Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/266/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232535
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4112232535.2

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Balegovou, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich
Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o
náhradu škody vo výške 2.202,54 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 440,51 eura, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
z titulu majetkovej škody sumu 2.202,54 eura a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 440,51 eura. Ako

uviedol, v právnej pozícii oprávneného navrhol v exekučnom konaní zvolenému súdnemu exekútorovi
postupom podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom: S. I., R..
XX.XX.XXXX (povinný). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX XXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil podaný návrh na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nitra (ďalej len „exekučný súd“) a

požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že
prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
20.07.2012, pričom konanie začalo dňa 19.03.2012, a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí

zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 123 dní). Opísaný postup exekučného súdu hodnotí
navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. O všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení upovedomenia
o začatí exekúcie. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si preto uplatňuje
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu

v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere a nemôže tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zostrany exekučného súdu. Nemajetková ujma predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom a
má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ mohol v

prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho
pohľadávky spolu s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.
Navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tejto

žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že žalobu považuje za právne
neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na
nedostatky žaloby, neuvedenie spisovej značky príslušného exekučného konania, neuvedenie dátumov

doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumov, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepripojil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
existenciupredmetnéhoexekučnéhokonania,vznikskutočnejškodyanemajetkovejujmy.Celúdôkaznú
povinnosť prenáša na súd, hoci dôkazné bremeno znáša on sám. Zo žalobného návrhu nie je
jednoznačne zrejmé, na základe akého titulu si navrhovateľ škodu uplatňuje, či ide o nárok z titulu

nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Odporca zastáva
názor, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní,
túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Navrhovateľ si vo
vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť

tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania, v dôsledku čoho odporca nepovažuje existenciu prieťahov
v konaní za preukázanú. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody mu boli
doručené dňa 23.04.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu
doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ
neposkytol súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho ho

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za predbežne neprerokovaný. V prípade, ak
mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto
nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na

uvedené odporca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k
uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009 (t. j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
Ďalej uviedol, že pri posudzovaní otázky údajného nesprávneho úradného postupu vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, je v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012

Z. z. explicitne uvedené, z čoho je možné vychádzať. Prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov
podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo
strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či

rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011, v zmysle ktorého pätnásťdňová lehota od
doručenia žiadosti na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d). V samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský

rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej
republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová
„rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenia litery zákona, aby sa
predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii toho,
čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku

sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011. Zo samotnej dikcie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota pätnástich dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Pätnásťdňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, pätnásťdňová lehota neplatí a ani sa
logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného

titulu. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých

okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na
výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup súdu,
ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Na

základe všetkých vyššie uvedených skutočností je odporca toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal,
že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a preto neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po
uplynutí pätnásťdňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou, ako aj nemajetkovou ujmou.

Súd pojednával dňa 05.11.2014 v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a
odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Právny
zástupca navrhovateľa svoju neúčasť vopred ospravedlnil z dôvodu kolízie s termínmi pojednávaní
na Okresnom súde Považská Bystrica v oddelení 7C a 8C od 10.15 hod. do 13.30 hod., a keďže

navrhovateľ trvá na jeho účasti a vylučuje substitúciu, žiadal súd, aby sa nekonalo v jeho neprítomnosti.
Z dôvodu kolízie s inými termínmi pojednávaní na Okresnom súde Martin a Okresnom súde Lučenec
žiadal ospravedlniť svoju neúčasť aj na predchádzajúcom pojednávaní nariadenom na deň 03.09.2014
a hoci bol v predvolaní upozornený, že osobnú účasť jeho štatutárneho zástupcu, prípadne povereného
koncipienta na ďalšom pojednávaní považuje súd za nevyhnutnú, nik sa tohto pojednávania opäť

nezúčastnil. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne neospravedlnil a ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Z pripojenej fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX vyplýva, že
dňa02.05.2012bolaOkresnémusúduNitradoručenážiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého
so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod č. E. XXXX/XX
vexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,Pribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,
proti povinnému: S. I. A., R.. XX.XX.XXXX, J. W. XXXX/XX, XXX XX K., X.: XX XXX XXX, pre vymoženie

istiny vo výške 711,19 eura s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného
titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 13.09.2011 pod sp. zn. SR XXXXX/XX.

Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 04.07.2012 pod č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Po podaní
odvolania oprávneným Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28.06.2013 pod č. k. XCoE/XX/XXXX-XX
napadnuté uznesenie potvrdil a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení
vydaného uznesenia okrem iného uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i
bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tomto smere poukázal na rozsudok
súdnehodvoravoveciC-40/2008,AsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristinaRodríguesNogueira.
Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí následne i
bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Súd je povinný ex

offo skúmať neprijateľnosť podmienok upravených v rozhodcovskej doložke v rámci vnútroštátnych
procesných pravidiel a môže takéto posúdenie vykonať aj v rámci obdobných opravných prostriedkov.
Odvolací súd mal za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko zaväzuje
povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi a celý postup odrozhodcovskej doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si takýmto spôsobom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo
zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považoval

odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto
bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu
rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal

ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Obidve uznesenia
nadobudli právoplatnosť dňa 03.12.2013.

Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného E. B. C. D., U. Ú.I., A. P. X, XXX XX D., vyplýva, že
vypracovanie tohto posudku si objednal navrhovateľ. Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody,

ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov
Slovenskej republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a
nečinnosťou,čizbytočnýmiprieťahmivexekučnomkonaníprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V znaleckom
posudku sa uvádza, že výpočet škody určil zadávateľ znaleckého posudku na obdobie rokov 2009 až

2012. Výpočet škody obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady
na úpravu informačného systému, náklady na telekomunikačné služby a poštovné. Znalecký posudok
bol vypracovaný vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. V závere
znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov,
nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému realizoval výpočet

majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom táto je diferencovaná podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP v poradí položka a suma v eurách na jednu
žalobu: mzdové náklady 4,15 eura, náklady na tlač 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému
13,86 eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t. j. celkom
30,76 eura; žaloby ZE v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu: mzdové náklady 5,07 eura,

náklady na tlač 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eura, náklady na poštovné
3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t. j. celkom 31,68 eura.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 02.05.2012, kedy
bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods.1 písm. a) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má

ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo

dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 02.05.2012, kedy
bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento

návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 cit. zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do

15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) cit. zákona, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.
Pokiaľ ide o námietku odporcu týkajúcu sa neúplnosti žalobného návrhu, v tejto súvislosti súd
poznamenáva, že nebolo potrebné vyzývať navrhovateľa na odstránenie vád podania podľa § 43 ods.
1 O. s. p., nakoľko žaloba mala všetky potrebné náležitosti a pravdivosť tvrdených skutkových okolností
si súd mal možnosť overiť z pripojenej fotokópie exekučného spisu. Na námietku premlčania vnesenú

odporcom súd neprihliadol, nakoľko od márneho uplynutia zákonnej lehoty 15 dní na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do doručenia návrhu na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody odporcovi neuplynuli tri roky. Z vyjadrenia odporcu k žalobnému návrhu
vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa
23.04.2012. Keďže navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 27.09.2012, teda ešte pred uplynutím

šesťmesačnej lehoty od prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedená
lehota už uplynula a tým, že nárok navrhovateľa nebol uspokojený, bolo možné v súdnom konaní o tejto
žalobe rozhodnúť.Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom

konkrétne spočíva škoda, t. j. majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom.
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou cit. zákon č. 514/2003 Z.
z. nevysvetľuje. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou

vzťah príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všetkých súvislostí a
skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený
a nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Pre vznik zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa
vyžadujesplnenietrochpredpokladovsúčasne:nesprávnyúradnýpostupštátnehoorgánu,nemajetková
ujma, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a nemajetkovou ujmou.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu
nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, ak samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého vznikla navrhovateľovi škoda, navrhovateľ považuje
nevydanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci vedenej u súdneho

