Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. júl 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 3T/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515010409
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Mén

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7515010409.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice- okolie, samosudca JUDr. Peter Mén na hlavnom pojednávaní konanom dňa

27.7.2015 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:
1/ Q. P. - N.. XX.X.XXXX M. K. - Š., C. A. Q.,
W. Č.. X, Y. K. - Y.,

2/ V.. W. V. - N.. X.X.XXXX M. K., C. A. Q., K. Č..
X,Č..F..XXX, Y. K. - Y.

s ú v i n n í ,ž e

povzájomnejdohodevdobeod23.00hod.dňa29.4.2015do01.00hod.dňa30.4.2015vobciDrienovec,
okres Košice - okolie a následne v obci Rudník, okres Košice - okolie, po príchode do obce Drienovec
k železničnému podjazdu nechali V. K. vystúpiť z motorového vozidla, kde ho začali biť päsťami po

celom tele a následne ho kopali a potom, keď ich nasledoval na železničný most, opätovne ho začali biť,
vyzliekli do donaha, lanom mu zviazali ruky a opätovne ho naložili do vozidla, kde ho previezli do obce
Rudník k ťažobnému priestoru kaolínu a po vystúpení z vozidla ho opätovne bili a spoločne ho rozhojdali
a hodili do jamy naplnenej vody z asi 3 metrovej výšky, pričom poškodený V. K. utrpel odreniny po
tele a podarilo sa mu z uvedeného miesta ujsť,

t e d a

spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu a čin spáchali závažnejším
spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l i

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

Za to sa
o d s u d z u j ú :

obžalovaný V.. W. V.Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona , § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 119 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.

obžalovaný Q. P.

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona , § 36 písm. d/, j/, l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa mu výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyroch/ rokov, počas ktorej

súd ukladá probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného Q.N. P..
Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona je obžalovaný povinný v skúšobnej dobe zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného V. K., N.. XX.XX.XXXX, A. V., V. N. Č.. XX, okres

Košice - okolie, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný Q. P. po poučení o možnosti vyhlásenia podľa
§ 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil , že je vinný a na otázky samosudcu podľa § 333 ods. 3 písm.c/
Trestného poriadku, či rozumie , čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal áno.

Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.d/ Tr. poriadku, či bol poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s obhajcom radiť o
spôsobe obhajoby odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.f/ Tr. poriadku , či rozumie právnej
kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.g/ Tr.poriadku,
či bol oboznámený s trestnými sadzbami , ktoré zákon ustanovuje za trestný čin, ktorý sa mu kladie

za vinu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.h/ Tr. poriadku, či sa dobrovoľne priznal a
uznal vinu za spáchaný skutok, odpovedal áno. Prokurátor a poškodený V. K. navrhli prijať uznanie
viny obžalovaným Q. P..
PotomtovyhláseníobžalovanéhoQ.P. súdprijaljehovyhlásenie,žejevinný zoskutkukvalifikovaného
ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v ďalšom priebehu hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie len ohľadom skutočností dôležitých pre rozhodnutie o treste a o náhrade škody.

Obžalovaný ml. W. V. po poučení o možnosti vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil ,
že je vinný a na otázky samosudcu podľa § 333 ods. 3 písm.c/ Trestného poriadku, či rozumie , čo

tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.d/
Tr. poriadku, či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby odpovedal áno. Na
otázku podľa § 333 ods. 3 písm.f/ Tr. poriadku , či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného
činu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm.g/ Tr.poriadku, či bol oboznámený s trestnými

sadzbami , ktoré zákon ustanovuje za trestný čin, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal áno. Na otázku
podľa § 333 ods. 3 písm.h/ Tr. poriadku, či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
odpovedal áno. Prokurátor , poškodený V. K., obhajca mladistvého a jeho zákonný zástupca navrhli
prijať uznanie viny obžalovaným ml. W. V..
Po tomto vyhlásení obžalovaného ml. W. V. súd prijal jeho vyhlásenie , že je vinný zo skutku

kvalifikovaného ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v ďalšom priebehu
hlavného pojednávania vykonal dokazovanie len ohľadom skutočností dôležitých pre rozhodnutie o
treste a o náhrade škody.Poškodený V. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si uplatňuje škodu v sume 100 eur, titulom
bolestného, pričom uviedol, že výšku škody určil sám. V prípravnom konaní si škodu neuplatnil, pričom
bol o tejto možnosti poučený.

Prečítaním znaleckého psychiatrického posudku súd zistil, že obžalovaný Q.N. P. netrpí na žiadnu
duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy. Bol u neho zistený disharmonický vývin osobnosti
s prejavmi agresivity v správaní. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre
spoločnosť nebezpečný.

