Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. február 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/69/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112211696
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112211696.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľky: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom V., R. XX, proti odporcovi: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V., R. XX, zastúp: Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Trnava, Námestie SNP 3, o
určenie, že nárok na bytovú náhradu zanikol, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nárok odporcu na poskytnutie náhradného bytu, ktorý mu bol priznaný rozsudkom
Okresného súdu Trnava č.k. XXC XX/XX-XX zo dňa 26.6.1996, právoplatným dňa 31.7.1996, zanikol.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu iných trov konania v sume 99,50 eur, do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na súde dňa 6.6.2012 domáhala, aby súd rozhodol o zániku

nároku odporcu na poskytnutie náhradného bytu vyplývajúceho z rozhodnutia Okresného súdu Trnava
č.k. XXC XX/XX-XX zo dňa 26.6.1996, ktorý bol vyhlásený v konaní o zrušenie spoločného nájmu k bytu.

Odporca s návrhom nesúhlasil, keď popieral, že by mu bolo doručené písomné vyhlásenie o
zabezpečení bytovej náhrady.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov G. L. a K. P., oboznámil
sa s podstatným obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX, s čiastočným
výpisom z LV č. XXXX, s oznámením navrhovateľky o zabezpečení náhradného bytu zo dňa 6.10.2011,
zo 4.1.2012 a z 3.4.2012, so zmluvou o nájme obytných priestorov, s vyhlásením Y. H., s výdavkovým
pokladničným dokladom zo 6.10.2011, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. XXC/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

31.7.1996, bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k X-izbovému bytu č. XX, ktorý sa
nachádza v V., na R. N. č. XX. Týmto rozsudkom bolo zároveň určené, že navrhovateľka sa
stáva výlučnou nájomníčkou bytu, pričom odporca má povinnosť sa z bytu vysťahovať do 15 dní
po zabezpečení náhradného bytu. Navrhovateľka, ktorá sa medzičasom stala výlučnou vlastníčkou
predmetného bytu, zabezpečila odporcovi náhradný byt a opakovane ho vyzývala, aby predmetný byt
opustil a aby prijal tento náhradný byt. Odporca však poštové zásielky, obsahom ktorých bola výzva
na prijatie náhradného bytu bezdôvodne neprevzal a z ich bývalého spoločného bytu sa odmieta

odsťahovať. Z toho dôvodu bola navrhovateľka toho názoru, že odporca bezdôvodne odmietol uzavrieť
nájomnú zmluvu k náhradnému bytu ktorý mu zabezpečila, čím mu nárok na bytovú náhradu v zmyslerozsudku sp. zn. XXC/XX/XXXX zanikol. Naliehavý právny záujem na tomto svojom návrhu videla v tom,
že len touto žalobou sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práv medzi účastníkmi konania týkajúci
sa bytu v V., na R. XX, ako aj neistota navrhovateľky pokiaľ ide o byt ktorý vlastní, a v ktorom odporca

naďalej býva bez toho, aby jej na domácnosť prispieval. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v predmetnom
byte na R. ulici bývajú spoločne s odporcom nepretržite počas celej doby od roku 1996. Náhradný byt,
ktorý mu zabezpečila je vo vlastníctve Y. H., pričom ide o 1-izbový byt s kuchyňou, kúpeľnou, WC a
príslušenstvom, ktorý je na 4. poschodí v V., na N. Y. M. 2. Vlastník bytu Y. H. svojím Vyhlásením z
5.10.2011 potvrdil, že s odporcom uzavrie nájomnú zmluvu k tomuto 1-izbovému bytu na dobu neurčitú.

Navrhovateľka za týmto účelom zaplatila vlastníkovi bytu za odporcu aj nájomné za 2 mesiace dňa
6.10.2011 v sume 700 eur. Toto vyhlásenie prenajímateľa spolu so Zmluvou o nájme obytných priestorov
podpísanú vlastníkom bytu Y. H., ako aj spolu so svojím oznámením o zabezpečení náhradného bytu,
zasielala odporcovi doporučenou poštou na adresu jeho trvalého pobytu. Všetky tieto listinné zásielky
sa jej však vrátili nedoručené s oznámením doručujúcej pošty, že zásielky neboli vyzdvihnuté adresátom
v odbernej lehote. Preto listinné doklady zaslala odporcovi prostredníctvom kuriérskej služby DPD dňa

