Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/120/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113212942
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1113212942.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou, v

právnej veci žalobcu: C. A. - živnostník, Vrbová 1079/50, 925 23 Jelka, IČO: 34 246 401, zapísaný na
Obvodnom úrade Galanta, číslo živnostenského registra: 202 - 13717, v zastúpení: JUDr. Jozef Czibula,
advokát, 925 84 Vlčany 749 proti žalovanému: IMEX Šaľa s.r.o., 903 01 Hrubý Šúr 424, IČO: 44 676
514 o zaplatenie 3.627,60 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.627,60 EUR s úrokom z omeškania 8,75% p.a. zo
sumy 648 EUR odo dňa 17.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75% p.a. zo sumy 2.061,60
EUR odo dňa 17.12.2012 do zaplatenia, s úrokom 8,75% p.a. zo sumy 918 EUR odo dňa 30.12.2012

do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 435,50 EUR na účet žalobcu v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovitrovyprávnehozastúpeniavovýške277,52EUR,naúčetvedený
v OTP banke Slovensko, pobočka Šaľa, číslo účtu: XXXXXXX/XXXX v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2013 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu
838,34 EUR spolu s príslušenstvom a zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu súdneho
poplatku vo výške 435,50 EUR ako aj trov právneho zastúpenia v lehote do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Súd vo veci vydal Platobný rozkaz sp. zn. 27 Rob/102/2013 zo dňa 19.04.2013. Voči predmetnému
platobnému rozkazu podal odpor v zákonnej lehote žalovaný, v ktorom okrem iného uviedol, že návrh na
vydanie Platobného rozkazu bol podaný žalobcom účelovo a nedôvodne a žalobca listinnými dôkazmi
nepreukázal, že skutočne došlo k vykonaniu zemných prác, resp. k vykonaniu prác žalovanému v
rozsahu v akom následne žalobca poskytnuté služby fakturoval.

Žalovaný v podanom odpore poukázal na tú skutočnosť, že v objednávkach č. XXX/XXXX zo dňa
15.10.2012, č. XXX/XXXX zo dňa 24.10.2012 a č. XXX/XXXX výslovne objednal práce v cene 30
EUR za hodinu, pričom žalobca mu fakturoval práce v čiastočnom rozsahu v hodnote nad rámec

objednávky žalovaného, keď vo faktúre č. XX/XXXX fakturoval žalobca aj rozbíjanie betónu v hodinovej
sadzbe 34 EUR za hodinu v celkovom rozsahu 9,5 hodín, ktoré práce si žalovaný neobjednal. Žalobcatak vyfakturoval i práce, ktoré neboli predmetom objednávky, resp. vyfakturoval aj práce, ktoré neboli
zmluvnými stranami dojednané.

Žalovaný namieta i časový rozsah vykonaných zemných prác. Žalobca fakturoval žalovanému spolu

99,5 hodín prác a žalovaný má za to, že čas nebol využívaný efektívne a stroj nebol účelne využitý, v
dôsledku čoho žalobca fakturoval žalovanému oveľa vyšší rozsah „spotrebovaných“ hodín, než bolo v
skutočnosti na poskytnutie dojednaných služieb potrebné.

Žalovaný má za to, že žalobca nepostupoval obvyklým spôsobom a pracovný čas stroja nevyužíval v
súlade so záujmami odporcu ale za účelom navýšenia nákladov žalovaného a jeho zisku.

Žalovaný namieta i výšku úrokov z omeškania, pričom žalobca si uplatnil výšku úrokov z omeškania 9%

p.a. ale mal si uplatniť 8,75% p.a.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uvedené v podanom Odpore žalovaný navrhuje, aby súd
zrušil Platobný rozkaz sp. zn. 27 Rob/102/2013 zo dňa 19.04.2013 a vo veci nariadil pojednávanie a po
vykonanom dokazovaní žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K podanému Odporu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 27.05.2013 vyjadril právny zástupca

