Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/365/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214371
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712214371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vprávnejvecinavrhovateľa:RealityTuriecs.r.o.,sosídlomMartin,

Mudroňova 43, IČO: 44 029 284, právne zastúpený JUDr. Jankou Hlavatou, advokátkou so sídlom J.,
O. K. XX, proti odporcom: 1. C. C., nar. X.X.XXXX, bytom C., P. V. O. X, 2. S. C., nar. X.X.XXXX, bytom
taktiež, obaja právne zastúpení spoločnosťou JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom
Martin, Červenej armády 1, o zaplatenie 11.188,03 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcov
proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/91/13-157 zo dňa 20.1.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa a odporcom
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 11.188,03 eur s úrokom z omeškania

8,75 % od 27.9.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe
vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že (jednak) došlo k bezdôvodnému obohateniu
odporcov na úkor navrhovateľa, a zároveň že odporcovia navrhovateľovi spôsobili škodu.
Bezdôvodné obohatenie odporcov vzniklo na základe toho, že títo bývali v byte vo vlastníctve
navrhovateľa (ktorému neumožnili byt užívať) bez právneho titulu a neplatili žiadne platby spojené s
nehnuteľnosťou. Bezdôvodné obohatenie odporcov tak predstavuje navrhovateľom uhradená daň z
nehnuteľnosti, nedoplatok za odber plynu a náklady spojené s užívaním bytu.

Škoda spôsobená navrhovateľovi odporcami pozostáva z ušlého zisku, z nákladov za revíziu rozvodov
plynu a z nákladov (2.181,67 eur) vynaložených navrhovateľom na základe mandátnej zmluvy
uzatvorenej so spoločnosťou M-Security s.r.o., keď mandatár mal vykonávať analýzu predložených
podkladov ohľadom neoprávnene užívaného bytu, pripraviť podklady a realizovať rokovanie s rodinou C.
s cieľom doručiť výzvu na vypratanie domu, ktorý neoprávnenie užívajú, stanoviť lehotu na vypratanie;
v prípade, že nedôjde k dobrovoľnému vyprataniu domu, podať trestné oznámenie na políciu pre
podozrenie zo spáchania trestného činu, následne zabezpečiť žalobu na vypratanie nehnuteľnosti a

uplatnenie nároku za nájomné za obdobie neoprávneného užívania domu; po právoplatnosti súdneho
rozhodnutia o vyprataní vypratať byť prostredníctvom súdneho exekútora atď. Vzhľadom na správanie
sa odporcov (odmietnutie platieb za bývanie v byte navrhovateľa, odpojenie plynu pre neplatenie odberu
plynu, nesprístupnenie bytu po tom, čo tam odporcovia už nebývali) mohol mať navrhovateľ dôvodné
obavy o svoj majetok, preto bol daný dôvod na uzatvorenie predmetnej mandátnej zmluvy. Ušlý zisk
predstavuje 5.670 eur; súd vychádzal z toho, že navrhovateľ byt nadobudol za účelom predaja, čo je
zrejmé z podnikateľskej činnosti navrhovateľa. Predaj mu však nebol umožnený od 1.3.2010, kedy byt

nadobudol do vlastníctva, až do 24.2.2012, kedy mu bol odovzdaný odporcami. Vzhľadom na celkový
pokles cien bytov, ako aj konkrétne údaje NBS (napr. medziročný pokles v 3. štvrťroku 2010 o 14,3 %,
v roku 2011 medziročný pokles o 3,1 %) považoval súd uplatnenú výšku náhrady ušlého zisku 5.670
eur, čo je 9 % z ceny, za ktorú navrhovateľ byt vydražil (31.500 eur), za primeranú. Náklady za revíziuplynových rozvodov priznal vo výške 42 eur, spôsobené mali byť neplatením úhrad za odber plynu
odporcami. Odporcovia boli zaviazaní uhradiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods.
2 Obč. zák. od 27.9.2012, nakoľko od tohto dátumu boli nepochybne s platením v omeškaní.

