Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. august 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114223052
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114223052.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľky S. A., štátnej

občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. K. XXXX/X proti odporcovi K. A., štátnemu občanovi SR,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G. XXX o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom, doručeným súdu dňa 17.10.2014, domáha proti odporcovi zvýšenia
výživného zo sumy 63,- € mesačne na sumu 120,- € mesačne od podania žalobného návrhu. Uviedla,
že odporca je jej otcom a manželstvo jej rodičov bolo právoplatne rozvedené dňa 10.05.2007. Výživné
zo strany odporcu bolo naposledy určené rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn. 32P/342/2008 a

odvtedy ubehlo 5 rokov. V tom čase bola študentkou strednej školy a v súčasnosti je študentkou Karlovej
univerzity v Z., čím sa podstatne zmenili náklady hlavne na štúdium. Otec okrem výživného na ňu nič
neplatí, celú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne tak, že ho žiadal zamietnuť. Uviedol, že je zamestnaný vo firme S.
B., s.r.o. od 08.10.2014, na dobu určitú do 19.12.2014 s mesačnou mzdou 440,- €. Žije v 3-izbovom byte
s priateľkou A. P. a ich spoločnou dcérou W. A., nar. XX.XX.XXXX. Okrem toho má jeho priateľka syna,
A., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého otec prispieva sumou 130,- € mesačne. Priateľka nepracuje z dôvodu
predĺženej starostlivosti o dieťa do 6 rokov, na odporúčanie lekára, pretože ich dcéra W. má zdravotné

problémy. Nájomné za byt je 300,- € mesačne. Poukázal na to, že navrhovateľka žije s matkou, ktorá
pracuje ako vrchná sestra v nemocnici v J. a s jej priateľom, ktorý je riaditeľom F. J. a predpokladá, že
ich príjmy v domácnosti sú násobne vyššie, ako v jeho domácnosti.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní, výsluchom účastníkov, oboznámením sa s návrhom,
potvrdením o štúdiu, písomným vyjadrením odporcu, pracovnou zmluvou odporcu zo dňa 07.10.2014,
rodným listom W. A., potvrdeniami o príjme matky navrhovateľky, potvrdeniami o príjme odporcu,
pracovnou zmluvou odporcu zo dňa 30.06.2015, skončením pracovného pomeru odporcu v skúšobnej
dobe, pracovnou zmluvou odporcu zo dňa 03.08.2015, mzdovým výmerom odporcu, podstatným

obsahom spisov Okresného súdu Trenčín sp. zn. 32P/342/2008 a 12C/169/2014, rozsudkom Okresného
súdu Trenčín č.k. 32P/342/2008-53 zo dňa 14.01.209, ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav veci:Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.03.2007, č.k. 24C/144/2006-45, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.05.2007, bolo manželstvo matky navrhovateľky a odporcu rozvedené a ich tri, v
tom čase maloleté deti, a to A., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX a E., nar.

XX.XX.XXXX boli zverené do výchovy matky navrhovateľky W. A. a odporca bol zaviazaný platiť výživné
na mal. A. sumu (2.000,- Sk) 66,39 €, na mal. S. sumu (1.500,- Sk) 49,79 € a na mal. E. (navrhovateľku)
sumu (2.000,- Sk) 49,79 €. V čase tohto rozhodnutia mala matka navrhovateľky čistý mesačný príjem
592,84 € a odporca 448,95 € a navrhovateľka bola žiačkou základnej školy.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.01.2009, č.k. 32P/342/2008-53, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 04.02.2009, bolo zvýšené výživné od odporcu na v tom čase maloletú navrhovateľku
nasumu63,-€mesačneod01.11.2008.Matkadieťaťavtomčasepracovalaadosahovalapríjem708,70
€, poberala daňový bonus na tri deti a rodinné prídavky na deti. Žila s priateľom, s ktorým spoločne
hospodárili a ktorý dosahoval príjem 1 398,30 € mesačne netto, a ktorý mal dve vyživovacie povinnosti
k vlastným deťom, na ktoré platil výživné po 132,80 € mesačne, na každé. Matka mala tri vyživovacie
povinnosti. Navrhovateľka mala 15 rokov, navštevovala 1. ročník strednej školy a trpela alergiou, s čím

boli spojené zvýšené výdavky. Odporca bol zamestnaný a dosahoval príjem 495,40 € mesačne netto,
mal tri vyživovacie povinnosti. Žil v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá bola zamestnaná s príjmom
273,50 € mesačne. Priateľka mala vyživovaciu povinnosť k synovi A..

V súčasnosti je navrhovateľka podľa potvrdenia študentkou 1. ročníka denného magisterského štúdia
na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Z..

Podľa správ o zárobku matka navrhovateľky dosiahla za obdobie od novembra 2013 do októbra 2014
priemerný mesačný príjem vo výške 976,10 € a od januára do júla 2015 vo výške 964,51 €. Matka
navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je zamestnaný. Ubudla jej vyživovacia
povinnosť k synovi A..

