Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115213915
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115213915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I rozhodol sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého Z. Y., J.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom
- Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka S. O., J.. XX.X.XXXX, G. W. X,
H., prechodne bytom X. J.. X, H. M. otec S. Y., J.. XX.X.XXXX, G. Š. XX, K.Q., toho času bytom X. XX,
K. X, Č. V., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Mal. Z. Y., J.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Z. Y., J.. X.X.XXXX vo výške 100,- Eur mesačne od
právoplatnosti rozsudku do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom n e u r č u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matkanávrhomdoručenýmsúdudňa27.5.2015žiadala,abyzverilmal.Z.Y.,J..X.X.XXXXdojejosobnej
starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,- Eur mesačne od právoplatnosti

rozsudku.

Úpravu styku určiť nežiadala.

Otec s návrhom súhlasil.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa navrhol, aby toto bolo zverené do

osobnej starostlivosti matky, výživné určené vo výške 100,- Eur mesačne, úpravu styku určiť nežiada.

Z výpovede matky súd zistil, že s otcom maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko
tento žije v Č. V.. Matka je nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemá však
žiadny príjem. Brigádnicky si privyrába cca 400,- Eur mesačne. Býva v podnájme spolu so synom, za
ktorý platí 340,- Eur mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemá.

Mal. Z. má 6 rokov, doposiaľ navštevoval materskú škôlku. Od septembra 2015 pôjde do školy. Výdavky
sú vo výške: strava 50,- Eur mesačne, oblečenie 10,- až 15,- Eur mesačne, iné bežné potreby ako
kozmetika, drogéria 10,- až 15,- Eur mesačne.Otec výživné platí pravidelne, s maloletým synom sa stretáva pokiaľ je v Košiciach.

Z výpovede otca súd zistil, že v súčasnosti zamestnaný nie je, ani evidovaný na úrade práce. Býva v ČR,

nakoľko tam býva jeho rodina. Brigádnicky si privyrába zhruba 14.000,- až 13.000,- Kč. V budúcnosti
má záujem pracovať v zahraničí, avšak momentálne ešte je doma z dôvodu choroby otca. Výdavky má
nasledovné: nájom 4.000,- Kč, strava, cesta do práce a iné 4.000,- až 5.000,- Kč. Otec na výživu syna
prispieva sumou 100,- Eur mesačne a stretáva sa s ním podľa možností. Okrem výživného sa snaží
prispievať aj inou formou a to nákupom oblečenie, prípadne iných potrieb pre dieťa.

Z oznámenia ÚPSVaR Prešov bolo zistené, že otec nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani žiadnej
štátnej sociálnej dávky.

Z pripojeného oznámenie doručeného ÚPSVaR v Košiciach bolo zistené, že matka nepoberá dávku v
hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani sociálne dávky. Menovaná je vedená v evidencii uchádzačov

o zamestnanie od 10.7.2015 evidencia trvá.

Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z

rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak
manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov
za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže
súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela,
ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Prirozhodovaníoprávachapovinnostiachrodičovkmal.deťomsúdprihliadolnato,abysarešpektovalo
právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého

z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má mal. dieťa vytvorené u matky. Prihliadol
aj na tú skutočnosť, že matka sa osobne podieľa na výchove mal. dieťaťa, na citové väzby a vývinové
potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho

bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysleslova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb

je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky,
otca, ako aj na odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Vychádzal zo zárobkových schopností a možností

oboch rodičov, s odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, na
strane matky a otca dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže
prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve
základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane

a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a
vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať
na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného
ustanovenia§75ods.1Zákonaorodineaznehovyplývajúcichzásaddospelkpresvedčeniu,ževýživné
vo výške 100,- Eur mesačne je primerané.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec
podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

Výrok o úprave styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zák. o rodine, pričom
rodičia úpravu styku určiť nežiadali.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.