Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sži/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200900
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1013200900.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom
Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zastúpeného: Advokátska kancelária Bardač,
s.r.o., so sídlom Búdkova č. 4, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Obec Boldog, so sídlom Boldog
č. 89, 925 26 Reca, IČO: 305863, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. apríla 2014, č. k. 6S/126/2013-52, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 11. apríla 2014, č. k.
6S/126/2013-52, p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia vo výške 170,45 € k rukám právneho zástupcu žalovaného Fridrich Paľko, s.r.o.,

so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením z 11. apríla 2014, č. k. 6S/126/2013-52 podľa § 104
ods. 1 veta prvá OSP zastavil konanie z dôvodu, že bolo preukázané, že na základe žiadosti žalobcu
nezačalo konanie o poskytnutie informácií a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť
predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho

súdneho poriadku preto neboli splnené. Konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka
konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia. O trovách
konania rozhodol krajský súd podľa § 246c OSP v spojení s § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 prvá veta OSP a
žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcich v odmene za právne zastúpenie podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. vo výške 379,55 €.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie krajského súdu a žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,45 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej
OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu napadnutom
odvolaním (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predovšetkým treba uviesť, že v priebehu odvolacieho konania Ústavný súd Slovenskej republiky

uznesením č. k. I. ÚS 260/2014-14 zo dňa 21. mája 2014 vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva naspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sži/7/2013 z 27. novembra 2013
rozhodol, že sťažnosť Centra ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava odmieta, ako zjavne

neopodstatnenú.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Po oboznámení sa s obsahom
napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach
svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval,

a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne
akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich
hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie najvyššieho
súdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 7Sži/7/2013 z 27. novembra
2013 právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe akých
právnych úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým prečo

dospel k záveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol...
teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu“.
Je teda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanovenia príslušných
právnych predpisov, a to predovšetkým zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,vychádzajúcpritomzpríslušnýchustanovení

zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do sťažovateľom
označených práv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého
„Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľni
orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil (a mohol
tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s právnickým

vzdelaním,ktorésúajpočítačovogramotné),žežalovanýjeorgánomverejnejmoci,ktorýnemázriadenú
elektronickúpodateľňuaanimuzákonneukladápovinnosťtakútopodateľňuzriadiť.“,kčomudodáva,že
tejto skutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho právneho zástupcu vedomý
už na začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a ústavnému
súdu ani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať o požadované informácie

iným technicky prijateľným spôsobom.“

Odvolací súd zistil, že preskúmavaná vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania je obdobná
ako vec, ktorá bola predmetom odvolacieho konania najvyššieho súdu, v ktorom rozhodol uznesením
sp. zn. 7Sži/7/2013 z 27. novembra 2013.

Vzhľadom k uvedenému pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení č. k. I. ÚS
260/2014-14 zo dňa 21. mája 2014 vyslovil svoj právny názor k obdobnej problematike, ktorá je
predmetom súdneho prieskumu v danej veci, tento jeho právny názor je potrebné považovať za záväznú
judikatúru pre danú vec, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle §

250ja ods.3 druhá veta v spojení s § 219 ods.1,2 a s § 246c ods.1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c OSP v spojení
s § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 OSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho
konaniazdôvodu,ževňomžalobcaúspechnemalatedacelékonaniesamuselozastaviťprenesprávny

postup žalobcu. Preto je odôvodnená náhrada trov konania žalovanému s použitím § 146 ods. 2 OSP,
pre zavinenie žalobcu za zastavenie konania. Žalovaný žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 170,45 €, pozostávajúcu z jedného úkonu právnej služby za vyjadrenie k odvolaniu z 20. mája
2014 (tarifná odmena za jeden úkon právnej služby 134 € + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH 28,41 €).
Odvolací súd preto priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania podľa jeho vyčíslenia v súlade

s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v celkovej výške 170,45 €.

Rozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.