žalobcu. Uviedol, že žalobca na základe objednávky zo dňa 15.10.2012, 24.10.2012 a 09.11.2012
ako aj na základe ústnej objednávky Ing. H. Y. - výkonnej riaditeľky žalovanej spoločnosti, vykonal
zemné práce (odkopávanie zeme od cesty), terénne práce, nakladanie a rozbíjanie betónu, o ktorých
vykonaných prácach žalobca viedol denný záznam o prevádzke stroja, ktorú vykonanú prácu bolo
potrebné prevziať žalovaným. Všetky vykonané práce boli žalovaným riadne prevzaté, odkontrolované

a schválené povereným zodpovedným pracovníkom žalovaného, ktorú skutočnosť potvrdil aj svojim
vlastnoručným podpisom. Pokiaľ ide o práce - rozbíjanie betónov, tieto práce boli objednané priamo
výkonnou riaditeľkou žalovaného Ing. Y., kde bol dokonca určený aj časový termín na splnenie
predmetných prác. Čo sa týka efektivity využívania stroja, tu žalobca uvádza, že obrana žalovaného
je účelová a nie je pravdivá, nakoľko každú prevedenú prácu prebral vždy pracovník žalovaného na to

určený a svojim podpisom potvrdil na záznamoch o prevádzke stroja.

Žalobca vyfakturoval žalovanému iba za skutočne vykonané práce a žalovaný nikdy nenamietal výšku
fakturovaných súm vo faktúrach, ktoré riadne prevzal.

Žalobca súhlasí, aby súd pri stanovení úrokov z omeškania dlžníka upravil úroky z 9% p.a. na 8,75%
p.a.. Záverom písomného vyjadrenia poukazuje na to, že finančné nároky žalobcu sú dôvodné a žiada,

aby súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to faktúrou č. XX/XXXX splatnou
dňa 15.12.2012 na sumu 648 EUR, objednávkou XXX/XXXX zo dňa 15.10.2012, faktúrou č. XX/XXXX
splatnou dňa 15.12.2012 na sumu 2.061,60 EUR, objednávkou č. XXX/XXXX zo dňa 24.10.2012,
faktúrou č. XX/XXXX splatnou dňa 28.12.2012 na sumu 918 EUR, objednávkou č. XXX/XXXX zo

dňa 09.11.2012, podacími lístkami, záznamami o prevádzke stroja žalobcom, výpismi z obchodného
registra žalovaného a živnostenského registra žalobcu, výsluchom poverenej zástupkyne žalobcu ako
aj štatutárneho zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Súd mal za preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný si u žalobcu objednal
vykonanie zemných prác strojom CAT 432 E. O tejto skutočnosti svedčia objednávky žalovaného zo

dňa 15.10.2012, 24.10.2012 a zo dňa 09.11.2012. Za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému tri
samostatné faktúry, ktoré žalovaný riadne prevzal, avšak za predmetné práce nezaplatil.Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 12.01.2015. Písomným podaním, ktoré bolo do podateľne súdu
doručené dňa 09.01.2015 ospravedlnil právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu
kolízie pojednávaní. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť súdu neospravedlnil.

Na ďalšie pojednávanie konané dňa 30.03.2015 sa dostavil substitučný právny zástupca žalobcu,
žalovaný sa opäť nedostavil z dôvodu, že v odbernej lehote neprevzal predvolanie na pojednávanie.
Nedostavila sa ani predvolaná svedkyňa - výkonná riaditeľka žalovaného, Ing. Y., ktorá na adrese
žalovaného predvolanie na pojednávanie neprevzala. Pojednávanie určené na deň 25.06.2015 súd
odročil z dôvodu, že žalovaný nemal vykázané predvolanie na pojednávanie (tu súd uvádza, že

žalovanému predvolanie na pojednávanie zasielal 6 týždňov pred termínom pojednávania!). Dostavil
sa žalobcom navrhnutý svedok M. L., ktorého však súd z dôvodu, že nemal k dispozícii doručenku
od odporcu nemohol vypočuť. Ďalší termín pojednávania súd stanovil na deň 03.09.2015. Žalovaný
opätovne v odbernej lehote neprevzal predvolanie na pojednávanie, nedostavil sa ani právny zástupca
žalobcu a žalobca.

Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného predovšetkým z dôvodu hospodárnosti

konania.

