Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. september 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/167/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311208354
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5311208354.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľa: J.. P.. W. V., nar.
X. XX. XXXX, trvale bytom Š. XX, A., W..Y..A. XXX, proti odporcovi: JUDr. Bohuslav Majchrák, nar. XX.
X. XXXX, bytom N. A. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský,
JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., (predtým Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský s. r. o.) so
sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, v konaní o náhradu škody 80,50 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 116,80 € na účet právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy preddavkované štátom vo výške
43,59 € na účet Okresného súdu Čadca, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 80,50 € ako náhrady škody
spôsobenej platením neprimerane vysokého poistného podľa odporcom dohodnutej Poistnej zmluvy
č. 6546453092 a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe Osvedčenia o dedičstve č.

7D/12/2008 zo dňa 15. 4. 2008 sa navrhovateľ s odporcom (a ďalšími dvoma bratmi) stali podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX - pozemok parcela č. XXXX,
parcela č. XXXX a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX v kat. úz. B., okres Č..
Jedná sa o dedičstvo po zosnulom F. V., otcovi navrhovateľa a odporcu. Po dedičskom konaní odporca
spoluvlastníkom ponúkol, že zabezpečí súvisiace administratívne náležitosti a poistenie uvedenej
zdedenej nehnuteľnosti. Navrhovatelia s tým súhlasili a odporca okrem iného vykonal aj to, že uzavrel

s poisťovňou Kooperativa poistnú zmluvu č. 6546453092, ktorou poistil dotknutý rodinný dom. Táto
zmluva bola upravená dodatkom - indexáciou. O podmienkach poistných zmlúv odporca pred ich
uzavretím navrhovateľov neinformoval, uzavrel ich bez vedomia a súhlasu navrhovateľov. Poistnou
zmluvou bol dotknutý dom v zásadnom rozpore so súvisiacimi skutočnosťami (stavebno-technickým
a dispozično-prevádzkovým stavom), poistený na poistnú sumu 345.707,36 € (10.414.780,- Sk) s
ročným poistným 308,04 € (9.280,- Sk), čo sa po indexácií zvýšilo na 373.717,99 € (11.237.540,27 Sk)
s ročným poistným 332,37 € (10.012,98 Sk). Pri uzatváraní tejto poistnej zmluvy odporca nepravdivo

uviedol väčšie plošné miery daného domu, pričom absolútne lživo uviedol, že daný dom má podkrovie
s plochou 160 m2. Len toto neexistujúce podkrovie bolo v poistke ocenené na sumu 57.098,85 €
(1.720.160,- Sk). Spoluvlastníci J.. K. V. a J.. W. V. v snahe o zmluvné zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva danej nehnuteľnosti dali vyhotoviť znalecký posudok č. 78/2010, ktorým bol dom i
s pozemok a súvisiacim nehnuteľným príslušenstvom ohodnotený na celkovú trhovú cenu 56.700,-€ (1.708.144,- Sk). Tento znalecký posudok potvrdzuje existenciu povaly a neuvádza nič o údajnom
podkroví (t. j. zastavaná plocha podkrovia sa rovná 0,00 m2). Obsahuje aj príslušné plošné výmery
domu, ktoré sú nasledovné: zastavaná plocha suterénu (I. podzemné podlažie) 85,64 m2, zastavaná

plocha prízemia (I. nadzemné podlažie) 90,78 m2, zastavaná plocha stodoly (uvádzaná ako kôlňa) 45,24
m2 a zastavaná plocha drevárne 19,15 m2. Odporca pri uzatváraní poistnej zmluvy nepravdivo uviedol,
že dom má zastavanú plochu suterénu 132 m2 (+ 54%), zastavanú plochu prízemia 185 m2 (+ 36
%) a zastavanú plochu neexistujúceho podkrovia 160 m2 ( je tam len povala s podlahovou plochou
cca 75 m2). Keď sa navrhovateľ, ktorý dobromyseľne predpokladal korektné uzavretie poistnej zmluvy,

dodatočne dozvedel o absolútne neobjektívnych i veľmi podozrivých poistných podmienkach a absurdne
vysokej poistnej sume danej odporcom uzavretej poistnej zmluvy, vyzval odporcu, aby danú poistnú
zmluvu vypovedal. Odporca tak učinil a spoluvlastníkom to oznámil svojim mailom zo dňa 30. 5. 2010.
Navrhovateľ nadväzne zabezpečil objektívne poistenie daného domu. Navrhovateľ oslovil 3 poisťovne
a po oboznámení spoluvlastníkov s ponúkanými poistnými podmienkami uzavrel s poisťovňou Allianz
- Slovenská poisťovňa a. s. poistnú zmluvu č. 7400074779, kde bola poistná suma (ako nová cena)

dotknutého domu stanovená v sume 152.768,- € (4.602.288,70 Sk) so základným ročným poistným
199,- € (po zľave 159,20 €). Kuriózne je, že aj poisťovňa Kooperativa (v ktorej odporca uzavrel pôvodnú
poistku) po zadaní objektivizovaných vstupných údajov stanovila poistnú sumu 130.463,- € (3.930.328,-
Sk) s ročným poistným 206,- € (6.208,- Sk). Navrhovateľ sa potom obrátil na poisťovňu Kooperativa
a. s., z ktorej vyjadrenia vyplýva, že poistné plnenie z poistnej zmluvy by bolo nižšie a zodpovedalo

by skutočnej hodnote danej nehnuteľnosti, nie vykonštruovanej cene 345.707,36 € (10.414.780 Sk).
Odporca predmetnú škodu spôsobil tým, že porušil svoju zákonnú povinnosť, keď pri uzatváraní poistnej
zmluvy č. 6546453092 poistiteľovi neposkytol pravdivé a úplné údaje vo veci týkajúcich sa dojednaného
poistenia. Zavinil ju tým, že zjavne vedome a úmyselne (pravdepodobne podvodne) uviedol nepravdivé
údaje o poisťovanom rodinnom dome (drevenej chalupe), uviedol väčšie výmery zastavaných plôch

jednotlivých podlaží, pričom navyše lživo uviedol, že dom má podkrovie, hoci je tam stále len pôvodná
obyčajná povala. Odporca zjavne úmyselne konal v rozpore s dobrými mravmi, pričom navyše ostatných
spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti vystavil nebezpečenstvu podozrenia zo spoluúčasti na súvisiacom
pravdepodobnom pokuse o poistný podvod, aj keď oni nič s uzavretím poistky nemali. Odporcom
spôsobená priama finančná škoda predstavuje rozdiel v poistnom zaplatenom za 2 roky podľa ním

uzavretej zjavne predraženej a podvodne nadhodnotenej poistky dotknutého domu a poistným podľa
následne korektne uzavretej poistky: rok 2008: 308,04 € - 159,20 € = 148,84 €; rok 2009: 332,37 €
- 159,20 = 173,17 €, spolu bolo na poistnom navyše zbytočne zaplatené 148,84 + 173,17 = 322,01
€. Podiel na jedného spoluvlastníka ( 1) je 322,01 : 4 = 80,50 €. Inkriminovaným poistením odporca
spôsobil každému spoluvlastníkovi domu priamo škodu v sume 80,50 €.

