Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/74/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610202109
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1610202109.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľa:
CETELEM SLOVENSKO a. s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, zastúpený
advokátom JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti
odporcovi: 1. E. 2. L., o zaplatenie 1.858,80 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu vo
výške 1.858,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.335,50 Eur od
01.09.2009 do 14.10.2009, zo sumy 2.176,60 Eur od 15.10.2009 do 13.11.2009, zo sumy 2.017,70
Eur od 14.11.2009 do 14.12.2009, zo sumy 1.858,80 Eur od 15.12.2009 do zaplatenia a nahradiť
navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku na účet vedený v I. a.s.,
č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, . VS: XXXXXXXXXX . a ďalej trovy právneho zastúpenia vo výške 176,56
Eur na účet JUDr. Heleny Strachotovej, usadenej euroadvokátky, advokátska kancelária so sídlom
Hviezdoslavova 7, Martin, to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 24.03.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporcov na zaplatenie sumy vo výške 1.858,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,08% denne zo sumy 2.335,50 Eur od 01.09.2009 do 14.10.2009, zo sumy 2.176,60 Eur od
15.10.2009 do 13.11.2009, zo sumy 2.017,70 Eur od 14.11.2009 do 14.12.2009, zo sumy 1.858,80 Eur
od 15.12.2009 do zaplatenia a zaplatiť navrhovateľovi trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 19.01.2005 poskytol odporcovi v 1.rade úver vo výške 6.638,78 Eur
na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu odporcu v 1.rade
navrhovateľom tak, že navrhovateľ za odporcu v 1.rade uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu
výške poskytnutého tovaru a odporca v 1.rade tovar prevzal. Odporca v 1.rade sa zaviazal splatiť
poskytnutý úver formou 60 mesačných splátok vo výške 158,90 Eur splatných vždy k 15.dňu v mesiaci,
počnúc dňom 15.02.2005. Odporkyňa v 2.rade sa v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
19.01.2005 zaviazala uhradiť pohľadávku navrhovateľa spoločne a nerozdielne s odporcom v 1.rade.
Odporcovia svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnili. Dňa 31.08.2009 sa stal
splatným dlh odporcov vo výške 2.335,50 Eur, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov

spôsobom špecifikovaným vyššie. S prihliadnutím na stav úverového účtu odporcov ku dňu podania
návrhu eviduje navrhovateľ voči odporcom pohľadávku vo výške 1.858,80 Eur. Navrhovateľ si podľa čl.
V.-5. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o úvere, je navrhovateľ od dátumu splatnosti dlhu oprávnený
od odporcu požadovať úroky z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky denne.

Dňa 21.02.2012 súd vydal platobný rozkaz sp.zn. 5C/74/2010-10, ktorý sa odporcovi v 1.rade nepodarilo
doručiť, preto súd uznesením platobný rozkaz zrušil a zároveň v zmysle ustanovenia § 29 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku odporcovi v prvom rade ustanovil opatrovníčku L., pracovníčku
Okresného súdu U.. Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ neurobí iné opatrenia,
môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo
doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko
prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný
zrozumiteľne sa vyjadrovať. Podľa § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu
v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže
za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý
prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia
konania neprevyšuje 1000 Eur.

Súd vytýčil termín pojednávania na 02.07.2015, na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ ani právna
zástupkyňa navrhovateľa. Právna zástupkyňa navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila
a zároveň požiadala o prejednanie veci v jej neprítomnosti. Odporcovia v 1. a 2. rade sa nedostavili,
pričom doručenie predvolania majú riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.
Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa zo dňa 15.03.2010, so zmluvou
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.01.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami
CETELEM SLOVENSKO a. s. k predmetným zmluvám uzatvorených s odporcami, oznámením o
odstúpení od úverovej zmluvy, a s výpisom z Obchodného registra navrhovateľa.