10.4.2012, pričom odporca aj túto zásielku odmietol prevziať. Navrhovateľka poprela, že by mali spolu
s odporcom spoločnú schránku, pretože ešte v roku 2009 si zakúpila poštovú schránku, ktorú užíva
ona sama spolu so synmi, pričom nedisponuje kľúčikom od schránky odporcu. Túto svoju schránku má
označenú svojím menom a odporca taktiež má svoju poštovú schránku označenú vlastným menom.
Taktiežnavrhovateľkapoprelaajtúskutočnosť,žebyjejodporcaprispievalnaspoločnébývanie,pretože

všetky výdavky spojené s bývaním v celej výške uhrádza sama a odporca jej neplatí žiadnu sumu.

Právny zástupca odporcu uviedol, že podľa jeho názoru navrhovateľka nepreukázala rozhodné
skutočnosti, ktoré by viedli k zániku nároku odporcu na poskytnutie náhradného bytu. Odporca nemá
vedomosť o žiadnom vyhlásení, ktorým by si navrhovateľka svoju povinnosť voči odporcovi splnila.
Poukázal na to, že navrhovateľka a odporca majú spoločnú poštovú schránku, pričom navrhovateľka

disponuje kľúčom od tejto schránky, ktorú užíva odporca, má k tejto schránke teda prístup a mala
objektívne možnosť vyzdvihnúť za odporcu bez jeho vedomia akékoľvek písomnosti nachádzajúce
sa v tejto schránke. Z toho dôvodu odporca nikdy nenašiel písomnosť doručovanú navrhovateľkou v
schránke, a ani nevie že by mu bol návrh na uzavretie nájomnej zmluvy doručovaný. Pokiaľ by aj bol
odporcovi doručený návrh na uzavretie nájomnej zmluvy k bytu, ktorý mu navrhovateľka zabezpečila

ako náhradný byt, takýto byt by musel byť porovnateľný s bytom, v ktorom odporca v súčasnosti býva.
Z toho dôvodu bol toho názoru, že odporcovi nárok na náhradný byt nezanikol.

Odporca uviedol, že pokiaľ ide o snahu navrhovateľky doručiť mu listiny cestou doručovateľa DPD,
tento doručovateľ ho telefonicky kontaktoval s tým, že má pre neho zásielku. Nakoľko bol práve v práci
a nemohol odísť zo svojho stanoviska hasiča, ako aj z dôvodu, že žiaden balík nebol ochotný prijať,

keďže si nič neobjednal, doručovateľovi oznámil, že tento balík neprevezme a viac za ním nemá chodiť.
S kuriérom sa osobne nestretol, len spolu telefonovali. Doručovateľ sa mu viac už neozval. Odporca
trval na tom, aby mu navrhovateľka zabezpečila nájomný byt, nie podnájomný, nakoľko podnájom bytu
nebude vládať platiť. V súčasnej dobe na spoločné bývanie s navrhovateľkou prispieva sumou 45 eur
mesačne.

Svedkyňa G. L., poštová doručovateľka Slovenskej pošty V. uviedla, že v prípade ak je odporca
doma, poštu mu doručuje podľa poštového poriadku, v prípade ak sa odporca nezdržiava doma, je
mu zanechané oznámenie o uložení zásielky. Nakoľko sa na poštovej zásielke uvádza aj odosielateľ,
v prípade ak odporca zistí, že odosielateľom je navrhovateľka, odporca nepreberie takúto zásielku a
požiada, aby mu bolo dané oznámenie o uložení zásielky na pošte. Táto skutočnosť sa stala priamo

jej osobne v prípade ak zásielku od navrhovateľky doručovala odporcovi. Odporcu sa vždy konkrétne
spýta, či odmieta doručovanú zásielku prevziať, nakoľko v takom prípade je potrebné túto skutočnosť
vyznačiť na zadnej strane zásielky, na čo odporca uvádza, že zásielku neodmieta, len chce aby mu
bolo vypísané oznámenie o doručení zásielky. Stáva sa to v niektorých prípadoch, pokiaľ adresáti chcú
počkať s prevzatím, pričom sa poštová zásielka na pošte ukladá po dobu 18 dní. Ak v tejto dobe zásielka