Odporca v písomných vyjadreniach zo dňa 26. 6. 2012 a 12. 9. 2012 uviedol, že je nesporené, že v
rokoch2008-2009vykonávalsprávuspoločnýchvecísúvisiacichspredmetnýminehnuteľnosťami,kedy
na základe dohody spoluvlastníkov uzavrel dňa 5. 6. 2008 poistnú zmluvu so spoločnosťou Kooperativa
poisťovňa a. s., nie je však už pravdivé tvrdenie navrhovateľa o tom, že navrhovateľ a ďalší spoluvlastníci
ouzavretípoistnejzmluvynemalivedomosť,pretožetátoinformáciaimbolatlmočenáaboloimtlmočené

aj to, aké sú podmienky poistenia, pričom už vtedy navrhovateľ reagoval na spôsob poistenia tým, že
sa mu nepozdávala výška poistného. Ihneď mu však tak ako aj ďalším spoluvlastníkom boli vysvetlené
podmienky, na základe ktorých došlo k určeniu poistného a zároveň bolo navrhovateľovi už mailom zo
dňa 21. 12. 2008 oznámené, že v prípade, ak bude v schopnostiach navrhovateľa uzavrieť poistenie
spoločného majetku za výhodnejších podmienok, ako to urobil on, je ochotný okamžite pristúpiť k

zrušeniu poistnej zmluvy. V tomto smere je potom nepravdivé aj tvrdenie navrhovateľa o tom, že nevedel
o podmienkach uzavretia zmluvy. Na predloženie poistnej zmluvy zo strany navrhovateľa nebol nikdy
vyzvaný. Tieto doklady však boli vždy k dispozícii v rodičovskom rodinnom dome v Čadci. Poistenie
vzhľadom na správanie sa samotného navrhovateľa potom pretrvávalo celé poistné obdobie, ako bolo
dohodnuté, teda 1 rok (2008-2009) s tým, že navrhovateľ zároveň na plnenie finančných povinností

spojených so spoluvlastníctvom, poskytol aj sumu jemu zodpovedajúcemu podielu poistného určeného
podľa výška jeho spoluvlastníckeho podielu. O tejto skutočnosti sám predložil do spisu listinné doklady,
z ktorých je zrejmé, že mal vedomosť o presnej výške poistného. Keďže navrhovateľ nereagoval
spôsobom, na ktorý bol vyzvaný, teda nepredložil podmienky výhodnejšieho poistenia nehnuteľnosti v
spoluvlastníctve, bolo zaplatené poistné aj na ďalšie obdobie a to za rok 2009/2010 (výška poistného

taktiež uvedená vo vyúčtovaní nákladov za rok 2009). Nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa o
tom, že v čase, keď sa dozvedel on a ďalší spoluvlastníci o poistnej zmluve, že by ho boli vyzvalina vypovedanie poistnej zmluvy. Mimo jeho osočovania, že mal takto konať účelne podvodom, sa na
nič iné nezmohol a práve pre jeho osočovanie odporca dňa 14. 12. 2009 poistnú zmluvu vypovedal,
o čom svedčí podanie poisťovni z uvedeného dňa a zároveň email adresovaný navrhovateľovi a

ďalším spoluvlastníkom zo dňa 4. 12. 2009, ktorým im túto skutočnosť avizoval. Zo strany ďalších
spoluvlastníkov nikdy nedošlo k rozporovaniu obsahu poistnej zmluvy a práve pre správanie sa ďalších
spoluvlastníkov, s ktorými mali vtedy 3-ovy podiel na nehnuteľnostiach, ničím nepreukázané výhrady
navrhovateľa ako podielového spoluvlastníka s podielom 1-na nepovažoval a ani nepovažuje za
relevantné. Vo vzťahu k predloženej zmluve o poistení nehnuteľného majetku, ktorú uzavrel navrhovateľ

s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., uviedol, že uvedená poistná zmluva nepreukazuje
navrhovateľom uplatnený základ, pretože nebola uzavretá v čase, ako rozporovaná poistná zmluva
(ide o hypotetické tvrdenie navrhovateľa o vzniknutom rozdiele vo výške poistného a vo vzťahu k
tejto relevantnej skutočnosti neprezentuje žiadny dôkaz ) a je z nej zrejmé, že zmluvné podmienky
dohodnuté navrhovateľom nie sú zhodné s podmienkami, za akých došlo ním k uzatvoreniu poistnej
zmluvy vo vzťahu, ku ktorej si uplatňuje svoj nárok na náhradu škody a to tým, že: neobsahuje

indexáciu; vôľou navrhovateľa dochádza k podpoisteniu nehnuteľného majetku o 20 %; zľava dohodnutá
s poisťovateľom je o 10 % vyššia; nie je poistená vedľajšia stavba - kôlňa; nie je poistená nehnuteľnosť
v skutočnej výmere (154 m2); nie je vôbec poistené podkrovie a práve takýto spôsob poistenia, na čo
bol ním navrhovateľ upozornený, je vo vzťahu k prípadnému vzniku škody na poistenom majetku a pri
rozsahu jej náhrady poisťovňou zásadne nevhodné, pretože práve k markantnému kráteniu poistného

plnenia dochádza zo strany poisťovne v prípade preukázania poistenia vo vzťahu k poistnej hodnote
nehnuteľného majetku a ďalej v prípade uzavretia poistnej zmluvy bez indexácie. Škoda, ktorá môže
takto vzniknúť spoluvlastníkom je v porovnaní s tvrdenou škodou navrhovateľa neporovnateľná. Preto
určite nie je zhodné prepoistenie s podpoistením, na ktoré sa odvoláva pri spôsobe odporcom uzavretej
poistnej zmluvy navrhovateľ, v takomto prípade nedochádza ani k zrušeniu zmluvy, ani ku kráteniu

poistného plnenia, je to ničím nepodložený výmysel navrhovateľa. Bez povšimnutia nemôže ostať ani to,
že práve navrhovateľ, ktorý bol vyzvaný na preukázanie toho, že podmienky uzavretia poistnej zmluvy
sú nevýhodné, v tejto súvislosti neurobil žiadne opatrenie a s týmto po dobu 2 rokov vyjadroval súhlas,
teda nekonal v snahe odvrátiť riziko vzniku jemu hroziacej škody a teda v prípade jej vzniku by za ňu
niesol vlastnú zodpovednosť. Tiež nesmie ostať bez povšimnutia skutočnosť, že s obsahom poistnej

zmluvy tiež súhlasila väčšina podielových spoluvlastníkov. Je pre neho prekvapivé a až nepochopiteľné,
že navrhovateľ napriek skutočnosti, že mal vedomosť o obsahu ním uzavretej poistnej zmluvy, že na túto
reaguje až s odstupom skoro 2,5 roka, nakoľko vedel o výške poistného a tiež podmienkach, pri ktorých
mu zdôraznil dôvody takéhoto poistenia vo vzťahu ku skutočnosti, že bol postihnutý škodovou udalosťou
na nehnuteľnom majetku, a kedy mu tlmočil, že preto sám vie oceniť dôvodnosť takéhoto poistenia.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 2. 10. 2012 sa okrem iného vyjadril k tvrdeniam odporcu ohľadom
navrhovateľom uzatvorenej poistnej zmluvy, že dom je podpoistený a nie je poistený na novú cenu tak,
že dom poistil na novú cenu a nižšia výsledná poistná suma 152.768,- € (4.602.289,- Sk) vyplynula z
objektívneho zadania príslušných parametrov daného rodinného domu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov J.. K. V. a J.. W.

V., prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, oboznámením
podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp., zn. 7D/12/2008 a spisu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Čadci ČVS:ORP-1336/OO-CA-2011 a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. 2101 zo dňa 27. 8. 2011 (č. l. 11) vyplýva, že ku dňu 20. 8. 2011 boli

navrhovateľ, odporca, J.. K. V. a J.. W. V. podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1, nehnuteľností
parcely KNC č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 576 m2, parcely KNC č. XXXX - záhrady o
výmere710m2arodinnéhodomusúp.č.XXXpostavenéhonaparceleKNCč.XXXX,nachádzajúcichsa
v kat. úz. B., okres Čadca. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli do podielového spoluvlastníctva titulom
osvedčenia o dedičstve č. 7D/12/2008.

Navrhovateľ pri výsluchu zotrval v celom rozsahu na svojom návrhu a dôvodoch v ňom uvedených.
Dodal, že by bolo potrebné, aby zo strany odporcu bola vrátená všetkým spoluvlastníkom náhradaškody, ktorá im bola spôsobená a ktorú si on uplatňuje len symbolicky, aby im bolo vrátené celé poistné,
ktoré zbytočne v neprimeranej výške zaplatili a to aj vzhľadom na neplatnosť uzavretej poistnej zmluvy.
K písomnému vyjadreniu odporcu zo dňa 12. 9. 2012 uviedol, že nie je pravdou, že on a ostatní

spoluvlastníci mali vedomosť o uzavretí poistnej zmluvy navrhovateľom, pretože všetci spoluvlastníci
sa až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy dozvedeli o jej podmienkach. Odporca uzavrel spornú
poistnú zmluvu svojvoľne na základe ním nepravdivo uvedených technických parametrov o poisťovanej
nehnuteľnosti, na základe čoho bola stanovená viac ako dvojnásobná poistná suma. K tvrdeniu, že
navrhovateľ mal súhlasiť s poistnou zmluvou a realizovať plnenia z nej uviedol, že odporca uviedol

všetkých spoluvlastníkov do omylu, pretože nikto nevedel, za akých podmienok poistnú zmluvu uzavrel
a až z ročného vyúčtovania nákladov správy predmetnej nehnuteľnosti sa dozvedeli poistnú sumu a
podmienky a to až po dodatočnom predložení dokladov odporcom dňa 18. 12. 2009. Práve preto potom
všetci ostatní spoluvlastníci vyzvali odporcu, aby takúto poistnú zmluvu vypovedal. K poistnej zmluve,
ktorú následne on uzavrel so spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa a to ku konkrétnym výhradám
podmienok tejto poistnej zmluvy uviedol, že indexáciu táto poistná zmluva neobsahuje z dôvodu, že

všeobecne dochádza k znižovaniu cien nehnuteľností. Rozhodol sa k podpoisteniu o 20 % preto, že tak
či tak vychádzala vysoká poistná suma a takýto postup umožňovali poistné podmienky s cieľom znížiť
poistné bez vplyvu na prípadné plnenie poisťovne. K námietke, že nie je poistená kôlňa, uviedol, že ním
uzavretá poistná zmluva so spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa je uzavretá presne podľa poistnej
zmluvy, ktorú uzavrel odporcom s poisťovňou Kooperativa, kde vedľajšie stavby nie sú predmetom

poistenia. K námietke, že nie je nehnuteľnosť poistená v skutočnej výmere 154 m2, uviedol, že Obecný
úrad Skalité eviduje zastavanú plochu 152 m2 pre daň nehnuteľností a on orientačne vypočítal výmeru
154 m2, čo považuje za objektívnejší údaj, pretože obecný úrad vychádza z leteckých snímok a z údajov
katastra. K tvrdeniu o nepoistení podkrovia uviedol, že predmetný dom nemá žiadne podkrovie, je tam
obyčajná povala i to nie nad celou prízemnou časťou. Poisťovne rozoznávajú pri uzatváraní poistných

zmlúv medzi povalou a podkrovím. Povala je obyčajný neúčelový priestor pod strechou a o podkrovie
ide vtedy, ak je takýto priestor účelovo využívaný.

Odporca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ vyvodzuje jeho zodpovednosť za škodu
s poukazom na navrhovateľom uzavretú poistnú zmluvu v roku 2010. Pokiaľ navrhovateľ neustále
tvrdí, za akých nevýhodných podmienok a aké zavádzajúce informácie poskytol pre potreby poistenia,

tak rovnako navrhovateľ sa pri uzavretí poistnej zmluvy, ktorú on uzavrel, správa potom obdobným
spôsobom. Inak podľa jeho názoru nemá táto poistná zmluva, ktorú uzavrel navrhovateľ pre tento spor
žiaden význam, pretože bola uzavretá v úplne inom období za fungovania trhového mechanizmu na
iné podmienky ako poistná zmluva, ktorú v inom čase uzatváral on. Po smrti ich otca sa dohodli, že sa
bude starať o predmetné nehnuteľnosti a bude vykonávať ich správu. Už v júni 2008, keď sa uzavrela

sporná poistná zmluva v poisťovni Kooperativa, vedeli všetci spoluvlastníci vrátane navrhovateľa poistnú
hodnotu a sumu poistného. Pritom ďalší spoluvlastníci nikdy nerozporovali a ani nenamietali proti
poistnej zmluve, ktorú uzavrel a jej podmienkam. Keď poistnú zmluvu uzatváral, nehnuteľnosť poisťoval
tak, aby likvidita v prípade poistnej udalosti bola v prospech poisteného a nie v prospech poisťovne
a to práve preto, že sám mal osobnú skúsenosť, že mu už zhorela jedna nehnuteľnosť. Pre potreby

dojednania poistnej zmluvy pripojil pôdorys tak, ako bol v katastri nehnuteľnosti, tento pôdorys z 99 %
kopíruje zvislé konštrukcie, čo je dôležité pre poistenie, pretože i terasa má svoje zvislé konštrukcie vo
forme trámov. Bolo mu doporučené i príslušným zástupcom poisťovne pri uzatváraní poistnej zmluvy,
aby sa nehnuteľnosť poistila v celkovom pôdoryse, preto bola poistená celá plocha prvého nadzemného
podlažia. I v poistnej zmluve má poisťovňa Kooperativa rozlíšené suterén, prvé nadzemné podlažie

a podkrovie. Poistnou zmluvou bolo poistené všetko. Do poistnej zmluvy uviedol údaje tak, že pri
výmere suterénu 135 m2 bral do úvahy i plochu vedľajšej budovy a plochu podkrovia uviedol tak, že
bral do úvahy celú konštrukciu strechy i nad hospodárskou časťou. Pre potreby poskytnutia údajov
poisťovni meral klasicky, nebol pritom úzkostlivý, prvé nadzemné podlažie poisťoval na 185 m2. K
spornej otázke poistenia povaly alebo podkrovia uviedol, že on to považoval za podkrovie a nikdy mu

poisťovací maklér neuviedol, že by to mohlo byť inak. Nikdy zámerne neuvádzal nepravdivé údaje
poisťovni pre potreby poistenia predmetnej nehnuteľnosti a podľa týchto údajov bola potom vypočítaná
výška poistného. Poukázal na emailovú komunikáciu zo dňa 21. 12. 2008, kedy navrhovateľa vyzval,
ak si bol istý, že nesprávne postupoval pri poistení nehnuteľností, aby vybavil lepšie a ideálnejšie
podmienky poistenia a on bol pripravený poistnú zmluvu ihneď zrušiť. Navrhovateľ však neurobil nič, len

ho osočoval, že je podvodník. Potvrdil, že navrhovateľ zaplatil pomernú časť poistného, ktorá na neho
pripadla z poistnej zmluvy. Navrhovateľ mal vedomosť i z vyúčtovania o správe nehnuteľností, že ideo poistenie nehnuteľností, zrejmá bola i výška poistného a nemôže preto tvrdiť, že nevedel o čo ide.
Poistnú zmluvu mohol pritom kedykoľvek vidieť, i telefonicky si to vysvetľovali a on sa mu snažil vysvetliť,
že je lepšie radšej stratiť pár eur na poistnom ako potom ďaleko väčšie sumy na poistnom plnení,

