Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/230/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201024
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201024.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.

Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu GIBALEX, s.r.o., so sídlom
Slovenskej armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a
Partneri s.r.o. so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 16. októbra 2013, jednomyseľne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013. Správca dane označeným rozhodnutím vyrubil žalobcovi podľa § 68
ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2011 vo výške 136 207,21 Eur z dôvodu, že neuznal žalobcovi právo odpočítať si

DPH podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v celkovej výške 136 207,21 Eur z dodávateľských faktúr
od dodávateľa PARADISSE, s.r.o. Čierna Lehota, so sídlom Čierna Lehota 137, IČO: 44 965 028, DIČ:
2022923584, IČ DPH: SK2022923584, za nákup tovarov.

Žalobcovi nebolo daňovými orgánmi uznané právo odpočítať DPH v celkovej sume 136 207,21 eura z
týchto dodávateľských faktúr od dodávateľa PARADISSE, s.r.o., ktoré žalobca zaplatil bezhotovostne:

fa. č. XXXXXXXX zo dňa 04.11.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej fa.
č.: XXXXXXXX“ v celkovej výške 140 000,00 eur, z toho daň vo výške 23 333,33 eura,

fa. č. XXXXXXXX zo dňa 10.11.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej fa.
č.: XXXXXXXX“ v celkovej výške 140 000,00 eur, z toho daň vo výške 23 333,33 eura,

fa. č. XXXXXXXX zo dňa 16.11.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej faktúry č.:

XXXXXXXX“ v celkovej výške 150 000,00 eur, z toho daň vo výške 25 000,00 eur,

fa. č. XXXXXXXX zo dňa 21.11.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej faktúry č.:
XXXXXXXX“ v celkovej výške 227 000,00 eur, z toho daň vo výške 37 833,33 eura,fa. č. XXXXXXXX zo dňa 25.11.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej fa.
č.: XXXXXXXX“ v celkovej výške 140 000,00 eur, z toho daň vo výške 23 333,33 eura,

fa. č. XXXXXXXX zo dňa 09.11.2011 za kuracie prsia mraz. natural množstvo 21 984 kg v celkovej výške
77 216,60 eura, z toho daň vo výške 12 869,43 eura, zaplatená záloha v sume 56 973,27 eura, zostáva
uhradiť daň vo výške 3 373,89 eura.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový
stav a na jeho základe dospel k správnemu právnemu záveru. Žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z
vyššie uvedených faktúr, ktoré vystavila dodávateľská spol. PARADISSE s.r.o., ale
žalobcanepreukázalreálnedodanietovaru,ktorýboluvedený naspornýchfaktúrachspol.PARADISSE
s.r.o.. Žalovaný z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín zistil, že konateľom spol.
PARADISSE s.r.o. bol od 24. novembra 2009 do 20. júna 2013 E. A., od 21. júna 2013 táto spoločnosť

nemala v obchodnom registri zapísanú žiadnu osobu ako štatutárny orgán, od 16. augusta 2013 bol E.
A. opäť konateľom uvedenej spoločnosti. Žalobca predložil správcovi dane Rámcovú kúpnu zmluvu zo
dňa 11. júla 2011, ktorú uzavrel so spol. PARADISSE s.r.o. Čierna Lehota, predmetom ktorej je predaj
a nákup bravčových poliek, bravčového mäsa, hovädzieho mäsa a hydiny podľa platných veterinárnych
a všeobecne záväzných predpisov. Za spol. PARADISSE s.r.o. Čierna Lehota zmluvu mal uzatvoriť E.

A., zmluva však nie je ním podpísaná. K rámcovej zmluve je priložený Dodatok č. 1 zo dňa 11. augusta
2011, ktorý nebol podpísaný ani jednou zo zmluvných strán.

Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov
na odpočítanie dane nevychádzal len z daňových dokladov predložených platiteľom, ale vykonal

rozsiahle dokazovanie na zistenie, či predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Na základe
takto vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané uskutočnenie
zdaniteľných obchodov dodávateľom PARADISSE s.r.o. Čierna Lehota.
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v žiadosti o poskytnutie podkladov a informácií č. O.-K.-S-XXX-
XXX/XXXX zo dňa 20. júna 2012 uviedlo, že tovar - bravčové mäso - nadobudli slovenskí predajcovia

z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty boli zaregistrované ako platitelia
DPH, avšak ide o spoločnosti, ktoré v skutočnosti nevykonávali žiadnu reálnu činnosť, sídla spoločností
boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo sú bezdomovci, niektoré osoby mali kriminálnu
minulosť a niektorí boli občanmi M.. Tieto daňové subjekty nepodávali daňové priznania, nekomunikovali
s príslušnými daňovými úradmi. Žalovaný konštatoval, že intrakomunitárne dodávky tovaru (mäsa) z

Európskej únie na Slovensko neboli spochybnené. Závažné pochybnosti boli zistené u tých dodávok, v
ktorých bolo deklarované nadobudnutie tovaru z Českej republiky. Z faktúr, ktoré mali
vystaviť spol. Ostwerke, s.r.o., spol. HK trade, s.r.o. a spol. PARADISSE, s.r.o. si uplatnili odpočítanie
dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými dodávkami mäsa z
členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky vo veľkom rozsahu.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na svedeckú výpoveď svedka E. A. (súd
poznamenáva, že v zdaňovacom období november 2011 tento svedok bol konateľom spol. PARADISSE
s.r.o.), ktorý dňa 22. novembra 2012 do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/