nie je doručená adresátovi, po uplynutí úložnej doby 18 dní je vrátená zasielateľovi s tým, že bola
neprevzatá. Svedkyňa potvrdila, že účastníci konania majú 2 schránky, jednu s menom B. B., ktorá
sa nachádza na stene vľavo a do ktorej hádže poštu pre navrhovateľku aj pre jej deti. Odporca má
zvlášť schránku s označením U. B. V., kam hádže poštu odporcovi. Svedkyňa uviedla, že pred viac akopol rokom, možno trištvrte rokom, doručovala odporcovi zásielku od navrhovateľky. Nakoľko jej dvere
otvorila navrhovateľka, zavolala odporcu, ktorý po oboznámení sa o akú zásielku ide uviedol, že toto on
preberať nebude a požiadal, aby mu dala oznámenie o uložení zásielky. Má vedomosť, že túto konkrétnu

zásielku si odporca v úložnej dobe neprevzal, pretože tá istá zásielka jej bola po uplynutí úložnej doby
predložená s tým, že ju následne ako neprevzatú v odbernej lehote niesla naspäť navrhovateľke.
Poprela, že by bola osobnou priateľkou navrhovateľky, keď vysvetlila, že vo svojom rajóne má viacero
takých ľudí s ktorými pri doručovaní prehodí pár slov, prípadne u nich ide na WC, alebo sa u nich napije.
Nakoľkodoručovateľkuúčastníkomkonaniarobíuž10rokov,mávedomosťotom,žespoločnúschránku

nemajú už niekoľko rokov.

SvedokK.P.,kuriérdoručovateľskejslužbaDPDuviedol,žedňa10.4.2012doručovalodporcovizásielku
od navrhovateľky do R., kde odporca pracuje. V rámci telefonického rozhovoru, kedy odporcovi oznámil,
že má pre neho zásielku, ho odporca požiadal o doručenie v neskorších hodinách, nakoľko je v práci.
Zároveň sa dohodli, že zásielku mu donesie po práci. Pri doručovaní zásielky kontaktoval odporcu
opäť telefonicky, pričom sa ho odporca spýtal odkiaľ je zásielka a čo to je. Odporcovi uviedol, že je

to malá obálka a odporca, ktorý prišiel na vrátnicu a videl doručovanú zásielku, mu povedal, že ju
nepreberie. Na to si svedok do svojich záznamov zaznačil kód, ktorý znamená, že ide o odmietnutý
balík a odišiel. Svedok upresnil, že každá doručovaná zásielka, aj keď sa jedná o obálku je v rámci
jeho práce označovaná za balík. Je možné, že telefonicky oznámil odporcovi, že má pre neho balík,
následne však po tom, keď sa odporca spýtal, čo mu doručuje, odporcovi povedal, že má pre neho

malú obálku. Odosielateľom tejto zásielky bola navrhovateľka. To, že odosielateľom je navrhovateľka
odporcovi neoznámil z dôvodu, že ho poprosila, aby sa zásielku snažil odporcovi doručiť.

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že byt č. XX na 5. podlaží bytového domu-
XXb.j. v V. na R. XX je vo výlučnom vlastníctve B. B., rod. P., bytom V., R. XXXX/XX.

Z oznámenia o zabezpečení náhradného bytu zo dňa 6.10.2011, 4.1.2012 a 3.4.2012 súd zistil, že týmto

navrhovateľka predkladá odporcovi návrh zmluvy o nájme bytu, t.j. písomné vyhlásenie v nej uvedeného
prenajímateľa ako osoby, ktorá poskytne náhradný byt osobe, ktorá sa má z X-izbového bytu č. XX v V.,
na R. N. XX vysťahovať o tom, že uzavrie s ním zmluvu o nájme bytu.

Zo Zmluvy o nájme obytných priestorov č. XX/XX/XXXX súd zistil, že prenajímateľ Y. H., bytom V., Y. M.
X/XXXX touto zmluvou prenecháva nájomcovi U. B., bytom V., R. XX do užívania byt č. XX nachádzajúci

sa v V., na 4. poschodí na N. Y. M. X, súp. č. XXXX, ktorý je v osobnom vlastníctve prenajímateľa.
Predmet nájmu pozostáva z 1 obytnej miestnosti a príslušenstva, pozostávajúceho z kuchyne, kúpeľne,
WC a predsiene. V zmysle čl. II., bodu 2.1 Zmluvy o nájme, nájomný pomer vzniká dňom 1.11.2011 a
uzatvára sa na dobu určitú do 31.10.2012. Predmetná zmluva o nájme je podpísaná prenajímateľom.

