Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/263/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612208190
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1612208190.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci navrhovateľa: BL

Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpeného SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi: B., toho času na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníčkou O., pracovníčkou Okresného súdu Malacky, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom
Petrovská 10, Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, AK so sídlom Námestie Josipa Andriča č. 1,
Chorvátsky Grob, o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd p r i p ú š ť a , aby na strane odporcu do konania vstúpil vedľajší účastník konania a to Občianske

združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, Skalica.

Súd náhradu trov konania odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.07.2012 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania, ktorým sa voči
odporcovi domáhal zaplatenia sumy 248,95 Eur s príslušenstvom.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny
predchodca“) a on ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči
odporcovi vedenej pod referenčným číslom X.XXXXXXXX. Odporca ako záujemca uzavrel s právnym

predchodcom navrhovateľa, ako poskytovateľom, v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej
bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom odporcovi. Odporca
sa v zmysle zmluvy o pripojení zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas
poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných
povinností voči právnemu predchodcovi uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve
resp. v dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej

pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane jeho právneho predchodcu, ktorá mu vznikne
v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu s jeho právnym predchodcom. V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za to, že
nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho muselabyť jeho SIM karta vypojená z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných
prostredníctvom SIM karty). Jeho právny predchodca vystavil odporcovi faktúru č. 7906192121 na sumu
248,95 Eur. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti sa odporca dostal do omeškania podľa § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka jeho právneho predchodcu z tejto faktúry bola predmetom
postúpenia. Nakoľko odporca faktúru celkom neuhradil, navrhovateľ podal návrh na súd.

O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/1360/2012-13 zo dňa
16.10.2012, ktorý sa nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením v plnom
rozsahu zrušil. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť aktuálnu adresu odporcu na zasielanie súdnych

písomností, súd ustanovil odporcovi opatrovníčku O. pracovníčku Okresného súdu Malacky. Podľa § 29
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka
aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,
alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je
postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Podľa § 29 ods.
6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne

v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže
ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých
hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1000 Eur.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa§200eaO.s.p.,akvpriebehukonaniadosiahnepredmetkonaniasumu1000Eur,odtohookamihu
ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 25.06.2015.

Dňa 20.03.2013 bolo súdu doručené podanie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov
AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu poukázalo na
ustanovenie § 93 O.s.p. a oznámilo súdu, že vstupuje do konania z vlastného podnetu ako vedľajší
účastník na strane odporcu.

Súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, pričom podaním

doručeným súdu dňa 29.10.2014 navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky
pre vstup vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy platí, že úlohou
vedľajšieho účastníka v konaní by mala byť ochrana práv spotrebiteľom, no predmetom konania nie
je ochrana práv spotrebiteľov ale žaloba voči konkrétnej osobe. Uviedol, že aktivity spotrebiteľského
združenia nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, nakoľko súd na neprijateľné zmluvné

podmienky má povinnosť prihliadať ex offo, čo v praxi aj súdy robia. Pripustením vedľajšieho účastníka
do konania by prišlo k porušeniu čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej zákona o ochrane
osobných údajov a telekomunikačného tajomstva. Z uvedených dôvodov preto žiadal nepripustiť v stup
vedľajšieho účastníka do konania.

Podaním doručeným súdu dňa 12.11.2014 reagoval vedľajší účastník na strane odporcu na výzvu súdu,

ktorou súd žiadal vedľajšieho účastníka o vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Právny zástupca
vedľajšieho účastníka uviedol, že má za to, že fa. č. 7906192121 vystavená odporcovi a znejúca na
sumu 248,95 Eur je sumou, ktorá vyplýva z neprijateľnej zmluvnej podmienky a ktorá tak poškodzuje
spotrebiteľa. Výška zmluvnej pokuty je v danom prípade neprijateľná vzhľadom na závažnosť porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany odporcu, keď aj z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou,
preto navrhoval návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur zamietnuť.Na základe uvedených skutočností sa súd musel vysporiadať s námietkou vstupu vedľajšieho účastníka
do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p..

Podľa ustanovenia §93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

S účinnosťou od 15. 10. 2008, O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní
ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p.. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj
právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu
vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 O.s.p.. Citované ustanovenie nevyžaduje právny
záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na

vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je
tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného
záujmu vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo

zo zákona. V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Preto námietka navrhovateľa, smerujúca k vstupu vedľajšieho účastníka
do tohto konania, neobstojí. Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 O.s.p. do konania
vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.

Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže
vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok
konania je daný dňom keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa
ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ považuje za sporné, ako
svoju činnosť vedľajší účastník vykonáva a v súvislosti v tým namietal právne zastúpenie vedľajšieho

účastníka.Podľaustanovenia§24O.s.p.,účastníksamôžedaťvkonanízastupovaťzástupcom,ktorého
si zvolí a ktorým podľa ustanovenia §25 môže byť advokát. Súd je toho názoru, že toto právo nemožno
uprieť ani vedľajšiemu účastníkovi. Preto ani námietka navrhovateľa, smerujúca k právnemu zastúpeniu
vedľajšiehoúčastníka,neobstojí.Vkonanímávedľajšíúčastníkrovnaképrávaapovinnostiakoúčastník,
čo je zrejmé z ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p.. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie

a taktiež aj právo vzniesť námietku premlčania. Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická
osoba Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, ktorej
predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec,
preto súd o námietke navrhovateľa vo vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka konania rozhodol tak, že
námietku považoval za neopodstatnenú a vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o pripojení zo dňa 05.11.2007 (bez evidenčného čísla zmluvy)
ku ktorej bol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzavretý Dodatok, predmetom
ktorého bola aktivácia služieb „Fix 300“ k SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Predmetom

Dodatku k zmluve o pripojení bolo poskytnutie mobilného telefónu Sony Ericsson K320i silver za akciovú
cenu 1 Sk, pri dobe viazanosti 24 mesiacov, súčasťou návrhu boli Všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.