XXXX pred správcom dane potvrdil, že vyššie uvedené faktúry boli zaevidované a spracované účtovnou
kanceláriou, možno rovnakou, ako účtovná spoločnosť, ktorá spracovávala účtovníctvo pre žalobcu.
Tieto faktúry vystavila účtovná spoločnosť, ktorej názov si nepamätá, faktúry sa mu dostali len na podpis,
obchod s mäsom predstavoval pre neho len podpisovanie odberateľských faktúr, na ďalšie okolnosti
uzavretia obchodov si nevedel spomenúť. Svedok E. A. tvrdil, že ako konateľ fyzicky pracoval pri výrobe

palivového dreva a stavebného reziva. Obchod s mäsom predstavoval pre neho len podpisovanie
odberateľských faktúr. Tvrdil, že žiadne obchody s mäsom neuzatváral, a teda nerealizoval žiadne
zmluvy súvisiace s nákupom mäsa. Svedok pripustil, že poskytol svoje kontakty na dodávateľov z EÚ,
napr. z Holandska, Česka, Poľska, Maďarska, išlo o firmy napr. spol. Venline trade, s.r.o Brno, Meat
Kft. Nagyvarosz. Svedok do zápisnice súčasne uviedol, že zdaniteľné obchody uvedené na faktúrach

sa uskutočnili a tieto obchody boli založené na dôvere jedného dlhoročného pracovníka,
ktorého meno nechcel uviesť. Dopravu mäsa zabezpečovali dodávatelia z EÚ, niektoré prepravy mohol
zabezpečiť aj žalobca prostredníctvom pána M. (jeho priezvisko nevedel uviesť), ktorý zabezpečoval
prepravu prostredníctvom špedičných spoločností. Žalobca znášal náklady na prepravu, ktorá končilaväčšinou v Trenčíne, v skladoch spol. L. s.r.o., miesto vykládky Skalka nad Váhom. Svedok ďalej
uviedol, že väčšia časť tovaru bola nadobudnutá zo zahraničia, domácich
dodávateľov si nepamätá. Svedok súčasne zaviazal predložiť správcovi dane doklady, ktoré mal potvrdiť

ním uvádzané skutočnosti. Svedok sa nevedel uviesť, čo je to súhrnný výkaz, tvrdil, že nič neposielal a
nepodpisoval, domnieval sa, že tieto činnosti zabezpečovala účtovná kancelária. Faktúry boli uhrádzané
bezhotovostne, internetbankingom, svedok osobne úhrady neposielal. Osobe, ktorú poslal žalobca,
odovzdal prístupové heslo a PIN kód k internetbankingu. Dodávateľské faktúry z EÚ mu boli doručované
domov ako adresát bola označená spol. PARADISSE s.r.o.. Svedok vo výpovedi ďalej uviedol, že faktúry

odovzdal p. M. (bez uvedenia priezviska), ktorý mal byť poverený žalobcom, a následne E. A. zabezpečil
úhradu za tovar a jej zaúčtovanie. Všetko mäso sa vozilo z EÚ na sklad spol. L. Slovakia s.r.o. do Skalky
nad Váhom, ktorá mäso ďalej spracovávala a dodávala konečným zákazníkom. Mäso bolo naložené
dodávateľmi z EÚ na kamióny, ktoré boli zaplombované a vyložené až v sklade spol. L. Slovakia s.r.o.
Preprava kamiónmi bola zdokladovaná, kamióny sa nikde neotvárali, č. plomby by malo
byť uvedené na CMR. V kamiónoch bola teplota kontrolovaná elektronickým zariadením počas celej

prepravy. O tejto skutočnosti bol pri vykládke vystavený doklad, ktorý preveril pracovník veterinárnej
správy. Mäso pri nakládke a vykládke sa vážilo, svedok (E. A.) sa tejto činnosti nezúčastňoval, tieto
činnosti zabezpečoval pracovník žalobcu. Svedok tovar v skutočnosti nevidel, nevedel uviesť, aký a
v akom množstve bol tovar objednávaný, bol len sprostredkovateľom. Spol. PARADISSE s.r.o. mala
zabezpečiť, aby odberateľ (v tomto konaní žalobca), mal pri nákupe tovaru výhodnejšiu cenu. Svedok

opísal postup pri obchodovaní so žalobcom tak, že za ním prišiel človek, ktorého nepoznal, doniesol
mu vystavené odberateľské faktúry, svedok ich podpísal a dotyčný človek ich zobral naspäť do účtovnej
kancelárie, ktorá ich doručila odberateľovi, t.j. žalobcovi. Svedok pripustil, že nejaké zmluvy mohol
uzatvoriť, nepamätá si presne s kým. Zmluvy mu boli doručované elektronickou poštou, on ich podpísal a
zaslalnaspäť.ZmluvyuzatváralizažalobcupánW.azaspol.PARADISSEs.r.o.E.A.(vdaňovomkonaní

vypočutý ako svedok). Obchody boli realizované v mesiacoch august, október, november a december
roku 2011 a aj v roku 2012. Svedok tvrdil, že po začatí daňovej kontroly prestal so žalobcom obchodovať.
Nevedel uviesť dôvody, pre ktoré podané daňové priznania za obdobie 8/2011, 10/2011, 11/2011 a
12/2011 nezodpovedali vystaveným odberateľským faktúram. Tvrdil, že faktúry nevystavoval, daňové
priznanie boli pripravené v účtovnej kancelárii a boli mu predložené na podpis. Svedok E. A. faktúry

nekontroloval, daňové priznanie podpísal a poslal poštou na daňový úrad. Svedok tvrdil, že
na faktúrach č. X., XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX nie je jeho podpis.

Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH s tým, že žalobca
nesplnil zákonné podmienky podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. na uplatnenie práva na odpočet

DPH za zdaniteľné obdobie november 2011 v celkovej výške 136 207,21 Eur.

Žalobcavžalobeopreskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutianamietal, žesprávcadane
v daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania, neriadil sa dôsledne ustanovením § 3
ods. 2 daňového poriadku, keď neoboznámil žalobcu s pochybnosťami počas konania, čím

bolažalobcoviodňatámožnosťodstrániťnedostatky vdaňovomkonaní.Ďalejnamietalporušenie
§ 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď daňová kontrola bola ukončená vydaním rozhodnutia
bez ústneho pojednávania, na ktorom mal byť žalobca oboznámený s pochybnosťami správcu dane o
uplatnenom odpočte DPH. Žalobca správcovi dane vytýkal, že v rozhodnutí neuviedol aký konkrétny
zákon mal porušiť a na ústnom pojednávaní nebol riadne poučený ako mal odstrániť nedostatky zistené

daňovou kontrolou. Ďalej správca dane nevyužil inštitút predvedenia svedka P. P., pričom tento inštitút
využil vo vzťahu k svedkovi O. A., pričom práve výpoveď tohto svedka bola rozhodujúca pre záver, ktorý
správca dane vo veci učinil. Žalobca poukázal na výpoveď svedka E. A., konateľa spol. PARADISSE
s.r.o., ktorý potvrdil, že došlo k zdaniteľným plneniam a že predmetné obchody sa uskutočnili.
Svedok stručne popísal prepravu samotného tovaru a potvrdil, že zmluvy na dodávky tovaru podpísal

on za spol. PARADISSE s.r.o. a pán W. za žalobcu. Žalobca tvrdil, že výpoveď svedka E. A. preukazuje,
že tovar existoval, bol riadne predaný a odberateľom prevzatý podľa obchodných zvyklostí na trhu.
K namietanému záveru o neexistencii tovaru žalobca opakovane poukázal na výpoveď svedka E. A.,
ktorý v súvislosti s obchodovaním spol. PARADISSE s.r.o. poznal dodávateľov tejto spoločnosti, mal na
nich kontakty, vedel kam dodávky tovaru išli a poznal spôsob a zabezpečenie prepravy tohto tovaru.

Ďalej poznal osobu, ktorá v mene spol. PARADISSE s.r.o. zabezpečovala objednávky a iné obchodné
záležitosti, vedel, že táto spoločnosť zaplatila za tovar a že tovar bol počas prepravy zabezpečený proti
krádeži a znehodnoteniu, podpisom na faktúrach formálne dokladal súhlas s obchodmi tejto spoločnosti,
vedel, že faktúry a účtovníctvo sú zabezpečené účtovnou spoločnosťou. Svedok tieto skutočnosti opísal,aj keď nebol fyzicky prítomný pri nakladaní a vykladaní tovaru. Podľa žalobcu z týchto poznatkov
vyplýva záver, že konateľ spol. PARADISSE s.r.o. bol uzrozumený s obchodmi, ktoré táto spoločnosť
realizovala. Výpoveď svedka E. A. potvrdzuje, že išlo o reálne vykonaný obchod, tovar bol nakúpený,

jeho cena bola zaplatená. Aj keď tovar nebol fyzicky uložený v skladoch spol. PARADISSE
s.r.o. a konateľ tejto spoločnosti sa priamo nezúčastnil nakladania a vykladania tovaru, vedel kam tovar
smeruje a vedel, že existuje. Pôsobenie E. A. je potrebné podľa žalobcu vnímať ako sprostredkovanie
obchodu, pričom je potrebné hodnotiť jeho výpoveď aj s prihliadnutím na znenie faktúr a ostatných
skutočností uvedených vo výpovedi tohto svedka a tiež je potrebné prihliadnuť na typ obchodu, ktorý sa

realizoval (reťazový obchod). Správca dane na základe výpovede svedka E. A. získal dôkaz, že spol.
PARADISSE s.r.o. dodala žalobcovi tovar.
Žalobca ďalej namietal, že správca dane sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov, ktoré
odporuje základným zásadám uvedeným v § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z., ale aj Rezolúcií (80)2
Výboru ministrov, ktorá ustanovila základné zásady pri aplikácií voľného uváženia súdu, medzi ktorými
sa nachádza aj zásada zohľadnenia všetkých relevantných faktorov konkrétneho prípadu.

Žalobca s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.
decembra 2010, sp. zn. 3Sžf 25/2010 tvrdil, že právne posúdenie veci musí urobiť daňový orgán zo
všetkých skutkových zistení a nielen právnych tvrdení zástupcov obchodných spoločností zúčastnených
na transakciách. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citov. rozsudku uviedol, že z daňového
hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu. Súčasne poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. mája 2007, sp. zn. 4 SžoKS 90/2006,
podľa ktorého zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného
obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Žalobca
namietal, že správca dane pri svojom rozhodovaní neprihliadol na bezprostredný hospodársky cieľ,
pre ktorý záväzok vznikol. Preto správca dane dospel k nesprávnemu záveru, že zdaniteľný obchod sa

neuskutočnil.

