu obžalovaného (v minulosti opakovane už súdne trestaného) a jeho doterajší spôsob života,
ktorý viedol, ako i povahu prejednávaného prípadu (opakovane spáchaná majetková trestná činnosť len

niekoľko mesiacov po výkone trestu odňatia slobody a v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia).
Možno sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že väzba je v prípade obvineného aj naďalej
potrebná, pretože pri aplikácii zásady proporcionality jej účel nie je možné dosiahnuť iným procesným
inštitútom, z vyššie uvedených dôvodov.

Ak obžalovaný uvádzal, že súd prvého stupňa bol po podaní obžaloby vo veci nečinný, musí krajský súd
uviesť, že to nie je pravdou a je to v príkrom rozpore s objektívnou realitou.Po podaní obžaloby rozhodol súd prvého stupňa dňa 10.02.2015 o ďalšom trvaní väzby a dňa
23.02.2015 vydal vo veci trestný rozkaz, proti ktorému podal obžalovaný odpor. Následne súd
prvého stupňa urýchlene určil termín hlavného pojednávania, na ktorom 10.04.2015 i vyniesol zatiaľ

neprávoplatný rozsudok, ktorým uznal obžalovaného za vinného a uložil mu trest. Krajský súd teda vo
veci nezistil žiadne objektívne ani subjektívne prieťahy.

Tvrdenie obžalovaného, že má zabezpečené zamestnanie, do ktorého nastúpi, hodnotí krajský súd ako
účelové a zatiaľ nepreukázateľné. Obžalovaný nepredložil žiaden doklad, ktorým by preukázal svoje

tvrdenie. Obžalovaný síce tvrdí, že nie je na páchanie trestnej činnosti odkázaný, pretože je poberateľom
čiastočného invalidného dôchodku. Toto tvrdenie považuje krajský súd tiež za účelové, pretože
obžalovaný i napriek tejto skutočnosti páchal trestnú činnosť, teda príjem z vyplácania invalidného
dôchodku mu zrejme na krytie životných potrieb nestačil. Záujem obžalovaného zúčastniť sa súdnych
pojednávaní, v ktorých vystupuje ako účastník, nemá na trvanie dôvodov väzby žiaden vplyv. I napriek
tvrdeniu obžalovaného musí súd konštatovať, že dôvody väzby podľa § 71 ods.1 písm. c) Trestného

poriadku u neho i naďalej trvajú.

Na základe uvedených skutočností preto krajský súd sťažnosť obvineného podľa § 193 ods.1 písm.c/
Tr.por. v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.