Z ďalšieho znaleckého posudku z odboru psychiatrie, ktorý súd na hlavnom pojednávaní prečítal,
vyplýva, že obžalovaný ml. W. V. v čase skutku ani v čase znaleckého vyšetrenia netrpel ani netrpí
na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy. Bol u neho zistený nevyrovnaný vývin
osobnosti pri poklese rozumových schopností do pásma mentálnej subnormy. Jeho pobyt na slobode
nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný.

Súd taktiež prečítal znalecký psychologický posudok , z ktorého je zrejmé, že obžalovaný ml. W. V. je
jednoduchá, simplexná a nevyrovnaná osobnosť s poruchami správania , bez etických a charakterových
zábran. Emócie má výrazne zúžené a oploštené. Je citovo tupý, bez akýchkoľvek fragmentov empatie
a pochopenia iných.

Po takto vykonanom dokazovaní a prijatí vyhlásení obžalovaných Q. P. a ml. W. V. , že sú vinní ,
súd kvalifikoval spoločné konanie týchto obžalovaných popísané vo výrokovej časti rozsudku ako
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona , ktorého zákonné znaky obžalovaní svojim konaním

naplnili ako po stránke objektívnej , tak po stránke subjektívnej, ktorú súd vyhodnotil ako priamy úmysel
podľa § 15 písm.a/ Tr. zákona. Skutočnosť , že obžalovaní poškodeného zbili a zviazali súd vyhodnotil
ako použitie násilia a závažnejší spôsob konania podľa § 138 písm.d/ Trestného zákona.

Pri určovaní druhu a výmery trestu u obžalovaných bral súd do úvahy spôsob spáchania činu, jeho

následok , zavinenie , pohnútku , pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti ,
osoby obžalovaných , ich doterajší život ako aj možnosť ich nápravy a u obžalovaného ml. W. V. aj
skutočnosť , že sa trestnej činnosti dopustil ako osoba mladistvá. Súd taktiež prihliadol aj na skutočnosť ,
akou mierou konanie každého z obžalovaných prispelo k spáchaniu trestného činu.
Obžalovaný ml. W. V. je z miesta bydliska charakterizovaný všeobecne. Úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny Košice ho vedie v evidencii detí v starostlivosti sociálneho kurátora od roku 2014 z dôvodu
záškoláctva. Základná škola ho hodnotí ako žiaka s podpriemernými študijnými výsledkami a občasnými
miernymi poruchami správania. V registri trestov nemá záznam.
Na obžalovaného Q. P. nebola podaná v mieste bydliska sťažnosť na jeho správanie. Jeho posledný
zamestnávateľ ho hodnotí ako mladého , dynamického a bezprostredného pracovníka , s nízkou

sebareflexiou, nedostatkom disciplíny a nezáujmom o prácu. V Ústave na výkon väzby a na výkon
trestu odňatia slobody sa správa slušne a disciplinovane, bez prejavov agresivity. V registri trestov
nemé záznam.

Súd obžalovanému ml. W. V. uložil pri stanovení dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 117 ods. 1

Tr. zákona , podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici o polovicu zníženej zákonnej trestnej
sadzby , ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Ako poľahčujúce
okolnosti súd vyhodnotil skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol obžalovaný riadny život
( § 36 písm.j/ Tr. zákona ) a k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento úprimne oľutoval ( § 36 písm.l/
Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Obžalovanému Q. P. súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby vo výmere 3 roky , výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov,
počas ktorej uložil probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného. Súd tiež uložil obžalovanému
povinnosť v skúšobnej dobe zúčastniť sa psychologického poradenstva , pričom poukazuje na

záver znaleckého psychiatrického dokazovania o zistených prejavoch agresivity u obžalovaného. Ako
poľahčujúce okolnosti súd vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný Q. P. spáchal uvedený trestný čin vo
vekublízkomvekumladistvých(§36písm.d/Tr.zákona) tiež skutočnosť,žepredspáchanímtrestnéhočinu viedol obžalovaný riadny život ( § 36 písm .j/ Tr. zákona ) a k spáchaniu trestného činu sa priznal
a tento úprimne oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti súd nezistil.
S poukazom na zistené poľahčujúce okolnosti a mieru ich závažnosti bez zistenia priťažujúcich okolností

súd má za to , že uložením takéhoto prísneho podmienečného trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom a uloženou povinnosťou , možno u obžalovaného Q. P. dosiahnuť jeho prevýchovu a splnenie
účelu trestu tak z hľadiska individuálnej ochrany ako aj generálnej prevencie, a to aj bez uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Poškodeného V. K. súd s jeho nárokom na náhradu škody , ktorú si uplatnil na hlavnom pojednávaní v
sume 100 eur titulom bolestného, podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne
konanie, nakoľko výška ním uplatneného nároku na náhradu škody nemá oporu v žiadnom z dôkazov
obsiahnutých v spise a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie , ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.
spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu a čin spáchali závažnejším

spôsobom konania,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresný súd Košice-okolie . Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho , komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je

až doručenie rozsudku.