Žalobca zdôraznil, že daňové orgány nepostupovali v súlade s § 74 ods. 2 daňového poriadku, pretože
rozhodnutie správcu dane nemalo zákonné náležitosti rozhodnutia, a žalovaný takéto nezákonné
rozhodnutie bol povinný zrušiť a nie potvrdiť. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení musí

byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia tieto náležitosti nie sú uvedené.

Žalobca tvrdil, že má k dispozícii niekoľko nákladných listov CMR, tieto však správcovi dane nepredložil,
pretože podľa § 49 zákona o DPH sú faktúry a daňové priznania dostatočným dôkazom na uplatnenie

práva na odpočet DPH. Žalobca súčasne tvrdil, že pre účely uplatnenia DPH nie je podstatná
skutočnosť, od koho dodávateľ žalobcu tovar nadobudol. Celý priebeh obchodu od prvého dodávateľa
až k poslednému odberateľovi je reťazovým obchodom, ale sa nejednalo o podvodný reťazový obchod,
pretože tovar, s ktorým obchodoval, aj reálne existoval. Účastník reťazového obchodu nemusí získať
právo disponovať s tovarom ako vlastník a získanie tohto práva nie je podmienkou uznania platnosti

obchodného vzťahu medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu. Opačný názor žalovaného je
v rozpore so všeobecne platným výkladom Ministerstva financií Slovenskej republiky publikovanom na
jeho internetovej stránke, ktorým je usmerňovaná podnikateľská verejnosť. Keďže žalovaný uznáva, že
sa jednalo o reťazový obchod, uznáva aj reálny tok tovaru, nemôže bezdôvodne z obchodného reťazca
vylúčiť žalobcu, ktorý bol v tomto obchode legálne zapojený.

Žalovaný v písomnom stanovisku (č.l. 55) žiadal žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaný k jednotlivým dôvodom žaloby zaujal toto stanovisko:

1. k námietke, že správca dane porušil základné zásady daňového konania, pretože ho
neoboznámil s pochybnosťami o zákonnosti uplatneného odpočtu DPH a tým mu bola odňatá možnosť
odstrániť nedostatky v daňovom konaní, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s ust.
§ 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 ods. 1 až 3 daňového poriadku. Správca dane doručil žalobcovi
dňa 13. mája 2013 oboznámenie so skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly dane z

pridanej hodnoty č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 9. mája 2013 za zdaňovacie obdobie
január až december 2009, január až december 2010, január 2011, marec až august 2011, október
až december 2011. Žalobca následne využil svoje právo a v stanovenej lehote sa písomne vyjadril k
zisteným skutočnostiam správcom dane. Správca dane doručil žalobcovi dňa 11. júna 2013 Protokol ozisteniach z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 6. júna
12013 a Výzvu č.XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask tiež zo dňa 6. júna 2013. Žalobca sa listom zo dňa
24.06.2013 vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a jeho pripomienky k protokolu boli

so žalobcom prerokované dňa 11.07.2013. O prerokovaní protokolu bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask. V zápisnici je uvedené, že žalobca
nepredložil žiadne dôkazy ani doklady, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie a ktoré by menili záver
správcu dane. Žalobca bol so všetkými zisteniami riadne oboznámený, mohol a mal predkladať dôkazy
počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a mohol ich predložiť aj spolu s odvolaním. Vyrubovacie

a odvolacie konania boli vykonané po tom, ako bol žalobca oboznámený so všetkými zisteniami správcu
dane. Žalobca mal teda dostatočný priestor na odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

2. k námietkam žalobcu, že správca dane

- nevyužil vo vzťahu k svedkovi P. P. inštitút predvedenia,

- sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov,

- mal právne posúdiť veci s prihliadnutím na všetky skutkové zistenia,

- mal zobrať do úvahy, že hospodárska kauza je významnejšia ako samotný typ právneho úkonu, a
teda, že zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane,

žalovanýuviedol,žesprávcadanejeten,ktorýurčujeprocesnýpostupvdaňovomkonaní,keďjepovinný

postupovať v medziach zákona. Správca dane je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy,
ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je
oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými
podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či
saurčitáskutočnosťmápovažovaťzadokázanú,čivykonanédôkazypostačujúalebočisitrebaobstarať

ešteinépodkladyprerozhodnutie.Dokazovanie vdaňovomkonanívediesprávcadane,dôkazné
bremeno preukázať svoje tvrdenia však spočíva na žalobcovi (§ 24 ods. 1, 2 daňového poriadku). V
rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež
v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o
ich preukaznosti. Finančné orgány preverili viacerých účastníkov obchodov a na základe kompletných

zistení si správca dane urobil úsudok. Takéto konanie správcu dane je v súlade s ustanoveniami §
44, § 45, § 46, § 47 daňového poriadku, v nadväznosti na § 24 ods. 2 daňového poriadku, keď viedol
dokazovanie a použil všetky dostupné prostriedky, ktorými bolo možné zistiť a objasniť
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Správca dane
dodržal zásady uvedené v § 3 daňového poriadku, postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov,

chránil záujmy štátu a obcí a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 daňového poriadku), pri správe dane postupoval v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami, ktoré boli poučené o procesných právach
a povinnostiach (§ 3 ods. 2 daňového poriadku). Správca dane vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na

všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku) a v neposlednom
rade vykonal úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu ako napríklad zaslané dožiadanie alebo
predvolania a vypočutia svedkov (§ 3 ods. 1 v poriadku). Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku
právom a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko
spolupracovať so správcom dane. Zákonný postup správcu dane, ktorý prihliadal na všetky

dôkazy zistené v daňových konaniach, nie je možné vyhodnotiť ako postup v neprospech daňového
subjektu.