čo je práve to, čo urobil navrhovateľ pri uzatváraní následnej poistnej zmluvy. Navrhovateľ neurobil
nič, aby predišiel tomu, aby mu vznikla taká škoda, o ktorej tvrdí, že mu vznikla, pritom stále vedel
o všetkom, teda o okolnostiach predmetnej poistnej zmluvy aj o výške poistného. V decembri 2009
upozornil i ostatných spoluvlastníkov, že pre takéto správanie navrhovateľa predmetnú poistnú zmluvu
vypovedal a v apríli 2010 ich upozornil a oznámil, že poistná zmluva končí, že so správou nehnuteľností

prestal a nehnuteľnosť nie je poistená. Následne potom nehnuteľnosť poistil navrhovateľ, pričom má
za to, že poistenie, ktoré navrhovateľ dojednal je absolútne nevýhodné. Po uzavretí poistnej zmluvy
pravdepodobne niekedy v septembri alebo októbri 2008 sa prvýkrát informoval na poistnú zmluvu brat
Karol, ktorému vysvetlil, že nehnuteľnosť bola poistená na novú hodnotu asi do 11.000.000,- Sk, že tam
bolo dovtedy nevýhodné poistenie pre prípad vzniku škody. Vysvetlil mu, že by vzhľadom na dojednané
podmienky neprichádzalo do úvahy krátenie poisteného vzhľadom na indexáciu. Nikdy by nedostali

tých 11.000.000,- Sk, nedostali by viac, ako bola reálna trhová hodnota poistenej nehnuteľnosti, ale
súčasne by poisťovňa nikdy nekrátila plnenie z dôvodu podpoistenia na rozdiel od podmienok, ktoré
dohodol navrhovateľ v následnej poistnej zmluve. Potom, ako sa navrhovateľ dozvedel tieto informácie
od brata Karola, aj navrhovateľovi vysvetlil tento princíp, akým spôsobom nehnuteľnosť poistil, on to
akceptoval. Nikdy ho nepožiadal o predloženie znenia poistnej zmluvy, poistných podmienok, on pritom

pred ním ani pred nikým zo spoluvlastníkov žiadne doklady vrátane poistnej zmluvy a súvisiacich
dokladov netajil, tieto boli doma, v tom čase ešte žila ich mama. Ani ďalší nasledujúci rok a po doručení
ďalšieho vyúčtovania navrhovateľ od neho nechcel, aby mu preukazoval poistnú zmluvu s poistnými
podmienkami. Poukázal na email navrhovateľa zo dňa 10. 12. 2008, v ktorom ho obviňuje, že urobil
„blbosť“ zriadením predraženého poistenia nehnuteľnosti v Skalitom, preto sa pýta, kde bol navrhovateľ

celý čas, keď už v tom čase vedel o nevýhodnosti dojednaného poistenia. Ďalej uviedol, že poisťovne
pre potreby poisťovania nehnuteľnosti vychádzajú úplne z iných kritérií na určenie zastavanej plochy,
ako je to pri vyrubovaní dane alebo pri oceňovaní nehnuteľností znalcami z odboru stavebníctva. Majú
svoje vlastné poistné metodiky. Výnimkou je prípad, keď znalecký posudok má slúžiť pre poisťovňu pre
určenie poistnej hodnoty. Odporca ďalej uviedol, že pri stanovení výmer pre poistenie nehnuteľností v

poistnej zmluve sa pomýlil len čiastočne, keď predĺžil zastavanú plochu podľa zvislých konštrukcií aj na
teleso vedľajšej stavby. Stavba je predĺžená o prístrešok, ktorý je pred hlavnou budovou a len čiastočne
pred vedľajšou budovou. On si toto neuvedomil a počítal aj s tou plochou, teda, akoby bola predĺžená
plocha prístrešku i pred vedľajšou stavbou rovnako ako pred hlavnou stavbou, čo je rozmer asi 3 m2 a vo
vzťahu k takto vzniknutému rozdielu je ochotný sa navrhovateľovi z dôvodu urobenej chyby ospravedlniť.

Poukázal pritom na príručku pre stanovenie cien stavebných objektov poisťovne Kooperativa poisťovňa
a. s. verzia január 2000.

Súd vo veci vypočul ako svedkov bratov navrhovateľa a odporcu J.. K. V. a J.. W. V., ktorí v čase
uzavretia poistnej zmluvy boli okrem navrhovateľa a odporcu podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti. J.. K. V. uviedol, že sám žiadne spory ani s jedným z účastníkov nemá, sú však

narušené vzťahy v celej rodine po dedičstve, viac sú narušené s odporcom ako s navrhovateľom.
Obdobie dedičského konania i počiatočnej správy nehnuteľnosti hodnotil ešte ako obdobie vzájomnej
dôvery, potom už nastali medzi nimi rozbroje a už bolo všetko iné. O princípe uzavretia poistnej zmluvy
odporcom poisťovni Kooperativa sa dozvedel od odporcu. Jeho postoj v tom období bol taký, aby sa
jeho spoluvlastnícky podiel predal, preto nepreveroval bližšie, ako bola uzavretá poistná zmluva, za

akých podmienok, prijal to tak, ako to bolo. I keď navrhovateľ prejavoval svoju nespokojnosť, on sa
nevyjadroval, bral to tak, že odporca mal v kompetencii uzavrieť poistnú zmluvu, mal to na starosti,
pretože v tom období on zabezpečoval tieto veci. On sa ako prvý ujal správy tejto nehnuteľnosti a ostatní
s tým súhlasili. Pred uzavretím poistnej zmluvy, návrh poistnej zmluvy nevidel, dokonca nevidel ani
poistnú zmluvu a ani nechce. Až po uzavretí poistnej zmluvy sa od odporcu dozvedel o tom, že bola

zmluva uzavretá. Sám si nepozeral podmienky poistenia, konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
nejakým nesprávnym údajom pri uzatváraní pôvodnej poistnej zmluvy zo strany odporcu sa dozvedel od
navrhovateľa. On odporcu nikdy nevyzval na zmenu alebo zánik poistenia. Neskôr svoj spoluvlastnícky
podiel k predmetnej nehnuteľnosti predal. Svedok J.. W. V. pri výsluchu uviedol, že necíti nič zlé ani voči
jednému z účastníkov, pre neho je jeden i druhý taký istý brat. Komunikuje však len s navrhovateľom,

pretože odporca s ním prestal komunikovať. I v súčasnosti je naďalej spoluvlastníkom nehnuteľnosti.
Pred smrťou ich otca v rámci rodinných vzťahov fungovali ako rodina úplne dobre, potom sa to postupnezhoršovalo, až to dospelo do takéhoto stavu. Po otcovej smrti si boli vedomí, že ako spoluvlastníci sa
budú musieť spolupodieľať na nákladoch, ktoré sú spojené s nehnuteľnosťami v B.. Zišli sa, bolo tam
predostreté, že bude potrebné platiť daň z nehnuteľností a že nehnuteľnosť bude potrebné poistiť. On

