Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/123/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217448
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217448.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanými návrhmi voči žalovanému účastníkovi domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach
vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobných návrhoch uviedol,
že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a
súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa

žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných
konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením sp.zn. 4C/123/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012
tunajší súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené
na návrh žalobcu pod sp. zn. 4C/123/2012, 4C/141/2012, 4C/142/2012, 4C/159/2012, 4C/160/2012,

4C/181/2012, 4C/186/2012, 4C/195/2012, 4C/229/2012, 4C/243/2012, 4C/245/2012, 4C/255/2012,
4C/320/2012, 4C/322/2012, 4C/337/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 4C/123/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca

v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá

má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia

a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu

takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri

určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo

v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje

ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca

uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že

dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj

bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho

doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal

svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v

celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci vytýčené na 12.6.2014 nedostavili. U oboch mal súd
doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov
zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná

nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do
rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4NcC/29/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne
z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach uznesením č.k.
4NcC/29/2012-14 zo dňa 22. októbra 2012. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen

pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Žalobca v tomto konaní už požiadal o prerušenie konania
z dôvodu, že podal na Ústavný súd SR sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a osobitne práva na zákonného sudcu podľa § 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR,
ako aj základné práva na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. O prerušenie konania požiadal podaním zo dňa 10.5.2013

a pred pojednávaním vytýčeným na deň 16.5.2013 žiadal termín pojednávania zrušiť. K tomuto podaniu
na prerušenie konania zo dňa 10.5.2013 predložil rovnopis sťažnosti podanej na Ústavný súd SR vo
veci sp.zn. 4NcC/29/2012. O návrhu na prerušenie konania tunajší súd rozhodol uznesením sp.zn.
4C/123/2012-60 zo dňa 21. mája 2013, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.
5Co/319/2013-83 zo dňa 12.12.2013 nadobudlo právoplatnosť 20.1.2014. Vzhľadom na uvedené a na

to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol a to uznesením č.k.
4C/123/2012-60 zo dňa 21.5.2013, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia
pojednávania aj vzhľadom na skutočnosť, že o ústavnej sťažnosti žalobcu bolo rozhodnuté uznesením
Ústavného súdu SR IV.ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, keď aj sťažnosť voči uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 4NcC/29/2012 bola odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR

na jej prerokovanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.

Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu a v konaniach ZE notárske zápisnice.
Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul a prevažne aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej
bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Zo spisu tunajšieho súdu 10Er/684/2010 (týka sa spisu 4C/123/2012 - žaloba označená ISTINA RS)
súd zistil, že dňa 4.8.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej P. E. pre vymoženie istiny 193,15
eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.

SR 22372/2009 zo dňa 18.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.6.2010 a vykonateľnosť 24.6.2010.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 30.10.2010. Uznesením zo dňa 2.11.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania podaného oprávneným vo veci rozhodoval Krajský
súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 11CoE 49/2011-37 zo dňa 16.3.2011 odvolacie konanie zastavil

v dôsledku späťvzatia odvolania oprávneným. Uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 3.11.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2011
a následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bolo exekučné konanie uznesením č.k.
10Er/684/2010-40 zo dňa 10.5.2011 zastavené. O žiadosti exekútora na udelenie poverenia na výkon
exekúcie bolo rozhodnuté v lehote.

Z registra tunajšieho súdu a príslušných uznesení spisu 10Er/439/2010 - v súčasnosti sa spis nachádza
na Krajskom súde v Košiciach (týka spisu 4C/159/2012 - žaloba označená ako ISTINA RS) súd zistil, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 16.7.2010.Súd uznesením zo dňa 2.9.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. V dôsledku odvolania rozhodoval
vo veci Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 22.7.2011 prvostupňové uznesenie zrušil a
uložil prvostupňovému súdu vyžiadanie zmenky od oprávneného, ktorá bola podkladom pre vydanie