K námietke týkajúcej sa predvedenia P. P., splnomocneného zástupcu spol. Ostwerke, s.r.o., žalovaný
uviedol, že žalobca si za zdaniteľné obdobie november 2011 neuplatnil odpočet DPH z fakturácie

dodávok tovaru od spol. Ostwerke, s.r.o., a preto táto námietka nie je dôvodná.

Správca dane pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní vždy prihliadol na skutočný
obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6daňového poriadku). Zistil, že celá obchodná transakcia je obchodom založeným len
na vystavovaní faktúr, nezakladá sa na priamom vlastníctve tovaru a jeho dodaní.

K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. decembra 2010, sp.
zn. 3Sžf/25/2010, žalovaný uviedol, že v prípade citovaného rozsudku ide o odlišný prípad. Správca
dane postupoval v súlade s názorom vysloveným v citovanom rozsudku, keď posúdil skutočnosť, že
spol. PARADISSE s.r.o. vystavovala faktúry bez skutočného dodania tovarov s následným uplatnením
odpočtu DPH bez jej odvedenia do štátneho rozpočtu na predchádzajúcom stupni. Žalovaný

uzavrel, že ekonomickým dôvodom obchodnej transakcii nemôže byť odpočítanie dane z faktúr, ktoré
nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

3. k námietke žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď nezrušil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane žalovaný uviedol, že podrobne preskúmal rozhodnutie
prvostupňového orgánu, spisový materiál žalobcu a zistil, že rozhodnutie správcu dane má všetky

náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca dane dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil
z neho správny právny záver, odôvodnenie je zrozumiteľné a presvedčivé.

4. k námietke žalobcu, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, ktoré preukazujú existenciu
prepravovaného tovaru nad všetky pochybnosti žalovaný uviedol, že dokazovanie v daňovom konaní

nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania
i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť
daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III.
ÚS 401/09-17, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2000, sp. zn. 4Sž/136/1999).
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje

tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady
podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov,

hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní

kpresúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom,čopredstavujepraktické
vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
Žalobcajepovinnýviesťsvojuevidenciu,uskutočňovaťsvojučinnosťapreverovaťsisvojichobchodných
partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne
preukázalexistenciu, resp.vzniknárokovaplneniepovinnostívzmysledaňovýchzákonov.Vzmysle

§ 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací orgán preskúma odvolanie vždy v rozsahu požadovanom v
odvolaní. Odvolací orgán preskúmaval odvolaním napadnuté rozhodnutie a posudzoval jeho správnosť
v nadväznosti na námietky uvedené v odvolaní a predložené dôkazy. Ak žalobca disponoval
CMR už počas daňovej kontroly, bol povinný ich predložiť už počas daňovej kontroly, následne mal
možnosť ich predložiť vo vyrubovacom konaní a najneskôr v odvolacom konaní. Žalobca nepredložil

žiadne z CMR najneskôr v odvolacom konaní. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky
proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán
vyporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie
súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie
žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa II. hlavy piatej časti O. s.

p.. V daňovom konaní platí nielen zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní
kompetentným orgánom, ale i zásada prejednávacia. Tým sa daňové konanie líši od všeobecného
správneho konania, v ktorom platí zásada vyhľadávacia.
5. v súvislosti s námietkou žalobcu, že o existencii plnenia svedčí výpoveď E. A., konateľa spol.
PARADISSE s.r.o., žalovaný uviedol, že táto osoba bola vypočutá správcom dane ako svedok.

Svedok tvrdil, že faktúry nevystavoval, tieto vystavovala účtovná spoločnosť, ktorej označenie nevedel
uviesť. Svedok však pripustil, že faktúry podpísal, avšak obchod s mäsom pre neho predstavoval len
podpisovanie odberateľských faktúr. Faktúry na podpis mu predkladala osoba, ktorej meno nevedel
uviesť, pretože ju nepozná, táto osoba mu doniesla vystavené odberateľské faktúry a po ich podpísaníich rovnako táto osoba odniesla. Svedok tiež nevedel uviesť dôvod, pre ktorý daňové priznania za
obdobie august, október, november a december roku 2011 nezodpovedali odberateľským faktúram vo
vzťahu k žalobcovi. Na základe uvedenej výpovede svedka E. A. dospel žalovaný zhodne so správcom

dane k záveru, že medzi žalobcom a spol. PARADISSE s.r.o. nedošlo k zdaniteľným obchodom.