sám nemá právnické vzdelanie a tak pokiaľ ide o tieto záležitosti, čo mu bolo predostreté, on s tým
súhlasil. Pokiaľ ide o predmetné poistenie, on sám nemá nejaké väčšie skúsenosti, má však tiež rodinný
dom a zhodou okolností tiež ho má poistený v Kooperative, takže to vníma tak, že poisťovňa ponúka
nejaké podmienky a človek si potom vyberie i v závislosti na cene. Tá čiastka poistného nebola taká
neprimerane veľká, hoci je pravdou, že bola väčšia, na čo je poistený jeho rodinný dom, ale nevidel

v tom problém. On sa viac nezaujímal ani o výšku poistnej čiastky. Poistnú zmluvu nikdy nevidel a
čiastku sa dozvedel len z bežných rečí, inak bola uvedená potom vo vyúčtovaní nákladov za užívanie
nehnuteľností. Poistná zmluva však bola prístupná v Čadci a predpokladá, že keby mal záujem sa
oboznámiť s jej konkrétnymi podmienkami, tak nebol by problém tak urobiť. On to však nepokladal za
potrebné a spoliehal sa, že poistná zmluva je uzavretá tak, ako má byť a v prípade poistnej udalosti
bude poskytnuté poistné plnenie. Mali aj skúsenosť, že im nejaká kôlnička zhorela a v tomto prípade

išlo o drevenú stavbu, takže bolo na mieste, aby bola poistená, a aby sa na poistení ako spoluvlastníci
spolupodieľali. Medzi sebou sa dohodli tak, že odporca sa dobrovoľne podujal ako prvý, že bude
zabezpečovať tieto veci, že ich prevezme na seba vrátane zabezpečovania potrebných úhrad nákladov
za užívanie nehnuteľností a následného rozúčtovania s tým, že po čase môže toto prevziať za neho zas
niekto iný. On to vníma tak, a bol uzrozumený s tým, že odporca je oprávnený uzavrieť poistnú zmluvu na

poistenie predmetnej nehnuteľnosti za ostatných spoluvlastníkov. On sám osobne do toho nezasahoval.
Nehnuteľnosť má nejakú hodnotu a je správne, keď sa poistila. On sám ani podmienky poistenia, za
ktorých odporca poistil nehnuteľnosť, nenapadol. O podmienkach poistnej zmluvy sa dozvedel až po jej
uzavretí. Vie o tom, že navrhovateľ od začiatku upozorňoval, že sú tam nejaké veci v nesúlade, on sa
však o to bližšie nezaujímal, pretože potom vstúpili do toho ďalšie vážnejšie veci, je vážne chorý.

Z návrhu poistnej zmluvy pre poistenie budov a stavieb občanov č. 1420066801 zo dňa 5. 6. 2008 (č.
l. 14, 15) vyplýva, že predmetnú poistnú zmluvu uzatvoril odporca s poisťovňou Kooperativa poisťovňa
a. s.. Predmetom poistenia bol rodinný dom č. XXX v B. - B.. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň
6. 6. 2008 a koniec poistenia na neurčito. Poistený súhlasil s indexáciou poistnej sumy. Poistenie bolo
dojednané s minimálnou spoluúčasťou 33,19 € (1.000,- Sk). V zmluve boli uvedené nasledovné údaje

ohľadom rodinného domu: suterén 132 m2, prízemie 185 m2, podkrovie 160 m2, celková poistná suma
za budovu bola 345.707,36 € (10.414.780,- Sk). Ročné poistné bolo vo výške 342,26 € (10.311,- Sk)
s tým, že bola poskytnutá zľava 10 %, pričom celkové ročné poistné po zľave bolo vo výške 308,04 €
(9.280,- Sk). Dodatkom k poistenej zmluve č. 654453092 - Indexácia zo dňa 20. 4. 2009 (č.l. 13) bola v
súlade so zmluvnými dojednaniami v poistnej zmluve a na základe koeficientu indexácie stanoveného vo

výške 7,90 % s cieľom zachovania reálnej hodnoty poistenia upravená výška poistnej sumy s účinnosťou
od 6. 6. 2009 na sumu 373.018,- € (11.237.540,27 Sk).

Zo znaleckého posudku č. 78/2009 vyhotoveného znalkyňou Ing. Oľgou Gašpárekovou (č. l. 17-38) za
účelom stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu súp. č. XXX s príslušenstvom a pozemkov
na parcele č. KN XXXX a XXXX v kat. úz. B.É. pre účel vysporiadania podielového spoluvlastníctva

vyplýva, že zastavaná plocha prvého podzemného podlažia (suterén) je 85,64 m2, zastavaná plocha
prvého nadzemného podlažia je 90,78 m2, zastavaná plocha prvého podzemného podlažia kôlne je
16,84 m2, zastavaná plocha prvého nadzemného podlažia kôlne je 45,24 m2 a zastavaná plocha
prvého nadzemného podlažia drevárne je 19,15 m2. Všeobecná hodnota rodinného domu č. XXX s
príslušenstvom a pozemkov parc. KN XXXX a XXXX v kat. úz. B. bola určená vo výške 1.882,10 €

(56.700,- Sk).

Zo znaleckého posudku Ing. Pavla Raška zo dňa 4. 10. 2010 (č. l. 166-177) vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty rodinného domu súp. č. XXX s príslušenstvom na parcele č. KN XXXX a pozemkom
pozostávajúcim z parcely č. KN XXXX a XXXX v kat. úz. B. v právnej veci vysporiadania podielového
spoluvlastníctva vyplýva, že zastavaná plocha prvého podzemného podlažia je 85,64 m2, zastavaná

plocha prvého nadzemného podlažia je 90,78 m2, zastavaná plocha prvého podzemného podlažia kôlne
je 17,86 m2, zastavaná plocha prvého nadzemného podlažia kôlne je 44,96 m2 a zastavaná plocha
prvého nadzemného podlažia drevárne je 19,15 m2. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností
je spolu 59.300,- €.Z návrhu poistnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a Allianz Slovenská poisťovňa a. s. zo dňa
3. 6. 2010 (č.l. 131-135) vyplýva, že začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 6. 6. 2010 a predmetom
poistenia bolo poistenie domácnosti v rodinnom dome súp. č. XXX v B. - B. s ročným poistným za

poistenie domácnosti 98,- €, ďalej poistenie budovy - rodinného domu súp. č. XXX v B. - B. s ročným
poistným za poistenie budovy 199,- € a poistenie zodpovednosti z domácnosti s tým, že ročné poistenie
za zodpovednosť bolo vo výške 20,- €, pričom bola uvedená zastavaná plocha 154 m2 s tým, že ide o
drevený rodinný dom so šikmou strechou a jedným nadzemným podlažím, s úpravou ceny stanovenej
poisťovateľom mínus 20 %, pričom poistná suma budovy bola znížení o 20 % a stanovená na sumu

152.768,- €, celkové ročné poistné spolu 317,- €, pričom takto určené poistné bolo upravené o 20 % a
ročné poistné po úprave bolo vo výške 254,- €.

