Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Er/1013/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112228252
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Králiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6112228252.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta
8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská
Bystrica, proti povinnému E. K., X.. XX. XX. XXXX, L. H. XX, XXX XX L. L., podnikajúci pod obchodným
menom Juraj Remiar - REMAX s miestom podnikania Mládežnícka 27, 974 04 Banská Bystrica, IČO:
33 897 549, na vymoženie pohľadávky vo výške 250,39 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym

exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad Lučenec, so sídlom T. Vansovej 2, 984 01
Lučenec, pod sp. zn. EX 3343/2012, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,90 Eur a to v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
250,39 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom
Bratislava, pobočka Banská Bystrica, č.k. 700-2112565712-GC04/12 zo dňa 12.09.2012.

Poverením č. 5601 * 094160 zo dňa 16.11.2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Janu Debnárovú, Exekútorský úrad Lučenec, so sídlom T. Vansovej
2, 984 01 Lučenec, ktorá ju vedie pod sp. zn. EX 3343/2012.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 28.10.2013, súdny exekútor podal podnet na
zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti
povinného. Súdu zároveň predložil aj vyčíslenie trov exekúcie spolu s exekučným spisom EX 3343/2012.

Súd zo spisového materiálu exekučného spisu mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná
lustráciamajetkuzaspolupráceapomociosôbpovinnýchsúčinnosťoupodľa§34Exekučnéhoporiadku,
z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Na základe poskytnutých súčinností
súdny exekútor zistil, že povinný nemá žiadne aktívne bankové účty. Lustráciou nehnuteľného majetku
povinného bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Preverovaním

evidencie motorových vozidiel bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadnych
motorových vozidiel. Zo súčinnosti Sociálnej poisťovne bolo vyplýva, že povinný nepoberá dávky v
nezamestnanosti ani dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný
majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku
uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených
v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v

predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.Podľa § 243b ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 08.11.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu exekučného
spisu, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 71,99 Eur, /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada

hotových výdavkov 26,80 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 12,00 Eur/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej

hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste
aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému
uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v

znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa§23ods.1vyhláškynáhradazastratučasupatrísúdnemuexekútorovipriúkonochvykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste

do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za
výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň
úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu

odmenu.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen
účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd
mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny

exekútor si vyúčtoval hotové výdavky v celkovej výške 26,80 Eur, z toho poštovné 21,90 Eur, poplatky
1,40 Eur a kancelárske potreby 3,50 Eur.

Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 21,90 Eur. Súd
neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za doručovanie písomností v prípadoch, v
ktorých sa v predloženom exekútorskom spise nenachádzajú doručenky, resp. nedoručené zásielky

z doručovania poštovým doručovateľom (príp. ich doručenie nevyplýva priamo zo súdneho spisu).
Exekútor nepreukázal nespochybniteľnú výšku sumy, ktorej vynaloženie bolo v danom prípade potrebné
na doručenie predmetných písomností exekútorským úradom. Súd opätovne uvádza, že súdnemu
exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne
vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverne preukázaná.

Predložený exekútorský spis obsahuje dve (2) vykázané doručenky, potvrdzujúce doručenie zásielok
prostredníctvom pošty, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu v plnej výške. V zmysle
platného cenníka Slovenskej pošty, a.s. (www.cennik.posta.sk), poštovné za doručenie vyššie
uvedených poštových zásielok predstavuje 3,50 Eur (2 x 1,75 Eur). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi
náhradu za poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonane exekúcie súdu, nakoľko

toto doručovanie bolo preukázané doručenkou súdneho exekútora, a teda v tomto prípade nešlo o
doručovanie prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., ale súdnym exekútorom osobne do podateľne
súdu. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné za doručovanie príkazu na začatie exekúcie do
Prima banky Slovensko, a.s., avšak len v alikvotnej čiastke, vo výške 0,16 Eur z dôvodu, že v jednej
obálke boli doručované viaceré listiny (1,75 Eur : 11). Súd teda uznal súdnemu exekútorovi hotové

výdavky za poštovné vo výške 3,66 Eur a vo zvyšnej časti (18,24 Eur) súd vyúčtovanú náhradu hotových
výdavkovzapoštovnésúdnemuexekútorovinepriznalzdôvodu,ževtejtočastinebolaichvýškanáležite
preukázaná.

Súd na základe neúčelnosti nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,50

Eur za hotové výdavky - kancelárske. Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu,
príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe
čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má
za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd priznal
súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd uvádza,

že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných
výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti,
ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu
náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v
konkrétnejvýške.Pokiaľvexekútorskomspisetakétodokladyobsiahnuténiesú,nemôžeichsúdvrámci

náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora,
bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa
odmeňovania súdnych exekútorov.

Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie

neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za
výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady
vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške;
žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený

v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010,
17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40
zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi
v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 45,90 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada
hotových výdavkov 5,06 Eur (poštovné 3,66 Eur, poplatky 1,40 Eur), 20 % DPH z celých trov (38,25

Eur), t.j. 7,65 Eur/.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§
171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už
neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.