6. v súvislosti s námietku žalobcu, že v danej veci sa ide o reťazový obchod, a teda, že účastník
reťazového obchodu nemusí disponovať s tovarom ako vlastník, žalovaný poukázal na vyhlásenie
žalobcu, že nikdy nebol členom žiadneho obchodného reťazca a nezúčastnil sa vedome nikdy na

žiadnomreťazovomobchode.Žalobcavšakzaujal vžalobeopačnýnázoravyhlásil,žeobchodbol
správneposúdenýakoreťazovýobchod.Prireťazovomobchodejepresprávneuplatneniedanedôležité
určiťpohyblivúdodávku,t.j.dodávkusprepravou,ostatnédodávkysúnepohyblivé.Podnikateľ,účastník
reťazového obchodu, môže previesť na iného podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník
len vtedy, ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Toto vyjadrenie nie je možné vykladať
tak, že počas reťazového obchodu je nepodstatné, či podnikateľ nakladal s tovarom ako vlastník. V

priebehu reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné posudzovať samostatne a správne
identifikovať dodávku. Intrakomunitárny nadobúdateľ tovaru musí z neho priznať daň a odviesť ju do
štátneho rozpočtu, nakoľko daňová povinnosť vzniká v krajine dodania tovaru. Formálne vystavenie
dokladov a vloženie peňažných prostriedkov na účet preukazuje len zapojenie obidvoch účastníkov do
transakcií a bez ďalších dôkazov nepreukazuje reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Žalovaný

konštatoval, že reťazový obchod nie je problém za podmienky, že pohyblivá dodávka
tovaru skutočne ide od dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové
povinnosti.
V súvislosti s danou vecou žalovaný poukázal na obsah výpovede svedka E. A., ktorú urobil dňa 22.
novembra 2012 pred správcom dane do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/.

Uviedol, že E. A., konateľ spol. PARADISSE s.r.o. tvrdil, že faktúry vystavila účtovná spoločnosť, ktorej
názovnevedeluviesť.Faktúrymubolipredloženélennapodpis,obchodsmäsompredstavovalpreneho
len podpisovanie odberateľských faktúr. Neuzatváral zmluvy, ktorých predmetom bol obchod s mäsom,
resp. jeho nákup, nevystavoval ani objednávky na tento tovar. Pripustil, že poskytol svoje kontakty na
dodávateľov z EÚ, obchod s mäsom bol založený na dôvere jedného dlhoročného pracovníka, ktorého

menoodmietolzverejniť.Opísalpriebehobchodusmäsomtak,žeprepravutovaruobjednávalpracovník
žalobcu (pán M.), žalobca poskytol peniaze na nákup tovaru aj na prepravu, ktorá končila väčšinou v
Trenčíne v skladoch spol. L. s.r.o., miesto vykládky bola Skalka nad Váhom.
Žalovaný uzavrel, že daňový subjekt spol. PARADISSE s.r.o. nepreukázal zaplatenie dane z
nadobudnutého tovaru. Na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51

zákona o DPH nepostačuje skutočnosť, že žalobca, ktorý si nárokuje odpočítanie dane z predložených
dokladov, formálne preukáže správcovi dane, že došlo k obchodným transakciám. Žalobca nepreukázal,
žedaňbolareálneodvedenádoštátnehorozpočtu.Žalovanýpovažovalpostupsprávcudanezasúladný
so zákonom, keď žalobcovi nepriznal odpočet dane, ktorá nebola odvedená do štátneho
rozpočtu.

Žalovaný v písomnom stanovisku poukázal na nezrovnalosti žaloby v bodoch II., III. a údajov na
prvej a poslednej strane, pretože z podanej žaloby nebolo zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu žalovaného
táto žaloba smeruje.

Krajský súd uznesením z 30. januára 2014 (č. l. 66) vyzval žalobcu na doplnenie žaloby tak, aby
bolo zrejmé, zákonnosť ktorého konkrétneho rozhodnutia žalovaného žiada preskúmať súdom. Žalobca
písomne podal opravu a doplnenie žaloby dňa 10. februára 2014 (č. l. 68) a uviedol, že žaloba smeruje
proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/
XXXX zo dňa 16. októbra 2013.

Súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 250c ods. 1
O. s. p.. O tom, že súd nevyhovel žiadosti o odklad vykonateľnosti bol žalobca písomne upovedomený
prostredníctvom svojho advokáta listom zo dňa 11. februára 2014, č. k. 13S 230/2013-70, ktorý bol
doručený advokátovi dňa 17. februára 2014.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a
konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, bez pojednávaniapodľa § 250f ods. 1 O. s. p., pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom. Súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O. s. p..

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1
O. s. p.).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že správca dane dňa 3.
septembra 2012 začal vykonávať u žalobcu daňovú kontrolu na DPH na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie odpočtu DPH podľa zák.č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie obdobia január až december 2009,

január až februára 2010, máj až júla 2010, máj až august 2011 a október až december 2011. Správca
dane vyhotovil dňa 6. júna 2013 protokol o výsledkoch zistenia daňovej kontroly číslo XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Vask a dňa 12. júla 2013 vydal rozhodnutie, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za
zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 136 207,21 Eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na
odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák.č. 222/04 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň
z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,

ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 zák.č. 222/04 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru

od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená
v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru
od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského
štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má
dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 71 ods. 2 písm. f/, g/ zák.č. 229/04 Z.z. v znení neskorších predpisov faktúra musí obsahovať:
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane,
jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovná jednotka
je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných
knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 citov. zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná

závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré súd predmetom účtovníctva, a o
finančnej situácii účtovnej jednotky.

