Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Šamo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207845
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114207845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č.
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gröslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 7C/111/2014-36 zo dňa 29.5.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania
účastníkom nepriznal. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.
7C/170/2012-49 zo dňa 13.1.2014 súd žalobu žalobcu zamietol a veci vedené pôvodne na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 4C/460/2012, 4C/462/2012, 4C/463/2012 vylúčil na samostatné
konanie. Žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou pod sp.zn. 4C/462/2012 žalobca
žiadal, aby súd žalovanú na zaplatenie majetkovej škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 331,92 eur. V
žalobe uviedol, že exekučný súd pri povinnej H. K., nar. XX.X.XXXX nerozhodol v zákonom stanovenej

lehote 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného o zmene exekútora. Žalobca tvrdil, že v predmetnom prípade
neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu o zmene exekútora pristúpil po veľmi dlhej dobe. Žalobca
legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej
kvalite, a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote.
Nestalosatak,napriektomu,žepodanýnávrhspĺňalvšetkyformálne,imateriálnepodmienkystanovené

exekučným poriadkom. Žalobca poukázal na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo
veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora, ktorá definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia,
pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu základných práv a slobôd kvalifikovať
ako porušenie zákona. Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaný vo vyjadrení na návrh žalobcu žiadal v celom rozsahu tento zamietnuť. Poukázal na

zmätočnosť podania, ako aj na to, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. sa žalobca môže domáhať
náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Žalovaný mal za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, keďže žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosťpredbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ďalej žalovaný
uviedol, že k naplneniu podstaty zodpovednosti za škodu musia byť splnené zákonné podmienky, a
to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. V konaní žalovaný nepreukázal, že došlo k
nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v existencii prieťahov. Žalovaný tiež uplatnil námietku
premlčania uplatneného nároku žalobcu. Pokiaľ ide o materiálnu škodu neboli naplnené zákonné
predpoklady jej existencie a výšky škody. Žalobca v návrhu neuvidol, či vecné náklady titulom majetkovej
škody predstavujú skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Rovnako nepreukázal ani základné podmienky pre

uplatnenie nároku na náhradu škody. Zdôraznil, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie a súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa,
pričom v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany
práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť, využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Ďalej súd v dôvodoch rozsudku poukázal na to, že z exekučného spisu Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp.zn. 8Er/82/2007 zistil, že žalobca doručil exekučnému súdu žiadosť o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 19.2.2007. Zároveň predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR/4778/06-3 zo dňa 23.10.2006. Exekučný súd dňa 21.2.2007 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Následne žiadosťou doručenou exekučnému súdu dňa 15.10.2009 žalobca žiadal, aby súd rozhodol

o zmene súdneho exekútora. Exekučný súd výzvou zo dňa 20.11.2009 požiadal pôvodného súdneho
exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka, aby predložil exekučný spis a uviedol, či uplatňuje trovy
exekúcie. Tento vyúčtoval trovy exekúcie v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené 1.4.2010.
Následne uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou sp.zn. 8Er/82/2007 zo dňa 6.4.2010 vyhovel
žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého

a zároveň zaviazal povinného nahradiť súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi trovy
exekúcie v sume 34,74 eur. Uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou č.k. 8Er/82/2007-27 zo dňa
1.3.2013 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca
ako oprávnený odvolanie a Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 7CoE/109/2013-53 zo dňa 27.6.2013
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a zamietol návrh žalobcu ako oprávneného na prerušenie

konania.

Súd prvého stupňa vec právne hodnotil podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 uvedeného ustanovenia zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ďalej podľa § 4 ods. 1
písm.a)bod1,§9ods.1,2,§15ods.1,§16ods.1,§17ods.1,2,§19ods.1,3citovanéhozákona,ďalej

ustanovenia § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 44 ods.
9uvedenéhozákona,pričomvtejtosúvislostizdôraznil,žežalobcasapodanoužalobudomáhalnáhrady
škody z dôvodu, že zo strany exekučného súdu došlo k prieťahom v konaní tým, že tento nedodržal
zákonom stanovenú lehotu 30 dní pri svojom rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. V tejto súvislosti súd konštatoval, že v exekučnom konaní v čase, keď je podaný návrh na

zmenu exekútora, k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie
i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
je nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku, pričom v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci existenciu nesprávneho úradného postupu
exekučnéhosúdu žalobcanepreukázal.Súdmalzato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenovkonaní,

nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tiež príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom podľa žalobcu v tom, že súd nerozhodol o
návrhunazmenusúdnehoexekútoravzákonomstanovenomčaseauplatnenouškodou.Ztohtodôvodu
súd v celom rozsahu návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto mu
tieto nepriznal, aj keď bol v konaní úspešný.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a tiež, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. K jednotlivým dôvodom uviedol to, že súd nesprávne aplikoval novú právnu úpravu § 9ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ďalej že súd nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty a zdôraznil, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami. Ďalej poukázal na to, že ohľadne škody predložil dôkaz, a to Znalecký posudok

č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave, s ktorým sa súd
prvého stupňa nedostatočne vyporiadal, resp. nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa
s predloženým znaleckým posudkom. Uviedol, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom
nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o
prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na

nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalobca tak navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v dôsledku podaného odvolania žalobcom a
dospel k záveru, že toto nie je dôvodné. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a v
tejto súvislosti zdôrazňuje, že odvolacie námietky v spojení s dôvodmi ako súd prvého stupňa odôvodnil
svoje rozhodnutie nie sú právne relevantné, pretože z tých dôvodov, na ktoré žalobca poukazuje nebola

žaloba zamietnutá. Na základe vykonaného dokazovania totiž súd prvého stupňa dospel k záveru, že
v exekučnom konaní, na ktoré žalobca poukázal k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo. Žalobca
v návrhu uviedol, že v konaní proti povinnej H. K., vedenom pod sp.zn. 8Er/82/2007 došlo k tomu, že
súd v zákonnej lehote nerozhodol o zmene súdneho exekútora. Tak, ako súd prvého stupňa v dôvodoch
rozsudku konštatoval, dňa 15.10.2009 požiadal oprávnený (žalobca v tomto konaní), aby súd rozhodol

o zmene súdneho exekútora. Exekučný súd výzvou zo dňa 20.11.2009 vyzval pôvodného súdneho
exekútora o predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie. Tento vyúčtoval trovy exekúcie
v podaní doručenom súdu 1.4.2010 a následne súd rozhodnutím zo dňa 6.4.2010 vyhovel žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie nového súdneho exekútora.
V tomto postupe súdu nemožno vidieť nesprávny úradný postup, a to ani pri nezachovaní lehoty, ktorú

zákon stanovuje, keďže týmto postupom nemohlo dôjsť k žiadnej škode na strane žalobcu. Odvolací súd
k tomu dodáva na zdôraznenie správnosti tohto názoru aj to, že podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného
od 1.1.2013, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti pri výkone verejnej

moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Je síce pravdou, že
návrh žalobcu bol podaný 27.9.2012, avšak aj na takéto konanie je možná aplikácia tohto ustanovenia,
pretože v danom prípade ide o nepravú retroaktivitu, pri ktorej zákonodarca uznáva právne skutočnosti,
na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov.

O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom
zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za
platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou
vstúpiť aj do tých právnych vzťahoch, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich
režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté

podľa skoršieho právneho predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto
právalebopokiaľprávamnadobudnutýmzaskoršejprávnejúpravypriznávaododňaúčinnostineskoršej
právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti, pretože
akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy. Tento stav ale rieši až v čase
účinnosti novej právnej úpravy. Nová právna úprava neruší existenciu nesprávneho úradného postupu

alebonesprávnehorozhodnutia,tedauznávaprávaapovinnostinadobudnutépodľaskoršiehoprávneho
predpisu, zavádza však nový režim a mechanizmus uplatnenia práv vyplývajúcich z toho, ak došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, či nesprávnemu rozhodnutiu. Z tohto dôvodu neboli naplnené
podmienky ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú privýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, preto aj z tohto dôvodu je rozsudok súdu prvého
stupňa vecne správny. Pokiaľ v žalobe žalobca namietal zaujatosť sudcov miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Vranov nad Topľou, títo boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a o

nej rozhodol Okresný súd Prešov, teda sudca, ktorý v tejto veci nebol vylúčený z prejednávania a jej
rozhodovania.OtázkanedostatočnéhooboznámeniasasoZnaleckýmposudkomč.1/2014jezhľadiska
dôvodu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá ako odvolacia námietka nevýznamná.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak trovy mu nevznikli, preto mu ich náhrada priznaná
nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.