exekučného titulu. Súčasne poukázal na právo Európskej únie. Ďalším uznesením zo dňa 2.10.2010
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.8.2011. Následne uznesením č.k. 10Er/439/2010-29 zo dňa 26.9.2011 bolo exekučné konanie
zastavené a exekučný súd rozhodol o trovách exekúcie.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/518/2011 (týka sa spisu 4C/160/2012 - žaloba označená
ako ISTINA RS) súd zistil, že dňa 19.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola
spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej T. K. pre
vymoženie istiny 869,61 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. SR 03178/09 zo dňa 3.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.7.2009
a vykonateľnosť 23.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená tunajšiemu súdu dňa 3.8.2011. Súd podaním zo dňa 17.8.2011 žiadal oprávneného o
predloženie zmluvy o úvere č. 7480252. Oprávnený reagoval podaním zo dňa 5.9.2011, ktoré došlo
na súd 13.9.2011 a zmluvu o úvere zo dňa 23.5.2008 vrátane všeobecných podmienok poskytnutia
úverupredložil.Uznesením10Er/518/2011-13zodňa16.9.2011súdčiastočnezamietolžiadosťsúdneho
exekútora o udelenie poverenia v časti nad istiny 221,02 eur, nad 5 % úrok z omeškania zo sumy 207,09

eur od 10.12.2008 do 11.4.2011, nad 9 % úrok z omeškania zo sumy 207,09 eur od 12.4.2011, nad
trovy konania 227,54 eur a v časti nad trovy exekúcie oprávneného vo výške 56,03 eur. Súčasne v ten
istý deň t.j. 16.9.2011 bolo vydané poverenie na vymoženie istiny 221,01 eur, úrokov z omeškania vo
výške 5 % zo sumy 117,09 eur od 10.12.2008 do 11.4.2011, vo výške 9 % zo sumy 207,09 eur od
12.4.2011 do zaplatenia, trov konania 227,54 eur, trov exekúcie oprávneného 56,03 eur a trov exekúcie.

Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o čiastočnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora súd
uznesením zo dňa 30.11.2011 v časti, v ktorej bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnutá, exekučné konanie zastavil.

Zo spisu 10Er/846/2010 (týka sa spisu 4C/186/2012) - žaloba označená ako ISTINA RS, bolo

zistené, že 2.11.2010 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnej Z. F. pre vymoženie istiny 487,56 eur s príslušenstvom a to na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 08883/09 zo dňa 25.8.2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť 11.10.2010 a vykonateľnosť 14.10.2010. Žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 22.12.2010. Uznesením

č.k. 10Er/846/2010-9 zo dňa 28.12.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.1.2011. Následne uznesením zo dňa 27.1.2011 bolo exekučné
konanie zastavené.

Zo spisu tunajšieho súdu 10Er/522/2011 (pripojeného k spisu 4C/195/2012) - žaloba označená ako

ISTINA RS bolo zistené, že 24.5.2011 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie povinnému S. A. pre vymoženie istiny 509,86 eur s príslušenstvom a
to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 03801/2010 zo
dňa 13.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.5.2010 a vykonateľnosť 3.6.2010. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 3.8.2011.

Uznesením č.k. 10Er/522/2011-10 zo dňa 17.8.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.9.2011. Následne uznesením zo dňa 23.9.2011 bolo
exekučné konanie zastavené.

Zo spisu 10Er/275/2011 (pripojeného k spisu 4C/229/2012) - žaloba označená ako ISTINA RS bolo

zistené, že 6.4.2011 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnej Z. S. pre vymoženie istiny 526,-- eur s príslušenstvom a to na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 14176/2010 zo dňa 28.1.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť 14.2.2011 a vykonateľnosť 17.2.2011. Žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 5.5.2011. Uznesením

č.k. 10Er/275/2011-10 zo dňa 10.5.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.6.2011. Následne uznesením zo dňa 1.8.2011 bolo exekučné
konanie zastavené.Zo spisu 10Er/823/2010 (pripojeného k spisu 4C/245/2012 - žaloba označená ako ISTINA RS) bolo
zistené, že 28.9.2010 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnej Z. A. pre vymoženie istiny 875,60 eur s príslušenstvom a to na základe

exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 05886/2010 zo dňa 26.7.2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť 16.8.2010 a vykonateľnosť 19.8.2010. Žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 9.12.2010. Uznesením
č.k.10Er/823/2010-10zodňa21.12.2010súdzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.1.2011. Následne uznesením zo dňa 27.1.2011 bolo exekučné

konanie zastavené.

Zo spisu 10Er/91/2011 (pripojeného k spisu 4C/255/2012 - žaloba označená ako ISTINA RS) bolo
zistené, že 3.2.2011 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnej A. D. pre vymoženie istiny 340,-- eur s príslušenstvom a to na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 11103/2010 zo dňa 22.11.2010,

ktorý nadobudol právoplatnosť 13.12.2010 a vykonateľnosť 11.12.2010. Žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 21.2.2011. Uznesením
č.k. 10Er/91/201-10 zo dňa 24.2.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.3.2011. Následne uznesením zo dňa 5.5.2011 bolo exekučné
konanie zastavené.

