Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/182/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210244
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115210244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: CETELEM

SLOVENSKO a.s. so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, práv. zást. JUDr. Helena
Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti odporcovi: N. P.,
nar. X.X.XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 109,10 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

konanie v časti o zaplatenie 60 eur z a s t a v u j e,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa24.04.2015žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcunazaplatenie
sumy 109,10 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 39% ročne zo sumy 232,10 Eur
za obdobie od 04.03.2014 do 17.6.2014, zo sumy 179,10 eur od 18.6.2014 do 21.7.2014, zo sumy
109,10 eur od 22.7.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 269,10
eur od 16.2.2014 do 17.6.2014, zo sumy 179,10 eur od 18.6.2014 do 21.7.2014, zo sumy 109,10 od
22.7.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že dňa
16.11.2012 účastníci konania uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Obsahom úverovej

zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 296,10 Eur. Tento
mal byť splatený formou 11 mesačných splátok vo výške 33,53 Eur, celkovo vo výške 368,83 Eur so
splatnosťou prvej splátky 15.12.2012, zročnosť poslednej splátky nastala 15.10.2013. Keďže odporca
nesplácal úver riadne a včas dňa 15.2.2014 sa stal splatným dlh odporcu vo výške 269,10 eur. Po úhrade
sumy 160,- eur odporcom, eviduje navrhovateľ pohľadávku vo výške 109,10 eur. Keďže v čase predania
prípadu na vymáhanie, tj. k 3.3.2014, bola pohľadávka vo výške 232,10 eur, domáha sa navrhovateľ
aj úroku z úveru vo výške 39% ročne zo sumy 232,10 eur od 4.3.2014 do zaplatenia. Navrhovateľ si

zároveň uplatnila aj úrok z omeškania v zákonnej výške.

Odporcasakpodanémunávrhunevyjadril,napriekskutočnosti,žemubolavýzvadoručenádovlastných
rúk dňa 21.5.2015. V predmetnej výzve mu bolo doručené uznesenie, podľa ktorého sa mal vyjadriť k
veci v lehote 15 dní a zároveň sa vyjadriť aj k tomu, či súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia
pojednávania, keďže sa v stanovenej lehote nevyjadril, súd rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania
postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Dňa 29.6.2015 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa označené ako vyjadrenie žalobcu a čiastočné
späťvzatie žaloby, v ktorom navrhovateľ uviedol, že v čase podania žalobného návrhu evidoval voči
odporcovi pri predmetnom spotrebiteľskom úvere pohľadávku o výške 109,10 eur s príslušenstvom. Popodaní žalobného návrhu odporca uhradil navrhovateľovi dňa 7.5.2015 sumu vo výške 30,- eur a dňa
14.5.2015sumuvovýške30,-eur,nazákladečohoberienavrhovateľžalobnýnávrhvtýchtozaplatených
častiach späť a navrhuje konania vo výške 60,- eur zastaviť. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal,

aby súd zaviazal odporcu uhradiť sumu 49,10 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 39% ročne zo
sumy 232,10 eur od 4.3.2014 do 17.6.2014, zo sumy 179,10 eur od 18.6.2014 do 21.7.2014, zo sumy
109,10 eur od 22.7.2014 do 7.5.2015, zo sumy 79,10 eur od 8.5.2015 do 14.5.2015, zo sumy 49,10
eur od 15.5.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 269,10 eur
od 16.2.2014 do 17.6.2014, zo sumy 179,10 eur od 18.6.2014 do 21.7.2014, zo sumy 109,10 eur od

22.7.2014 do 7.5.2015, zo sumy 79,10 eur od 8.5.2015 do 14.5.2015, zo sumy 49,10 eur od 15.5.2015
do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

Podľa § 96 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd

rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže navrhovateľ doručil súdu návrh na čiastočne zastavenie konania pred prvým konaním vo veci
samej, súd podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení konanie o zaplatenie 60,- eur zastavil.

