Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/209/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214818
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6711214818.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu JPM finance
s. r. o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Pod Skalkou 1, IČO: 36 643 602, zast. JUDr. Karínou
Uhrínovou, advokátkou AK Banská Bystrica, so sídlom AK Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanej Q.. B. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., W. D. XXX/XX, o zaplatenie 3 651,31 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3
651,31 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých čiastkových súm.

Okresný súd vo veci rozhodol meritórne dňa 12. 04. 2012 tak, že zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť
žalobcovi 2 277,11 Eur s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 1 181,72 Eur od 16. 12. 2007 do zaplatenia
a 8 % úrokom z omeškania zo sumy 1 095,39 Eur od 29. 12. 2007 do zaplatenia s tým, že v prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala žalovaná odvolanie, pričom
odvolací súd uznesením 14Co/302/2012-57 zo dňa 19. 11. 2013 rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že vo veci vyslovil právny názor.

Podľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Krajský súd okrem iného uviedol, že vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad o pojmových
znakoch z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v
Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu, ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských
zmlúv. Je nutné v širšom kontexte vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy zák. č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa a to predovšetkým z ustanovenia § 1 písm. a/ a b/ definujúceho zmluvné strany
a z ustanovenia § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Odvolací súd jednoznačne uviedol,
že predmetnú zmluvu o úvere, ktorú uzatvorili žalobca so žalovanou možno nesporne považovať za
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákonného ustanovenia § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa, kde podľa
tohto ustanovenia ods. 1 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Je teda nesporné, že aj na právny vzťah založený medzi veriteľom - obchodnou spoločnosťou, ktorej
predmetom obchodnej činnosti je okrem iného poskytovanie úverov a dlžníčkou - fyzickou osobou, je

nutné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka ako „lex generalis“, zabezpečujúce ochranu
práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluvy o úvere ktorých obsah bol spísaný formou notárskych
zápisníc dňa 15. 11. 2007 a dňa 28. 11. 2007 boli uzavreté podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Ďalej odvolací súd poukázal na to, že právne účinky spojené s uznaním práva, ktoré predpokladá
ustanovenie § 110 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka, znamenajú prerušenie plynutia pôvodnej
všeobecnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, ktorá v takomto
prípade nastupuje. Potom sa žalovaná, ako spotrebiteľka dostala do znevýhodneného postavenia oproti
dodávateľovi - veriteľovi, nakoľko tým, že uznala dlh už v čase kedy tento zmluvný vzťah z úverovej
zmluvy vznikol, teda uznaný dlh navyše ani nebol splatný a teda ani nemohla byť v omeškaní, svojim
právnym úkonom - uznaním prakticky vylúčila plynutie, resp. začatie plynutia všeobecnej trojročnej
premlčacej lehoty, pretože svojim právnym úkonom, ako spotrebiteľka spôsobila, že od samého začiatku
zmluvného vzťahu začala plynúť ihneď desaťročná premlčacia lehota v zmysle § 110 ods. 1 vety druhej
Občianskeho zákonníka.

V závere odvolací súd skonštatoval, že týmto spôsobom vopred veriteľom pripravená zmluvná
podmienka spôsobuje výrazný nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán a to
jednoznačne v neprospech spotrebiteľa - žalovanej, čím možno túto „dojednanú“ zmluvnú podmienku
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým
za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôže potom
vyplynúť žiadne právo ani povinnosť. Za takejto situácie teda nemohlo platne dôjsť zo strany žalovanej
k uznaniu dlhu tak, ako toto bolo prehlásené v notárskych zápisniciach.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vykonaným dokazovaním, predovšetkým z predložených listinných dôkazov a to notárskej zápisnice N
464/2007, NZ 46883/2007 a notárskej zápisnice N 487/2007,NZ 49873/2007 bolo preukázané, že dňa
15. 11. 2007 uzavrela žalovaná so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej si od neho požičala
čiastku 75 000,--Sk s tým, že táto bude uhradená najneskôr do 15. 12. 2007. Z druhej notárskej zápisnice
mal súd preukázané, že tí istí účastníci uzavreli medzi sebou ďalšiu zmluvu o úvere a to dňa 28. 11. 2007,
predmetom ktorej bol úver vo výške 32 000,-- Sk, pričom žalovaná sa zaviazala poskytnuté finančné
prostriedky žalobcovi ako veriteľovi vrátiť najneskôr do 28. 12. 2007.

Na základe zhora uvedených skutočností, a vzhľadom k tomu že žalovaná vzniesla námietku
premlčania, súd mal za to, že všeobecná premlčacia trojročná lehota pri prvom úvere začala plynúť dňa
16. 12. 2007 a v druhom prípade dňa 29. 12. 2007. V prvom prípade všeobecná premlčacia lehota
uplynula dňa 16. 12. 2010 a v druhom prípade 29. 12. 2010. Žalobný návrh bol na súd doručený dňa
17. 10. 2011, o čom svedčí prezenčná pečiatka podateľne Okresného súdu Zvolen z ktorej vyplýva,
že podanie bolo súdu doručené v uvedený deň o 9.00 hod. dvojmo so štyrmi prílohami a kolkovými
známkami v hodnote 219 Eur.

Na základe vznesenej námietky premlčania súd skonštatoval, že žaloba bola súdu doručená po uplynutí
premlčacej lehoty a preto ju zamietol. Súd sa potom už nezaoberal tvrdeniami žalovanej týkajúcimi sa
čiastočných úhrad dlžnej sumy.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

S poukazom na citované procesné ustanovenie mala žalovaná - v konaní úspešná - právo na náhradu
trov konania, tieto si však voči žalobcovi neuplatnila a preto súd o trovách rozhodol tak, ako to vyplýva
z druhej časti výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).