Zo spisu tunajšieho súdu 10Er/312/2009 (spis pripojený k spisu 4C/243/2012 - žaloba označená ako
NZP) súd zistil, že dňa 28.5.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom krutým bola spísaná
zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej P. E. pre vymoženie
istiny 539,72 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Exekučným titulom bol rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 10918/08
zo dňa 7.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2008 a vykonateľnosť dňa 27.11.2008.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená
10.6.2009. Súd výzvou zo dňa 17.6.2009 vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy č.
XXXXXXX zo dňa 14.12.2007 a všeobecných obchodných podmienok s poukazom na § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený výzvu prevzal 26.6.2009 a podaním z
21.9.2009zmluvusúduvrátanevšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveruzaslal.Podanímz23.9.2009
oprávnený žiadal o informáciu o stave exekučného konania napriek tomu, že iba dňa 21.9.2009 súdu
zaslal požadované listiny. Súd vyzval dňa 6.10.2009 oprávneného, aby do 7 dní oznámil, aká suma

bola povinným uhradená pred začatím rozhodcovského konania do podania návrhu na vykonanie
exekúcie. Oprávnený reagoval podaním, ktoré došlo na súd 30.9.2009 tvrdením, že všetky platby
uhradené povinným pred vydaním rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu boli zohľadnené pri vydané
tohto rozsudku ako exekučného titulu. Súd uznesením č.k. 10Er/3127/2009-15 zo dňa 29.11.2009
exekučné konanie zastavil. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v

Košiciach, ktorý uznesením č.k. 2CoE 175/2010-25 zo dňa 31.8.2010 prvostupňové rozhodnutie zrušil,
prikázal súdu prvého stupňa rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a túto
žiadosť buď zamietnuť alebo exekútorovi poverenie vydať. Súdu prvého stupňa bolo vytknuté procesné
pochybenie. Uznesením č.k. 10Er/312/2009-31 zo dňa 25.10.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia zamietol nad istinu 86,30 eur, nad úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 86,30 eur

od 22.7.2008 do zaplatenia, nad trovy oprávneného v exekúcie vo výške 46,39 eur. V dôsledku odvolania
oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 12CoE 101/2010-46 zo
dňa 30.12.2010 prvostupňové uznesenie potvrdil. Uznesením zo dňa 22.2.2011 bolo exekučné konanie
zastavenévčasti,vktorejbolaprávoplatnezamietnutážiadosťexekútoraovydaniepovereniaa6.4.2011
bolo vydané poverenia na vymoženie istiny 86,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od

22.7.2008 do zaplatenia, trov oprávneného v exekúcii 46,39 eur, trov konania 160,65 eur a trov exekúcie.

Zo spisu 10Er/335/2010 (týka sa spisu 4C/322/2012 - žaloba označená ako NZP) súd zistil, že dňa
16.4.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z. R. pre vymoženie istiny 1 095,39 eur s

príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 14952/09 zo dňa 29.9.2009.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená
28.5.2010. Uznesením zo dňa 10.8.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúciezamietol. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý
uznesením č.k. 5CoE 51/2010-24 zo dňa 29.11.2010 potvrdil prvostupňové uznesenie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17.1.2011. Následne uznesením zo dňa 22.2.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

Z registra tunajšieho súdu a príslušných uznesením spisu 10Er/457/2009 (týka sa spisu 4C/337/2012
- žaloba označená ako NZP) súd zistil, že dňa 6.8.2009 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora
na vydanie pre vymoženie istiny 1 143,20 eur s príslušenstvom proti povinnej Z. Q.. Súd výzvou zo dňa
14.8.2009 (referát 7.8.2009) vyzval súdneho exekútora na predloženie úverovej zmluvy č. XXXXXXX

zo dňa 21.10.2008 a všeobecných obchodných podmienok s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Oprávnený 23.9.2009 žiadal informáciu o stave exekučného konania, pričom
súd podaním z 23.11.2009 oznámil oprávnenému, že o žiadosti o vydanie poverenia bude rozhodnuté po
predloženíúverovejzmluvy.Oprávnenýúverovúzmluvunepredložilapretosúdurgenciouzo17.12.2009
opätovne žiadal o predloženie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok s poukazom

na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dňa 15.4.2010 bolo vydané poverenie pre
vymoženie istiny 1 140,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 135,24 eur
od 23.11.2008 do zaplatenia, trov konania 273,10 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní
85,28 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur a trov exekúcie.