Právny zástupca žalobcu doručil mailom súdu v deň pojednávania ospravedlnenie, v ktorom uviedol, že
z dôvodu zahraničnej dovolenky sa nemôže pojednávania zúčastniť, týmto ospravedlňuje svoju neúčasť
na pojednávaní a žiada, aby súd pojednávanie odročil na iný vhodný termín, a to z dôvodu, že žalobca
trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní.

Čo sa týka žalovaného, tento od podania žalobného návrhu nezaložil do súdneho spisu dôkaz na
podporu svojich tvrdení na ktorých postavil svoju „obranu“ v podanom odpore voči Platobnému rozkazu
sp. zn. 27 Rob/102/2013 zo dňa 19.04.2013. Žalovaný sa nezúčastnil jediného pojednávania súdu,
doručenka na pojednávanie dňa 03.09.2015 sa súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.

Podľa § 6 O. s. p., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti , ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.

Podľa § 18 veta tretia O. s. p., súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Podľa § 115 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa § 119 odsek 1 O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 odsek 2 O. s. p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefonátu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 odsek 3 O. s. p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho právneho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho

lekára,žezdravotnýstavúčastníkaalebojehoprávnehozástupcuneumožňujeúčasťnapojednávaní.Zatakého vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho právny zástupca
nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť
pojednávania.

Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Toto právo však nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo
veci bez prítomnosti účastníka ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby
jehozáležitosťbolaspravodlivo,verejneavprimeranejlehoteprejednánezávislýmanestrannýmsúdom

zriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebozáväzkoch,aleboooprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá
je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých
účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v občianskom súdnom procese rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady rovnosti
občanov, proklamované v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch
ako i v procesnom postavení účastníkov. Táto zásada, pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd
nemôže spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimky) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov,
resp. pokiaľ im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné

prostriedky a rovnaké možnosti ich použitia. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a
účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom
konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci
samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O.s.p.), pričom vec môže
prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka iba vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého

dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Účastník konania môže v konaní vystupovať aj
prostredníctvom zástupcu (§ 22 a nasl. O. s. p.) a preto má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť
občianskeho súdneho konania a o možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti platí to
isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu)
treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli,

že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania, a
to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve
účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni
súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu mal vedomosť o termíne pojednávania

odo dňa 25.06.2015, napriek tomu požiadal mailovým podaním až v deň pojednávania 03.09.2015 o
odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nachádza na dovolenke mimo územia Slovenskej republiky,
pričom súdu nedoložil žiadny relevantný dôkaz o tomto tvrdení (letenka, ubytovací voucher, potvrdenie
z cestovnej kancelárie ....), zároveň tým istým mailovým podaním ospravedlnil neprítomnosť žalobcu a
požiadal súd o stanovenie ďalšieho termínu pojednávania.

Je nutné uviesť, že existenciu dôležitého dôvodu je možné preveriť len zo skutočností, ktoré sú
súdu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma
predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného
dôležitého dôvodu; pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti
hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení,

na ktoré nemožno vziať zreteľ.

V posudzovanej veci však právny zástupca k svojej žiadosti o odročenie pojednávania nepredložil
žiadny dôkaz o tom, že v čase nariadeného pojednávania bude na zahraničnej dovolenke, pričom
je povinnosťou účastníka konania, resp., jeho právneho zástupcu preukázať splnenie podmienkydôležitého dôvodu na odročenie pojednávania a pokiaľ dôvod nepreukáže, súd vec prejedná v jeho
neprítomnosti.

Žalovaný predvolanie na pojednávanie súdu konané dňa 03.09.2015 neprevzal v odbernej lehote, a

preto sa súd vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami v jeho prípade nezaoberal, tu vzal súd v
úvahu tzv. fikciu doručenia. Ide o zákonnú konštrukciu právnej fikcie, že účinky doručenia písomnosti
nastanú po uplynutí stanovenej lehoty (tri dni) zo zákona aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal.
Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom,
je výnimočným nástrojom. Aby mohla právna fikcia svoj účel (dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí

rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené,
súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V tomto prípade však súd konštatuje naplnenie fikcie
doručenia.