Z vyjadrení k reklamácií poisťovne Kooperativa poisťovňa a. s. zo dňa 23. 4. 2010 a 16. 7. 2010 (č.
l. 127, 129) vyplýva, že poistná zmluva č. 6546453092 vychádza z metodiky platnej v roku 2008 pre
poistenie rodinných domov. Poistná suma rodinného domu bola stanovená na základe podkladov, ktoré
poistený - odporca poskytol poistnému poradcovi pri dojednaní poistenia a to metódou vychádzajúcou

zo zastavanej plochy rodinného domu v metroch štvorcových. Pre účely výpočtu poistnej sumy uviedol
do poistnej zmluvy ich klient nasledovné údaje o rozlohe nehnuteľnosti: plocha suterénu 132 m2,
plocha prízemia 185 m2, plocha podkrovia 160 m2. Na základe uvedených údajov je poistná suma
nehnuteľnosti v hodnote 345.707,36 €/10.414.780,- Sk stanovená v poistnej zmluve korektne. V
záverečnej časti poistnej zmluvy poistený vyjadril svoj súhlas s tým, že poistné sumy uvedené v poistnej

zmluve zodpovedajú hodnote poisťovaných vecí. Údaje o zastavanej ploche rodinného domu v metroch
štvorcových uvedené v poistnej zmluve sa navyše nezhodujú s údajmi, ktoré zaslal navrhovateľ spolu s
reklamáciou, kde udáva menšiu zastavanú plochu rodinného domu, v dôsledku toho by bola aj poistná
suma stanovená na základe zastavanej plochy nehnuteľnosti nižšia. K odporcom žiadanej informácii, či
by poistné plnenie v prípade totálnej škody bolo vo výške dohodnutej poistnej sumy, t. j. 345.707,36 €,

uviedli, že keďže poistná udalosť v danom prípade nenastala, jedná sa o hypotetickú otázku, na ktorú nie
je možné odpovedať. Každá poistná udalosť je iná a výška poistného plnenia vždy závisí od posúdenia
konkrétnej poistnej udalosti, ktorá nastala a rozsahu poškodenia. Z uvedených dôvodov nie je možné
vyčísliť výšku poistného plnenia.

Z e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 10. 12. 2008 a zo dňa 21. 12. 2008

(č. l. 143) okrem iného vyplýva, že navrhovateľ dňa 10. 12. 2008 v e-maile adresovanom ostatným
spoluvlastníkomnehnuteľnostíokreminéhouviedol:„Namargododávam,žeA.prvúsúvisiacusvojvoľnú
blbosť urobil vtedy, keď zariadil predražené poistenie B.“. Odporca v emaile zo dňa 21. 12. 2008
adresovanom ostatným spoluvlastníkom nehnuteľností okrem iného uviedol: „Naviažem na W. reakcie,
veľa si písal, ale tým, že ani W. a ani K. neboli proti tomu, ako som navrhol riešiť vzťahy ku B. (keď

nereagovali včas, platí domnienka súhlasu), už vieš, kde patríš so svojím podielom a so svojimi názormi
(inak nemiestnymi a ver mi, že ja nemám čas sa nimi zaoberať) a viac sa k tomu nebudem vracať. Len
na dôvažok, ak sa Ti nepáči moje spravovanie veci spoločných, máš možnosť, ak si si bol taký istý mojim
nesprávnym postupom pri poistení, tak si to mal dať včas vedieť a preukázať, že vieš vybaviť ideálnejšiu
poistku a ja by som bol určite rád tú pôvodnú zrušil (6 týždňov pred koncom roka).“ V e-maile zo dňa 30.

5. 2010 adresovanom ostatným spoluvlastníkom nehnuteľností (č. l. 145) odporca okrem iného uviedol:
„Oznamujem Vám, že potom, ako zo strany W. bola vyvolaná atmosféra nevýhodnosti poistenia domu a
domácnosti na B. (dôvod na vypovedanie platných zmlúv) a potom, ako prebral iniciatívu uzavretia novej
poistnej zmluvy, Vám oznamujem, že poistenie podľa starých zmlúv zanikne dňa 5. 6. 2010 sobota.“

Podľa Normy STN 73 4301 (č. l. 152), ktorá platí pre navrhovanie a projektovanie budov na bývanie a

obytných častí budov členených na bytové domy, rodinné domy, polyfunkčné bytové domy, nové byty
vrátane nových bytov na stavbách, prístavbách a v budovách iného účelu, podľa bodu 2.19 - podkrovie
je vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený konštrukciou krovu
a ďalšími stavebnými konštrukciami, určený je na účelové využitie; podľa bodu 2.20 - povala je vnútorný
priestor domu vymedzený strešnou konštrukciou, ktorý je prístupný obvykle z posledného nadzemného

podlažia bez účelového využitia na bývanie.Podľa Príručky pre stanovenie cien stavebných objektov poisťovne Kooperativa poisťovňa a. s. verzia
január 2000 (č. l. 227, 228) zastavaná plocha je plocha pôdorysného rezu vymedzená vonkajším
obvodomzvislýchkonštrukciiuvažovanéhocelku(budovy,podlažiaaleboichčasti).Naprvompodlažísa

meria nad povalou alebo podmurovkou, pričom izolačné prímurovky sa nezapočítavajú. Pri nezakrytých
objektoch alebo poloodkrytých objektoch je zastavaná plocha vymedzená obalovými čiarami vedenými
na vonkajšom líci zvislých konštrukcií v rovine upraveného terénu.

Zo správy obce B. zo dňa 21. 2. 2013 (č. l. 248) vyplýva, že rodinný dom súp. č. XXX v B. je postavený
na KN parcele č. XXXX. Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy stavby v metroch

štvorcových. Zastavanou plochou sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej časti stavby,
pričom sa do zastavanej plochy nezapočítava prečnievajúca časť strešnej konštrukcie stavby. Výmera
rodinného domu nie je uvedená v katastri, túto skutočnosť si daňovník uvádza v daňovom priznaní.
Pozemok KN parcela č. XXXX, na ktorom je postavený rodinný dom, má výmeru 576 m2. Od výmery
pozemku 576 m2 sa odráta výmera zastavanej plochy rodinného domu 152 m2. Na účely dane 424 m2
pozemku sa zdaní daňou z pozemku - kultúra zastavanej plochy a nádvoria a rodinný dom B. súp. č.

XXX o výmere 152 m2 sa zdaní daňou zo stavieb.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Čadca ČVS:ORP-1336/OO-CA-2011
vyplýva, že uznesením zo dňa 1. 12. 2011 bolo podľa § 215 ods. 1, písm. b/ Tr. por. trestné stíhanie,
ktoré bolo začaté za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., pretože páchateľ ako 1 spoluvlastník
nehnuteľností zapísanej na LV č. 2101 dňa 24. 6. 2008 uzavrel poistnú zmluvu so spoločnosťou

Kooperativa poisťovňa a. s. na celkovú poistnú sumu za budovu vo výške 345.707,36 €, pričom
pri návrhu poistnej zmluvy zámerne uviedol väčšie plošné výmery uvedeného domu č. 342 a tiež,
že uvedený dom má podkrovie za účelom prípadného vyššieho poistného plnenia, čím uvedeným
konaním spôsobil ostatným spoluvlastníkom uvedeného domu škodu v doposiaľ nezistenej výške, bolo
zastavené, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Trestné oznámenie

podal navrhovateľ.