Zo spisu 10Er/595/2008 (týka sa spisu 4C/320/2012- žaloba označená ako NP) súd zistil, že dňa
29.10.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej B. Z. pre vymoženie istiny 16 100,-- Sk s
príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.

SR 07495/08 zo dňa 12.8.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.8.2008 a vykonateľnosť 28.8.2008.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 18.11.2008. Uznesením zo dňa 20.11.2008 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia v exekúcii 260,-Sk zamietol a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 1.1.2009. Dňa 2.12.2008, teda v lehote, bolo vydané poverenia podľa žiadosti súdneho

exekútora okrem trov právneho zastúpenia v exekúcii 966,-- Sk, v ktorej časti bola žiadosť súdneho
exekútora zamietnutá. V tejto časti následne súd uznesením zo dňa 14.1.2009 exekúciu čiastočne
zastavil.

Zo spisu 10Er/73/2004 (týka sa spisu 4C/141/2012- žaloba označená ako ZE) súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 11.5.2004.
Exekútor podal žiadosť na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému A.
Č. pre vymoženie istiny 6 000,-- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica N
410/2004, Nz 10456/2004, ktorú vyhotovil notár JUDr. Ondrej Ďuriač dňa 8.2.2004. Súd vydal poverenie
na vykonanie exekúcie dňa 24.5.2004. Dňa 18.11.2010 bol súdu doručený elektronický návrh na zmenu

exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 1.12.2010 bola žiadosť
o zmenu súdneho exekútora doručená pôvodnému exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi na písomné
vyjadrenie, vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekútorského spisu v lehote 10 dní. Exekútor JUDr. Ing.
Karol Mihal oznámil 17.12.2010, že súhlasí so zmenou exekútora, oznámil výšku vymoženej pohľadávky
a vyčíslil výšku trov exekúcie. Uznesením č.k. 10Er/73/2004-19 zo dňa 1.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za

neprípustnú, exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a rozhodol
o trovách exekúcie. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach č.k.
1CoE129/2011-34zodňa20.12.2011potvrdiluznesenievovýrokuovyhláseníexekúciezaneprípustnú,
o zastavení exekúcie a trovách exekúcie a odmietol odvolanie vo výroku o zamietnutí žiadosti o zmenu
súdneho exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.6.2012.

Zo spisu 10Er/71/2005 (týka sa spisu 4C/142/2012- žaloba označená ako ZE) súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 18.3.2005.
Exekútor podal žiadosť na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej B. S.
pre vymoženie istiny 8 100,-- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica N

4438/2004, Nz 80498/2004, ktorú vyhotovil notár JUDr. Jarmila Kováčová dňa 6.11.2004. Súd vydal
poverenie na vykonanie exekúcie dňa 23.3.2005. Dňa 18.11.2010 bol súdu doručený elektronický návrh
na zmenu exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 29.11.2010
bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručovaná pôvodnému exekútorovi JUDr. Ing. KaroloviMihalovi na písomné vyjadrenie, vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekútorského spisu v lehote 10
dní. Exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal podaním zo dňa 10.12.2010, doručené súdu 14.12.2010 oznámil,
že súhlasí so zmenou exekútora, oznámil výšku vymoženej pohľadávky a vyčíslil výšku trov exekúcie.

Uznesením č.k. 10Er/71/2005-16 zo dňa 16.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu
zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a rozhodol o trovách exekúcie. V
dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach č.k. 11CoE 145/2011-26 zo
dňa 31.8.2011 potvrdil uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie
a trovách exekúcie a odmietol odvolanie vo výroku o zamietnutí žiadosti o zmenu súdneho exekútora.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.10.2011.

Zo spisu 10Er/468/2006 (týka sa spisu 4C/181/2012- žaloba označená ako ZE) súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 23.8.2006.
Exekútor podal žiadosť na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z..
U. S. pre vymoženie istiny 72 360,-- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu č. SR 1604/2006 zo dňa 24.5.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.6.2006
a vykonateľnosť 15.6.2006. Uznesením č.k. 10Er/468/2006-10 zo dňa 2.10.2006, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 1.11.2006, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní čo do výšky 6 250,-- Sk zamietol a v tejto časti uznesením zo dňa
16.11.2006 exekučné konanie zastavil. Dňa 8.2.2007 súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil

výrok uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 2.11.2006 tak, že táto žiadosť bola
zamietnutá nie čo do sumy 6 250,-- Sk, ale 2 125,-- Sk. Následne 8.2.2007 vydal uznesenie o čiastočnom
zastavení exekúcie čo do trov právneho zastúpenia 2 125,-- Sk a 26.3.2007 vydal poverenie podľa
pôvodného návrhu exekútora okrem vydania poverenia v časti trov exekúcie vo výške 2 125,-- Sk.
Následne boli vydané ďalšie dve opravné uznesenia a to dňa 29.3.2007, keď sa výška trov právneho

zastúpenia zo sumy 6 250,-- Sk v uznesení č.k. 10Er/468/2006-10 zo dňa 2.10.2006 opravila na 1
825,-- Sk a ďalším uznesením č.l. 30 bol opravený výrok uznesenia zo dňa 16.11.2006, ktorým sa
taktiež opravila nesprávna číslica na číslicu 1 825,-- Sk. Dňa 8.10.2009 bol súdu doručený návrh na
zmenu exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 13.11.2009
bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená pôvodnému exekútorovi Mgr. Rudolfovi Dulinovi na

písomné vyjadrenie, vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekútorského spisu v lehote 10 dní. Exekútor
vyjadrením, ktoré došlo 7.12.2009 reagoval, nesúhlasil so zmenou exekútora a žiadal, aby JUDr. Rudolf
Krutý, bývalý zamestnanec oprávneného bol z rozhodovania veci vylúčený. Súd opätovne urgoval
predloženie spisového materiálu a špecifikáciu trov exekúcie podaním zo dňa 18.2.2010, dňa 9.3.2010
bol súdu predložený spis EX 445/2006 a vyčíslené trovy exekúcie. Následne súd 11.3.2010 žiadal

oprávneného, aby v lehote 7 dní oznámil, či JUDr. Rudolf Krutý bol ich zamestnancom, ak áno, v akom
časovom období a v akej pozícii. Oprávnený reagoval podaním, ktoré došlo súdu 17.5.2011, žiadal
vyhovieť návrhu na zmenu exekútora z dôvodu, že pôvodný exekútor Mgr. Rudolf Dulina nevzniesol
námietku zaujatosti v 5-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do 5 dní,
kedy sa mohol o dôvode vylúčenia JUDr. Krutého dozvedieť. Tvrdil, že o dôvode zaujatosti sa pôvodný

exekútor dozvedel už v r. 2006. Dňa 10.5.2010, teda tri dni po tomto vyjadrení, žiadal oprávnený
informáciu o stave konania. Súd uznesením z 26.5.2010 vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu
exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súčasne rozhodol
o trovách exekúcie pôvodného exekútora Mgr. Rudolfa Dulinu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
11.6.2010. V ďalšom súd rozhodoval o čiastočnom zastavení exekúcie.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 9C/112/2012 predložil súdu
znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou
univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá
mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných

veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál
tohto znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom odkazovať.
Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014 bolo zistené, že zadávateľom - žalobcom bola daná
znaleckému ústavu úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach

a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v
exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej
analýzymzdovýchnákladov,nákladovnapoštovné,telekomunikačnéslužby,tlačaúpravuinformačnéhosystému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovné:

Žaloby NZP a NP
- mzdové náklady 4,15 eur
- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur
- náklady na poštovné 3,01 eur

- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 30,76 eur.

Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 eur
- náklady na tlač 5,31 eur

- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur
- náklady na poštovné 3,01 eur
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 31,68 eur.

Tento znalecký posudok žalovaný účastník považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý
preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a preto navrhuje súdu, aby naň neprihliadal.
Poukázalnaskutočnosť,ežalovanémubolapriamoodňatámožnosťakýmkoľvekspôsobomparticipovať
pri postupe na vypracovaní posudku a preto odpovedá na otázky výlučne kladené žalobcom, náklady
na poštovné a náklady na tlač posudzovanie ktorých je tiež predmetom posudku nespĺňajú zákonom

predpokladané kritérium skutočnosti, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými
znalosťami. Žalovaná má za to, že posudok je výrazne jednostranný a pri vyhotovení tohto posudku sa
vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých žalobcom. V ďalšom vyjadrení
podrobne odôvodňuje nesúhlas so znaleckým posudkom s vyvodením záveru, že nárok žalobcovi nie
je možné priznať a to ani za predpokladu, že by súd mal z obsahu posudku za preukázané, že k vzniku

škody došlo.

