Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. september 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6C/186/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215743
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7712215743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, jej menom: doc. JUDr. Branislavom
Fridrichom, PhD., advokát a konateľ proti odporcovi Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Návrh na prerušenie konania zamieta.

III. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 bol na tunajší súd doručený návrh, v ktorom požiadal navrhovateľ o zaplatenie náhrady

škody v sume 175 EUR a nemajetkovej ujmy v sume 165,96 EUR. Svoj návrh odôvodnil, pokiaľ ide
o náhradu majetkovej škody, tým, že táto mu vznikla nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu - Okresného súdu Michalovce a predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Na správu
pohľadávky podľa navrhovateľa boli vynaložené prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému prostriedky v sume 70,00 EUR, na udržiavanie a správu informačného

systému suma 40,00 EUR, a na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje
s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje - prostriedky v sume 15,00 EUR.
Celkovo tak navrhovateľ vynaložil sumu 125,00 EUR, čo tvrdí v návrhu a táto suma by ho ako
poškodeného nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Uviedol, že výška tejto hmotnej škody je
stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, lebo presnú škodu by mohol vyčísliť len
s nepomernými ťažkosťami. Nesprávny úradný postup exekučného súdu podľa navrhovateľa spočíva v

tom, že exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej u exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, pod č. EX5545/2010, na návrh navrhovateľa, ako oprávneného (oprávnený, ako veriteľ
zo zmluvy o úvere č. 9030847), proti povinnému I. nerozhodol v zákonom stanovenej dobe, ani sa ňou
nezaoberal v rámci priznanej právomoci. Ďalej uviedol, že exekučný súd mal rozhodnúť o jeho žiadosti,
ako oprávneného na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.
Pritom exekučný súd, napriek tomu, že predmetná exekučná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti, ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatnývplyv na čas potrebný k jej posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti oneskorene. Navrhovateľ
tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až

po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ poukázal na to, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného
titulu, ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum
doručenia súdu. Rovnopis exekučného titulu totiž priložil k návrhu na vykonanie exekúcie a dal ho
súdnemu exekútorovi. Preto v tomto konaní označil príslušný exekučný spis, ako dôkaz, ktorý obsahuje
všetky podstatné listiny, z ktorých vyplývajú ním tvrdené skutočnosti , pretože exekučný súd neoznámil

navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na súde. Ďalej
tvrdí navrhovateľ, že exekučný súd postupoval v predmetnej exekučnej veci v rozpore s § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, so zbytočnými prieťahmi, tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia
pristúpil po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ si ďalej uplatnil v tomto konaní náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pretože podľa neho porušenie práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v
primeranom čase podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Navrhovateľ tvrdí, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj k vyvolaniu

rizika, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom, dôjde k zániku povinného a k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, a k insolvencii povinného. Náhrada nemajetkovej ujmy
je podľa navrhovateľa spravodlivou satisfakciou za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a
základných práv a potreba náhrady nemajetkovej ujmy má podľa navrhovateľa svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Z vyjadrenia odporcu, ktoré bolo na tunajší súd doručené dňa 3.4.2013, bolo zistené, že s návrhom
nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Odôvodnil to tým, že navrhovateľ nepreukázal, žeby činnosťou súdu
v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal ani vznik, ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom (spočívajúcim v tom, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonnom stanovenej lehote, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty a o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Podľa odporcu, stav, v ktorom sa navrhovateľ ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom
vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a pritom si uplatňuje ničím

neodôvodnené a ničím nepreukázané sumy, či už v podobe majetkovej škody, alebo nemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ teda nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody, v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. Poukázal aj na to, že v návrhu sa vyskytuje
viacero nedostatkov, a to napr.: uvedený odlišný dátum narodenia povinného v exekučnom spise a v
návrhu, ďalej nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, ktoré je vedené na súde,

chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia žiadosti o udelenie poverenia podanej na súd, ktorý má
význam pre posúdenie celej veci, dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých
prípadoch, nepredloženie žiadneho relevantného dôkazu, ktorý by preukazoval existenciu predmetného
exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a iné. Síce navrhovateľ uviedol časť
dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na

súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať navrhovateľ sám. Tvrdí, že nemá vedomosť o
spisovejznačkeuvádzanejvexekučnomkonaní,čosanezakladánapravde,pretožetátomumuselabyť
známavrámcidoručovania,napr.uzneseniaozmenesúdnehoexekútora.Neoznačeniespisovejznačky
exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, je jedným z dôvodov, pre
ktoré Ústavný súd odmietol sťažnosť navrhovateľa pre porušenie jeho ústavného práva nečinnosťou

exekučného súdu.