Z vyhlásenia Y. H., bytom V., Y. M. X/XXXX súd zistil, že zmluvný vzťah na základe zmluvy o nájme

uzavretú s nájomcom U. B. upraví tak, že zmluva bude uzatvorená na dobu neurčitú.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 6.10.2011 súd zistil, že tohto dňa vyplatila B. B., V., R.
XX sumu 700 eur Y. H., V., V.M. X ako prenájom bytového priestoru na 2 mesiace.

Podľa § 712c ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca
nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca

bytová náhrada.

Podľa § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu
o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak
nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.Podľa § 712 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné
ubytovanie a prístrešie. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje
ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami, zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného
vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o
nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt.

Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste
doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo

zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani
takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom
vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená,
i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Predmetom tohto konania bolo určenie, že nárok odporcu na bytovú náhradu, ktorú mu na základe

rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. XXC/XX/XX-XX zo dňa 26.6.1996, právoplatného dňa
31.7.1996 mala navrhovateľka zabezpečiť, zanikol. V zmysle citovaného rozhodnutia mal odporca
povinnosť vypratať byt v V., na R. N. XX, ku ktorému bol rozsudkom zrušený spoločný nájom účastníkov
konania, do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Vypratanie bytu na R. N. odporcom je teda priamo
viazané na zabezpečenie bytovej náhrady, ktorá mu patrí zo strany navrhovateľky. V zmysle vyššie

citovaného § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992, zabezpečenie bytovej náhrady je splnené predložením
písomného vyhlásenia tej osoby, ktorá náhradný byt poskytne o tom, že uzavrie s odporcom zmluvu o
nájme alebo podnájme bytu. Zákon zároveň neupravuje tú skutočnosť, akým spôsobom je potrebné toto
písomné vyhlásenie doručiť osobe, ktorá má byt vypratať. Z ustanovenia zákona jednoznačne vyplýva
len to, že takéto písomné vyhlásenie o poskytnutí náhradného bytu sa má osobe ktorá má byt vypratať,

doručiť tak aby sa dostalo do jeho dispozície, a to z dôvodu, že zákonom stanovená lehota 30 dní začína
plynúť odo dňa doručenia tohto vyhlásenia osobe, ktorá má byt vypratať. Nakoľko však v prípade nájmu
bytuideochránenýnájom,ajvtomtoprípadejepotrebnépostupovaťrovnakýmspôsobomakovprípade
doručenia písomnej výpovede nájmu bytu (podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Obsahom tohto
písomného vyhlásenia má byť najmä to, aký druh bytovej náhrady je pre osobu, ktorá má byt vypratať

zabezpečený, pričom druh bytovej náhrady má zodpovedať takej bytovej náhrade, na ktorú má nájomca
právo. Následne po doručení písomného vyhlásenia je osoba ktorá má byt vypratať, povinná uzavrieť
zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia vyhlásenia prenajímateľa, pričom ide o prekluzívnu
lehotu a začína plynúť dňom nasledujúcim od prevzatia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej
náhrady. V prípade ak osoba, ktorá má byt vypratať nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho právo

na bytovú náhradu zanikne. K bezdôvodnému neuzavretiu nájomnej zmluvy však nedôjde v takom
prípade, ak sa osobe, ktorá má byt vypratať poskytne bytová náhrada, ktorá nezodpovedá takej bytovej
náhrade, na ktorú má nájomca podľa § 712a Občianskeho zákonníka právo.

Pred rozhodnutím o predmete tohto návrhu sa súd teda musel zaoberať otázkami, či bolo písomné
vyhlásenie prenajímateľa o zabezpečení bytovej náhrady doručené odporcovi, či mu bola poskytnutá

taká bytová náhrada, na ktorú má právo, a či neuzavretím zmluvy o nájme náhradného bytu zo strany
odporcu došlo k bezdôvodnému neuzavretiu nájomnej zmluvy.