Vychádzajúc z právnych zásad, špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť
pred všeobecnou, preto je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy túto posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko odporca pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa 3. časti ods. 4.1. Zmluvy, sa klient zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý Úver, a to formou
dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa 3. časti ods. 6.1. Zmluvy, zmluva o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov jej vyplývajúcich.
Cetelem je oprávnený od nej odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu
účinnosti odstúpenia v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so zaplatením viac než dvoch po sebe
nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujú právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53a ods. 1, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 53 ods. 4 písmena k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa prílohy k Občianskemu zákonníku, je smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
strana 29 až 34 ) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a
Európskej únie.

Podľa článku 6, bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Súdy sú s poukazom na § 52 a nasl. OZ zo zákona povinné podrobiť súdnej kontrole zmluvné podmienky
s cieľom vylúčiť zo života bežných spotrebiteľov neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života, čo
bolo aj cieľom čl. 6 citovanej smernice 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly
v zmluvách nezaväzovali“. Vysoký počet súdnych sporov navrhovateľa so spotrebiteľmi indikuje potrebu

podrobnej súdnej kontroly zmluvných podmienok a postupu navrhovateľa, a to v súlade s čl. 169 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ, najmä
so zreteľom na povinnosť súdu ex offo zakročiť proti neprijateľným zmluvným podmienkam. Podľa
ustálenej unijnej judikatúry, systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa bol sčasti dôvodný. Navrhovateľ
poskytol odporcovi v 1.rade spotrebiteľský úver na základe jeho žiadosti zo dňa19.01.2005, ktorý
odporca v 1.rade riadne a včas nesplácal, preto sa dostal do omeškania s platením poskytnutých
súm. Odporkyňa v 2.rade sa v zmluve o poskytnutí úveru zaviazala uhradiť pohľadávku navrhovateľa
spoločne a nerozdielne s odporcom v 1.rade. Z dôvodu nesplácania úverového záväzku, navrhovateľ
zaslal odporcovi dňa 09.07.2009 list, ktorým odporcovi v 1.rade oznámil že počnúc dňom 01.09.2009
sa stáva dlh odporcov splatný. Súd nepovažuje teda nárok navrhovateľa v časti zaplatenia dlžnej istiny
odporcami za sporný. Navrhovateľ sa od odporcov domáha zaplatenia celkovej sumy 1.858,80 Eur,
ktorá bola znížená o dodatočné splátky odporcov. Pred čiastočnými úhradami predstavoval dlh odporcov
sumu 2.335,50 Eur zloženej z 1.293,41 Eur - dlžných mesačných splátok úveru a sumy 1.042,09 Eur -
úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy.

Čo sa týka nároku navrhovateľa vyplývajúceho zo zmluvy o úvere zo dňa 19.01.2010 na zaplatenie
istiny spolu so zmluvným úrokom vo výške 0,08% ročne, táto zmluvná pokuta má podľa názoru súdu
charakter neprijateľnej podmienky, pretože požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu, ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku. súd mu nepriznal takto vyčíslený úrok z úveru,
pretože v zmysle judikatúry súdov, napr. rozsudok Okresného súdu Košice zo dňa 07.07.2010, sp.zn.
27Cb/4/2010, súd určil, že že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa účtovať
úrok z omeškania 0,08 % za každý aj začatý deň omeškania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z toho titulu súd návrh v
časti uplatnenia aj úrokov z omeškania zamietol a navrhovateľovi priznal len úrok v zákonnej výške.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 01.09.2009 predstavovala 1% ročne (1% + 8% = 9%),
navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9% ročne.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania tak ako si ich uplatnil v
návrhu. Navrhovateľov nárok súd zamietol v časti úroku z omeškania, teda úspech tak predstavoval
plný úspech. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.858,80 Eur. Trovy právneho zastúpenia
si navrhovateľ vyčíslil 176,56 Eur, ktoré pozostávajú z dvoch právnych úkonov po á 81,33 Eur s
DPH (prevzatie a prípravu veci, podanie na súd - návrh na vydanie PR) a režijného paušálu 2x
režijný paušál vo výške 6,95 s DPH za úkony uskutočnené v roku 2009. Náhrada za zaplatený súdny
poplatok Predstavovala sumu 111 Eur, ktoré sú odporcovia povinní nahradiť navrhovateľovi na číslo
účtu špecifikované vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom
prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.
(proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdnu
exekúciu.