Súd v konaní, v ktorom preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či daňové
orgány dostatočne zistili skutkový stav, či napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené, či prebehlo

riadne daňové konanie a či rozhodli v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov, ako
aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
Súd zistil, že žalobné dôvody, na základe ktorých žalobca žiadal napadnuté rozhodnutia žalovaného
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nie sú opodstatnené, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§
250j ods. 1 O.s.p.).

Súd k veci uvádza, že účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt
splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon
o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok, osobitne upravuje zisťovanie preverovania základudane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti daňového subjektu.

Predmetom tohto konania je teda preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 16. októbra 2013, ktorým na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013. Správca dane
vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia november 32011 v sume 136 207,21 Eur Eur

podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. s odôvodnením, že žalobca za uvedené zdaňovacie obdobie
nesplnil zákonné podmienky na uplatnenie práva odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr od
dodávateľa spol. PARADISSE s.r.o., za nákup tovaru vyfakturovaného faktúrami, ktoré už
boli špecifikované v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. Ide fa. č. XXXXXXXX zo dňa 04.11.2011, fa. č.
XXXXXXXX zo dňa 10.11.2011, fa. č. XXXXXXXX zo dňa 16.11.2011, fa. č. XXXXXXXX zo dňa
21.11.2011, fa. č. XXXXXXXX zo dňa 25.11.2011, fa. č. XXXXXXXX zo dňa 09.11.2011. Všetky faktúry

(okrem fa. č. XXXXXXXX) boli vystavené ako daňové doklady na základe zálohových faktúr, pričom ale
nie je zrejmé, aké dodávky tovaru boli predmetom týchto zálohových faktúr. Len vo fa. č. XXXXXXXX
bol konkretizovaný fakturovaný tovar ako kuracie prsia mraz. natural množstvo 21 984 kg v celkovej
výške 77 216,60 eura.

Súd k jednotlivým dôvodom uvedeným v žalobe (pričom je potrebné uviesť, že žalobca
uviedol rovnaké žalobné dôvody proti všetkým rozhodnutiam žalovaného za kontrolované
zdaniteľné obdobia za roky 2009, 2010 a 2011) uvádza:

1. k namietanému porušeniu základných zásad daňového konania je potrebné uviesť, že

z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane doručil žalobcovi dňa 13. mája 2013
Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly, na ktoré žalobca odpovedal
listom z 27. mája 2013. Správca dane ďalej žalobcovi doručil Protokol o výsledkoch zistení z daňovej
kontroly spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k týmto zisteniam. Žalobca sa k obsahu protokolu
vyjadril listom z 24. júna 2013 a následne správca dane dňa 11. júla 2013 prerokoval so žalobcom

jeho pripomienky k protokolu o čom bola spísaná zápisnica. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
žalobca bol správcom dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci výkonu daňovej
kontroly. Zo zistení daňovej kontroly je zrejmé, že správca dane mal pochybnosti o reálnom
uskutočnení zdaniteľného obchodu. Preto žalobca nemohol očakávať iný záver v prvostupňovom
rozhodnutí, nemohlo ísť o prekvapivé a neočakávaného rozhodnutie. Žalobca v súvislosti s námietkou o

nedostatočnej súčinnosti správcu dane a ním ako daňovým subjektom poukázal na znenie ust.
§ 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, podľa ktorého je povinnosť daňového subjektu preukazovať
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania. Súd sa s týmto výkladom citov. ustanovenia daňového poriadku nestotožnil, pretože
daňový subjekt je povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane,

alebo ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
podľa osobitných predpisov (§ 24 ods. 1 písm. a/ cit. zákona) a teda nielen tie skutočnosti, na ktoré
ho vyzval správca dane. Podľa názoru súdu tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich
právach postupom daňových orgánov tým, že správca dane bol povinný uviesť, resp. označiť aké
konkrétne návrhy a doklady, ktoré mal predložiť správcovi dane na odstránenie pochybností o reálnosti

zdaniteľného obchodu, tak takéto tvrdenie nie je v súlade so zákonom.
Z uvedených dôvodov nie je táto námietka opodstatnená.

2. k námietkam súvisiacim s nevyužitím inštitútu predvedenia svedka P. P. inštitút, nesprávneho voľného
hodnotenia dôkazov, nesprávneho právne posúdenie veci, a hodnotenia hospodárskej kauzy vo vzťahu

k samotnému typu právneho úkonu súd uvádza, že

- v zdaniteľnom období november 2011 si žalobca neuplatnil odpočet DPH z faktúr vystavených
spol. Ostwerke, s.r.o., ktorej konateľom bol P. P.. Z uvedeného dôvodu výpoveď tohto svedka nemá
právny význam na posúdenie oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na odpočet DPH za uvedené

zdaniteľné obdobie;
- k námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave a že správca dane nezisťoval ekonomický
dôvod daňovej transakcie súd považuje za rozhodujúce, že ak medzi odberateľom a dodávateľom nie je
preukázané reálne zdaniteľné plnenie a napriek tomu dodávateľ vystaví odberateľovi faktúru, jedinýmekonomickým dôvodom takéhoto konania je získanie nenáležitej daňovej výhody, ktorá vo vzťahu k
štátnemu rozpočtu predstavuje daňový únik, pretože neodvedená DPH na výstupe zo strany dodávateľa
pri jej uplatnení na vstupe odberateľom zakladá tento daňový únik.