Je potrebné uviesť, že znalecký posudok predložený žalobcom súd hodnotil v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p.
ako listinný dôkaz a nie ako znalecký posudok, pretože nebol vyhotovený po nariadení znaleckého
dokazovania súdom.

Podaním zo dňa 5.6.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
akovpodanízodňa10.5.2013zaslanomelektronicky,ktorévpísomnomvyhotovenízaslalaž23.5.2013.
Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4NcC/29/2012 o tom, že

sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne,
zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu sťažnosti na porušovanie základného
práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne

práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v
Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v

tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O

námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4NcC/29/2012 je tak
viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu
nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v

ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd poukazuje na
skutočnosť, že nebol dôvod na podanie návrhu na prerušenie konania, pretože žalobcovi bolo známe, že
dňa 12.12.2013 Ústavný súd SR uznesením sp.zn. IV.ÚS 693/2013-11 odmietol okrem iných sťažnosti
žalobcu i sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4NcC/29/2012 pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na

prerušenie konania opätovne zamietol ako návrh nedôvodný.

Zo zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého si žalobca uplatnil náhradu škody súd cituje:

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému

vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti naprieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s

exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,

podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §

15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané

žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha, preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby. Pri žalobách označených ISTINA-RS 4C/123/2012, 4C/159/2012, 4C/160/2012, 4C/186/2012,
4C/195/2012, 4C/229/2012, 4C/245/2012, 4C/255/2012 a v žalobách označených NZP - 4C/243/2012,

4C/322/2012 a 4C/337/2012 premlčacia lehota na podanie žaloby na náhradu škody začína plynúť dňom
doručenia uznesenia o zamietnutí poverenia oprávnenému. Vo veci NP - 4C/320/2012 začína plynúť
premlčacia lehota na podanie žaloby na náhradu škody dňom, kedy sa oprávnený dozvedel o tom,
že poverenie je vydané po uplynutí 15-dňovej lehoty. Pri žalobách ZE - 4C/141/2012, 4C/142/2012,
4C/181/2012 premlčacia lehota na podanie návrhu na náhradu škody začala plynúť od doručenia

rozhodnutia o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Vo všetkých týchto exekučných konaniach
bolo rozhodované v priebehu r. 2010-211 a keďže všetky žalobné návrhy boli doručené tunajšiemu
súdu 27.9.2012, boli podané v premlčacej lehote a nároky uplatnené týmito žalobnými návrhmi nie sú
premlčané.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza
nasledovné:
Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie
troch podmienok:
1. preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu - t.j.

protiprávne konanie,
2. existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy
3. preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a škodou.

Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti

stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom t.j. protiprávnymkonaním a škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím
a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 4C/123/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS - spisy
4C/123/2012, 4C/159/2012, 4C/160/2012, 4C/186/2012, 4C/195/2012, 4C/229/2012, 4C/245/2012,
4C/255/2012).

2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP - spisy 4C/243/2012, 4C/322/2012 a 4C/337/2012)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP - spis 4C/320/2012)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa §

44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE - spisy 4C/141/2012, 4C/142/2012, 4C/181/2012).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/123/2012, 4C/159/2012, 4C/160/2012, 4C/186/2012,
4C/195/2012, 4C/229/2012, 4C/245/2012, 4C/255/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (návrhy označené ako ISTINA

RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej
exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci
samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že v
konaní sp.zn. 10Er/684/2010 (4C/123/2012) došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia 2.11.2010,pričomnávrhnavykonanieexekúciebolpodaný30.10.2010.Vdôsledkuodvolania
vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý odvolacie konanie práve v dôsledku späťvzatia
odvolania oprávneným odmietol.

V konaní sp.zn. 10Er/439/2010 (4C/159/2012) došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia právoplatne po prvotnom zrušení uznesenia zo dňa 2.9.2010, keďže bolo potrebné
si od oprávneného vyžiadať zmenku, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu.
V konaní sp.zn. 10Er/518/2011 (4C/160/2012) súd po úkonoch smerujúcich k preskúmaniu exekučného
tituluapovyžiadanízmluvyoúvereibačiastočneuznesenímzodňa16.9.2011zamietolžiadosťsúdneho