Súd v zmysle § 120 ods. 1 doplnil dokazovanie vykonaním dopytu na poisťovňu Kooperativa poisťovňa
a. s. na objasnenie skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Listom zo dňa 25. 6. 2013
Kooperativa poisťovňa a. s. súdu uviedla k postupu poisťovne pri zabezpečovaní nevyhnutných a
rozhodujúcich vstupných podkladov a údajov pre poistenie nehnuteľnosti (rodinných domov) a na ich

základe stanovenie podmienok poistenia nasledovné skutočnosti: a) všeobecne - poisťovňa získava
podklady k poisteniu od klienta, tak je tomu i pri zisťovaní výmery rodinného domu ako aj vedľajších
stavieb. Od klienta vyžiadame zastavanú plochu, meranie budov a stavieb sa vykonáva po vonkajších
stranách obvodových stien na úrovni terénu, vynásobením dĺžky a šírky dostaneme zastavanú plochu.
Ak je plocha podlaží rozdielna, plocha každého podlažia sa vypočíta samostatne. Balkóny prečnievajúce

budovu sa do zastavanej plochy nezapočítavajú. Pojem „povala“ v poistnej zmluve ani v poistných
podmienkach neuvádzame. Používame iba pojem „podkrovie“. b) konkrétne - v rozhodnom čase ku dňu
24. 6. 2008 sa poisťovňa riadila internou „Príručkou pre stanovenie cien stavebných objektov“ a zároveň
bol použitý interný oznam Koeficienty prepočtu nových cien hnuteľného a nehnuteľného majetku na rok
2008. Pre účely výpočtu poistnej sumy uviedol do poistnej zmluvy ich klient - odporca nasledovné údaje

o rozlohe nehnuteľnosti: plocha suterénu 132 m2, plocha prízemia 185 n2, plocha podkrovia 160 m2,
zároveň klient uviedol, že stavba je prvotriedneho vyhotovenia. Na základe tejto informácie poisťovňa
čerpala z „Príručky pre stanovenie cien stavebných objektov“ cenu za meter štvorcový, ktorú následne
indexovala koeficientom nárastu cien stavebných materiálov a prác podľa interného oznamu.

Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník),

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 Občianskeho zákonníka,

(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne
a nerozdielne.

(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene

rozhodol súd.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä

a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom
vzniknú (poistenie majetku).

Podľa § 793 Občianskeho zákonníka,

(1) Kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné
otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

(2) Túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť za škody sa
má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám neuzaviera.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V § ust. 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej
osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením

akejkoľvek právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú súčasne
splnené predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho
úkonu),b)vznikškodyakomajetkovejujmy,c)existenciapríčinnejsúvislostimedziprotiprávnymúkonom
škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil (ide o

zodpovednosť za predpokladané zavinenie).

Protiprávny úkon je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom. Protiprávnosť úkonu spočíva v
porušení právnej povinnosti, t. j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. V danom prípade navrhovateľ
tvrdil, že odporca škodu spôsobil tým, že porušil svoju zákonnú povinnosť, keď pri uzatváraní poistnej
zmluvy poistiteľovi neposkytol pravdivé a úplné údaje o poisťovanom rodinnom dome, pričom uviedolväčšie výmery zastavaných plôch jednotlivých podlaží a navyše uviedol, že dom má podkrovie, hoci
je tam len pôvodná obyčajná povala (§ 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z návrhu poistnej zmluvy
pre poistenie budov a stavieb občanov č. 1420066801 zo dňa 5. 6. 2008 mal súd preukázané, že

odporca v predmetnej poistnej zmluve uviedol zastavanú plochu suterénu rodinného domu 132 m2,
prízemia 185 m2 a podkrovia 160 m2, pričom zo znaleckých posudkov Ing. Pavla Raška a Ing.
Gašpárekovej, ktoré boli vypracované až po uzavretí poistnej zmluvy vyplynulo, že zastavané plochy sú
menšie, ako uviedol odporca v poistnej zmluvy. Zo znaleckého posudku Ing. Oľgy Gašpárakovej vyplýva,
že zastavaná plocha prvého podzemného podlažia vrátane kôlne je spolu 102,48 m2 a zastavaná

plocha prvého nadzemného podlažia vrátane kôlne a drevárne je spolu 155,17 m2. Zo znaleckého
posudku Ing. Pavla Raška vyplýva, že zastavaná plocha prvého podzemného podlažia vrátane kôlne
je 103,5 m2 a zastavaná plocha prvého nadzemného podlažia vrátane kôlne a drevárne je spolu
154,89 m2. Z uvedeného vyplýva, že odporca uviedol v poistnej zmluve zastavanú plochu prvého
podzemného podlažia a prvého nadzemného podlažia väčšiu cca o 30 m2. Odporca uviedol, že pre
potreby dojednania poistnej zmluvy pripojil pôdorys tak, ako bol v katastri nehnuteľnosti a tento pôdorys

99 % kopíruje zvislé konštrukcie a do úvahy bral celú konštrukciu strechy i nad hospodárskou časťou.
Takéto meranie je v súlade s definíciou zastavanej plochy uvedenou v príručke pre stanovenie cien
stavebných objektov poisťovne Kooperativa. Súd má za to, že od bežného občana - spotrebiteľa (vo
vzťahu k poisťovni) nemožno požadovať, že v poistnej zmluve uvedie presnú výmeru zastavanej plochy
poisťovanej nehnuteľnosti a je úlohou a povinnosťou poisťovne, aby si tieto skutočnosti preverila, resp.

ošetrila. Odporca postupoval pri uzatváraní poistnej zmluvy v dobrej viere s cieľom, aby bola poistená
celá nehnuteľnosť tak, aby v prípade poistnej udalosti bolo poistné plnenie zo strany poisťovne čo
najvyššie. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že odporca v poistnej zmluve nepravdivo uviedol, že
rodinný dom má podkrovie o výmere 160 m2, hoci v rodinnom dome podkrovie nie je, je tam len
povala, zo správy poisťovne zo dňa 25. 6. 2013 vyplýva, že pojem „povala“ v poistnej zmluve ani v

poistných podmienkach neuvádzajú, používajú iba pojem „podkrovie“. V prípade predloženia návrhu
poistnej zmluvy zo strany poisťovne, kde sa okrem iného má uviesť aj zastavaná plocha podkrovia, má
súd za to, že bežný občan (spotrebiteľ) pri uzatváraní poistnej zmluvy má v takom prípade za to, že
podkrovie je povala a nerozlišuje medzi týmito pojmami. Nemožno od bežného občana požadovať, aby
pred uzatváraním poistnej zmluvy, zisťoval a oboznamoval sa so Slovenskou technickou normou, ktorá

odlišne definuje pojmy povala a podkrovie. Úmyslom odporcu pri uzatváraní poistnej zmluvy bola snaha,
aby bola poistená celá nehnuteľnosť, preto uviedol do poistnej zmluvy zastavanú plochu podkrovia,
keďže poistná zmluva medzi pojmami podkrovie a povala nerozlišuje. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že poistná
zmluva je absolútne neplatná a v prípade poistnej udalosti by poisťovňa neplnila. Z vyjadrenia poisťovne
k reklamácií zo dňa 16. 7. 2010 však vyplýva, že nie je možné vyčísliť výšku poistného plnenia v prípade

poistnej udalosti, keďže poistná udalosť v danom prípade nenastala a ide o hypotetickú otázku.