Z predložených listinných dôkazov a to výpisu z obchodného registra navrhovateľa, zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, prehľadu splácania a ostatného spisového materiálu, bolo preukázané, že
účastníci konania uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporcovi sumu 296,10 Eur. Tento mal byť splácaný v 11 mesačných splátkach po 33,53
Eur, počnúc dňom 15.12.2012. Odporca uhradil v splátkach v rokoch 2012 - 2014, teda do podania

žalobného návrhu sumu celkovo sumu 394,71 Eur, po podaní žalobného návrhu odporca uhradil sumu
60,- eur, teda spolu uhradil 454,71 eur.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa§9ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňu16.11.2012,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko
odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretiezmluvy. Súd sa v danom prípade zaoberal platnosťou predmetnej zmluvy v súvislosti s posúdením výšky
dojednaných úrokov pri posúdení otázky dobrých mravov. Z úrokových mier úverov poskytnutých v
euráchrezidentomeurozóny,akotovyplývazoštatistíkNárodnejbankySlovenska,malsúdpreukázané,

že v čase uzavretia zmluvy dňa 16.11.2012 pri obdobných úveroch činila priemerná úroková miera 7,67
%ročne.Medziúčastníkmiboladohodnutá39%.Vtejtosúvislostisúdzistil,žeposkytnutýúrokboloproti
priemerným úrokovým mieram vyšší o viac ako 5-násobok než úrok, ktorý bol poskytovaný v zmysle
záverov štatistiky Národnej banky Slovenska pri bankových úveroch poskytovaných na spotrebiteľské
úvery s rovnakou dobou splatnosti. Práve túto skutočnosť súd považuje za rozhodujúcu pre posúdenie

skutočnosti, či predmetná úverová zmluva je platná, vzhľadom na tam dojednanú výšku úroku. Súd
dospel k záveru, že vzhľadom na nutnosť zvýšenej ochrany spotrebiteľa má za to, že toto dojednanie v
úverovej zmluve je neplatným dojednaním, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. Túto časť nemožno
oddeliť od ostatných častí úverovej zmluvy, nakoľko je to podstatná časť tejto úverovej zmluvy, preto súd
považoval celú úverovú zmluvu za neplatnú, nakoľko je táto v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa názoru súdu práve pre rozpor s požiadavkou dobrých mravov, je dohoda ohľadom výšky
úroku medzi účastníkmi neplatná. To, či právny poriadok Slovenskej republiky v tom čase výslovne
upravoval túto otázku, resp. nie, nie je vo veci relevantné, vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská
republika bola v tom čase viazaná smernicou 93/13 Rady EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá pokiaľ prináša výhodnejšie postavenie pre spotrebiteľa, je nutné ju

aplikovať v spotrebiteľských veciach. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský
vzťah medzi účastníkmi konania a pokiaľ sa týka otázky, či môže vnútroštátny súd zmeniť obsah nekalej
podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, súd
poukazuje na rozsudok Súdneho dvora ES zo 14.06.2012 vo veci C-618/10 Baco Espaňol de Credito
SA proti Joaguin Calderón Camino, podľa ktorého súd nemôže zmeniť obsah takejto nekalej podmienky.

Podľa názoru súdu teda súd pokiaľ zistí, že dohodnutá výška úroku v spotrebiteľskej zmluve je v rozpore
s dobrými mravmi, potom nemôže pristúpiť ku zníženiu úroku na určitú primeranú úroveň, nakoľko
je takýto postup vnútroštátneho súdu v rozpore s článkom VI. ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z
05.04.1993. Zo zdôvodnenia tejto smernice vyplýva, že členské štáty majú zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienkyneuplatňovalivzmluváchuzatvorenýchsospotrebiteľmizostranypredajcualebododávateľa

a ak sa napriek tomu také podmienky uplatnia, nemajú viazať spotrebiteľa a nemajú byť záväzné pre
spotrebiteľa a zmluva má byť naďalej záväzná pre zmluvné strany za tých podmienok, ak jej plnenie
môže pokračovať bez neprimeraných ustanovení. Taktiež z 24. odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že
súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané nástroje a prostriedky na
zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách.

Z obsahu dokazovania vyplýva, že sporná zmluva je vopred naformulovaná štandardná zmluva
uzatvorenábezskutočnýchmožnostívyjednávaniaobsahujúcavšeobecnépodmienky,ktoréstanovovali
výšku úroku, tak ako ju súd špecifikoval, teda v sume vyššej 5-násobne vzhľadom na aktuálnu
úrokovú sadzbu obchodných bánk. Podľa názoru súdu vzhľadom na percentuálne porovnanie týchto

údajov to predstavuje neprimeranú podmienku nekalej povahy. Súd pri porovnaní tejto skutočnosti
vychádzal aj z prípadu, ktorý prejednával Súdny dvor EÚ, kde španielska banka poskytla 28.05.2007,
teda v čase porovnateľnom s týmto prípadom, úver vo výške 30.000 Eur na potreby domácnosti s
nominálnou úrokovou sadzbou 7,95 % a RPMN činilo 8,89 %. Pri posudzovaní týchto otázok je nutné
mať na pamäti, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ

sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciusiluakoajoúroveňinformovanostiatátosituáciahovediektomu,žepristúpinapodmienky
vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky
Oceanogrupoeditorial a Salvat Editores...). Vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie jednej zo
zmluvných strán článok VI. ods. 1 smernice zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky

podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa.