exekútora na vykonanie exekúcie a v zvyšnej časti bolo poverenie dňa 16.9.2011 vydané.
V konaní sp.zn. 10Er/846/2010 (4C/186/2012) bola žiadosť súdneho exekútora, ktorá bola doručená
22.12.2010 uznesením zo dňa 28.12.2010 zamietnutá a následne uznesením zo dňa 7.1.2011 bolo
exekučné konanie zastavené.
Takýto postup sa opakoval aj v konaní 10Er/522/2011 (4C/195/2012), keď súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia.
V konaní 10Er/275/2011 (4C/229/2012) došlo uznesením zo dňa 10.5.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 8.6.2011, k zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia.
K zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie došlo aj v konaní sp.zn.
10Er/823/2010 (4C/245/2012) a 10Er/91/2011 (4C/255/2012).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vo všetkých veciach označených ako ISTINA-RS bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a iba v konaní sp.zn. 10Er/518/2011
(4C/160/2012) došlo k čiastočnému zamietnutiu žiadosti exekútora o vydanie poverenia a následne k
vydaniu poverenia. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského

súdu. Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným
súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na
základe skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinnýa to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012,

či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,

že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky

vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch
boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v týchto exekučných
konaniach využil svoje právo na podanie riadnych opravných prostriedkov iba čiastočne.

V konaniach 4C/243/2012, 4C/322/2012 a 4C/337/2012 - návrhy označené ako NZP žalobca uvádzal,
že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej

15-dňovej lehote, kedy žiadosť súdneho exekútora zamietol. Oboznámením sa s exekučnými spismi
pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom je pravdou, že došlo k
zamietnutiu žiadosti po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia tunajšiemu súdu.

Vo veci 10Er/312/2009 (4C/243/2012) došlo k čiastočnému zamietnutiu žiadosti exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením z 25.10.2010 a čiastočne 6.4.2011 bolo poverenie vydané
po skúmaní oprávnenosti exekučného titulu. Teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bola žiadosť
exekútora o vydanie poverenia zamietnutá v plnom rozsahu.
V konaní sp.zn. 10Er/355/2010 (4C/322/2012) bola žiadosť o vykonanie exekúcie doručená 28.5.2010

a uznesením z 10.8.2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.
Uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach dňa 29.11.2010.
Vo veci 10Er/457/2009 (4C/337/2012) po výzvach na predloženie úverovej zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok a opakovaných urgenciách bolo dňa 15.4.2010 vydané poverenie v plnom
rozsahu bez toho, aby bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá a teda nie je správne, že postup

súdu v tomto konaní je žalovaný ako nesprávny úradný postup spočívajúci v zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote. Poverenie bolo vydané, avšak až po
tom, čo boli zaslané podklady oprávneným pre vydanie poverenia, keďže súd skúmal oprávnenosť
exekučného titulu. Teda vec vôbec nemala byť žalovaná z dôvodu, že súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote, ale v tejto veci bolo vydané poverenie 15.4.2010

po opakovaných urgenciách oprávneného na predloženie úverovej zmluvy, všeobecných obchodných
podmienok a skúmaní exekučného titulu.Súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota
platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v
prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo vyššie uvádzaných prípadoch. V

súvislosti s tým súd poukazuje na skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky
rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a to
z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len
podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa
Smernice č. 93/13/EHS.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

je potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo
prieťahy v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci
v nečinnosti tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul
enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o
informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom

súde. Žalobca žiadal tunajší súd informáciu o stave konaní v jednotlivých konaniach dňa 2.7.2009,
23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, na ktoré mu sudca konajúci v tej ktorej veci odpovedal. Na sťažnosti
zodňa30.8.2010,23.11.2010a25.5.2011,ktorébolisťažnosťaminaprieťahyzapísanýmivSpr22/2010,
34/2010a12/2011boložalobcoviodpovedané,žezostranyvedeniasúduniesúkonštatovanévzhľadom
na činnosť sudcov prieťahy v konaniach. V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných

konaniach, na ktoré poukazuje žalobca a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného
súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá
právomoc konštatovať prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konania vedeného pod sp.zn. 4C/320/2012 - 10Er/595/2012 (návrh označený ako
NP) žalobca namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). V tejto exekučnej veci nebolo vydané poverenie
na vykonanie exekúcie podľa žiadosti súdneho exekútora, ale súd po doručení žiadosti doručenej
18.11.2008, uznesením už 20.11.2008 žiadosť súdneho exekútora čiastočne zamietol a 2.12.2008, teda

v lehote, vydal poverenie podľa žiadosti súdneho exekútora okrem trov právneho zastúpenia v exekúcii.
Tento nárok žalobcu vôbec nemal byť žalovaný, keďže ku všetkým úkonom súdu došlo v 15-dňovej
lehote.