V predmetnom konaní mal súd vykonaním dokazovaním preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Trnava č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 26.6.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.7.1996, bolspoločný nájom účastníkov konania k X-izbovému bytu na R. N. č. XX v V. zrušený, ďalším nájomcom
tohto bytu sa stala navrhovateľka, a odporca bol povinný sa z tohto bytu vysťahovať do 15 dní po
zabezpečení náhradného bytu. V byte na R. N. v V. účastníci konania bývajú spoločne nepretržite

od rozhodnutia súdu o zrušení spoločného nájmu k predmetnému bytu až doposiaľ. Tieto skutočnosti
boli preukázané tak listinnými dôkazmi, ako aj zhodným tvrdením účastníkov konania. Navrhovateľka
v priebehu konania tvrdila, že odporcovi opakovane doručovala písomné vyhlásenie prenajímateľa Y.
H. o zabezpečení bytovej náhrady, konkrétne X-izbového bytu, ktorý sa nachádza v V., na N. Y. M. X/
XXXX, vlastníkom ktorého je prenajímateľ Y. H., a to na dobu neurčitú. Tieto poštové zásielky sa však

navrhovateľke opakovane vrátili odporcom neprevzaté v úložnej dobe. Navrhovateľka z toho dôvodu sa
snažila o doručenie písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady odporcovi prostredníctvom
kuriérskej služby DPD, keď aj táto zásielka sa jej vrátila nedoručená. Navrhovateľka bola toho názoru,
že odporca mal vedomosť o tom, že mu zabezpečila bytovú náhradu, túto bytovú náhradu však
bezdôvodne odopiera, rovnako tak aj uzavretie nájomnej zmluvy k náhradnému bytu. Odporca poprel,
že by mu boli zo strany navrhovateľky niekedy doručené listinné doklady obsahom ktorých by bolo

vyhlásenie prenajímateľa o zabezpečení bytovej náhrady, keď ako tvrdí, v poštovej schránke si nenašiel
ani oznámenie pošty o uložení zásielky na pošte, nakoľko k jeho poštovej schránke má prístup aj
navrhovateľka, ktorá mu teda mohla takéto oznámenie pošty zo schránky vybrať. Zároveň spochybnil
aj to, či byt zabezpečený mu navrhovateľkou ako náhradný byt, spĺňa kritéria primeraného náhradného
bytu.

V priebehu konania dospel súd k záveru, že písomné prehlásenie o zabezpečení bytovej náhrady
odporcovi zo strany navrhovateľky možno považovať za doručené. Ako vyplynulo zo svedeckej
výpovede poštovej doručovateľky G. L., odporcovi doručovala poštové zásielky od navrhovateľky, ktoré
po zistení kto je odosielateľom odporca neprevzal a žiadal, aby mu bolo dané oznámenie o uložení
poštovej zásielky na pošte. Takéto zásielky sa potom neprevzaté odporcom počas úložnej doby, vrátili

späť odosielateľovi, teda navrhovateľke. Ako svedkyňa uviedla, spomína si na takýto konkrétny postup
zo strany odporcu pri doručovaní zásielky od navrhovateľky v období pred viac ako pol rokom, keď
poštovú zásielku odporca neprevzal a žiadal, aby mu bolo oznámené uloženie zásielky na pošte.
Súd poukazuje na znenie § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje postup pri doručovaní
písomnej výpovede z nájmu bytu, ktoré odkazuje na použitie ustanovenia osobitného predpisu,

konkrétne § 46 Občianskeho súdneho poriadku. V odseku 2 § 46 Občianskeho súdneho poriadku je
upravený postup pri doručovaní v prípade, ak adresát, ktorý sa síce zdržuje v mieste doručenia, nebol
pri doručovaní zastihnutý a z toho dôvodu mu je uložená písomnosť na pošte s oznámením, aby si
na tomto mieste písomnosť vyzdvihol. V zmysle tohto zákonného ustanovenia sa písomnosť, ktorá
nebola vyzdvihnutá v tzv. úložnej dobe adresátom považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená

i keď sa adresát o tom nedozvedel. V spojení s týmto ustanovením dospel súd k záveru, že poštové
zásielky, ktoré zasielala navrhovateľka odporcovi doporučene a o ktorých sa svedkyňa G. L. vyjadrila,
že po zistení kto je ich odosielateľom si odporca neprevzal, a to ani v úložnej dobe na pošte, je možné
považovať za doručené dňom kedy boli vrátené navrhovateľke ako odosielateľke. Poukazuje pri tom na
tú skutočnosť, že odporca sa v mieste doručovania zdržiaval, nepreukázal že by v čase doručovania