Odporca ďalej poukázal na to, že z obsahu návrhu nevyplýva jednoznačný titul nároku na náhradu
škody, pretože navrhovateľ jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na
zmenu súdneho exekútora, ale namieta aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, uvádza aj
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť

akonamietanienezákonnéhorozhodnutia.Ztaktoformulovanéhonávrhuniejejednoznačné,nazákladeakéhotitulusiuplatňuješkodu,keďževnávrhusatietotitulyprelínajúajednoznačneneuvádza,zktorého
titulu si nárok uplatňuje. Nie je zrejmé, či si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu, z
dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, alebo z dôvodu

nerozhodnutia v zákonom stavenej lehote. Ďalej poukázal odporca na to, že dňa 23.4.2012 mu bola
doručená prvá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a vzhľadom na skutočnosť,
že už dňa 27.9.2012 bol na súd doručený návrh vo veci samej, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal
po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,
podľa ktorého, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zadŕžaním alebo iným

pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
a nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred prerokovať
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom,
podľa § 4, § 11. Ďalej poukázal na ustanovenie § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého, ak
príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo iba uspokojí jeho časť do 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, alebo príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojuje jeho nárok

na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Z uvedeného dôvodu odporca považuje nárok navrhovateľa za predčasne uplatnený. Ďalej
uviedol, že navrhovateľ, napriek opakovaným výzvam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie,
požadované skutočnosti nedoplnil o žiadne informácie, nebol ochotný uviesť dátum, kedy sa dozvedel
o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či bola podávaná

sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy, ani nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom
povinného, resp. jeho insolventnosťou, stratou kontaktu s povinným a iné. Neposkytol teda žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti, a tým zmaril akúkoľvek možnosť odporcovi
tento nárok predbežne prerokovať. Pritom podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody, je potrebné preukázať, že existuje nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny

úradný postup, vzniknutá škoda, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tieto podmienky
súčasne. K prieťahom týkajúcich sa nevydania poverenia alebo nerozhodnutia o návrhu o žiadosti
o udelenie poverenia v 15-dňovej lehote, podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od
1.6.2011, súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhoduje do 15 dní

od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, avšak táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d), pričom ide o exekučné tituly, ktorými sú vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov, nimi schválených. Z uvedeného vyplýva, že
akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia
v 15 dňovej lehote, v exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Pokiaľ

súd zamieta žiadosť o udelenie poverenia, tento postup je možné chápať dvomi spôsobmi, jednak
namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia., a to zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia, ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom stanovenej lehote.
Preto zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Pojem
nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, avšak v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho

možnovymedziť,akoporušenieprávnounormouustanovenéhopredpísanéhopostupuštátnehoorgánu,
resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu,
alebo s ňou nesúvisí. Nesprávnym úradným postupom nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia,
čiže ako súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, pretože toto právo patrí iba v prípade, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a súd,
ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia
bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti

zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka nepochybne nie je v
prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. K nedodržaniu lehoty
na rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o udelenie poverenia po 15 dňovej lehote, ustanovenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, určuje lehotu 15 dní na vydanie poverenia, a túto lehotu nemožno
automaticky vzťahovať aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Rozhodnutie

Ústavného súdu SR, sp.zn. 1Us/16/0 sa takýmto prípadom zaoberá. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č.
514/2003 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2013, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stavenej lehote,
spočívajúceho v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahov v konaní, možnovychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti, a to sťažnosti: na prieťahy z právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
zavinenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnych konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho

súdupreľudsképráva,ktorýmsarozhodlo,žeboloporušenéprávonaprerokovaniavecibezzbytočných
prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa
odporcu však navrhovateľ nepreukázal, žeby podal sťažnosť na prieťahy, alebo žiadosť o prešetrenie
vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, alebo

vydané rozhodnutie ESĽP, alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporca ďalej namietal vyčíslenú náhradu škody
v jednotlivých konaniach. Uviedol, že navrhovateľ na preukázanie vzniku škody musel produkovať
dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke, pričom si vyčíslil uplatnenú škodu
na základe paušálnych nákladov spočívajúcich v administratívnych výdavkoch, funkčných výdavkoch,
mzdových výdavkoch a výdavkoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku

trvania prieťahov. Taktiež uviedol, že prípadná škoda mohla zaťažiť navrhovateľa v období medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ,
ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, pri svojej činnosti nepochybne potrebuje
a využíva aj informačný systém, ktorý poskytuje prehľad úverov, pričom takýto systém využíva nielen
počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, a to nielen na správu pohľadávok,

ktoré boli predmetom exekúcie, ale aj takých, o ktorých žiadne exekučné konanie neprebieha. Tak isto
udržiavanie systému musí vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov, v takom
rozsahu, ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:

Zo spisu tunajšieho súdu, vedeného pod sp.zn. 13Er/1/2007, bolo zistené, že u súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, sa vedie exekučná vec pod sp.zn. Ex679/06. Na súd bola žiadosť o udelenie
poverenia doručená dňa 2.1.2007. V návrhu oprávnený - Pohotovosť s.r.o. Bratislava, Pribinová 25,
požiadal o vykonanie exekúcie proti povinnému I., na základe. Dňa 15.10.2009 bol na súd doručený
návrh na zmenu súdneho exekútora, a o tomto návrhu bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 20.1.2010,
tak, že sa vyhovelo žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa však navrhovateľ bez ospravedlnenia nezúčastnil.
Požiadal síce o zrušenie pojednávania, a to z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť, predmetom ktorej je
rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu, a práva na nestranný súd, dôsledkom ktorej
podľa neho má byť zrušenie rozhodnutia Krajského súdu, vo veci nevylúčeného sudcu povereného
pojednávaním vo veci. Súd tento dôvod nepovažoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania,

ako to predpokladá § 119 OSP v spojení s § 101 ods. 2 OSP. Keďže napriek tomu sa navrhovateľ
na pojednávanie nedostavil, súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení. Navrhovateľ požiadal aj o prerušenie konania z dôvodu, že pred OS Prešov
prebieha pod sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého
sa mal podľa návrhu dopustiť OS Prešov v exekučnom konaní proti žalobkyni na základe neprijateľnej

rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ako
žalovaný v 2. rade vystupuje v uvedenom konaní Pohotovosť s.r.o., OS Prešov uznesením zo 7.10.2013
v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) OSP, rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. Z toho dôvodu navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o., žiada konanie
prerušiť do skončenia uvedeného konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c OSP. Súd však tento návrh na

prerušenie zamietol, pretože toto konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, nemôže mať význam
pre rozhodnutie súdu v konaní na OS Prešov, ktoré je vyššie spomenuté, a ktoré bolo prerušené.

Po vykonaní dokazovanie súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci(ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá

bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1, 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na
náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom
konania, konané malo byť.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1,2 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 19 ods 1,2,3 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide

o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody - v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa domáha

náhrady škody z toho dôvodu, že súd nevydal poverenie v 15.dňovej lehote určenej v ustanovení §
44 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto navrhovateľ tvrdí, že vznikli prieťahy v exekučnom konaní. Z
exekučného spisu mal súd za preukázané, že o žiadosti o zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté
uznesením zo dňa 20.1.2010 v lehote, vydaním uznesenia o tom, že sa vyhovelo žiadosti o zmenu
súdneho exekútora. Žiadosť o zmenu súdneho exekútora bola doručená 15.10.2009, a rozhodnuté

o nej bolo 20.1.2010, avšak nie z dôvodu nečinnosti exekučného súdu, ale pre nedostatky samej
žiadosti o udelenie poverenia. Lehota 15 dní podľa zákona plynie iba od doručenia žiadosti o udelenia
poverenia, ktorá nemá žiadne vady. Nárok navrhovateľa na náhradu škody, nebol uplatnený v súlade
s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a preto nie je daný ani
samotný základ jeho nároku. Súd sa z uvedeného dôvodu nezoberal správnosťou vyčíslenia výšky

náhrady škody, či výšky nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ požadoval a návrh, ako neopodstatnený,
zamietol. Ďalším dôvodom, pre ktorý bol návrh zamietnutý je to, že navrhovateľ nepreukázal splneniehmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., pred
súdom, a to podmienku predbežného prerokovania nároku pred príslušným orgánom. V návrhu
navrhovateľ síce uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., písomnou

žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku, ale do spisu nepredložil žiadny
dôkaz o tom, že takýto nárok si u odporcu uplatnil, a kedy, a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva
spravodlivosti SR. Odporca síce nepoprel, že mu navrhovateľ návrh adresoval, avšak uviedol, že
návrh vykazoval množstvo nedostatkov, spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení
relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa

nárok mal týkať a pod. Nemožno akceptovať, aby doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu
dokazoval súd, alebo odporca. Nejde o listinný dôkaz, ku ktorému nemá navrhovateľ prístup, alebo
ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si navrhovateľ neponechal ani kópiu návrhu, sám sa dostal
do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania, ale ani z toho dôvodu nemôže prenášať
dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania. Súd ďalej mal za preukázané, že
skutkové tvrdenia navrhovateľa o nevydaní poverenia alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia,

v zákonom stanovenej lehote, od ktorých odvodzoval svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., sa nezakladajú na pravde.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého patrí náhrada úspešnému
odporcovi. Keďže odporca trovy konania nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku
a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd vyslovil vo výroku rozsudku, že odporcovi náhradu trov

konania nepriznáva, ako to vyplýva z § 151 ods. 1,2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.