Podľa § 120 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd prisvedčil tvrdeniam žalobcu, že žalovaný ani jednu z vystavených a doručených faktúr
nereklamoval, nespochybnil legitimitu vystavených faktúr a na tomto mieste súd uvádza, že s veľkou
pravdepodobnosťou ich v súlade so zákonom o účtovníctve, zahrnul aj do svojho účtovníctva ako
výdavky. Za predpokladu, že tak urobil, uznal dôvodnosť a opodstatnenosť predmetných faktúr.

Faktúra je písomným, účtovným dokladom, ktorý zachytáva určitý výmenný vzťah (napríklad predaj

tovaru, poskytnutie služieb a podobne) dvoch právnych subjektov. V oblasti obchodu patrí medzi
najrozšírenejšie písomnosti. Faktúru vystavuje strana, ktorá dodávku tovaru, službu, a podobne,
realizovala. Faktúra slúži ako daňový doklad na účely dane a môže byť aj podkladom pre vystavenie
platobného dokladu - napríklad príkazu na úhradu, zmenky a podobne.

Žalovaný ako objednávateľ nikdy nevrátil žalobcovi faktúry č. XX/XXXX zo dňa 31.10.2012, XX/XXXX

zo dňa 31.10.2012 a XX/XXXX zo dňa 13.11.2012.

Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu uvedenom v písomnom vyjadrení zo dňa 22.05.2013, a to že práce
- rozbíjanie betónu ako i odvoz boli žalovaným objednané, stroj žalobca využíval efektívne a účelne,
pričom o tejto skutočnosti svedčí i fakt, že každá prevedená práca bola vždy podpísaná zodpovedným
pracovníkom žalovaného, ktorý potvrdil aj záznamy o prevádzke stroja (viď č. l. 41 - 47 súdneho spisu -

kolonka: kontroloval a schválil s nečitateľným podpisom). Žalobca fakturoval iba za skutočne vykonané
práceažalovanýnikdynenamietalvýškufakturovanýchsúmpotom,akomubolidoporučenepredmetné
faktúry doručené.

Podľa § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú

účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Vychádzajúc zo vzájomnosti záväzkovo právneho vzťahu, žalobca si svoj záväzok splnil, čím mu vznikol
nárok na plnenie zo strany žalovaného. Žalovaný si však svoju povinnosť zaplatiť za vykonanie zemných
prác nesplnil, čím sa dostal do omeškania.

Neobstojí obrana žalovaného uvedená v podanom odpore, a to, že žalobca stroj nevyužíval efektívne,
v dôsledku čoho žalobca fakturoval žalovanému oveľa väčší rozsah „spotrebovaných hodín“ než bolo
v skutočnosti na poskytnutie dojednaných služieb potrebné a pracovný čas stroja žalobca nevyužíval c
súladesozáujmamižalovaného,alezaúčelomnavýšenianákladovžalovanéhoasvojhozisku.Natomto
mieste je potrebné uviesť, že tieto „úvahy“ uvedené v odpore žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal,

súdu nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie tvrdení v podanom odpore, a preto súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odpore,
pre jeho nečinnosť počas súdneho konania nemohli byť preukázané, preto súd rozhodol na základe
dôkazov založených v spise a prednesu žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom
dňa 03.09.2015.

Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj

záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej
sumyúrokyzomeškaniaurčenévzmluve,inako10%vyššie,nežjeúrokovásadzbaurčenápodľa§502.

Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.

Výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. s účinnosťou od 15.01.2009 je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca v zmysle § 120 odsek 1 OSP uniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie
ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom. Vzhľadom na
hospodárnosť konania ako i vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe predložených dokladov mal súd nárok žalobcu za dostatočne preukázaný.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.S.P., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko bol žalobca v spore úspešný, je žalovaný povinný zaplatiť mu trovy konania.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania spočívajú v zaplatenom
súdnom poplatku vo výške 435,50 EUR.Trovy právneho zastúpenia predstavujú 2 úkony a to: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie
na súd v zmysle vyhl. MSSR č. 655/2004 Z.z. a to vo výške 131,13 EUR x 2 = 262,26 EUR + režijný
paušál 7,63 EUR x 2 = 15,26 EUR, spolu 277,52 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne,
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí

byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy
účastníka podávajúceho odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.