exekútora pod č. E. XXXX/XX do 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti exekučnému súdu. Navrhovateľ
v tejto súvislosti poukázal na to, že o žiadosti o udelenie poverenia bolo rozhodnuté dňa 20.07.2012,
pričom konanie začalo dňa 19.03.2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby
(omeškanie viac ako 123 dní), hoci v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.
Z pripojenej fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX mal súd
preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému S. I. A., R.. XX.XX.XXXX, J. W. XXXX/XX, XXX XX K., X.:
XX XXX XXX, pre vymoženie istiny vo výške 711,19 eura s príslušenstvom, a to na základe návrhu

oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 13.09.2011 pod sp. zn.
SR XXXXX/XX. Dňa 02.05.2012 bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod č. EX XXXX/XX, ktorú súd zamietol uznesením
zo dňa 04.07.2012 pod č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

03.12.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.06.2013 pod č. k. XCoE/XX/XXXX-
XX.
V uvedenej exekučnej veci bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný ex offo skúmať už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a zisťovať tiež to, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne

uzavretej rozhodcovskej zmluvy, od ktorej sa právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodzuje.
Predpokladom tejto právomoci je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky. Exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu a rozhodcovskej doložky
uvedenej v úverovej zmluve dospel k záveru, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom,
nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi a

celý postup od rozhodcovskej doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si takýmto spôsobom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek
plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky
považoval odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa,
a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní už v

štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý pre
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu ani nemal byť vydaný.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že zo strany Okresného súdu Nitra
nedošlo v predmetnej exekučnej veci k nesprávnemu úradnému postupu tým, že súd nerozhodol v

lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti
súd poznamenáva, že procesná lehota 15 dní je v § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku
upravená len pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 vety tretejExekučného poriadku nevyplýva, že by sa táto lehota mala vzťahovať aj na prípad, ak exekučný súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, čo sa v exekučnej veci pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX

aj reálne stalo. V právnom stanovisku Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedenom v uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2013 pod sp. zn. II. ÚS 248/2013 sa uvádza:
Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala
vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon

takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred
01.06.2010). V posudzovanej exekučnej veci súd konal bez zbytočných prieťahov, ktoré by v predmetnej
veci konštatoval iný príslušný orgán a rozhodol v primeranej lehote dňa 04.07.2012. Navrhovateľ v
konaní nepreukázal, že by za obdobie od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až do rozhodnutia o nej vynaložil osobitné náklady na správu pohľadávky, na udržiavanie a správu
jeho informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde. V exekučnom spise sa žiadne urgencie a ani žiadosti o informácie o stave konania nenachádzajú.
Vzhľadom na primeranosť lehoty, v ktorej súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol, preto nemohlo
dôjsť ani k nemajetkovej ujme tvrdenej navrhovateľom. Za účelom preukázania výšky spôsobenej

škody navrhovateľ predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014, ktorý však nereflektuje na údajnú škodu
vzniknutú mu v označenom exekučnom konaní, ale sa len všeobecne vzťahuje na škodu ohraničenú
na obdobie rokov 2009 až 2012. Súd sa výškou škody vyčíslenou v tomto posudku bližšie nezaoberal,
keďže nezistil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ku ktorému
nedošlo a škodou, resp. nemajetkovou ujmou, ktorú mal navrhovateľ nerozhodnutím exekučného súdu

v zákonnej lehote údajne utrpieť.
Nakoľko sú podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom stanovené kumulatívne a žiadnu z nich navrhovateľ v konaní nepreukázal, nemôže
byť daná zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto konaní.
Súd preto podaný návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

aktakémutoúčastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že súd návrh zamietol, mal odporca v konaní úspech, a preto má proti navrhovateľovi

právo na náhradu trov konania. Odporca si síce náhradu trov konania od navrhovateľa uplatnil, no
nakoľko si ich nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo spisu mu žiadne
trovy nevyplývajú, súd mu ich náhradu s poukazom na cit. § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal. Súd v tomto
prípade nie je viazaný svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi v rozsudku, ktorý
vyhlásil a ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,