Podľa správ o zárobku a pracovných zmlúv bol odporca od 08.10.2014 do 19.12.2014 zamestnaný ako

vodič a stavebný robotník v spoločnosti S. B. na dobu určitú, kde dosiahol príjem 440,- € mesačne
brutto. Od januára do februára 2015 bol zamestnaný v spoločnosti S. B., a.s. s priemerným čistým
mesačným príjmom na výplatu (vrátane nemocenských dávok) 698,48 €. Od februára 2015 do júna
2015 bol zamestnaný v spoločnosti W., s.r.o., kde dosiahol priemernú čistú mesačnú mzdu 429,94 €.
Od 01.07.2015 do 31.07.2015 bol zamestnaný v spoločnosti CS T. S., a.s., kde s ním ku dňu 31.07.2015

skončili pracovný pomer v skúšobnej dobe. Za uvedené obdobie dosiahol čistú mzdu 311,40 €. Od
03.08.2015 je odporca zamestnaný v spoločnosti A. M., s.r.o., kde podľa mzdového výmeru bude
dosahovať príjem 11 200,- Kč mesačne, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje asi 414,39 €. Žije
s priateľkou, ktorá je nezamestnaná, na predĺženej starostlivosti o dieťa do veku 6 rokov, bez príjmu.
Ubudla mu vyživovacia povinnosť k synovi A., avšak pribudla vyživovacia povinnosť k mal. W. A., nar.

XX.XX.XXXX. Na dcéru E. platí výživné v sume 49,79 €, na navrhovateľku v sume 63,- € mesačne.

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.

Podľa § 78 ods. 1 vety prvej zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživnémá prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase
skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná, dlhší
čas trvajúca zmena tých okolností (či už zmena na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Ide napríklad o také zvýšenie zárobku,

či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní situáciu povinného, ale nielen na krátky
čas. Takouto zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie
vyživovacej povinnosti rodiča a pod.. Podľa ods. 3 § 78 Zákona o rodine pri posudzovaní, či došlo k
zmenepomerovpodľaods.1savždymusíprihliadnuťnavývojživotnýchnákladov.Základnýmikritériami
na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a

majetkové pomery obidvoch rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa.

Po preskúmaní veci, na základe citovaných právnych predpisov, súd zamietol návrh navrhovateľky na
zvýšenie výživné zo strany odporcu.

Na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov v tom smere, že od poslednej úpravy výživného
uplynulo viac ako 6 rokov s tým, že je v súčasnosti študentkou 1. ročníka vysokej školy, čím sa jej

nepochybne zvýšili náklady na štúdium.

K zmene pomerov došlo ale i na strane rodičov.

Obom rodičom ubudla 1 vyživovacia povinnosť k ich synovi A., ale odporcovi pribudla vyživovacia
povinnosť k jeho dcére mal. W..

Na strane matky navrhovateľky došlo k zvýšeniu jej priemerného mesačného príjmu o 267,- € (od

novembra 2013 do októbra 2014), resp. o 255,81 € (od januára do júla 2015). Matka navrhovateľky stále
žije s priateľom, ktorý je zamestnaný a spoločne uhrádzajú náklady na potreby domácnosti.

U odporcu došlo k zmene v tom smere, že jeho priateľka, s ktorou žije, toho času nepracuje, pretože
zabezpečuje osobnú starostlivosť o ich spoločné dieťa, mal. W. zo zdravotných dôvodov. Jeho priemerný
príjem oproti predchádzajúcemu príjmu (495,40 € mesačne netto) zostal na zhruba rovnakej úrovni s

tým, že je zrejmé, že sa snaží zabezpečiť si príjem i formou krátkodobejších pracovných príležitostí
tak, aby dosahoval aspoň minimálny nepretržitý príjem. U odporcu nebolo zistené, že by sa vzdal bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

Vzhľadom na popísaný zistený skutkový stav súd konštatoval, že nebol zistený zákonný dôvod na
zvýšenie doterajšej výšky výživného pre navrhovateľku. Je pravdou, že náklady na jej výživu sú

nepochybne vzhľadom na jej vek a štúdium na vysokej škole vyššie, avšak na strane odporcu nedošlok zodpovedajúcemu zlepšeniu jeho pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Naopak, na
strane matky bolo zistené zlepšenie pomerov, čo jej umožňuje aspoň čiastočne kompenzovať zvýšené
životné náklady navrhovateľky, presahujúce rodinné prídavky, daňový bonus a výživné od odporcu.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal v konaní plný úspech, a preto by mu patrila náhrad trov konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p.. Odporca si však trovy konania neuplatnil, z obsahu spisu mu žiadne trovy konania
nevyplývajú, a preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.