Odporcom zároveň uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom trov konania 2.557,13 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že navrhovateľ mal plný úspech vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia a domáhali sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, neúplné zistenie skutkového stavu a
nesprávne právne posúdenie veci. Poukazovali na to, že v konaní predložili dôkazy, že v byte nebývali
od 29.6.2010, ani ho inak neužívali, hoci na to mali podľa predbežného opatrenia právo, a to v dôsledku
zásahov pracovníkov spoločnosti M-Security s.r.o. Uviedli, že boli po podaní trestného oznámenia
predvedení na políciu, tam zadržiavaní, a to aj napriek tomu, že predbežné opatrenia Krajského súdu
v Žiline zo dňa 24.6.2010 sp.zn. 7Co/150/2010 im dovoľovalo byt legálne užívať. Na preukázanie

uvedených skutočností navrhli vyžiadať si z OR PZ v Martine vyšetrovací spis, čo súd bezdôvodne
odmietol. Následne byt už neužívali, bývali v byte na ulici S. - G. v C., preto nie je dôvod platiť
navrhovateľovi za užívanie bytu, daň z nehnuteľnosti, nedoplatky za plyn, za správu bytu a plnenia
súvisiace s užívaním bytu a nebytových priestorov. Navrhovateľ dal odmontovať elektromer, byt bol teda
na riadne užívanie nepoužiteľný. O neužívaní bytu svedčia aj preplatky za roky 2010 a 2011. Daň z

nehnuteľnosti platí vlastník bytu bez ohľadu na to, kto byt užíva. Ďalej odvolatelia namietali absenciu
odôvodnenia existencie samotného právneho titulu práva na náhradu škody - ušlého zisku, jeho základu.
Navrhovateľovi nie je možné priznať právo na náhradu škody, ktorú potencionálne utrpel v dôsledku
riadneho uplatňovania práva z ich strany. Medzi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
v dôsledku ktorého navrhovateľ nemohol disponovať s bytom, a prípadnou stratou jeho hodnoty v čase

do konečného rozhodnutia súdu, nie je príčinná súvislosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka.
Nie je zrejmé, na základe akých úvah súd dospel k záveru, že navrhovateľ kúpil byt v dražbe za
účelom ďalšieho predaja; obchoduje síce s nehnuteľnosťami, ale uvedené samo osebe taký záver
neodôvodňuje.
Nepreskúmateľným označili odvolatelia aj záver o výške spôsobenej škody. Jej vyhodnotenie na základe

všeobecných konštatovaní zo štatistických zistení NBS je nepoužiteľné, taký dôkaz nebol v konaní
vôbec vykonaný, pri výpočte prípadného ušlého zisku bolo potrebné vychádzať z konkrétnych okolností
týkajúcich sa dotknutej nehnuteľnosti. Neodôvodnený je nárok na úhradu služieb spoločnosti M-Security
s.r.o., ktorá poskytovala navrhovateľovi právne služby, na čo nebola oprávnená v zmysle jej predmetu
podnikania. Navyše nebola preukázaná dôvodnosť vykonania niektorých činností, napríklad doručenie

výzvy o vyprataní v dĺžke 2 hodiny, preverovanie na Krajskom súde v Žiline 2 hodiny atď. Odvolatelia
zhrnuli, že súd jednoducho nekriticky uveril tvrdeniam navrhovateľa a bez riadneho odôvodnenia, ako
sa vysporiadal s ich obranou, rozhodol.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie odporcov, že pre zásahy spoločnosti M-Security s.r.o. byt neužívali;
až do 24.2.2012 byt neumožnili užívať jemu, nehradili ani žiadne náklady spojené s užívaním bytu, ani
mu neumožnili byt prenajať tretej osobe. O odovzdaní bytu odporcami až 24.2.2012 svedčí záznam
vlastnoručne podpísaný odporcom v 2. rade, a až týmto dňom byt začal užívať navrhovateľ. Dovtedy
ho užívali odporcovia, a to bez ohľadu na to, či v ňom aj fakticky bývali alebo nie, a je irelevantné, či

si popri tom prenajali ďalší byt. Nadobudnutie bytu za účelom ďalšieho predaja je zrejmé z predmetu
podnikania navrhovateľa. Náhrada ušlého zisku bola uplatnená vo výške 9 % ročne zo sumy, za ktorú
navrhovateľ byt v roku 2010 vydražil (31.500 eur), a ide o minimálnu sumu, ktorou mohol navrhovateľ
disponovať za dobu 2 rokov (od 1.3.2010 do 1.3.2012). Náklady na služby spoločnosti M-Security s.r.o.
bol navrhovateľ nútený vynaložiť len z dôvodu, že sa odporcovia odmietli vysťahovať z bytu, ktorý užívali

bez akéhokoľvek právneho titulu bezplatne a tento stav sa všemožne snažili udržať.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, a h/, ods.
2 O.s.p.Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí poskytovať dostatočný podklad pre vyhodnotenie správnosti
predmetného rozhodnutia účastníkmi konania (z hľadiska objektívnej možnosti namietať nesprávnosť
záverov súdu), ako i súdom vyššej inštancie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). V dôsledku nedostatočného
odôvodnenia súdneho rozhodnutia dochádza k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, ktorá
skutočnosť zakladá dôvod pre zrušenie takého rozhodnutiu (napr. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