bol dlhšiu dobu neprítomný na adrese doručovania, prípadne že by bol odcestovaný. Takéto správania
sa odporcu, keď po zistení kto je odosielateľom poštovú zásielku neprevzal, a žiadal o oznámenie jej
uloženia na pošte, by podľa názoru súdu bolo možné posudzovať dokonca aj ako odmietnutie prevzatia
zásielky, s účinkami doručenia v deň jej odmietnutia. Navrhovateľka zasielala odporcovi oznámenie o
zabezpečenínáhradnéhobytu,vktoromodporcovioznámila,ževsúvislostisjejpovinnosťouzabezpečiť

mu náhradný byt mu predkladá návrh zmluvy o nájme bytu, t.j. písomné vyhlásenie v zmluve uvedeného
prenajímateľa ako osoby, ktorá poskytne náhradný byt odporcovi, že s ním uzavrie zmluvu o nájme tohto
bytu, konkrétne X-izbového bytu v V., na Y. M. X/XXXX. Toto oznámenie o zabezpečení náhradného
bytu zo dňa 6.10.2011 bolo podané na pošte Trnava 3 ako doporučený list dňa 7.10.2011, a oznámenie
o zabezpečení náhradného bytu zo dňa 4.1.2012 bolo podané na pošte Trnava 3 ako doporučený list

dňa 4.1.2012. Tieto skutočnosti vyplynuli z podacích lístkov predložených navrhovateľkou. Následne
navrhovateľka doručovala oznámenie o zabezpečení náhradného bytu zo dňa 3.4.2012 kuriérskou
službou DPD dňa 10.4.2012, ktoré bolo adresátom, teda odporcom odmietnuté, ako je uvedené v
súpiske rozvozu DPD Bratislava Depo XXXX zo dňa 10.4.2012. O tomto spôsobe doručovania poštovej
zásielky navrhovateľky odporcovi sa vyjadril svedok U. P., ktorý taktiež uviedol, že po zistení, kto je

odosielateľom zásielky, odporca túto odmietol prevziať. Z týchto skutočností dospel súd k tomu záveru,
že aj keď nie je zrejmý deň, kedy presne boli jednotlivé odporcom neprevzaté zásielky zasielané munavrhovateľkou a obsahom ktorých bolo písomné vyhlásenie prenajímateľa o zabezpečení bytovej
náhrady vrátené späť navrhovateľke, možno ich považovať za doručené a vzhľadom k tomu, že od
doručovania posledného oznámenia o zabezpečení náhradného bytu, ktoré bolo doručované 10.4.2012,

uplynulo dlhšie časové obdobie do času kedy vo veci rozhodoval súd, možno mať za to, že 30 dňová
prekluzívna lehota, počas ktorej odporca mal uzavrieť zmluvu o nájme náhradného bytu, už uplynula.
Je možné konštatovať, že vzhľadom na doručovanie každého z troch oznámení navrhovateľky o
zabezpečení bytovej náhrady ( oznámenia podané na pošte v dňoch 7.10.2011, 4.1.2012 a oznámenie
doručované kuriérskou službou dňa 10.4.2012), keď každé z týchto doručení sa vrátilo ako neprevzaté

navrhovateľke, došlo k uplynutiu prekluzívnej 30 dňovej lehoty v prípade doručovania každého z
oznámení. Ak teda odporca doposiaľ neuzavrel zmluvu o nájme náhradného bytu, čo v konaní bolo
preukázané a nikým nespochybnené, je možné usudzovať, že právo na náhradný byt mu zanikol.
Odporca namietal, že aj v prípade ak by mu bolo písomné prehlásenia o zabezpečení náhradného bytu
doručené, náhradný byt, ktorý mu navrhovateľka zabezpečila, nespĺňa zákonné kritéria náhradného
bytu tak aby bolo možné považovať povinnosť navrhovateľky za splnenú. Súd poukazuje na to, že

v zmysle ustanovenia § 712a Občianskeho zákonníka, náhradný byt ako druh bytovej náhrady musí
svojou veľkosťou a vybavením zabezpečovať ľudsky dôstojné bývanie pre toho, kto má povinnosť sa
z bytu vysťahovať, a tento vypratať. Kvalitatívne teda znaky náhradného bytu je potrebné odvodzovať
od toho bytu, ktorý má tento byt nahradiť. Charakteristickým znakom náhrady vo forme náhradného
bytu je bývanie trvalého charakteru, prípadne jeho poskytnutie zabezpečuje bývanie na neurčitý čas.