Z faktúry č. 7906192121 splatnej dňa 27.07.2009 súd zistil, že ňou právny predchodca navrhovateľa
vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur.

Z činnosti súdu je známe, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/

A, Bratislava, IČO: 35 705 019 zanikla výmazom z obchodného registra dňa 01.07.2010 v dôsledku
zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO:
35 763 469, ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.122011 Slovak Telekom, a.s. ako postupca postúpil svoju
pohľadávku voči odporcovi z titulu neuhradených služieb na navrhovateľa, a to dňom podpisu zmluvy.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z. ).

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 3 a
4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka“).Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný.

Súd mal preukázané, že tvrdená pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe Dodatku k
Zmluveopripojeníbolapostúpenázmluvouopostúpenípohľadávkyzodňa16.12.2011nanavrhovateľa.

Z dokazovania súčasne vyplýva, že faktúrou č. 7906192121 vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa
odporcovi sumu 248,95 Eur z titulu zmluvnej pokuty.

Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie sumy 248,95 Eur odôvodnil skutkovým tvrdením, že odporca
porušil svoje zmluvné povinnosti a jemu vznikol nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty
v tejto výške. Toto svoje tvrdenie o porušení konkrétnych zmluvných povinností odporcom však

navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, v návrhu uviedol, že nárok na zmluvnú pokutu má
v prípade nedodržania zmluvných podmienok, keď výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá v Zmluve,
resp. v Dodatku o pripojení. Podľa názoru súdu aj keby navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporcom
dojednal platne, zo samotnej faktúry, ktorou bola odporcovi vyúčtovaná zmluvná pokuta vyplýva, že
ku dňu jej vystavenia nebol odporca na službách dlžný žiadnu sumu. Po vykonanom dokazovaní

súd prišiel k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur s príslušenstvom neuplatnil navrhovateľ
dôvodne. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností
(najmä nezaplatenie ceny služieb riadne a včas počas doby viazanosti). Porušenie konkrétnych
zmluvných povinností odporcom navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal (samotná faktúra o
vyúčtovaní zmluvnej pokuty nie je takýmto dôkazom). V konaní navrhovateľ žiadnym listinným dôkazom

nepreukázal, že by odporca porušil svoje zmluvné podmienky a teda, že by nezotrval v zmluvnom vzťahu
24 mesiacov, resp. že by neplatil poplatky za služby, pričom tieto skutočnosti sú dôvodom na zamietnutie
návrhu navrhovateľa.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporca bol v konaní úspešný, nakoľko návrh bol zamietnutý.
Keďže si odporca trovy konania neuplatnil, súd rozhodol, že odporca nemá nárok na náhradu trov
konania proti navrhovateľovi.

V zmysle zásady, že vedľajší účastník „zdieľa“ osud hlavného účastníka, vedľajšiemu účastníkovi by
patrila náhrada trov konania vo vzťahu k navrhovateľovi, a to podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Pri rozhodovaní

náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd súčasne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať.K postupu podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd uvádza, že § 150 ods. 1 O.s.p. je pritom zákonným
ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia

ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.
Zákon preto ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho
použitiajeexistenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovinakúspešnému

účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo v určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
(všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho,

ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež
také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 4M Cdo 18/2008).

K dôvodom, pre ktoré súd aplikoval v danom prípade ust. § 150 O.s.p. a na základe toho vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, súd ďalej

uvádza, že podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania v podobe združenia na
ochranu spotrebiteľa je zabezpečiť odporcovi kvalifikovanú obranu proti žalobe, keďže v danom prípade
ide nepochybne o spotrebiteľa. Je nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania tzv. naslepo,
nemajúc vlastne žiadne informácie o predmetnom konaní. Preto musel počítať aj s tou možnosťou, že
jeho účasť v konaní (a teda aj jeho prípadné trovy) nebude nevyhnutná, napr. ak sám odporca bude

schopný sa kvalifikovane brániť alebo sa sám dá zastúpiť advokátom, alebo pôjde o prípad, kedy nebude
dôvod niečo namietať voči uplatnenému nároku a pod. Bez ohľadu na to, či účastník (resp. vedľajší
účastník) namieta neplatnosť zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť alebo namieta nekalú obchodnú
praktiku, súd je povinný ex offo skúmať, či si navrhovateľ nárok uplatňuje z neprijateľnej zmluvnej
podmienky alebo z nekalej obchodnej praktiky. To znamená, že sám účastník ako spotrebiteľ, o ktorom

sa predpokladá že je tou slabšou zmluvnou stranou, súčasne v súdnom konaní ako účastník konania
môže byť pasívny alebo bez právnych znalostí, pretože súd má povinnosť poskytnúť mu ochranu vo
vyššie uvedenom smere. Komplexným posúdením všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k
záveru,žetrovyvedľajšiehoúčastníkanemožnopovažovaťzaúčelnevynaloženétrovy,nakoľkovedľajší
účastník v svojom podaní argumentoval tvrdeniami o neprijateľnosti zmluvných podmienok, na ktoré

však súd prihliada ex offo z úradnej povinnosti. Z toho dôvodu súd náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal vôbec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom
prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.
(proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.