V súdenej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku nepochybne nespĺňa vyššie uvedené nároky naň
kladené z hľadiska jeho preskúmateľnosti. Je totiž nevyhnutné sa stotožniť s názorom odvolateľov,
že absentuje odôvodnenie existencie samotného právneho titulu práva na náhradu škody, osobitne
s poukazom na tú skutočnosť, že je uplatňovaný nárok na náhradu škody, ktorú mal navrhovateľ
utrpieť v dôsledku realizácie práva odporcami im priznaného na základe predbežného opatrenia.

Súd prvého stupňa nevysvetlil, akého protiprávneho konania, porušenia ktorej právnej povinnosti (§
420 ods. 1, eventuálne § 415 Obč. zák., na ktoré ustanovenia sa súd prvého stupňa odvoláva) sa
odporcovia dopustili, pokiaľ ich konaním malo dôjsť ku vzniku majetkovej škody - ušlého zisku na
strane navrhovateľa. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody;
inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to

pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. V súdenom prípade súd prvého stupňa vychádzal z toho,
že navrhovateľ utrpel ujmu - škodu, lebo nemohol byt predať hneď po tom, ako ho nadobudol do
vlastníctva, ale až po tom, čo mu ho odporcovia 24.2.2012 odovzdali. Medzi účastníkmi však nebolo
sporné, že došlo k nariadeniu predbežného opatrenia, ktorým bolo odporcovi (v aktuálnom súdnom
konaní v postavení navrhovateľa) uložené zdržať sa konania, ktorým by mohlo dôjsť k odopretiu práva

navrhovateľov (v aktuálnom súdnom konaní v postavení odporcov) užívať predmetný byt, a ktorým
zároveň bolo zakázané odporcovi (v aktuálnom konaní v postavení navrhovateľa) s predmetným bytom
nakladať, a to uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/150/2010 zo dňa 24.6.2010. Existenciou
predmetného predbežného opatrenia sa súd prvého stupňa v naznačených súvislostiach nezaoberal,
logicky ani nešetril, počas akého obdobia mali odporcovia právo predmetný byt na základe predbežného

opatrenia užívať. Bez právneho dôvodu tak užívali odporcovia predmetný byt počnúc 1.3.2010, keď sa
navrhovateľ stal jeho vlastníkom, najneskôr do okamihu doručenia uznesenia o predbežnom opatrení
účastníkom a následne od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zamietnutí návrhu navrhovateľov
(v aktuálnom konaní v postavení odporcov) o určenie neplatnosti dražby bytu do jeho odovzdania
navrhovateľovi. Inými slovami, neobstojí záver, že odporcovia v predmetnom byte bývali, resp. ho užívali

bezprávnehotitulu,keďžeminimálnevurčitej-prevažnejčastiobdobia,zaktorésinavrhovateľuplatňuje
nároky, mohli predmetný byt užívať na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/150/2010
zo dňa 24.6.2010, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie
Odvolací súd tu zároveň upriamuje pozornosť súdu I. stupňa na ust. § 77 ods. 3 O.s.p.

Nedostatočne odôvodnené je rozhodnutie aj v časti priznanej náhrady škody - náhrady nákladov za
službyspoločnostiM-Securitys.r.o.Súdprvéhostupňavovšeobecnostipoukázalnaobavunavrhovateľa
o svoj majetok - predmetný byt, čo ho malo dôvodne viesť k uzatvoreniu mandátnej zmluvy s uvedenou
spoločnosťou, vôbec sa však nevysporiadal s dôvodnosťou jednotlivých vyúčtovaných úkonov/položiek
mandatára. Okrem toho, obdobne ako (už vyššie) uviedol odvolací súd, i v tejto spojitosti platí,