Ak súd vychádzal z písomného vyhlásenia Y. H., vlastníka X-izbového bytu v V. na N. Y. M. X/XXXX,
ktorý vyhlásil, že uzavrie s odporcom nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, mal za to, že takýto byt
spĺňa kritéria vhodného náhradného bytu, keď takýto byt je schopný uspokojiť potreby odporcu na
bývanie so známkami trvalosti a nerušenosti. V zmysle zmluvy o nájme, ktorú navrhovateľka založila
do spisu podpísanú zo strany vlastníka bytu Y. H. súd zistil, že ide o byt, ktorý pozostáva z jednej

obytnej miestnosti, kuchyne, kúpeľne, WC, predsiene a príslušenstva, teda, že má všetky predpoklady
pre zabezpečenie ľudsky dôstojného bývania odporcu. Odporca má povinnosť po zabezpečení bytovej
náhrady vypratať 3-izbový byt ku ktorému bol zrušený spoločný nájom účastníkov konania. V tomto
byte podľa vyjadrenia navrhovateľky bývajú okrem nej a odporcu aj ich dvaja plnoletí synovia. Je síce
pravdou, že byt, ktorý bol zabezpečený ako náhradný pre odporcu je nižšej výmery ako ten ktorý má

vypratať, keďže ide o 1-izbový byt, súd však predpokladá, že vzhľadom k tomu, že jeho manželstvo
s navrhovateľkou je dlhodobo rozvedené a v byte bývajú aj ďalší dvaja plnoletí synovia účastníkov
konania, odporca zrejme neobýval väčšiu časť bytu ako len jednu izbu s tým, že využíval aj kuchyňu a
príslušenstvo tohto bytu, tak ako to bude mať k dispozícií aj v zabezpečenom náhradnom byte.

Z vyššie uvedených dôvodov súd bol teda toho názoru, že v predmetnej veci bolo vykonaným

dokazovaním, listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami preukázané splnenie povinnosti
navrhovateľky voči odporcovi pri zabezpečení mu vhodnej bytovej náhrady, ako aj to, že odporcovi
z dôvodu jeho bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy, nárok na zabezpečenú bytovú náhradu
zanikol. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka odporcovi zabezpečila vhodný náhradný byt
spĺňajúci zákonné kritéria náhradného bytu, o zabezpečení náhradného bytu odporcu upovedomila

doručením písomného vyhlásenia prenajímateľa náhradného bytu, keď možno považovať písomné
vyhlásenie za doručené odporcovi náhradným spôsobom, a bolo preukázané aj to, že v prekluzívnej
30-dňovej lehote odporca zmluvu o nájme bytu neuzavrel, čím došlo k zániku jeho práva na náhradný
byt. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že v konaní nebolo zrejmé, že obsahom doručovaných zásielok
bolo písomné prehlásenie o zabezpečení bytu, je potrebné uviesť, že práve naopak, v priebehu konania

nebolo odporcom preukázané že by v období počas ktorého mu mala navrhovateľka zabezpečiť
náhradnýbyt,bymuniekedydoručovalanejakúinúzásielkusinýmobsahom,prípadnežebymuniekedy
takýmto spôsobom - doporučene, posielala nejakú inú poštu. Na základe vykonaného dokazovania a
z vyššie uvedených dôvodov, preto súd tomuto návrhu vyhovel, keď mal preukázané, že je dôvodný a
určil, že nárok na bytovú náhradu odporcovi zanikol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s
§ 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka bola v konaní úspešná preto jej prináležala
náhrada trov potrebných na účelné uplatnenie svojho práva. Napriek tomu však priznanú jej náhradu
trov konania nevyčíslila v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia v zmysle § 151 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, z toho dôvodu jej súd v zmysle § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku mohol priznať len náhradu iných trov konania z titulu zaplateného súdneho poriadku v sume99,50 eur, s výnimkou trov právneho zastúpenia, teda trovy, ktoré súdu vyplývali zo spisu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.