Súd nepovažuje tieto námietky za dôvodné.

K námietkam súvisiacim s pochybnosťami pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, ďalej
k dôkazom - CMR, ktoré podľa tvrdenia žalobcu preukazujú existenciu prepravovaného tovaru a k
námietkeodisponovanítovaruobchodníkomakovlastníkomvreťazciobchodovakdôvodomuvedeným

vo výpovedi svedka E. A. (žalobné dôvody pod bodmi 3,4,5) súd uvádza, že z prvostupňového
rozhodnutia ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre zistenie skutkového stavu, aké úvahy viedli daňové orgány pri hodnotení dôkazov a
na základe akých zistení dospeli daňové orgány k právnemu záveru, že žalobca nepreukázal splnenie
zákonných podmienok podľa § 49 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov na uplatnenie
práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2011. Z výpovede svedka E. A. nevyplývajú

žiadne žalobcom uvádzané skutočnosti o uskutočnení zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a spol.
PARADISSE s.r.o.. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z výpovede svedka E. A. jednoznačne
vyplýva, že konateľ spol. PARADISSE s. r. o. faktúry nevystavil, robila tak účtovná spoločnosť, ktorej
názov svedok nevedel uviesť. Faktúry mu boli predložené len na podpis, obchod s mäsom predstavoval
pre neho len podpisovanie odberateľských faktúr. Neuzatváral zmluvy, ktorých predmetom bol obchod

s mäsom, resp. s jeho nákupom, nevystavoval ani objednávky na tento tovar. Pokiaľ aj poskytol svoje
kontakty na dodávateľov z EÚ prepravu tovaru objednával pracovník žalobcu, žalobca poskytol peniaze
na nákup tovaru aj na jeho prepravu, ktorá končila väčšinou v Trenčíne v skladoch spol. L. s.r.o..
Súd uzavrel, že výpoveď svedka E. A. nepotvrdila žalobcom uvádzané tvrdenie o reálnom uskutočnení
zdaniteľných obchodov, a preto aj táto námietka nie je dôvodná.

3. žalobca za kontrolované zdaňovacie obdobie november 2011 nepredložil žiadne CMR a teda
nepreložil žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia v tomto zdaňovacom období.
Ak žalobca aj predložil nejaké CMR týkajúce sa dodávok tovaru od spol. PARADISSE s. r. o., tieto
sa zrejme týkali iného zdaňovacieho obdobia a nie zdaniteľného obdobia november 2011. Súd preto

námietku nepovažuje za opodstatnenú.

4. v ďalšej námietke žalobca pôvodne tvrdil, že sa vedome nezúčastnil na žiadnom reťazovom obchode,
avšak v žalobe už účasť na reťazovom obchode nepoprel, pričom ale tvrdil, že pre správne uplatnenie
dane v takomto obchode je dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s prepravou, ostatné dodávky

sú nepohyblivé a počas reťazového obchodu je nepodstatné, či podnikateľ nakladal s tovarom ako
vlastník. V priebehu reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné posudzovať samostatne a
správne identifikovať dodávku. Žalovaný v súvislosti s touto námietkou konštatoval, že reťazový obchod
nie je problém za podmienky, že pohyblivá dodávka tovaru skutočne ide od dodávateľa ku konečnému
odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové povinnosti. V danej veci nie je pochýb o tom, že

spol. PARADISSE s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane z nadobudnutého tovaru a ak si žalobca uplatnil
odpočet dane, došlo tým k narušeniu princípu neutrality dane, a preto žalobcovi nebol priznaný odpočet
DPH v súlade so zákonom.
Ani uvedenú námietku súd nepovažoval za dôvodnú.

Žalovaný správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podmienky uvedené v § 49
ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to
zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok

na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si
platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a,
že prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Existencia materiálneho
plnenia a existencia faktúr s predpísanými zákonnými náležitosťami sú síce nevyhnutnými podmienkami

uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH, nie sú však postačujúcimi podmienkami pre priznanie tohto
práva (práva na odpočet DPH), pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia zo strany dodávateľa uvedeného
na faktúrach. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu
na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvekpeňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným
prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku
na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na

základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho
plnenia.

K otázke dôkazného bremena súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, podľa ktorej splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane

preukazuje platiteľ. Splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení
dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na
materiálnom podklade ako právna skutočnosť aj preukázané (rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 2Sžf
4/2009 zo dňa 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. ÚS 78/2011-17 z 23.
februára 2011). Z odôvodnení týchto rozhodnutí vyplýva, že daňový subjekt disponuje svojim právom
uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej

hodnoty a je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré
správne vyhodnotili a vyvodili z neho správny právny záver, že žalobca za zdaňovacie obdobie
november 2011 nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/, a § 51
ods. 1, § 71 ods. 1, písm. a/, zák. č. 222/2004 Z. z. Daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom,
a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Krajskýsúdrozhodolonáhradetrovkonaniapodľa§250kods.1O.s.p..Žalobcanemalvkonaníúspech,
a preto mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.