Súdom boli realizované úkony v 15-dňovej lehote napriek tomu, že exekučným titulom bol rozsudok

rozhodcovského súdu, sa súd zaoberal aj zmluvou o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami
žalobcu z dôvodu, že sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Súd uvedené teda neposudzoval len podľa
ustanoveníexekučnéhoporiadku,aleajpodľazákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
podľa všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa ako aj podľa

smernice č. 93/2013 EHS.

V konaniach sp.zn. 10Er/73/2004 (4C/141/2012), 10Er/71/2005 (4C/142/2012, 10Er/468/2006
(4C/181/2012) - návrhy označené ako ZE, malo dôjsť podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu
tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom

čase t.j. do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE).
Z oboznámeného exekučného spisu 10Er/73/2004 (4C/141/2012) bolo zistené, že 8.11.2010 bol súdu
doručenýelektronickýnávrhnazmenuexekútoratak,abysúdpoverilvykonanímexekúcieJUDr.Rudolfa
Krutého. Dňa 1.12.2010 bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená pôvodnému exekútorovi navyjadrenie, predloženie exekučného spisu a vyúčtovanie trov exekúcie. JUDr. Ing. Mihal dňa 17.12.2010
oznámil, že súhlasí so zmenou exekútora, oznámil výšku už vymoženej pohľadávky a vyčíslil výšku trov
exekúcie. Uznesením zo dňa 1.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekučné konanie zastavil

a návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol.
Z oboznámeného spisu 10Er/71/2005 bolo zistené, že dňa 8.11.2010 bol súdu doručený elektronický
návrh na zmenu exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa
29.11.2010 bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie,
predloženie exekučného spisu a vyúčtovanie trov exekúcie. JUDr. Ing. Mihal podaním zo dňa

10.12.2010, doručeným súdu 14.12.2010 oznámil, že súhlasí so zmenou exekútora, oznámil výšku už
vymoženejpohľadávkyavyčíslilvýškutrovexekúcie.Uznesenímzodňa16.2.2011súdvyhlásilexekúciu
za neprípustnú, exekučné konanie zastavil a návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol.
Z oboznámeného spisu 10Er/468/2006 bolo zistené, že 8.10.2009 bola súdu doručená žiadosť o zmenu
exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 13.11.2009 bola žiadosť
o zmenu súdneho exekútora doručená pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, predloženie exekučného

spisuavyúčtovanietrovexekúcie.Pôvodnýexekútornesúhlasilsozmenouexekútora,žiadalovylúčenie
JUDr. Krutého z rozhodovania veci, až na opätovnú urgenciu pôvodný exekútor predložil exekučný spis,
vyčíslil trovy exekúcie. Následne súd od oprávneného zisťoval dôvody, pre ktoré by JUDr. Rudolf Krutý
mohol byť z exekúcie vylúčený. O žiadosti oprávneného na zmenu exekútora súd rozhodol uznesením
z 26.5.2010 a žiadosti oprávneného na zmenu exekútora vyhovel.

I keď exekučný súd o žiadostiach oprávneného na zmenu exekútora nerozhodol v 30-dňovej lehote,
realizoval úkony, ktoré boli efektívne a viedli k rozhodnutiu o žiadosti exekútora.

Súd opätovne poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v

exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti
resp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Čo sa týka
sťažností podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach, všetky sťažnosti boli považované
za neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom

zo strany žalobcu nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. I keď bol žalobcom
predložený listinný dôkaz a to znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody
požadovanej žalobcom, z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad priznania náhrady
škody a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v jednotlivých konaniach, súd pre nepreukázanie
existencie podmienok náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v plnom

rozsahu zamietol. Súd opätovne zdôrazňuje, že pre priznanie náhrady škody musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne, teda protiprávne konanie - nesprávny úradný postup exekučného súdu,
výška škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v žiadnom zo spojených konaní, že žalobcovi vznikla škoda
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ktorá je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Žalobca v svojom žalobnom petite v niektorých spojených veciach žiadal najskôr o veciach rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak je tu dôvod pre postup
podľa § 152 ods. 2 O.s.p., súd môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak
takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku súd nevyhovie, nevydáva o

tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia vo
veci samej.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 20.3.2014 podľa citovaného ustanovenia

§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale trovy
nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nielen u
právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej lehote
trovy nevyčísli, možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že zo spisu
výška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov konania

zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.