Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Emília Horňáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6P/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614208886
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614208886.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
X. U., nar. XX.X.XXXX, bydlisko u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: Ž. U., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Senica, Z.W. XX/X a E.
U., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Senica, L. XXX/XX, o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z n i ž u j e výživné otca na maloletého X. U., nar. XX.X.XXXX zo sumy 160,- eur mesačne na
sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výživné je splatné vždy do 15 dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica 11P 64/2013-30 zo dňa 16.10.2013.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 16.10.2014 domáhal
zníženia vyživovacej povinnosti k mal. X., nar. XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti na sumu 160,- € mesačne rozsudkom 11P/64/2013-30 zo dňa 16.10.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť 29.10.2013, sa jeho majetkové a zárobkové pomery podstatne zmenili.
Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu 710,- € mesačne, pričom však za posledné
4 mesiace priemerný mesačný príjem neprekročil sumu 610,- €. Medzi mesačné výdavky navrhovateľa
patria platby za bývanie (nájom, elektrina, plyn) vo výške 209,- €, nevyhnutné náklady na bývanie
(internet, telefón, obedy, cesta do práce) vo výške 59,- €, náklady na syna X. (poistka, benzín - dovoz,
odvoz na zápasy a tréningy), výživné 160,- €. Keďže sa od
6P/29/2014

poslednej úpravy výživného zmenili zárobkové pomery na strane otca, žiadal otec znížiť výživné na dieťa
na sumu 80,- € mesačne.

Matka maloletého sa k návrhu vyjadrila tak, že je ochotná sa dohodnúť na platení výživného, pričom
minimálne výživné požaduje vo výške 130,- € mesačne.

Kolízny opatrovník sa k návrhu vyjadril tak, že neodporúča znížiť výživné na maloletého.

Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. 11P/64/2013-30, potvrdením
o príjme otca zo dňa 15.1.2015, potvrdením o príjme matky zo dňa 9.1.2015, správou Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, výsluchmi účastníkov konania, a zistil tento stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 11P/64/2013-30 zo dňa 16.10.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 29.10.2013, mal súd preukázané, že súd určil výživné otca na mal. X. na sumu
160,- €.

Správou kolízneho opatrovníka zo dňa 12.1.2015 mal súd preukázané, že mal. X. pochádza z
manželstva účastníkov konania, ktoré bolo rozvedené rozsudkom 11P/64/2013-30 zo dňa 16.10.2013.
Matka býva spolu s maloletým v 2-izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Byt je štandardne zariadený a
maloletý má vytvorené vhodné podmienky pre prípravu na vyučovanie a trávenie voľného času. Matka
je zamestnaná ako ergoterapeutka v Domove dôchodcov v Senici. Maloletý X. navštevuje 5. ročník II. ZŠ
Senica, stravuje sa v školskej jedálni - 20,- € mesačne. Aktívne hráva futbal za FK Senica, kým polročné
členské je 30,- €. Maloletý tiež navštevuje alergologickú ambulanciu, pričom užíva lieky za 50,- € ročne.
Maloletý dostáva vreckové v sume 15,- € mesačne , kredit na mobil 7,- € na 2-3 mesiace. Náklady na
bývanie predstavujú 140,- € nájom, 15,- € elektrina, 33,- € internet + TV Magio, 4,60 € SIPO. Otec výživné
platí pravidelne. Kolízny opatrovník neodporúča znížiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu.

Z potvrdenia o príjme otca zo dňa 15.1.2015 súd zistil, že otec má čistý mesačný príjem za rok 2014
vo výške 651,80 €.

Z potvrdenia o príjme matky zo dňa 9.1.2015 súd zistil, že matka dosiahla priemerný čistý mesačný
príjem za rok 2014 vo výške 486,36 €.

Výsluchom matky mal súd preukázané, že táto si je vedomá tej skutočnosti, že otec prispieva nad rámec
bežného výživného synovi. Matka je ochotná sa dohodnúť s otcom, že pre prípad, že bude viac synovi
poskytovať v naturálnych dávkach, tak môže zaplatiť nižšie výživné, ale minimálne výživné, ktoré chce,
aby jej navrhovateľ posielal na účet, je suma 130,- €. Nejedná sa pritom o zníženie výživného, ale o to,
že dá voľný priestor otcovi, aby mohol synovi určité platby robiť on sám v čase, keď sú so synom spolu.
Príjem matky sa zvýšil o 154,- € brutto, netto príjem má 486,36 €. Matka si však zabezpečovala vlastné
bývanie, keď bývajú v 2-izbovom byte. Mesačné náklady na bývanie majú 188,- €, plus SIPO 4,60 €. Na
byt si zobrala úver 36.500 €, ktorý spláca po 161,- € mesačne. Keď si odpočíta od

6P/29/2014

príjmu úver a náklady na bývanie, zostáva jej 137,- €. Býva v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý
jej prispieva na bývanie cca 100,- € mesačne.
Z výsluchu otca súd zistil, že jeho zárobkové pomery sa zmenili, keď zarába o cca 52,- € mesačne menej
ako v čase rozvodu manželstva a zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Syn trávi s otcom
veľa voľného času, prispieva mu nad rámec bežného výživného minimálne 70,- €. Okrem stravy, ktorú
mu otec poskytuje, keď je u neho a kupuje mu aj časť ošatenia. Syn sa zdržiava viac u otca preto, že
matka má priateľa, ktorého tam syn nechce. So synom má veľmi dobrý vzťah, prespáva u otca. Otec
býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Má náklady spojené s bývaním vo výške
cca 230,- €. Je zdravý, nemá zvýšené náklady na bežný spôsob života. Úver nemá a neplatí si poistku.
Náklady na výživné a náklady spojené s bývaním má 350,- €, pričom mu zostáva v podstate 150,- €, z
čoho dáva nad rámec bežného výživného synovi. Otec má tiež auto, za ktoré platí zákonnú poistku, keď
za telefón platí cca 12,- €. Za rok 2014 má príjem 651,80 €.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak sa mohlo začať i bez návrhu.
6P/29/2014

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný
dôvodne len v časti, ktorej súd vyhovel.

V konaní mal súd preukázané, že výživné otca na mal. X., nar. XX.X.XXXX, bolo naposledy určované
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 11P/64/2013-30 zo dňa 16.10.2013, keď výživné otca na
maloletého bolo určené na sumu 160,- € mesačne. Súd mal tiež ďalej preukázané, že od tejto doby už
nebolo výživné na maloletého upravované, pričom však zárobkové a majetkové pomery otca sa zmenili
natoľko, že to odôvodňuje zníženie výživného. Otec maloletého dosahuje v súčasnosti príjem okolo 600,-
€ mesačne, pričom v čase rozhodovania súdu o súčasnej výške výživného v sume 160,- € dosahoval
príjem približne 710,- € mesačne. Súd pritom prihliadal aj na vzťah otca k maloletému, keď podľa § 62
ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Maloletý je síce zverený do výlučnej osobnej starostlivosti matky,
avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý má s otcom pozitívny vzťah, trávi s nim viac ako
polovicu svojho voľného času, prespáva u neho, v dôsledku čoho dochádza k ďalšiemu neúmernému
zvyšovaniu finančných nákladov otca na maloletého nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti.
Súd tak vzhľadom na majetkové pomery oboch rodičov, ale aj s poukazom na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará, tak ako to ustanovuje § 62 ods. 4 Zákona o rodine, znížil vyživovaciu
povinnosť otca k maloletému na sumu 130,- €. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a vzhľadom k tomu,
že konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti možno začať aj bez návrhu, súd rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
6P/29/2014

zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.