Podľa názoru súdu práve z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ohľadom čiastočnej
neplatnosti právnych úkonov možno poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v takýchto prípadoch pri takto
dohodnutých úrokoch ako boli v danom prípade. Len týmto spôsobom môže byť kompenzovaný

pozitívnym zásahom zvonka nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom. Z tohto dôvodu ako
to konštatoval Súdny dvor EÚ má vnútroštátny súd ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej
podmienky, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 99/13 a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom
a predajcom. V tejto súvislosti súd považuje za dôležité uviesť, že nie je rozhodujúci dátum, kedy bol doslovenského právneho poriadku zavedený inštitút odbornej starostlivosti skúmať schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, nakoľko nepochybne táto zásada vyplývala aj z dovtedy platných právnych
predpisov ohľadom dobrých mravov, nakoľko podľa názoru súdu je nepochybne v rozpore so zásadou

dobrých mravov, ak dodávateľ opakovane poskytuje tomu istému spotrebiteľovi viacero úverov napriek
tomu, že predchádzajúce úvery neplatí riadne a včas. Je nepochybné, že takéto úvery sú poskytované
z dôvodu, aby novými úvermi boli splácané staré záväzky medzi tými istými zmluvnými stranami,
čo nielenže vyvoláva dôvodné pochybnosti o čistote obchodných praktík dodávateľa, ale vzhľadom
na okolnosti prípadu nepochybne preukazuje to, že dodávateľ zneužíva svoju pozíciu silnejšieho v

zmluvnom vzťahu.

V tomto smere súd poukazuje aj na skutočnosť, že je potrebné odkázať nielen na znenie článku VI. ods.
1 smernice 93/13, ale aj na jej ciele a všeobecnú systematiku a je nepochybná konštantná judikatúra
Súdneho dvora EÚ, ktorý vykladá toto ustanovenie tak, že vnútroštátnym súdom, ktoré konštatujú
určitú nekalú povahu zmluvných podmienok, prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tejto skutočnosti

vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ s touto podmienkou nie je
viazaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd považoval dojednanie medzi zmluvnými stranami ohľadom
úrokov za neplatné, nakoľko toto je v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd bral do úvahy aj skutočnosť,

že vyššia miera rizika pri poskytovaní úverov zo strany nebankových subjektov odôvodňuje akceptáciu
vyššieho úroku, no v rozumnej miere. Podľa názoru súdu by rozumnou mierou pri akceptácii vyššieho
úroku bola úroková sadzba stanovená maximálne v rozsahu do 50 % nad úrokovú sadzbu poskytovanú
obchodnými bankami, čo však v danom prípade dodržané nebolo. Nemožno však zabudnúť ani na
skutočnosť, že RPMN pri týchto zmluvách navrhovateľa predstavuje 46,82 %, čo je zrejmé, že v tomto sú

započítané ďalšie náklady, poplatky, paušály a služby, ktoré si navrhovateľ účtuje pri takýchto zmluvách,
a ktoré podľa názoru súdu reálne neodrážajú výdavky navrhovateľa s poskytovaním týchto služieb a
ich jediným cieľom je neprimerane zvyšovať svoj zisk na úkor spotrebiteľov, čím dochádza k narúšaniu
dôvery spotrebiteľov v spravodlivé a efektívne fungovanie služieb v tejto sfére.
Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že sa jedná o neplatný právny úkon, v zmysle Občianskeho zákonníka

je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa neho dostal. Odporca obdŕžal od
navrhovateľa sumu 296,10 Eur, pričom navrhovateľovi splatil sumu 454,71 Eur, na základe uvedeného
súd nepovažuje žalobný návrh navrhovateľa za dôvodný, a preto návrh zamietol.

Otrováchkonaniarozhodolvsúladesustanovením§146ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,pričom

odporca, ktorý bol v konaní úspešný trovy konania nežiadal priznať a zo súdneho spisu mu žiadne trovy
nevyplynuli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočnostíc) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.