Súd ďalej považuje v tento súvislosti za podstatné uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
predmetná nehnuteľnosť, na ktorú sa vzťahovala poistná zmluva, bola v čase uzavretia poistnej zmluvy
v podielom spoluvlastnícke navrhovateľa, odporcu a ich bratov J.. K. V. a J.. W. V.. Túto nehnuteľnosť
nadobudli v dedičskom konaní po svojom otcovi. Všetci podieloví spoluvlastníci sa dohodli a poverili

správou rodinného domu odporcu. Taktiež ho okrem iného poverili, aby dom poistil. Odporca následne
uzatvoril poistnú zmluvu a všetci spoluvlastníci vrátane navrhovateľa uhradili na nich pripadajúcu čiastku
poistného a to dokonca aj na nasledujúce poistné obdobie v roku 2009. Na pojednávaní vypočutí
svedkovia J.. K. V. a J.. W. V. uviedli, že nenamietali voči výške poistného a zhodne uviedli, že
sa o to bližšie nezaujímali a výšku poistného akceptovali. Podľa súdnej praxe „Ak o hospodárení so

spoločnou vecou rozhodli väčšinoví spoluvlastníci, musí sa menšinový spoluvlastník tomuto rozhodnutiu
podriadiť“ (uznesenie Najvyššieho súdu ŠR sp. zn. 26Cdo 801/2006). „Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s
takým hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp), nemôže sa úspešne domáhať na súde rozhodnutia o
inom hospodárení s touto vecou (toto právo má len vtedy, ak sa nedosiahne väčšina alebo dohoda

spoluvlastníkov. Prehlasovaný spoluvlastník sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť“ (R 54/1997). Zo
zhodných vyjadrení účastníkov konania ako aj vypočutých svedkov vyplynulo, že všetci podieloví
spoluvlastníci poverili odporcu správou rodinného domu, zároveň aj jeho poistením. Odporca následne
uzatvoril poistnú zmluvu a po uzavretí vysvetlil princíp poistenia svedkovi J.. K. V.. Obaja vypočutí
svedkovia zhodne uviedli, že nepreverovali bližšie, ako bola poistná zmluva uzavretá, ani sa bližšie

nezaujímali o výšku poistnej čiastky. Poistnú zmluvu nenamietali, túto akceptovali a hradili na nich
predchádzajúcu čiastku poistného. Keďže v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, pričomodporca a ďalší podieloví spoluvlastníci J.. K. V. a J.. W. V. sú väčšinovými podielovými spoluvlastníkmi
v celkovom podiele 3 a navrhovateľ je menšinovým podielovým spoluvlastníkom v podiele 1, je
navrhovateľ ako minoritný podielový spoluvlastník povinný rozhodnutie väčšinových spoluvlastníkov

akceptovať a podriadiť sa mu, a preto je povinný akceptovať uzavretú poistnú zmluvu tak, ako
bola odporcom uzavretá. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že poistná zmluva pred jej
uzavretím nebola predložená na nahliadnutie ostatným podielovým spoluvlastníkom, nakoľko ani po
jej uzavretí ostatní podieloví spoluvlastníci okrem navrhovateľa predmetnú poistnú zmluvu nenamietali,
nerozporovali, plne ju akceptovali. Napokon J.. W. V. pri výsluchu uviedol, že keby mal záujem s poistnou

zmluvou a jej konkrétnymi podmienkami sa oboznámiť, nebol by s tým problém, pretože zmluva bola
prístupná. Z e-mailu zo dňa 10. 12. 2009 vyplýva, že už v tom čase mal navrhovateľ vedomosť o
podmienkach poistnej zmluvy, nakoľko už vtedy namietal, že odporca pochybil, keď zariadil predražené
poistenie. Nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že sa o tejto skutočnosti dozvedel až v roku 2010.
Navrhovateľ napriek tomu, že vyjadroval svoj nesúhlas s poistnou zmluvou, uhradil na neho pripadajúcu
čiastku poistného aj na nasledujúce poistné obdobie v roku 2009.

Navrhovateľ k vyčíslenej výške škody tvrdil, že mu vznikla škoda predstavujúca rozdiel v poistnom
zaplatenom za 2 roky podľa odporcom uzavretej poistnej zmluvy a poistným podľa následne
navrhovateľom uzavretej poistnej zmluvy s poisťovňou Allianz Slovenská poisťovňa, čo predstavuje
sumu 80,50 €. Súd má za to, že vyčíslenú škodu nemožno odvodzovať od poistnej zmluvy uzavretej
navrhovateľom, takto vyčíslenú škodu nemožno súdom priznať, nakoľko navrhovateľom uzatvorená

poistná zmluva bola uzatvorená s inou poisťovňou a za iných podmienok a v inom čase, ako bola
uzavretá poistná zmluva odporcom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že odporca pri uzatváraní poistnej
zmluvy neporušil žiadnu právnu povinnosť, pri uzatváraní poistnej zmluvy, postupoval tak, ako možno
od bežného občana - spotrebiteľa očakávať s cieľom komplexne poistiť rodinný dom tak, aby v prípade

poistnej udalosti bolo poistné plnenie zo strany poisťovne čo najvyššie. Poistná zmluva uzavretá
odporcom bola ďalšími dvoma podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v plnom rozsahu
akceptovaná, títo s obsahom poistnej zmluvy súhlasili, preto navrhovateľ ako minoritný spoluvlastník
je povinný sa rozhodnutiu väčšinových spoluvlastníkov podriadiť. Z uvedených dôvodov súd návrh ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške
116,80 €. Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1, 13a ods. 1,
písm. a/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Advokát má nárok na odmenu za 4 úkony právnej služby a to: 1./

prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26. 6. 2012, 2./ účasť na pojednávaní dňa 26. 6. 2012, 3./ účasť na
pojednávaní dňa 26. 9. 2012, 4./ účasť na pojednávaní dňa 5. 9. 2014. Advokát má nárok na odmenu
za každý úkon právnej služby vo výške 16,60 €, pričom odmena za 4 úkony právnej služby je spolu vo
výške 66,40 €. Advokát má taktiež nárok na režijný paušál za úkony vykonané v roku 2012 vo výške
7,63 € za 1 úkon, čo predstavuje za 3 úkony právnej služby sumu 22,89 € a za 1 úkon právnej služby

vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 €, t. j. spolu režijný paušál je 30,93 €. Odmena advokáta spolu
s režijným paušálom predstavuje celkom sumu 97,33 €. Nakoľko je advokát platiteľom dane z pridanej
hodnoty zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o DPH 20 %, t. j. o sumu 19,47 €. Trovy právneho zastúpenia
v celkovej výške 116,80 € považoval súd za účelné na bránenie práv odporcu a v súlade s § 149 ods. 1
O. s. p. uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu

odporcu.

V priebehu konania vznikli štátu trovy konania titulom priznania svedočného svedkom J.. K. V. vo výške
25,95 € P. J.. W. V. vo výške 17,64 €, ktoré boli svedkom priznané a následne vyplatené z rozpočtových
prostriedkov súdu na základe uznesení Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/167/2011 zo dňa 4. 3. 2013
(č. l. 245, 246). Nakoľko navrhovateľ nemal v konaní úspech a na jeho strane nie sú predpoklady na

oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko navrhovateľ túto skutočnosť v priebehu celého konanianetvrdil a ani tieto skutočnosti zo spisu nevyplývajú, preto súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov
konania, ktoré v konaní vznikli štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.