že nakoľko k uzavretiu mandátnej zmluvy so spoločnosťou M-Security s.r.o. došlo pred nariadením
predbežného opatrenia, okresný súd sa nijako nevysporiadal s otázkou, či navrhovateľ v dôsledku
trvania predmetnej mandátnej zmluvy (predmetom ktorej bolo vykonávanie úkonov mandatárom za
účelom vypratania dotknutého bytu atď) nekonal v rozpore s nariadeným predbežným opatrením
krajského súdu v dobe po nariadení predbežného opatrenia (fakturácia „za vykonanie bezpečnostných

služieb za rok 2010/2011), podľa ktorého sa navrhovateľ mal zdržať konania, ktorým by mohlo dôjsť k
odopretiu práva odporcov užívať predmetný byt.

Existenciu protiprávneho konania odporcov (v kontexte už uvedených súvislostí) a príčinnej súvislosti
so vzniknutou škodou musí prvostupňový súd vyhodnotiť a konštatovať i vo vzťahu k posudzovaným

nákladom na revíziu plynu.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody možno dodať, že sa javí akceptovateľným záver,
že navrhovateľ, vzhľadom na svoj predmet podnikania, nadobudol predmetný byt za účelom ďalšiehopredaja. O správnosti uvedeného záveru svedčí zároveň aj skutočnosť, že toho času je vlastníkom
predmetného bytu osoba odlišná od navrhovateľa, a to na základe kúpnej zmluvy.
Vzhľadom na absenciu odôvodnenia ohľadom danosti základu nároku na náhradu škody - ušlého zisku

sa odvolací súd nezaoberal námietkami odvolateľov ohľadom výšky priznanej náhrady škody - ušlého
zisku.

Čo sa týka jednotlivých čiastkových nárokov navrhovateľa na bezdôvodné obohatenie, je nevyhnutné
uviesť, že (ako správne poznamenali odvolatelia) daňovníkom je vlastník stavby (§ 9 ods. 1 zákona

č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady). Tým za uplatňované obdobie bol navrhovateľ. Plnenie daňovníka nemožno právne kvalifikovať
ako plnenie za niekoho iného, a nadväzne ani uplatňovať nárok na vydanie takého plnenia ako
bezdôvodného obohatenia získaného na úkor daňovníka. Skutkovo navrhovateľ totiž vymedzil svoj
nárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej uhradenej dani z nehnuteľnosti ako plnenie za niekoho iného.

Otázny je tiež základ a rozsah uhradzovacích povinností odporcov v súvislosti s užívaním bytu. Nebolo
medzi účastníkmi sporné, že minimálne od okamihu, ako sa navrhovateľ stal vlastníkom predmetného
bytu, do 29.6.2010 odporcovia v predmetnom byte bývali, čo aj oni samotní potvrdili. Za dané obdobie
je daný základ pre povinnosť uhradiť náklady spojené s užívaním bytu. Za zvyšné obdobie, až do
odovzdania bytu odporcami, však je nárok uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia sporný, nakoľko

odporcoviatvrdilialistinnýmidôkazmipreukazovali,ževbytenebývali(odporcovianebolianinájomcami,
takže navrhovateľ neuhrádzal platby „za nich“). Uvedené je podstatné minimálne vo vzťahu k položkám,
ktoré priamo súvisia s užívaním bytu (napríklad spotreba vody, tepla atď). Súd prvého stupňa sa vôbec
nezaoberal rozsahom opodstatnenosti uplatňovaného nároku navrhovateľa, nediferencoval príslušné
obdobia, nepriradil im zodpovedajúce platby, pokiaľ priznal navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie v

sume 3.223,89 eur titulom úhrady „nájomného a nedoplatkov z omeškania“, vo vzťahu k tejto sume (čo
ju tvorí a za aké obdobie) absentuje v odôvodnení napadnutého rozsudku akákoľvek zmienka (napr.
za r. 2011 pritom z vyúčtovania vyplýva preplatok na nákladoch súvisiacich s užívaním bytu 512 eur -
č.l. 29 spisu).

V ďalšom postupe, po vrátení veci, okresný súd opätovne posúdi opodstatnenosť uplatneného
nároku v jednotlivých položkách čo do základu aj výšky, pričom zohľadní minimálne pripomienky
odvolacieho súdu. Svoje následné rozhodnutie podloží argumentáciou zodpovedajúcou vyššie
opísaným požiadavkám.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.